Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/603/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607205697
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5607205697.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: K. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ľ. XX,
pre vymoženie pohľadávky 699,33 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým,so sídlomExekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 1954/07,

takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 22.06.2007 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 1954/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 21

068,- Sk s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27.03.2007,
sp. zn. SR 1843/07, vydaným Mgr. Gabrielom Havrillom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Súdny exekútor
začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 010562* zo dňa 19.07.2007, ktoré udelil tunajší
súd na vymoženie povinnosti zaplatiť 21 068,- Sk (699,33 eura) s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Uznesením zo dňa 25.02.2013, č. k. 3Er/603/2007-13, tunajší súd exekúciu zastavil a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Odvolací súd uznesením zo dňa 22.08.2013, č. k.
3CoE/62/2013-44, predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Odvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ževďalšomkonaníokresnýsúdzapreskúmania
predmetnej zmluvy o úvere vyhodnotí, či v danom prípade mal povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy
postavenie spotrebiteľa. V prípade, že bude mať okresný súd za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu, v ktorej mal povinný postavenie spotrebiteľa, bude sa okresný súd opätovne zaoberať

platnosťou rozhodcovskej zmluvy.

Opätovným preskúmaním spisového materiálu tunajší súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie
exekúcie v plnom rozsahu, nakoľko je exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, keďže ho vydal
orgán na to nepríslušný.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonaťexekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje súdu exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez
návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2
Exekučnéhoporiadku),podrobneupravujeExekučnýporiadok,ustanovenieokamihu,kedytakmáalebo
môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že exekučný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. Exekučný súd je teda povinný v priebehu celého exekučného konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (k tomu uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16).

Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)

bližšie neupravuje. Je však nesporné, že pokiaľ súd kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné,
že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné
exekúciu vykonať (k tomu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.02.2010, č. k.
III.ÚS 86/2010-19).

Exekúciu možno nariadiť len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po formálnej aj
materiálnej stránke. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý uvedené požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96). Pokiaľ je v návrhu na vykonanie

exekúcie označený za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto

otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa
05.09.2006 uzavretá zmluva o úvere č. 5370705 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na jej podklade poskytol

oprávnený úver vo výške 11 000,- Sk, ktorý sa povinná zaviazala splácať v dvanástich mesačných
splátkach po 1 800,- Sk, počnúc dňom 22.09.2006.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (t. j. od 25.11.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (t. j.

do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1997, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetná zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je
spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným

spôsobom neovplyvňujú, všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv aj
na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinné od 01.01.2008).

Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, v tomto prípade obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je podľa výpisu z obchodného registra aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ.
Spotrebiteľom je na druhej strane subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že

povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovfyzickejosobe-nepodnikateľovi.Keďžezpredloženýchlistíndospel
súd k záveru, že povinná mala v konkrétnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného
interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je
namieste pri pochybnostiach (ktoré by mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri
uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej
činnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahuzmluvyjezrejmé,žeideoštandardnúspotrebiteľskú
zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť

túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom. Možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam verejného

záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,
že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako
právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, resp. značne obmedzuje uplatňovanie nárokov,
prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo
ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, teda ich neplatnosti sa

spotrebiteľ ani nemusí dovolávať.

Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku tiež vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalýcharakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu
nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré

môže a má dopĺňať judikatúra súdov, berúc do úvahy znenie a duch smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je
dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali
a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

V rámci posudzovania podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy súd použil aj analogický výklad
podľa smernice, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004
Z.z. Smernica má taktiež tzv. nepriame účinky, slúži tiež ako interpretačné pravidlo pre výklad
spotrebiteľských právnych vzťahov.

Indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, je obsiahnutý v prílohe
smernice. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje rozhodcovskú doložku,
podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v uvedenom

bode všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi sa odopiera možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu pred ním
vybraným rozhodcovským súdom, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa tak podpisom zmluvy vopred vzdal práva
na účinnú právnu obranu. Spotrebiteľovi je potom odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých

prípadoch, v ktorých sa svojich práv bude domáhať dodávateľ v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalobcu, pričom sa vôbec nevysporiadal
s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je

dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré
spotrebiteľnemámožnosťovplyvniť.Zmluvnápodmienkataknútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiť
rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo
všetkých prípadoch, v ktorých bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči nemu
domáhať svojich práv žalobou podanou u ním vybraného rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je

pritom súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci.

Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený jej koncipovaním sleduje
od počiatku riešenie prípadných sporov rozhodcom, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom,

vedených nielen na tunajšom súde, v ktorých sú exekúcie s totožným oprávneným vykonávané
na základe exekučného titulu, ktorým je takmer výlučne rozhodcovský rozsudok. V prípade, že
je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich
modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri
ochrane spotrebiteľa je preto (v súvislosti s rozhodcovskou doložkou) nevyhnutné, aby spotrebiteľ

mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a
teda si ho výslovne ani neželal. Rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere
neprijateľnou podmienkou, preto bola neplatná už od počiatku, a to podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvnýchstrán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
na vykonanie exekúcie.

V tomto smere dáva súdu za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom
č. 568/2007 Z.z. (účinným od 1. januára 2008) zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy
(vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka
je neprijateľná. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky
dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie
ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali,

trvá permanentne počas celého konania.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Uvedenú interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy v právnych predpisoch
na ochranu spotrebiteľa. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou na ujmu spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, napríklad § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c). Tieto
ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty

než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre
bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského
konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Uvedená zásada

ustupuje v spotrebiteľských veciach ochrane práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom, znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskou zmluvou, príp. doložkou. Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej
doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v

prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom zákonného
vedenia exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj po formálnej stránke.
Súčasťou predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je, že ten bol vydaný orgánom na to
príslušným. Ak rozhodnutie nevydal príslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní
nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho

nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 3 MCdo 20/2008).

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať
a ani vydať rozhodnutie, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného

vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež
exekučným titulom).Exekučný súd tak na základe posúdenia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve dospel k
záveru o neexistencii relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku). Keďže rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu, odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný (nezáväzný).
Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný subjektom (rozhodcom rozhodcovského

súdu) nepríslušným na jeho vydanie. Existencia spôsobilého exekučného titulu je totiž materiálnym
predpokladom každej exekúcie. Ak neexistuje, je nútený výkon nemožný (takto je potrebné vykladať
slová Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“). S poukazom na uvedené
tak súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor bol písomným podaním zo dňa 05.11.2012 vyzvaný, aby oznámil, či si uplatňuje trovy
exekúcie, ak áno, aby v určenej lehote predložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis. Následne
bolo súdu dňa 05.12.2012 doručené podanie, v ktorom exekútor uviedol, že v prípade zastavenia

exekúcie si trovy exekúcie uplatní. Súdny exekútor si tak trovy exekúcie uplatnil, ale v určenej lehote ich
nevyčíslil a nepredložil exekútorský spis. Nakoľko si v stanovenej lehote trovy exekúcie nevyčíslil, ani
nepreukázal ich vynaloženie, súd rozhodol tak, že mu náhradu týchto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.