Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112240050.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky O. Z., bytom Z., K. XX proti odporcovi Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie finančného zadosťučinenia,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C 399/2012-23 zo dňa 5.4.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“)

návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) tým, že nie je dôvodné priznať navrhovateľke uplatnený
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pričom základným dôvodom pre zamietnutie návrhu

je skutočnosť, že zákon, od ktorého sa odvádza nárok, nadobudol účinnosť dňom 1.7.2007, pričom
zmluvným dojednaním, od ktorého sa odvíja nárok, je dojednanie z mesiaca máj 2007, teda ešte pred
nadobudnutím účinnosti predmetného zákona. Mal za to, že prípadným vyhovením návrhu by došlo k
porušeniu zásady retroaktivity, pričom práve zásada retroaktivity zabezpečuje požiadavku legitímneho
očakávanie a právnej istoty.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka poukazujúc

na to, že zo znenia normy ust. 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva podmienenosť
nároku na primerané finančné zadosťučinenie dátumom uzatvorenia zmluvy a dokonca ani uzatvorením
akejkoľvek zmluvy počas účinnosti ZOS. Jedinou podmienkou je, aby počas účinnosti zákona o ochrane
spotrebiteľadošlokúspešnémuuplatneniu porušeniaprávaalebopovinnostistanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismiaabytotoporušeniebolospôsobiléprivodiťujmuspotrebiteľovi(ujmatedavôbec
nemusí vzniknúť). Na základe uvedeného navrhla rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu

trov konania.

K podanému odvolaniu navrhovateľka sa vyjadril odporca navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávanie
v zmysle ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový súd pre nesprávne právne posúdenie

veci (nepoužil správny právny predpis) nedostatočne zistil skutkový stav.Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“ príp. ,,ZOS“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie

sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby
odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Odvolací súd zastáva názor, že na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je rozhodujúci
deň uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, ale skutočnosť, že v období účinnosti Zákona o ochrane

spotrebiteľa došlo aspoň k ohrozeniu práva spotrebiteľa.

V tomto smere hrozba účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je viazaná len na časový okamžik
vzniku zmluvy, ale hrozba ujmy v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky pretrváva aj po vzniku
zmluvyadokoncapozánikuzmluvy.Konaniedodávateľa,ktorývočispotrebiteľovijasne atransparentne
neprejaví úmysel netrvať na neprijateľnej zmluvnej podmienke, je nekalou obchodnou praktikou a tá z

časového hľadiska nie je limitovaná dátumom uzavretia zmluvy (čl. 3 ods. 2 smernice 2005/29.........
(pred počas a po...).

Inak by sa muselo pripustiť porušovanie práv spotrebiteľa len preto, že v čase vzniku zmluvy nebol ZOS
účinný. Relutárna satisfakcia je spojená s porušením (ohrozením) práv spotrebiteľa a k tomu stavu došlo
aj po vzniku zmluvy. Inými slovami povedané neprijateľná zmluvná podmienka nevyvoláva protiprávny

stav len v deň vzniku zmluvy.

Ďalšiu skutočnosť, ktorú prvostupňový súd ponechal bez náležitého povšimnutia, je fakt, že k úspechu
na súde predpokladanému ustanovením § 3 ods. 5 ZOS in fine došlo počas účinnosti ZOS.

Prvostupňový súd neaplikoval a nijako sa nevyrovnal s ustanovením § 3 ods. 3 ZOS. Podľa
tohto ustanovenia (3),, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách 9)“. Do koncepcie tejto ochrany zapadá bez pochybnosti nielen reštitúcia, či
zdržanie sa používania nečestnej klauzuly, ale aj relutárna satisfakcia.

Zdá sa, že inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného

práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto

konania v budúcnosti 15/. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazykeurópskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie

o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

Doktrinálne možno preventívnu funkciu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodniť tým, že diskriminácia
jednotlivca je civilným deliktom. Zmyslom prostriedkov nápravy podľa ZOS je nielen poskytnúť
satisfakciu jednotlivcovi, ale aj sankcionovať škodcu a odradiť do budúcnosti osobu a jej možných
nasledovníkov od nekalého konania, ktorý názor podporuje aj judikatúra (NS ČR 30Cdo 4431/2007;

porov. pod 18/).

Je nepochybné, že odporca podal žalobu na rozhodcovskom súde na základe rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovský súd vydal dňa 25.8.2010
rozhodcovský rozsudok č. A4002/2008. Takže zďaleka nešlo len o hrozbu ujmy, ale reálny zásah do
práv spotrebiteľa.

Navrhovateľka voči odporcovi úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom
súde Prešov, ktorý rozsudkom č.k. 29C 188/2010-222 zo dňa 27.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 8.6.2012 a vykonateľnosť dňa 12.6.2012, zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima
Kuchtu zo dňa 25.8.2010 č. A4002/2008 a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcu
JUDr. Radima Kuchtu zo dňa 25.8.2010 č. A4002/2008. Rozsudok právne odôvodnil ust. §§ 53 ods. 1,

4 a 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) s tým, že
dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Keďže navrhovateľka za účinnosti zákona o ochrane spotrebiteľa úspešne uplatnila porušenie práva
ustanoveného právnym predpisom (Občiansky zákonník), vznikol jej podľa názoru odvolacieho súdu
nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch tzv. nevyhnutného dvojinštančného
posúdenia nároku a nemyslí si ani, že princíp dvojinštančnosti je ústavným princípom, keďže v ústave
o dvojinštančnosti niet zmienky (porov. nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 777/07, ze dne 31. 07.
2008).

No zdá sa, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke tzv. zmeňujúcich rozsudkov je

konštantná. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009:

„Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom
prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací

súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť
prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z
hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu je výstižným „české“ rozhodnutie (C. H. Beck č. C 201/2001),
citované takmer vo všetkých „slovenských“ komentároch k Občianskemu súdnemu poriadku:

„Je- li ke správnému rozhodnutí o věci samé zapotřebí podstatných (pro rozhodnutí zásadně
významných) skutkových zjištení, která neučinil soud prvního stupně, popřípadě která tento soud učinil,ale vzhledem k nesprávnému právnímu názoru, který zaujal, na nich své rozhodnutí nezaložil, nejsou
podmínky ani pro potvrzení, ani pro změnu rozhodnutí soudu prvního stupně; odvolací soud proto
rozhodnutí zruší a věc vrátí soudu prvního stupně k dalšímu řízení.“

Zároveň takýto postup, podľa NS SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 40/2009 z 5. novembra 2009), je
zodpovedajúci princípu dvojinštančnosti:

„Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu zostáva dvojinštančnosť
zachovaná, nakoľko účastník má po opätovnom rozhodnutí súdu prvého stupňa (po zrušení a vrátení
jeho predchádzajúceho rozhodnutia) možnosť znovu ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom
na inštančne vyššom súde. Skutočnosť, že súd prvého stupňa je po zrušení a vrátení svojho

predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, je daná priamo zákonom
(§ 226 O.s.p.), preto nemôže zakladať vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R. Urban;
www.otvorenepravo.sk).

Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní bude postupovať vo vyššie naznačených intenciách
rešpektujúc názor odvolacieho súdu s tým, že sa bude potrebné vyrovnať s výškou primeraného
finančného zadosťučinenia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa musí spĺňať požiadavky
vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Predovšetkým musí pôsobiť presvedčivo. V novom rozhodnutí tiež
rozhodne o trovách odvolacieho konania.

V zmysle ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.