Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607205697
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5607205697.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1 a spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: K. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, XXX XX L., štátna občianka Slovenskej republiky, pre vymoženie pohľadávky 699,33 Eur s

príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktorá exekúcia je vykonávaná súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu P. XX, XXX XX E., pod sp.zn. EX
1954/07, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
3Er/603/2007-13 zo dňa 25. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/603/2007-13 zo dňa 25. februára
2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd: I. Exekúciu zastavil. II. Nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že pred súdnym exekútorom sa dňa 22.06.2007 začalo exekučné konanie pod
spisovou značkou EX 1954/07. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR
1843/07 zo dňa 27.03.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní
poverenia zo dňa 19.07.2007. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Prvostupňový súd mal za preukázané, že písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v
danom prípade splnená, nakoľko rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami, ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Absencia písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je
potrebné prihliadať ex offo. Okresný súd preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate tým, že okresný súd:

- rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

- nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný- svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

- nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie,

- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Oprávnený v úvode odvolania podal návrh, aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:

1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom

rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods.
1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje,
že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené

a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky,

čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na úvod oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE 641/2011 zo dňa
30.l1.2012, ktoré podľa jeho názoru svedčí o opodstatnenosti podaného odvolania.

K dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci oprávnený uviedol, že všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený.
K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),

nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty,
ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného - dlžníka tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu

existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu práva, pre
ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach prípadu cesta aplikácie
ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní), ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských
súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto
prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom,

ktorej účel je odlišný. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného
procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesomexekučného súdu všetky svoje práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý
súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci
uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu a právom

na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho
očakávania a princípu právnej istoty. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad, vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Odvolateľ ďalej
uviedol, že ak ustanovenie § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník
konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sleduje účel - zabezpečiť právnu

istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených
povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol
kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom.
Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) uplatnením

mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj
protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom
právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú
súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon
o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou

cestou napadnúť, inak platí, že pokiaľ táto lehota márne uplynie, je rozhodnutie rozhodcovského súdu
právoplatné, pričom je tým založená platnosť zásady správnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu,
a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Pokiaľ by bola táto lehota spochybnená, rovnako
ako účinky rozhodnutia samotného, neexistovala by žiadna istota ani limit, či už vecný, ale najmä
časový, ktorý by bránil povinnému domáhať sa kedykoľvek ochrany pred plnením súdom uloženej

povinnosti s poukazom na vady rozhodnutia, jeho neplatnosť alebo neúčinnosť, alebo neexistenciu
takéhoto exekučného titulu. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť
rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Oprávnený
poukázal aj na ust. § 7 ods. l O.s.p., ktoré vylučuje právomoc všeobecného súdu vždy vtedy, ak
prejednávanie a rozhodovanie sporu, ktorý vyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, podľa zákona prislúcha inému orgánu. Všeobecný súd nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými
predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd,
nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenia, nakoľko odporca (povinný) mohol podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je

možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní
pred exekučným súdom. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Zdôraznil, že
exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Ak by sa súd nestotožnil s prezentovanou argumentáciu, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd

postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá veta Exekučného poriadku s čl.
1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

K dôvodu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odvolateľ uviedol,

že všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní tak, ako by upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského
súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o rozhodcovskom
konaní. Uvedené zákonné ustanovenie však explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov v rozhodcovskom konaní, a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Tvrdil, že exekučný

súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského
rozhodnutia len na návrh účastníka konania - § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

K dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, oprávnený poukázal
na fakt, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenejprávomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov
rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania. Porušil
princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na

spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený ďalej tvrdil, že zákaz
diskriminácie je nutné aplikovať aj na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu, práva vlastniť majetok,
ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku. Oprávnený mal v konaní pred exekučným
súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie
s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením ako podnikateľského subjektu, pretože

takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného
zaobchádzania. Okresný súd tiež porušil zásadu rovnosti zbraní, zásadu kontradiktórnosti súdneho
konania a právo na rozhodovanie podľa relevantnej právnej úpravy. Oprávnený namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučnéhosúduojehoprávnompostavení. Postup,ktorýzvolilexekučnýsúdnavyšedávalnezákonne
povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného

došlo k zmareniu exekúcie. Bolo nutné pre objektívnosť posúdenia veci vypočuť oprávneného a
umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý
súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Oprávnený ako účastník konania nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.
Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo

vzťahu k meritu veci a dvojinštančnosti súdneho konania.

K dôvodu odvolania, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal náležite
dokazovanie,uviedol,ževoveciexekučnýsúdnevykonávaldokazovanieakzáveromdospelnazáklade
domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu veci.

K dôvodu odvolania, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci uviedol, že exekučný súd si podľa ľubovôle dôvody prieskumu exekučného titulu podľa
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní rozšíril aj na otázky, ktoré nie je oprávnený v exekučnom konaní
riešiť. Napríklad skúmal dodržiavanie ustanovení o ochrane práv spotrebiteľa, platnosť rozhodcovskej
doložky, tiež skúmal, či sa rozhodcovská zmluva vzťahovala aj na vec, ktorá bola rozhodcovským
súdom prejednávaná. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim
klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť
dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poskytuje svojim klientom
peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok. Predmetom

úverov poskytovaných zo strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. klientom sú peňažné prostriedky, a nie tovar
aleboslužba.ZmluvyoúverezostranyspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,nemôžuobsahovaťnáležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo
služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktoré je možno uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okrem jeho odovzdania

alebo prevzatia tovaru alebo služby). Rovnako poukázal aj na neprimeranosť, resp. na nesprávne
posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne mal sankčný
charakter a účtoval sa len v prípade porušenia zmluvných podmienok. Výška tohto úroku nie je
neprimeraná, najmä z dôvodu neexistencie iného zabezpečenia záväzku, či prítomnosti obchodného
rizika oprávneného. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR navyše vyplýva nemožnosť obmedzenia výšky

úrokovej sadzby v obchodných záväzkových vzťahoch. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku
za zasielanie upomienok, ktoré sú súčasťou exekučného titulu, oprávnený uviedol, že v zmysle § 499
Obchodného zákonníka za dojedanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Oprávnený bol toho
názoru,ževzmysleuvedenéhoustanoveniasimohlidojednaťodplatu-príslušnýpoplatokpozostávajúci

z 1/3-iny dohodnutého úroku a 2/3-ín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Záverom uviedol, že súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu so zákonom. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo
vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní dbajúc na existenciu § 40 a nasl. tohto zákona len v spojení s revízioupráve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Povinný sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny
úradník. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline samosudkyňa okresného súdu uviedla,
že odvolaniu nemieni vyhovieť postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ

sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa
žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie
právomocirozhodcovskéhosúduvexekučnomkonaní.Vtýchtoustanoveniachsatotižpremietaklasická

rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si
každý stráži svoje práva“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských
veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli
by nadbytočné (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo

dňa 16.01.2013).

Nadväzne odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa ako exekučný súd založil svoje rozhodnutie
na neplatnosti rozhodcovskej doložky (pre nedostatok písomnej formy). Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia však nevyplýva, že by vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 05.09.2006 považoval
za spotrebiteľský. Okresný súd v súvislosti s posúdením charakteru zmluvy o úvere (teda či ide o

spotrebiteľskú zmluvu) nevykonal nijaké dokazovanie. Záver okresného súdu o neplatnosti exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku bol teda predčasný.

V ďalšom konaní okresný súd za preskúmania predmetnej zmluvy o úvere vyhodnotí, či v danom prípade
mal povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa. V prípade, že bude mať okresný
súd za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej mal povinný postavenie spotrebiteľa,

bude sa okresný súd opätovne zaoberať platnosťou rozhodcovskej zmluvy. V prípade, že vzťah medzi
oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere zo dňa 05.09.2006 nie je spotrebiteľským, nemožno,
ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, vôbec uvažovať o preskúmavaní ne/
platnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom (v exekučnom konaní).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.