Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413208112
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413208112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľa Centrálny
depozitár cenných papierov SR, a. s., IČO: 31 338 976, 29. augusta 1/A, Bratislava, proti odporcovi
T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX J., zast. splnomocneným zástupcom T. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX J., o návrhu na zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 18C/54/2013 - 50,
zo dňa 06. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia
sumy 331,94 eur, z titulu nezaplatenia poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008
(služba CD-55 v zmysle platného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s.) zamietol,
z dôvodu premlčania tohto nároku v štvorročnej premlčacej dobe.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa Stredisko cenných papierov, na
základe žiadosti odporcu zriadil odporcovi účet, ktorého vedenie je na základe zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch spoplatnené. Sporné medzi účastníkmi konania bolo, ktorý zákonník, či Obchodný
alebo Občiansky, treba aplikovať na právny vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom, od čoho

závisí aj dĺžka premlčacej doby.

Navrhovateľ považoval za správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane štvorročnej
premlčacej doby, pretože vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje Obchodným zákonníkom
(§ 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb., ako aj ust. § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách). Odporca zastával názor, že daný právny vzťah spadá pod ust.
Občianskeho zákonníka, vrátane trojročnej premlčacej doby. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval ust.
Obchodného zákonníka § 261 ods. 3 písm. c), § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1 a námietku premlčania
vznesenú odporcom posudzoval podľa ust. 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď dospel k záveru,

že nárok je premlčaný z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru
súdu, právo na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2008 mohlo byť uplatnené po prvý krát
01.01.2009 a odvtedy začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.01.2013. Navrhovateľ
nárok uplatnil na súde až 25.02.2013, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Pokiaľ navrhovateľvo faktúre uviedol ako deň splatnosti 28.02.2009, v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi
konania bolo dohodnuté, že odporca zaplatí poplatok na základe osobitnej výzvy navrhovateľa s dobou
splatnosti ktorú určí navrhovateľ. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že predmetnú faktúru doručil odporcovi,

čo nemôže ísť na ťarchu odporcu, ktorý v čase splatnosti faktúry nebol plnoletý a konali za neho jeho
zákonní zástupcovia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s . p. tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 19,50 eur, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že
návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania.

Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.

h) O. .s p., že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Navrhovateľ s poukazom na právnu úpravu zákona č. 566/2001 Z. z. (cituje ust. § 164a ods.
1, § 103 ods. 1, 3, 5, 6) a čl. 16. Prevádzkového poriadku centrálneho depozitára, platnú v rozhodnom
čase, má zato, že niet pochýb o tom, že činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za
odplatu. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa (§ 99 ods. 4 písm. h) cit. zákona), pričom

postup a spôsob vedenia účtu upravuje Prevádzkový poriadok centrálneho depozitára.

V čl. I. Cenníka CDCP sú stanovené všeobecné podmienky v súvislosti s poplatkami za poskytované
služby, a ods. 4 tohto čl. stanovuje, že platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej
faktúry formou bezhotovostného prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre, na
základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu. Nie je tak správny záveru súdu, že čas plnenia

resp. úhrady poplatku za vedenie účtu nebol určený.

Pri vystavení faktúry a určení dátumu splatnosti faktúry navrhovateľ neporušil žiadne právne prepisy.
Pri vystavení faktúry CDCP postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný
vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti (§ 71). Zákon v čase vystavenia

faktúry nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti faktúry, a navrhovateľ určil deň
splatnosti na 28.02.2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu poplatku. Nie je správny
záver súdu v tom, že nebolo medzi účastníkmi určené, kedy je odporca povinný zaplatiť predmetný
poplatok. V zmysle cenníka, ktorý je pre odporcu záväzný, bol odporca povinný poplatok zaplatiť na
základe vystavenej faktúry. Navrhovateľ postupoval spôsobom záväzným pre navrhovateľa aj odporcu.

Podľa § 392 ods. 1 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie
záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením
(doba splatnosti). Potom premlčacia doba v súvislosti s dlžným nedoplatkom na poplatku za rok 2008
začala plynúť dňa 01.03.2009, prvý nasledujúci deň po splatnosti faktúry. Navrhovateľ si uplatnil nárok
na súde dňa 25.02.2013, pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

Navrhovateľ síce nepredložil súdu dôkaz o doručení predmetnej faktúry, ale predložil dôkaz o vystavení
faktúry. V roku 2008 žiaden zákon neukladal povinnosť doručiť faktúru doporučene, preto nemožno
splnenie takejto povinnosti od navrhovateľa ani vyžadovať.Odporca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa spochybnil
poplatok za rok 2008 vyúčtovaný navrhovateľom, ktorý sa odvíja od „objemu cenných papierov na účte
majiteľavmenovitejhodnote“. Poukazovalnacenníkplatnýod1.1.2010,platnýod8.6.2011,icenníkyza

rok 2012 a 2013, že poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov s rovnakým objemom cenných
papierov za roky 2008 - 2013 je rozdielny, a podstatne nižší, pretože výpočet poplatku je založený resp.
závislý od menovitých hodnôt CP jednotlivých emisií na účte majiteľa v danom mesiaci. Navrhovateľ
nepreukázal, že v roku 2008 mal v súvislosti s vedením účtu vyššie náklady ako v ostatných rokoch,
cena za služby navrhovateľa v roku 2008 neodzrkadľovala skutočnú výšku objemu cenných papierov,

ale spadala len do rozmedzia od - do, čo je podľa názoru odporcu neprípustné a v rozpore s § 3
Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a rozsudok súdu I. stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu oboznámil sa s obsahom spisu, všetkým
podaniami predloženými účastníkmi konania vrátane podaní doručených súdu v odvolacom konaní

a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne, na tieto
dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu
všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo
veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanovenia právnej

úpravy platnej v rozhodnom čase. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje posúdiť,
ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie je odôvodnené
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd za rozhodujúcu pre výsledok rozhodnutia v danom
prípade považoval skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal doručenie faktúry odporcovi, vystavenej

navrhovateľom dňa 31.12.2008 so splatnosťou dňa 28.02.2009. Potom podľa názoru súdu právo na
zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008, vedeného navrhovateľom
pre odporcu, mohlo byť uplatnené po prvýkrát na súde dňa 01.01.2009 (a nie 01.03.2009, ako tvrdí
navrhovateľ) a od tohto času začala plynúť štvorročná premlčacia doba (§ 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka), ktorá uplynula dňa 01.01.2013 (a nie 01.03.2013 ako tvrdí navrhovateľ). S týmto záverom

sa stotožňuje aj odvolací súd.

Hoci možno dať za pravdu odvolateľovi v tom, v roku 2008 žiaden zákon neukladal povinnosť
vystaviteľovi faktúry (v tomto prípade navrhovateľovi) doručovať resp. doručiť faktúru doporučene, že
preto nemožno splnenie takejto povinnosti od navrhovateľa vyžadovať, faktom je, že v sporovom konaní
dôkazné bremeno na preukázanie nároku - pravdivosti tvrdení - zaťažuje navrhovateľa. Znamená to,

že navrhovateľ je povinný predložiť resp. aspoň označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania (v žalobe)
a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené.
Účastníci majú predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že nemožno považovať za postačujúce a náležité

preukázanie počiatku plynutia premlčacej doby k 01.03.2009, ak navrhovateľ ako jediný
a rozhodujúci dôkaz pre počítanie počiatku premlčacej doby od tohto dňa predložil súdu ako dôkaz iba
navrhovateľom vystavenú faktúru resp. „vystavenie faktúry“ ako uvádza v odvolaní, v ktorej navrhovateľ
ako deň vystavenia uviedol dátum 31.12.2008 a v ktorej stanovil deň jej splatnosti na 28.02.2009. Inýzáver nemožno vyvodiť ani s poukazom na zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Zb., na ktorého
ustanovenie o povinnosti platiteľa vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti sa odvolával
navrhovateľ, pretože týmto možno deklarovať iba tú skutočnosť, že navrhovateľ v zmysle uvedeného

zákona mal povinnosť vystaviť faktúru za zdaňovacie obdobie roka 2008 najneskôr do 15.01.2009.
podľa tohto zákona bol povinný vystaviť faktúru najneskôr do 15.01.2009.

Závery prvostupňového súdu sú správne. Odvolací súd nemal preukázanú žiadnu okolnosť, ktorá by
odôvodňovala iné rozhodnutie, než aké vyslovil v rozsudku okresný súd. Okresný súd dôvodne návrh
zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p v spojení s ust. § 151

ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci). Odporca bol v odvolacom konaní
úspešný, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.