Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414218476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414218476.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci
navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, IČO:
KRS 0000025237, konajúca na území SR prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporcovi: O. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Ľ. M. XXXX/
XX, T., Š. Z. J., W.U. Z. D. E., H. Okresného J. T. O., o zaplatenie 323,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 323,15 eur, nezaplatené úroky z omeškania vyčíslené
ku dňu 30.08.2013 vo výške 358,44 eur, nezaplatené poplatky vo výške 25,72 eur, úroky z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 323,15 eur od 31.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom
nevrátenia peňažných prostriedkov, ktoré odporca nepovolene prečerpal na svojom bežnom účte. V
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o bežnom účte,
ktorý navrhovateľ viedol odporcovi na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže
odporca ani na poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpeniu od zmluvy zo dňa 30.08.2013 do
dnešného dňa svoj dlh neuhradil, navrhol, aby ho na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania
zaviazal súd.

Odporca sa k návrhu nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami a ústnymi vyjadrenia
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o vedení bankových bežných
a sporiacich účtov zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa platnými
od 11.11.2007, obchodnými podmienkami otvárania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov k
hotovostnému úveru mBank, sadzobníkom poplatkov platným od 01.08.2008, potvrdením o zriadení
účtu, výpisom z účtu odporcu, poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpením od zmluvy zo
dňa 30.08.2013 s doručenkou a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca dňa 18.06.2008 uzavreli zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov,
na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu zriadiť a viesť účet, uschovávať jeho peňažné

prostriedky a uskutočňovať na jeho príkaz peňažné zúčtovania a odporca sa zaviazal dodržiavať
obchodné podmienky otvárania a vedenia bežných účtov a sporiacich účtov a účtov k hotovostnému
úveru mBank, všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa a sadzobník poplatkov.

Podľa výpisu z účtu odporcu účet bol otvorený dňa 18.06.2008 a boli na ňom vykonávané transakcie,
posledná dňa 13.10.2008. Odporca prečerpal peňažné prostriedky na účte výberom v bankomate dňa
24.07.2008 (deň zúčtovania 11.08.2008) a dostal sa do záporného účtovného zostatku 113,97 eur,
ktorý bol navýšený opätovným výberom v bankomate dňa 11.08.2008 (deň zúčtovania 12.08.2008) o
sumu 165,97 eur, t.j. celkom v sume 279,94 eur. Keďže odporca nepovolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na účte nevyrovnal, navrhovateľom mu boli zaúčtované na ťarchu jeho účtu poplatky za
upomienky uskutočnené telefonicky a poštou a poplatok za výzvu na úhradu a poslednú výzvu na
úhradu, a spolu v sume 43,21 eur, pričom posledný poplatok bol zaúčtovaný dňa 13.10.2008.

Podľa bodu 2.5.1 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ je oprávnený všetky svoje
pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na účte klienta nie je dostatok
peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného prečerpania,
alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši sa tým rozsah nepovoleného
prečerpania.

Podľa bodu 2.5.2 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný nepovolené prečerpanie na
účte bezodkladne vyrovnať. Navrhovateľ je oprávnený vyzvať klienta na vyrovnanie nepovoleného
prečerpania, a to aj písomne, pričom určí lehotu na jeho vyrovnanie.

Podľa bodu 2.5.3 prvej vety Všeobecných obchodných podmienok za sumu, o ktorú je účet v
nepovolenom prečerpaní, má právo navrhovateľ právo účtovať klientovi úroky z nepovoleného
prečerpania stanovené navrhovateľom, a to odo dňa kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu.

Podľa § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obch. zák.“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný
účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obch. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie slžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“)
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie nevrátených peňažných
prostriedkov, ktoré odporca nepovolene prečerpal na svojom bežnom účte, a to vo výške 323,15
eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 279,94 eur a z poplatkov za vymáhanie pohľadávky vo výške
43,21 eur. Predmetom konania je teda právo navrhovateľa, ktoré vyplýva zo záväzku (z právneho
vzťahu) vzniknutého zo zmluvy o bežnom účte uzavretej podľa § 708 a nasl. Obch. zák. a na základe
ustanovenia § 710 Obch. zák. sa spravuje sa podľa ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a nasl.
Obch. zák.), pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti odporca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným
spôsobom neovplyvňoval. Preto je nevyhnutné zmluvu o bežnom účte v prejednávanej veci považovať
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, pri uzatváraní a plnení ktorej navrhovateľ je dodávateľom
konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca spotrebiteľom. Na základe vyššie
uvedeného súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. aj bez návrhu bol povinný prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca sa dňom zúčtovania výberov z bankomatu
11.08.2008 a 12.08.2008 dostal do nepovoleného prečerpania vo výške 279,94 eur. V dôsledku
tejto skutočnosti odporcovi v súlade s § 710, § 504 Obch. zák. a bodom 2.5.2 Všeobecných
obchodných podmienok vznikla povinnosť bezodkladne nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať.
Súd ustálil, že odporca tak bol povinný učiniť nasledujúci deň po tom, ako nepovolené prečerpanie
vzniklo, t.j. dňa 13.08.2008 (a to tiež s poukazom na skutočnosť, že podľa výpisu z účtu odporcu
navrhovateľ už dňa 15.08.2008 telefonickou upomienkou vymáhal od odporcu vrátenie nepovolene
prečerpaných peňažných prostriedkov). Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda
odo dňa nasledujúceho po splatnosti nepovoleného prečerpania (t.j. odo dňa 14.08.2008), mohol
navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie zmluvnej podmienky zo strany odporcu, a to
povinnosti prečerpané peňažné prostriedky vrátiť. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na pondelok
15.08.2011. Navrhovateľ si svoje právo na úhradu nevrátených peňažných prostriedkov poskytnutých
odporcovi na základe zmluvy o úvere uplatnil v súdnom konaní dňa 22.12.2014, teda ho nevykonal v
lehote určenej v § 101 OZ, v ktorom je stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie
majetkového práva. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) prihliadať na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy súd návrh
navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Obdobné platí aj pre nároky na úhradu poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky zúčtovaných na
ťarchu účtu odporcu, a to poplatkov za telefonické upomienky zúčtovaných dňa 20.08.2008, 22.08.2008,
29.08.2008 a 11.09.2008, poplatku za výzvu na úhradu zúčtovaného dňa 19.09.2008 a poplatku za

poslednú výzvu na úhradu zúčtovaného dňa 13.10.2008. Právo vymáhať tieto poplatky sa mohlo po
prvýkrát vykonať v nasledujúci deň po ich zúčtovaní, t.j. v prípade najneskôr zúčtovaného poplatku za
poslednú výzvu na úhradu dňa 14.10.2008, ktorého posledný deň premlčacej lehoty pripadol na piatok
14.10.2011. Keďže navrhovateľ si svoje právo na úhradu poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky
uplatnil až 22.12.2014, vykonal ho po uplynutí premlčacej lehoty uvedenej v § 101 OZ, na čo súd musel
z úradnej povinnosti prihliadnuť (§ 5b zák. 250/2007 Z. z.), a preto návrh aj v tejto časti zamietnuť.

Súd poznamenáva, že v predmetnom prípade ohľadne premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 100 a nasl. OZ) a nie Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl. Obch. zák.), a to aj napriek
tomu, že zmluva o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obch. zák. ako aj zmluva o úvere podľa § 497 a
nasl. Obch. zák. je s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. je tzv. absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom. Hoci zmluva, ktorou bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikácie absolútnu prednosť Občiansky zákonník a aplikácia
iných právnych predpisov prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2 OZ).
Z uvedeného vyplýva, že pri spotrebiteľských zmluvách sa prioritne aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľského právo (§ 52 a nasl.) a právne normy
obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave,
ktorá tu z povahy veci má prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku
a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe vyššie uvedeného súd v predmetnom spore
pri posudzovaní otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, obsahujúceho pre
spotrebiteľa priaznivejšiu úpravu premlčacej doby v trvaní troch rokov, oproti štvorročnej všeobecnej
premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom.

Súd v predmetnom konaní začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval odo dňa nasledujúceho po
splatnosti nepovoleného prečerpania, resp. odo dňa nasledujúce po zúčtovaní jednotlivých poplatkov
spojených s vymáhaním pohľadávky (s poukazom na § 504 Obch. zák. a bod 2.5.2 Všeobecných
obchodných podmienok) a nie odo dňa 30.08.2013, kedy navrhovateľ odstúpil od zmluvy, pretože má
za to, že pre dlh, ktorý sa už stal zročným pred odstúpením od zmluvy alebo, nezačne opätovne plynúť
premlčacia doba odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe citovaného ustanovenia vzniklo v konaní úspešnému odporcovi právo na náhradu trov
konania proti neúspešnému navrhovateľovi, avšak súd mu právo na ich náhradu nepriznal, pretože
jednak si ich náhradu v konaní neuplatnil (t.j. chýbal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle
§ 151 ods. 1 OSP), a tiež z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte
rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205
ods. 2 OSP):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.