Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/181/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216815
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814216815.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol s.r.o. so sídlom Dr.Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi: X. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. O., W. XXX v konaní o zaplatenie 369,44 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 127,44 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 17.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
369,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia a
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom 5.2.2013 zmluvu č. A XXXXXXX, a zmluvu A XXXXXXX, ktorých súčasťou boli
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal odporcovi SIM karty, ktoré mu umožnili
využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní
jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo
výške 171 a 221 eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty
za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, je
navrhovateľ povinný sa zdržať používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa preto navrhovateľ
týmto návrhom sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredané
telekomunikačné zariadenia Huawei E587 a Huawei B683 Flybox 3G router (ďalej len škoda) vo
výške 171 a 221 eur. Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej,
ktorú odporca spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil
svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta v zmluvách celkovo vo výške 392 eur mala plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody. Nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky
za trvania zmluvného vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia
základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca podpísal prehlásenie, že si je vedomý že mobilné
telefóny a telekomunikačné zariadenia získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať
telekomunikačné služby po dobu dohodnutú v dodatkoch. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých
služieb vyfakturovaných v období od februára 2013 do marca 2013 sumu 127,44 eur. Tieto faktúry pripojil

k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení s
dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd vykonal na pojednávaní, konanom v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil, tiež
v neprítomnosti odporcu, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti oboznámením listín
predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií na účte odporcu a
zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu dňa 5.2.2013 zmluvu č. A XXXXXXX, a 7.2.2013 zmluvu A
XXXXXXX, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky. Zo zmlúv je zrejmé, že navrhovateľ vypožičal
odporcovi SIM karty, ktorá mu umožnili využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám
boli priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri uzavretí
dodatkov k zmluve č. A XXXXXXX, odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenia Huawei E587 a
pri dodatku k zmluve A XXXXXXX Huawei B683 Flybox 3G router za sumy vo výške 171 a 221 eur Z
výpisov faktúr je zrejmé, že odporca nezaplatil za poskytované služby zo strany navrhovateľa za obdobie
od februára 2013 do marca 2013 sumu 127,44 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 13.6.2013 je zrejmé,
že navrhovateľ ukončil platnosť zmluvy. Odporca zaplatil z náhrady škody 22,56 eur.

Podľa zmlúv a ich dodatkov bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať
po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty,
zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM,
nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký
program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,
ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby
viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej
škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za
mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj
nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania
odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním
dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia
Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická
osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne a včas
neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i
úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy.

V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvných pokút spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a odporca
v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o
pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru
súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve treba
považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej pokute,
kde “neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže
ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ
dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd
ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej
z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto
navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného
nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou
škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým
prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia
účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného
telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže
platne dopredu vyhlasovať, že porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie
služieb a platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi
týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie
účinkov platnej kúpy mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou,
t.j. v prípade, že ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto
spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh
navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške 242 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi
priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z
neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty)
a odporcovi povinnosť plniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal. Odporca náhradu trov konania neuplatnil, pri rozhodovaní o trovách konania ide o návrhové
konanie, preto súd o nej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.