Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/384/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010899919
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4010899919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: nesv. H. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X., X. XX, zastúpeného opatrovníčkou P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, právne zastúpenej
JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 7, proti odporcom: 1/ X. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T., T. T. 3, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné

nám. 7, 2/ Strojová a traktorová stanica P, š.p. v likvidácii, so sídlom Rovinka 324, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v 2. rade - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 3/
Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, zastúpená JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou v
Bratislave, Nám. Biely kríž 3, P.O.Box 39, o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 3. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12C 62/95-341 z 27. mája 2010 a o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu tohto súdu č.k. 12C 62/95-549 z 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa o sumu 5.016 eur, rozsudok

súdu prvého stupňa č.k. 12C 62/95-341 z 27. mája 2010 o tejto sume z r u š u j e a konanie
o tejto sume z a s t a v u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 3. rade - Sociálna poisťovňa
Bratislava - m e n í takto:
Odporca v 3. rade - Sociálna poisťovňa Bratislava je povinný zaplatiť navrhovateľovi:

1. náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 450,60 eura,
2. náhradu straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti navrhovateľa vo výške 209,75 eura,
3. náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti:
- od 4. 4. 1995 vo výške 84,71 eura,
- od 1. 5. 1995 mesačne vo výške 94,14 eura,
- od 1. 6. 1996 mesačne vo výške 122,52 eura,
- od 1. 6. 1997 mesačne vo výške 145,47 eura,

- od 1. 5. 1998 mesačne vo výške 174,23 eura,
- od 1. 7. 1999 mesačne vo výške 198,06 eura,
- od 1. 7. 2000 mesačne vo výške 217,64 eura,
- od 1. 7. 2001 mesačne vo výške 236,60 eura,
- od 1. 7. 2002 mesačne vo výške 138,88 eura,
- od 1. 7. 2003 mesačne vo výške 160,27 eura,

a úrazovú rentu od 1. 1. 2004 mesačne vo výške 160,27 eura,
- od 1. 1. 2005 mesačne vo výške 163,73 eura,
- od 1. 7. 2006 mesačne vo výške 176,80 eura,
- od 1. 7. 2007 mesačne vo výške 187,85 eura,
- od 1. 7. 2008 mesačne vo výške 197,24 eura,
- od 1. 1. 2009 mesačne vo výške 210,95 eura,
- od 1. 1. 2010 mesačne vo výške 217,38 eura,

- od 1. 1. 2011 mesačne vo výške 221,29 eura,- od 1. 1. 2012 mesačne vo výške 228,59 eura,
- od 1. 1. 2013 mesačne vo výške 235,56 eura,
- od 1. 1. 2014 mesačne vo výške 240,97 eura,

- od 1. 1. 2015 mesačne vo výške 244,15 eura
vždy do 15. dňa v mesiaci.
4. Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške uvedenej v tabuľke:

úroky zo sumy v eurách od do
22 % 209,75 15.06.1995 zaplatenia
22 % 450,50 15.06.1995 zaplatenia
22 % 84,71 15.05.1995 28.02.1997
22 % 94,14 15.06.1995 28.02.1997
22 % 94,14 15.07.1995 28.02.1997

22 % 94,14 15.08.1995 28.02.1997
22 % 94,14 15.09.1995 28.02.1997
19,50 % 94,14 15.10.1995 28.02.1997
17,60 % 122,26 15.09.1997 31.05.2015
17,60 % 99,06 15.10.1997 31.05.2015

17,60 % 145,47 15.11.1997 31.05.2015
17,60 % 145,47 15.12.1997 31.05.2015
17,60 % 145,47 15.01.1998 31.05.2015
17,60 % 145,47 15.02.1998 31.05.2015
17,60 % 145,47 15.03.1998 31.05.2015

17,60 % 145,47 15.04.1998 31.05.2015
17,60 % 145,47 15.05.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.06.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.07.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.08.1998 31.05.2015

17,60 % 174,23 15.09.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.10.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.11.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.12.1998 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.01.1999 31.05.2015

17,60 % 174,23 15.02.1999 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.03.1999 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.04.1999 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.05.1999 31.05.2015
17,60 % 174,23 15.06.1999 31.05.2015

17,60 % 174,23 15.07.1999 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.08.1999 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.09.1999 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.10.1999 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.11.1999 31.05.2015

17,60 % 198,06 15.12.1999 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.01.2000 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.02.2000 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.03.2000 31.05.2015
17,60 % 198,06 15.04.2000 zaplatenia

17,60 % 198,06 15.05.2000 zaplatenia
17,60 % 198,06 15.06.2000 zaplatenia
17,60 % 198,06 15.07.2000 zaplatenia
17,60 % 217,64 15.08.2000 zaplatenia
17,60 % 217,64 15.09.2000 zaplatenia

17,60 % 217,64 15.10.2000 zaplatenia
17,60 % 217,64 15.11.2000 zaplatenia
úroky zo sumy v eurách od do
17,60% 217,64 15.12.2000 zaplatenia17,60% 217,64 15.01.2001 zaplatenia
17,60% 217,64 15.02.2001 zaplatenia
17,60% 217,64 15.03.2001 zaplatenia

17,60% 217,64 15.04.2001 zaplatenia
17,60% 217,64 15.05.2001 zaplatenia
17,60% 217,64 15.06.2001 zaplatenia
17,60% 217,64 15.07.2001 zaplatenia
17,60% 236,60 15.08.2001 zaplatenia

17,60% 236,60 15.09.2001 zaplatenia
17,60% 236,60 15.10.2001 zaplatenia
17,60% 236,60 15.11.2001 zaplatenia
17,60% 236,60 15.12.2001 zaplatenia
15,50% 236,60 15.01.2002 zaplatenia
15,50% 236,60 15.02.2002 zaplatenia

15,50% 236,60 15.03.2002 zaplatenia
15,50% 236,60 15.04.2002 zaplatenia
16,50% 236,60 15.05.2002 zaplatenia
16,50% 236,60 15.06.2002 zaplatenia
16,50% 236,60 15.07.2002 zaplatenia

16,50% 138,88 15.08.2002 zaplatenia
16,50% 138,88 15.09.2002 zaplatenia
16,50% 138,88 15.10.2002 zaplatenia
16,50% 138,88 15.11.2002 zaplatenia
13% 138,88 15.12.2002 zaplatenia

13% 129,12 15.01.2003 zaplatenia
13% 129,12 15.02.2003 zaplatenia
13% 129,12 15.03.2003 zaplatenia
13% 129,12 15.04.2003 zaplatenia
13% 129,12 15.05.2003 zaplatenia

13% 129,12 15.06.2003 zaplatenia
13% 129,12 15.07.2003 zaplatenia
13% 160,26 15.08.2003 zaplatenia
13% 160,26 15.09.2003 zaplatenia
12,5% 160,26 15.10.2003 zaplatenia

12,5% 147,81 15.11.2003 zaplatenia
12,5% 147,81 15.12.2003 zaplatenia
12% 147,81 15.01.2004 zaplatenia
12% 147,81 15.02.2004 zaplatenia
12% 147,81 15.03.2004 zaplatenia

11% 147,81 15.04.2004 zaplatenia
10% 147,81 15.05.2004 zaplatenia
10% 147,81 15.06.2004 zaplatenia
9% 147,81 15.07.2004 zaplatenia
9% 147,81 15.08.2004 zaplatenia

9% 147,81 15.09.2004 zaplatenia
9% 147,81 15.10.2004 zaplatenia
úroky zo sumy v eurách od do
9% 147,81 15.11.2004 zaplatenia
8% 147,81 15.12.2004 zaplatenia

8% 152,83 15.01.2005 zaplatenia
8% 164,35 15.02.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.03.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.04.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.05.2005 zaplatenia

6% 164,35 15.06.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.07.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.08.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.09.2005 zaplatenia6% 164,35 15.10.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.11.2005 zaplatenia
6% 164,35 15.12.2005 zaplatenia

6% 164,35 15.01.2006 zaplatenia
6% 174,12 15.02.2006 zaplatenia
7% 174,12 15.03.2006 zaplatenia
7% 174,12 15.04.2006 zaplatenia
7% 174,12 15.05.2006 zaplatenia

8% 174,12 15.06.2006 zaplatenia
8% 174,12 15.07.2006 zaplatenia
9% 174,12 15.08.2006 zaplatenia
9% 174,12 15.09.2006 zaplatenia
9,50% 174,12 15.10.2006 zaplatenia
9,50% 174,12 15.11.2006 zaplatenia

9,50% 174,12 15.12.2006 zaplatenia
9,50% 174,12 15.01.2007 zaplatenia
9,50% 185,00 15.02.2007 zaplatenia
9,50% 185,00 15.03.2007 zaplatenia
9% 185,00 15.04.2007 zaplatenia

8,50% 185,00 15.05.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.06.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.07.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.08.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.09.2007 zaplatenia

8,50% 185,00 15.10.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.11.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.12.2007 zaplatenia
8,50% 185,00 15.01.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.02.2008 zaplatenia

8,50% 194,25 15.03.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.04.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.05.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.06.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.07.2008 zaplatenia

8,50% 194,25 15.08.2008 zaplatenia
8,50% 194,25 15.09.2008 zaplatenia
úroky zo sumy v eurách od do
8,50% 194,25 15.10.2008 zaplatenia
6,50% 194,25 15.11.2008 zaplatenia

5% 194,25 15.12.2008 zaplatenia
10,50% 194,25 15.01.2009 zaplatenia
10% 207,75 15.02.2009 zaplatenia
10% 207,75 15.03.2009 zaplatenia
9,50% 207,75 15.04.2009 zaplatenia

9% 207,75 15.05.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.06.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.07.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.08.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.09.2009 zaplatenia

9% 207,75 15.10.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.11.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.12.2009 zaplatenia
9% 207,75 15.01.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.02.2010 zaplatenia

9% 214,08 15.03.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.04.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.05.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.06.2010 zaplatenia9% 214,08 15.07.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.08.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.09.2010 zaplatenia

9% 214,08 15.10.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.11.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.12.2010 zaplatenia
9% 214,08 15.01.2011 zaplatenia
9% 217,93 15.02.2011 zaplatenia

9% 217,93 15.03.2011 zaplatenia
9,25% 217,93 15.04.2011 zaplatenia
9,25% 217,93 15.05.2011 zaplatenia
9,25% 217,93 15.06.2011 zaplatenia
9,50% 217,93 15.07.2011 zaplatenia
9,50% 217,93 15.08.2011 zaplatenia

9,50% 217,93 15.09.2011 zaplatenia
9,50% 217,93 15.10.2011 zaplatenia
9,25% 217,93 15.11.2011 zaplatenia
9% 217,93 15.12.2011 zaplatenia
9% 217,93 15.01.2012 zaplatenia

9% 225,12 15.02.2012 zaplatenia
9% 225,12 15.03.2012 zaplatenia
9% 225,12 15.04.2012 zaplatenia
9% 225,12 15.05.2012 zaplatenia
9% 225,12 15.06.2012 zaplatenia

8,75 225,12 15.07.2012 zaplatenia
8,75 225,12 15.08.2012 zaplatenia
úroky zo sumy v eurách od do
8,75 225,12 15.09.2012 zaplatenia
8,75 225,12 15.10.2012 zaplatenia

8,75 225,12 15.11.2012 zaplatenia
8,75 225,12 15.12.2012 zaplatenia
8,75 225,12 15.01.2013 zaplatenia
5,75 231,98 15.02.2013 zaplatenia
5,75 231,98 15.03.2013 zaplatenia

5,75% 231,98 15.04.2013 zaplatenia
5,50% 231,98 15.05.2013 zaplatenia
5,50% 231,98 15.06.2013 zaplatenia
5,50% 231,98 15.07.2013 zaplatenia
5,50% 231,98 15.08.2013 zaplatenia

5,50% 231,98 15.09.2013 zaplatenia
5,50% 231,98 15.10.2013 zaplatenia
5,25% 231,98 15.11.2013 zaplatenia
5,25% 231,98 15.12.2013 zaplatenia
5,25% 231,98 15.01.2014 zaplatenia

5,25% 237,31 15.02.2014 zaplatenia
5,25% 237,31 15.03.2014 zaplatenia
5,25% 237,31 15.04.2014 zaplatenia
5,25% 237,31 15.05.2014 zaplatenia
5,15% 237,31 15.06.2014 zaplatenia

5,15% 237,31 15.07.2014 zaplatenia
5,15% 237,31 15.08.2014 zaplatenia
5,05% 237,31 15.09.2014 zaplatenia
5,05% 237,31 15.10.2014 zaplatenia
5,05% 237,31 15.11.2014 zaplatenia

5,05% 237,31 15.12.2014 zaplatenia
5,05% 237,31 15.01.2015 zaplatenia
5,05% 240,44 15.02.2015 zaplatenia
5,05% 240,44 15.03.2015 zaplatenia5,05% 240,44 15.04.2015 zaplatenia
5,05% 240,44 15.05.2015 zaplatenia
5,05% 240,44 15.06.2015 zaplatenia

5. Zročný nezaplatený dlh odporcu v 3. rade, z nárokov uvedených pod bodom 1. až 3. tohto výroku,
za obdobie do 30. júna 2015 určuje sumou 38.308,04 eura, ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd určuje, že plnením jedného z odporcov - odporcu v 1. rade X. U. a odporcu v 3. rade - Sociálna

poisťovňa Bratislava - zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
Rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C 62/1995-341 zo dňa 27. 05. 2010 v ostatných častiach -
týkajúcich sa odporcu Karola Bielika - zostáva nezmenený.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa 12C 62/95-549 z 26. marca 2015 v časti týkajúcej sa
trov konania účastníkov z m e ň u j e tak, že účastníci - navrhovateľ, ako aj odporca v 2. rade a vedľajší
účastník na strane odporcu v 2. rade nemajú voči sebe právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 08. 05. 1995 domáhal voči odporcovi 1/ náhrady škody z ublíženia
na zdraví, pozostávajúcej z odškodnenia bolestného za 2110 bodov, náhrady za stratu na zárobku počas
trvania práceneschopnosti, vecnej škody a straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške
918.894,- Sk. Súd v konaní pôvodne schválil uznesením z 18. 10. 1995 súdny zmier, právoplatne dňom

11. 11. 1995, ktorý však bol v súdnom konaní sp.zn. 16C 55/00 rozhodnutím z 27. 10. 2010 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 5Co 62/04-152 z 25. 08. 2004 zrušený, právoplatne 04. 10. 2004.
V priebehu konania navrhovateľ niekoľkokrát menil žalobný petit, ako aj okruh označených odporcov s
tým, že posledná zmena návrhu bola pripustená uznesením z 10. 05. 2010 (č.l. 319). Navrhovateľ tak
žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 3. rade zaplatiť mu sumu 31.656,23 eura a od 01. 06. 2010

uhrádzať mu stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti - úrazovú rentu v sume 221,25 eura
mesačne vždy do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu upravovať - zvyšovať
o sumu zvýšenia dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov, ďalej zaplatiť mu úroky z
omeškania zo súm a vo výške uvedenej vo vyjadrení k uplatneným nárokom a rozšírení návrhu z 27. 04.
2010 (č.l. 309-313) s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého

odporcu. Uznesením z 27. 01. 2010 č.k. 12C 62/95-294 súd konanie voči odporcovi v 2. rade prerušil.
Odporca 1/ X. po počiatočnom nesúhlase s návrhom neskôr rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.
Odporca 2/ zamestnávateľ navrhovateľa, u ktorého utrpel pracovný úraz - v písomnom vyjadrení z 01.
04. 2005 navrhol návrh zamietnuť, lebo o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bolo v konaní
sp.zn. 12C 62/95 právoplatne rozhodnuté a vecná škoda bola uplatnená v konaní 13C 282/98. Vzniesol

námietku premlčania nároku, týkajúcu sa vecnej škody bezprostredne súvisiacej s úrazom, ako aj straty
na zárobku. Vyčítal tiež nesprávny postup navrhovateľa pri výpočte straty na zárobku, keď správne bolo
treba pri výpočte valorizačného zvýšenia vychádzať vždy z výšky pôvodne ustáleného priemerného
zárobku a od 01. 04. 2002 z celého vyplateného invalidného dôchodku. Naviac v období po 01. 04.2004
nie je daná vecná príslušnosť súdu.

Vedľajší účastník na strane odporcu 2/ nesúhlasil s návrhom na uspokojenie žalovaných nárokov v
minulosti a v časti náhrady straty na zárobku po skončení PN vzniesol námietku premlčania. Nesúhlasil
ani s výpočtom tejto náhrady, keď za základný invalidný dôchodok navrhovateľa bolo treba považovať
sumu 2.229,-Sk. Tento bol valorizovaný na sumu 3.272,-Sk a vyplácaný od 04. 04. 1995 a z toho bola
vypočítaná aj renta Slovenskou poisťovňou, a.s. vo výške 2.836,-Sk.

Odporca v 3. rade sa k návrhu kvalifikovane nevyjadril.
Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 12C 62/95-341 z 27. mája 2010 takto rozhodol: „Odporca v 1. rade
a odporca v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 29 945,13 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a od 01.06.2010 sú p o v i n n í uhrádzať navrhovateľovi stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti - úrazovú rentu v sume 221,25 eur mesačne vždy do 15-teho

dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu ďalej upravovať o sumu zvýšenia dôchodkových
dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého odporcu.
Odporca v 1. rade a odporca v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi ročné úroky z omeškania
v nižšie uvedených výškach z nižšie uvedených súm s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu a to nasledovne:Úrok zo sumy od do
22 % 209,75 eur 15.6.1995 zaplatenia
22 % 450,60 eur 15.6.1995 zaplatenia

22 % 7,30 eur 15.6.1995 zaplatenia
22 % 8,13 eur 15.6.1995 zaplatenia
22 % 8,13 eur 15.7.1995 zaplatenia
22 % 8,13 eur 15.8.1995 zaplatenia
22 % 8,13 eur 15.9.1995 zaplatenia

19,50% 8,13 eur 15.10.1995 zaplatenia
17,60% 8,13 eur 15.9.1997 zaplatenia
17,60% 79,06 eur 15.10.1997 zaplatenia
17,60% 55,86 eur 15.11.1997 zaplatenia
17,60% 102,27 eur 15.12.1997 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.1.1998 zaplatenia

17,60% 153,59 eur 15.2.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.3.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.4.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.5.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.6.1998 zaplatenia

17,60% 153,59 eur 15.7.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.8.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.9.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.10.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.11.1998 zaplatenia

17,60% 153,59 eur 15.12.1998 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.1.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.2.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.3.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.4.1999 zaplatenia

17,60% 153,59 eur 15.5.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.6.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.7.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.8.1999 zaplatenia
17,60% 153,59 eur 15.9.1999 zaplatenia

17,60% 206,17 eur 15.10.1999 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.11.1999 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.12.1999 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.1.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.2.2000 zaplatenia

17,60% 206,17 eur 15.3.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.4.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.5.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.6.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.7.2000 zaplatenia

17,60% 206,17 eur 15.8.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.9.2000 zaplatenia
17,60% 206,17 eur 15.10.2000 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.11.2000 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.12.2000 zaplatenia

17,60% 225,75 eur 15.1.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.2.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.3.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.4.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.5.2001 zaplatenia

17,60% 225,75 eur 15.6.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.7.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.8.2001 zaplatenia
17,60% 225,75 eur 15.9.2001 zaplatenia17,60% 225,75 eur 15.10.2001 zaplatenia
17,60% 244,71 eur 15.11.2001 zaplatenia
17,60% 244,71 eur 15.12.2001 zaplatenia

15,50% 244,71 eur 15.1.2002 zaplatenia
15,50% 244,71 eur 15.2.2002 zaplatenia
15,50% 244,71 eur 15.3.2002 zaplatenia
15,50% 244,71 eur 15.4.2002 zaplatenia
16,50% 244,71 eur 15.5.2002 zaplatenia

16,50% 244,71 eur 15.6.2002 zaplatenia
16,50% 244,71 eur 15.7.2002 zaplatenia
16,50% 244,71 eur 15.8.2002 zaplatenia
16,50% 244,71 eur 15.9.2002 zaplatenia
16,50% 244,71 eur 15.10.2002 zaplatenia
16,50% 270,17 eur 15.11.2002 zaplatenia

13 % 270,17 eur 15.12.2002 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.1.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.2.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.3.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.4.2003 zaplatenia

13 % 270,17 eur 15.5.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.6.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.7.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.8.2003 zaplatenia
13 % 270,17 eur 15.9.2003 zaplatenia

12,5% 270,17 eur 15.10.2003 zaplatenia
12,5% 147,78 eur 15.11.2003 zaplatenia
12,5% 147,78 eur 15.12.2003 zaplatenia
12 % 147,78 eur 15.1.2004 zaplatenia
12 % 147,78 eur 15.2.2004 zaplatenia

12 % 147,78 eur 15.3.2004 zaplatenia
11 % 147,78 eur 15.4.2004 zaplatenia
10 % 147,78 eur 15.5.2004 zaplatenia
10 % 147,78 eur 15.6.2004 zaplatenia
9 % 147,78 eur 15.7.2004 zaplatenia

9 % 147,78 eur 15.8.2004 zaplatenia
9 % 147,78 eur 15.9.2004 zaplatenia
9 % 147,78 eur 15.10.2004 zaplatenia
9 % 147,78 eur 15.11.2004 zaplatenia
8 % 147,78 eur 15.12.2004 zaplatenia

8 % 147,78 eur 15.1.2005 zaplatenia
8 % 158,93 eur 15.2.2005 zaplatenia
6 % 158,93 eur 15.3.2005 zaplatenia
6 % 158,93 eur 15.4.2005 zaplatenia
6 % 158,93 eur 15.5.2005 zaplatenia

6 % 158,93 eur 15.6.2005 zaplatenia
6 % 158,93 eur 15.7.2005 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.8.2005 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.9.2005 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.10.2005 zaplatenia

6 % 173,01 eur 15.11.2005 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.12.2005 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.1.2006 zaplatenia
6 % 173,01 eur 15.2.2006 zaplatenia
7 % 173,01 eur 15.3.2006 zaplatenia

7 % 173,01 eur 15.4.2006 zaplatenia
7 % 173,01 eur 15.5.2006 zaplatenia
8 % 173,01 eur 15.6.2006 zaplatenia
8 % 173,01 eur 15.7.2006 zaplatenia9 % 183,30 eur 15.8.2006 zaplatenia
9 % 183,30 eur 15.9.2006 zaplatenia
9,50% 183,30 eur 15.10.2006 zaplatenia

9,50% 183,30 eur 15.11.2006 zaplatenia
9,50% 183,30 eur 15.12.2006 zaplatenia
9,50% 183,30 eur 15.1.2007 zaplatenia
9,50% 183,30 eur 15.2.2007 zaplatenia
9,50% 183,30 eur 15.3.2007 zaplatenia

9 % 183,30 eur 15.4.2007 zaplatenia
8,50% 183,30 eur 15.5.2007 zaplatenia
8,50% 183,30 eur 15.6.2007 zaplatenia
8,50% 183,30 eur 15.7.2007 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.8.2007 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.9.2007 zaplatenia

8,50% 194,75 eur 15.10.2007 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.11.2007 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.12.2007 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.1.2008 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.2.2008 zaplatenia

8,50% 194,75 eur 15.3.2008 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.4.2008 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.5.2008 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.6.2008 zaplatenia
8,50% 194,75 eur 15.7.2008 zaplatenia

8,50% 204,47 eur 15.8.2008 zaplatenia
8,50% 204,47 eur 15.9.2008 zaplatenia
8,50% 204,47 eur 15.10.2008 zaplatenia
6,50% 204,47 eur 15.11.2008 zaplatenia
5 % 204,47 eur 15.12.2008 zaplatenia

10,50% 204,47 eur 15.1.2009 zaplatenia
10 % 214,70 eur 15.2.2009 zaplatenia
10 % 214,70 eur 15.3.2009 zaplatenia
9,50% 214,70 eur 15.4.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.5.2009 zaplatenia

9 % 214,70 eur 15.6.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.7.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.8.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.9.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.10.2009 zaplatenia

9 % 214,70 eur 15.11.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.12.2009 zaplatenia
9 % 214,70 eur 15.1.2010 zaplatenia
9 % 221,25 eur 15.2.2010 zaplatenia
9 % 221,25 eur 15.3.2010 zaplatenia

9 % 221,25 eur 15.4.2010 zaplatenia
9 % 221,25 eur 15.5.2010 zaplatenia

V ostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Podľa odôvodnenia rozsudku súd vychádzal z toho, že odporca 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3T/124/94-61 z 09. 01. 1995 uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 222 ods. 1 TZ na základe skutku, ktorého sa dopustil dňa 04. 06. 1994 asi o 15.00 hod. v objekte
Strojovej a traktorovej stanice, OZ Nové Zámky, pracovisko Šurany, kedy po predchádzajúcej hádke v

podnapitom stave napadol navrhovateľa H. Y., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho viackrát udrel päsťou do
oblasti tváre, potom ho sotil na betónový múrik, kde spadol a v dôsledku toho utrpel rôzne poranenia,
ktorých liečba si vyžiada práceneschopnosť od 04. 06. 1994 s trvalými následkami. Poškodený bol so
svojimi nárokmi odkázaný na občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. 01.1995. Iným súdnym rozhodnutím - rozsudkom OS Nové Zámky, sp. zn. 7Nc/1332/99-26 z 31. 01. 2000
bola navrhovateľovi obmedzená spôsobilosť na právne úkony a to tak, že nie je spôsobilý uzavierať
zmluvyadohodyakéhokoľvekcharakteru,nakladaťsfinančnýmiprostriedkamiariadiťmotorovévozidlá.

Bola mu ustanovená opatrovníčka v osobe jeho manželky P. Y., nar. XX. XX. XXXX.
Rozsudkom OS Nové Zámky 13C/282/98-110 z 10. 05. 2000 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 6Co/315/00-155 z 31. 08. 2000 bola navrhovateľovi voči odporcovi Poľnostroje š.
p. v likvidácii, Nové Zámky, Považská 67 priznaná náhrada škody za odškodnenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia a to mimoriadne zvýšenie v sume 1.759.950,-Sk. Navrhovateľ utrpel

poškodenie zdravia počas pracovnej doby v pracovnom pomere na STS š.p. OZ Nové Zámky. Tento
bol PN od 04. 06. 1994 do 03. 04. 1995 a za toto obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky vo
výške 34.992,-Sk. Z dohody o uznaní dlhu a uspokojení pohľadávky zo dňa 13. 09. 1995 uzavretej medzi
odporcom 1/ a STS, OZ Nové Zámky je zrejmé, že zamestnávateľ navrhovateľa mu za pracovný úraz
vyplatil na strate na zárobku počas PN sumu 7.992,-Sk a titulom bolestného a SSU sumu 24. 825,-
Sk (za 1655 bodov po 15,-Sk/1 bod). Výplatu týchto súm potvrdila aj opatrovníčka poškodeného H. Y..

V lekárskom posudku MUDr. Rudinského z 18. 04. 1995 bolo ohodnotené SSU 1200 bodmi a bolestné
910 bodmi. Znaleckým posudkom znalca MUDr. Vraždu zo 07. 05. 1999 bolo bodové ohodnotenie
SSU navýšené o 450 bodov za vážne mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy. Z toho vyplýva,
že navrhovateľovi bolo ohodnotené SSU 1650 bodmi a bolestné 910 bodmi. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne z 25. 05. 1995 bol navrhovateľovi priznaný invalidný úrazový dôchodok od 04. 04. 1995 vo

výške 3.272,-Sk. Podľa korešpondencie vedľajšieho účastníka bol vyplácaný navrhovateľovi úrazový
dôchodok od 01. 03. 1997 do 31. 08. 1997 vo výške 2.836,-Sk, od 01. 09. 1997 pozastavená výplata,
od 01. 12. 1997 obnovená výplata dôchodku 699,-Sk. Navrhovateľovi vyplatila Sociálna poisťovňa v
roku 2000 - 8.190,-Sk, za rok 2001 - 7.560,-Sk, za rok 2002 - 1.260,-Sk. Vedľajší účastník tiež predložil
doklady o tom, že navrhovateľovi bola titulom náhrady bolestného a SSU a straty na zárobku uhradená

suma 82.201,-Sk (č. l. 331-335 spisu). Vyplatila tiež navrhovateľovi stratu na zárobku po skončení PN
vo výške 64.944,-Sk a ďalej od 01. 03. do 31. 08. 1997 v sume 17. 016,-Sk. Celkom vyplatil vedľajší
účastník sumu 164.161,-Sk. Nebolo sporným, že navrhovateľ dňa 04. 06. 1994 utrpel úraz a tento bol
úrazom pracovným. Zodpovednosť za pracovný úraz má zamestnávateľ, avšak zodpovednosť za škodu
nesie i odporca v 1/ rade. Svedčí o tom aj trestný rozsudok. Otázka právneho základu už bola vyriešená

v súdnom konaní sp. zn. 13C/282/98, v ktorom sa navrhovateľ domáhal odškodnenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia a to formou mimoriadneho zvýšenia. Navrhovateľ tak požadoval
odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 51.975,-Sk (1.725,25 eur),
pričom výsledná suma je už upravená o odpočet uhradených - 24.825,-Sk. Požadoval aj 22 %-né úroky
z omeškania od 15. 06. 1995. Súd uviedol právnu úpravu § 447 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka

(účinného v čase vzniku nároku), ale aj ustanovenie § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
Súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh je vo všetkých troch nárokoch
dôvodný, aj keď v nižšej ako požadovanej výške. Mal za nepochybné, že v dôsledku poranenia
navrhovateľa, ktoré mu 04. 06. 1994 spôsobil odporca 1/ a ktorý bol súčasne aj pracovným úrazom -
za škodu zodpovedá odporca v 1/ rade podľa § 420 OZ v rozsahu uvedenom v § 447 OZ (platného v

čase poškodenia), a odporca 2/ zodpovedá za škodu podľa § 190 Zákonníka práce v rozsahu uvedenom
v § 195 ods. 1 ZP (platného v čase poškodenia) a odporca 3) podľa § 1, § 2 vyhl. č. 280/1993 Z. z.
a § 272 ods. 1, 9 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa názoru súdu, pokiaľ dôjde z tej
istej škodovej udalosti k súbehu zodpovednosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj Zákonníka
práce, je možné nároky navrhovateľa priznať v jednom konaní. Súd však nemôže uložiť odporcom

uhradiť škodu spoločne a nerozdielne, ale ich povinnosť na plnenie určí tak, že plnením jedného z
odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalších odporcov (rozs. NS SR sp. zn. 1Cz/85/79).
Na redukciu uvedenú v § 447 ods. 2 OZ aj v § 195 ods. 2 ZP neprihliadol, lebo škoda bola spôsobená
navrhovateľovi v dôsledku úmyselného konania odporcu 1/ a nesporne ide o okolnosti hodné osobitného
zreteľa. Odporca 1/ napadol navrhovateľa a spôsobil mu celoživotnú ťažkú ujmu na zdraví s následnou

invaliditou a jeho pozbavením svojprávnosti.
Pri priznávaní výšky náhrady za odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd
vychádzal z počtu bodov bolestného - 910 a SSU - 1650 bodov a hodnoty bodu 15,-Sk. Navrhovateľ
mal nárok na zaplatenie odškodnenia z tohto titulu 38.400,-Sk, avšak po zaplatení 24.825,-Sk právnym
predchodcom odporcu 2/ nemal uhradených 13.575,-Sk t. j. 450,60 eur s 22 %-nými úrokmi od 15. 06.

1995.
Pri odškodnení nároku straty na zárobku počas PN vychádzal z nesporného priemerného zárobku
navrhovateľa 4.930,30 Sk (163,66 eur), pričom mu boli vyplatené nemocenské dávky 34.992,-Sk a tiež
zamestnávateľ mu zaplatil ďalších 7.992,-Sk. Navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenie rozdielu zastratu na zárobku počas PN od 04. 06. 1994 do 03. 04. 1995 vo výške 6.319,-Sk, t. j. 209,75 eur s 22
%-nými úrokmi z omeškania od 15. 06. 1995.
V časti nároku navrhovateľa na náhradu škody za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,

súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa, ktorý na tento účel vypočítala Slovenská poisťovňa
a.s., vo výške 5.065,-Sk, t. j. 168,13 eur a s ktorou sa i navrhovateľ stotožnil. Strata na zárobku bola
navrhovateľovi priznaná vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom a ID v základnej výmere bez
zvýšenia. Takýmto postupom vznikol rozdiel medzi výpočtom vykonaným Slovenskou poisťovňou a.s.
a navrhovateľom, pretože táto odpočítavala od priemerného zárobku invalidný dôchodok vo výške

2.229,-Sk, t. j. 73,99 eur, ktorý už bol zvýšený za pracovnú kategóriu. Mala však odpočítať iba ID v
základnej výmere 1.984,-Sk, t. j. 65,86 eur. Ku dňu priznania invalidného dôchodku potom vychádza, že
strata na zárobku po skončení PN predstavuje mesačne 3.080,-Sk, t. j. 102,24 eur. To je rozdiel oproti
Slovenskej poisťovni, ktorá vypočítala stratu na zárobku po skončení PN v sume 2.836,-Sk, t. j. 94,14
eur (5.065,-Sk - 2.229,-Sk). Vzhľadom na uvedené vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie rozdielu
medzi vyplácanou stratou na zárobku po skončení PN od Slovenskej poisťovne a.s. vo výške 81.960,-

Sk (za rok 1995 - 25.240,-Sk, za rok 1996 - 34.032,-Sk, za rok 1997 - 22.688,-Sk) a po odpočítaní
jednotlivých úhrad týmto titulom od odporcu 1/ (č. l. 151, 152, 157), spolu vo výške 22.368,-Sk. Súd
sa v zásade stotožnil s výpočtom navrhovateľa a určil - po korekciách počítacích chýb - že za roky
1995-2010, prináleží navrhovateľovi 29.284,78 eur, pričom v rozsudku uviedol tabuľku náhrad podľa
mesiacov. Pri výpočte valorizácie priemerného zárobku vychádzal spôsobom pripočítania valorizácie

k valorizovanému priemernému zárobku vzhľadom na nariadenia vlády, resp. opatrenia v jednotlivých
rokoch. Súd vzal do úvahy závažnú zmenu účinnosťou zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (od
01. 01. 2004), keď sa strata na zárobku po skončení PN považuje podľa pracovnoprávnych predpisov
za úrazovú rentu. Nárok navrhovateľa je nárokom pracovnoprávnym a aj občianskoprávnym súčasne.
V občianskoprávnej sfére nastala zmena novelou Občianskeho zákonníka - zák. č. 447/2004 Z. z.,

účinná od 01. 08. 2004. Ňou bol zosúladený OZ so Zákonom o sociálnom poistení. Bolo zmenené
ust. § 447 OZ a strata na zárobku po skončení PN sa považuje za úrazovú rentu podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení. Súd vychádzal z ust. § 272 ods. 5, 7, 10 Zák. o sociálnom poistení
(zák. 461/2003 Z. z.), podľa ktorého sa v konaniach o náhradu za stratu na zárobku po skončení PN,
ktoré neboli ukončené do 30. 07. 2006 postupuje podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a o týchto

nárokoch rozhodujú súdy. Náhrada za stratu na zárobku sa považuje za úrazovú rentu a po 01. 01.
2004 patrí poškodenému vo výške, v akej mu patrila do 31. 12. 2003 podľa ustanovení § 272 ods. 2
zák. č. 461/2003 Z. z.. Táto suma úrazovej renty sa potom zvyšuje podľa § 82 zákona o valorizáciu
vydanú príslušným právnym predpisom (po roku 2004 sú to opatrenia MPSVR). Zmeny v súvislosti s
novelou OZ (od 01. 08. 2004) sa prejavili tak, že od 01. 08. 2004 sa nevalorizoval priemerný zárobok,

ale samotná výška straty na zárobku po skončení PN (úrazová renta). Súd poukázal na to, že podľa
§ 272 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., - na ktorý odkazuje OZ po novele od 01. 08. 2004 - náhrada za
stratu na zárobku po skončení PN alebo pri priznaní invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré
sa vyplácali do 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu a
to v sume, v akej patrili do 31. 12. 2003. Na zvyšovanie tejto renty platí § 82 zákona primerane. Strata

na zárobku bola priznaná za obdobie od priznania invalidného dôchodku až do vyhlásenia rozsudku -
do konca mája 2010, pevnou sumou 29.778,42 eur s úrokmi z omeškania jednotlivých splátok od 15-
teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Súd priznal navrhovateľovi sumu 29.945,13 eur pozostávajúcu z odškodnenia bolestného a za sťaženie
spoločenského uplatnenia v celkovej sume 450,60 eur, straty na zárobku počas PN v sume 209,75 eur

a straty na zárobku po skončení PN v sume 29.284,78 eur (v rozsudku presne rozpísané). Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§151ods.3OSPtak,žeonichbuderozhodovaťpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca 3/ a domáhal sa voči nemu zmeny rozsudku a zamietnutia
návrhu. Namietal nesprávne označenie, lebo ide o subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný (Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava). Sociálne poistenie vykonáva podľa § 120 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.
z. Sociálna poisťovňa. Podľa § 124 zák. organizačnými zložkami SP sú ústredie a pobočky. Vyčítal
súdu, že nebol oprávnený rozhodnúť o povinnosti odporcu 1/ a 3/ uhrádzať úrazovú rentu 221,25 eur

od 01. 06. 2010. Úrazovú rentu nemôže vyplácať súkromná osoba - odporca 1/. Dávky úrazového
poistenia, medzi ktoré patrí aj úrazová renta, od 01. 01. 2004 vypláca výhradne Sociálna poisťovňa.
Poukazovalnazák.č.461/2003Z.z.účinnýod01.01.2004,podľaktoréhonarozhodovanieoúrazových
dávkach, o ich výške a tiež o výplate úrazových dávok, medzi ktoré patrí aj náhrada za stratu nazárobku pri uznaní invalidity, ktorá bola pretransformovaná v súlade s § 272 zák. na úrazovú rentu, je
vecne príslušnou Sociálna poisťovňa. Do právomoci súdu patrí rozhodovanie o nárokoch na náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity, za obdobie do 31. 12. 2003. Tento názor má oporu v súdnej praxi, ako aj v rozhodnutiach a
stanoviskách NS SR (napr. Cpj 9/06 Stanovisko k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie
o odškodňovaní pracovných úrazov, ako aj uznesenia vo veciach sp. zn. 3Rks2/2005, 6Rks2/2006,
4Rks2/2005, 1Rks1/2009). Nesúhlasil s návrhom súdu o tom, že podľa § 447 ods. 2 OZ a § 195 ods. 1
ZP (platných v čase vzniku pracovného úrazu) sa má vychádzať z ID navrhovateľa vo výške 1.984,-Sk

a nie zo sumy 2.229,-Sk, pretože sa na zvyšovanie ID neprihliada. V tomto prípade však išlo o základný
dôchodok stanovený pre 1. AA kategóriu, zvýšený o pevnú čiastku 530,-Sk a 23 % na sumu 3.272,-Sk.
Slovenská poisťovňa a.s. správne odpočítavala od valorizovaného zárobku pred vznikom škody sumu
invalidného dôchodku vo výške 2.229,-Sk. Odporca 3/ sa vyjadril k výpočtu náhrady za stratu na zárobku
pri uznaní invalidity, ktorá patrila navrhovateľovi od 04. 04. 1995 do 31. 12. 2003. Uviedol, že do 31.
08. 1997 boli navrhovateľovi vyplatené všetky plnenia vyplývajúce z náhrady za stratu na zárobku, t. j.

2.836,-Sk mesačne. Od 01. 09. 1997 do 31. 03. 2002 patrila navrhovateľovi náhrada v celkovej sume
155.980,-Sk (55 mesiacov x 2.836,-Sk). Od 01. 04. 2002 do 30. 06. 2002 patrila navrhovateľovi náhrada
po 1.643,-Sk mesačne (3 mesiace x 1.643,-Sk). Od 01. 07. 2002 do 30. 06. 2003 patrila navrhovateľovi
náhrada za stratu na zárobku 21.132,-Sk (12 mesiacov x 1.761,-Sk). Od 01. 07. 2003 do 31. 12. 2003
patrila táto náhrada vo výške 1.857,-Sk mesačne. Podľa tvrdenia odporcu 3/ patrila navrhovateľovi za

obdobie od 01. 09. 1995 do 31. 12. 2003 náhrada za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v celkovej
sume 6.412,09 eur. Za rovnaké obdobie uhradila Slovenská poisťovňa a.s. navrhovateľovi túto náhradu
vo výške 16.077,-Sk, t. j. 533,66 eur. Sociálna poisťovňa za obdobie od 01. 09. 1995 do 31.12.2003
chce doplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v celkovej sume 5.878,43
eur (6.412,09 - 533,66 eur). Odporca 3/ navrhoval preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa takto:
- Sociálna poisťovňa doplatí navrhovateľovi za obdobie od 04. 04. 1995 do 31. 12. 2003 náhradu za
stratu na zárobku pri uznaní invalidity v celkovej sume 5.878,43 eur
- navrhovateľovi patrí k 31. 12. 2003 náhrada za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v sume 61,64
eur mesačne

- Sociálna poisťovňa po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku v súlade s § 272 zák.
transformuje náhradu za stratu na zárobku pri uznaní invalidity v sume 61,64 eur mesačne, od 01. 01.
2004 s následnými valorizáciami, pričom doplatok za obdobie od 01. 01. 2004 do vydania rozhodnutia
o transformovanej úrazovej rente doplatí navrhovateľovi pri prvej výplate úrazovej renty
- v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu 1/ a odporkyne 3/ zaplatiť nároky navrhovateľa od 01. 01. 2004

zastavuje pre nedostatok právomoci súdu
- v ostatných častiach rozsudok zrušuje.

Odporca 1/ uviedol vo vyjadrení z 25. 06. 2010, že odvolanie nepodal, pričom berie do úvahy dôvody
odvolania odporcu 3/.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo 07. 07. 2010 navrhol predovšetkým odmietnuť pre podanie
odvolania neoprávnenou osobou, lebo bolo podpísané osobou, ktorá nie je oprávnená konať v mene
štatutárneho orgánu. Zásadne však navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odmietol tvrdenia
odporcu 3/ o nekompetenčnosti súdu vo veci konať, ako aj o jeho spôsobe výpočtu náhrady straty

na zárobku, ako aj valorizácie. Postup odvolateľa pri stanovení priemerného zárobku navrhovateľa a
následne vypočítanej úrazovej renty je nesprávny.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania odporcu 3/ na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1
písm. c) OSP); dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 3/ -

Sociálnej poisťovni, je treba podľa § 220 OSP zmeniť, lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol o odvolaní odporcu v 3. rade - Sociálnej poisťovne
rozsudkom č.k. 25Co/171/2010-409 z 28. 09. 2011 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z

27. 05. 2010 v časti týkajúcej sa odporcu 3/ zmenil a návrh voči nemu zamietol. Zároveň konštatoval,
že v ostatnej časti zostáva rozsudok nedotknutý.Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu
v 3. rade a naviac z právomoci súdu je vyňatý nárok na náhradu straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity za obdobie po 31. decembri

2003, lebo tieto nároky sa od 01. 01. 2004 považujú za úrazovú rentu, o ktorých v súlade s § 172 ods.
2, 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhoduje Sociálna poisťovňa.
V dôsledku dovolania podaného navrhovateľom, dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp.zn. 3 Cdo 75/2012-466 zo 6. marca 2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28.
septembra 2011 sp.zn. 25Co/171/2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ten dospel k záveru, že

právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktorého ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa
a k zamietnutiu žaloby vo vzťahu k odporcovi v 3. rade - Sociálnej poisťovne - nemožno považovať za
správne.

Dovolací súd ďalej uviedol: „V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca utrpel 4. júna 1994 úraz,
ktorý je úrazom pracovným a za škodu ním spôsobenú zodpovedá žalovaný 1/ podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, keďže bol priamym škodcom a jeho fyzickými útokmi došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu, v dôsledku ktorých bol od 4. júna 1994 práceneschopný a od 4. apríla 1995 invalidným,
ako aj zamestnávateľ žalobcu (žalovaný 2/) podľa ustanovení Zákonníka práce (zákona č. 65/1965 Zb.).
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na
náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a na náhradu za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti, vrátane úrazovej renty do budúcna.
Pokiaľ žalobca v dovolaní napáda správnosť právneho názoru odvolacieho súdu v otázke vecnej
pasívnej legitimácie žalovanej 3/ treba uviesť, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby
na plnenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú
legitimáciu v občianskom súdnom konaní má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu

alebo práv a povinností, o ktoré v konaní ide. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o
ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že na povahu právneho vzťahu nemá žiaden vplyv to, ak zákon
stanoví, že rozhodovanie o niektorom konkrétnom nároku zverí do právomoci iného orgánu (súdu), ktorý
inak nie je kompetentný rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu.

Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003 nárok na náhradu škody pri pracovnom úraze bol
nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu upraveného Zákonníkom práce (zákonom č.
65/1965, resp. zákonom č. 311/2011 Z.z.). Obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom bolo právo zamestnanca na poskytnutie náhrad
za spôsobenú škodu a povinnosť zamestnávateľa túto náhradu poskytnúť.

V zmysle § 205d ods. 1 zákona č. 65/165 Zb. Zákonníka práce boli zamestnávatelia zamestnávajúci
aspoň jedného zamestnanca pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo
chorobe z povolania zákonne poistení v úrazovej poisťovni, ktorou bola Slovenská poisťovňa, a.s.
Neskôr zákonom č. 274/1994 Zb. o sociálnom poistení prešiel výkon poistenia zodpovednosti za škodu
na zdraví spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania zo Slovenskej poisťovne, a.s., na

Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002 (§ 51e ods. 1 zákona).
Dňom 1. januára 2004 bol zákon č. 274/1994 Zb. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 274/1994 Zb.“)
zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), ktorý zrušil,
okrem iných, aj dovtedy platné ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ až c/ a § 199 až 213 Zákonníka práce.
V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania zostal zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody.
Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z
povolania bolo týmto zákonom nahradené úrazovým poistením. Úrazové poistenie, ako poistenie pre
prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby
z povolania, bolo upravené ako súčasť systému sociálneho poistenia. V zmysle § 16 zákona č.

461/2003 Z.z. povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v
členskompomere,ktoréhosúčasťoujeajpracovnývzťahkdružstvu,vslužobnompomereokremfyzickej
osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu
zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Podľa § 17 ods. 1 tohto

zákonanároknaúrazovédávkyzúrazovéhopoisteniazamestnávateľamájehozamestnanecposplnení
podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň bol týmto zákonom nahradený dovtedajší systém
odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia (pri ktorom v
prípadoch zodpovednosti zamestnávateľa za poškodenie zdravia alebo úmrtie v dôsledku pracovnéhoúrazu a choroby z povolania vzniká zamestnancovi alebo inej oprávnenej osobe nárok na úrazové dávky
pri splnení podmienok podľa tohto zákona). Plnenia vyplývajúce pôvodne z nárokov na náhradu škody
spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej

škody, sa stali plneniami vyplývajúcimi z nárokov na dávky úrazového poistenia (úrazové dávky).
V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola otázka, kto je subjektom povinným z
právneho vzťahu sociálneho poistenia, už riešená napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6 Cdo 253/2010, sp.
zn. 2 Cdo 166/2011, nepriamo aj v sp. zn. 1 Cdo 139/2009 a pod., v ktorých rozhodnutiach najvyšší
súd uviedol, že na výkon sociálneho poistenia bola zriadená Sociálna poisťovňa, ktorá toto poistenie

vykonáva nielen tým, že o týchto dávkach rozhoduje, ale je tiež orgánom, ktorý tieto dávky aj poskytuje,
z čoho vyplýva, že Sociálna poisťovňa a nie zamestnávateľ poškodeného, je tým subjektom, ktorý v
prípade priznania dávky poškodenej osobe túto uhrádza, a je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j.
vecne legitimovaným subjektom na strane žalovanej, ktorý má podľa zákona povinnosť úrazovú dávku
poskytnúť a nie osoba, ktorá je povinná platiť poistenie na úrazové poistenie. Ak osobitný zákon zveruje
rozhodnúť o úrazovej dávke súdu, je povinným subjektom z takého vzťahu ten subjekt, ktorý podľa

zákonamápovinnosťdávkuposkytnúť(nieosoba,ktorájepovinnáplatiťpoistenienaúrazovépoistenie).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedených rozhodnutiach opodstatnený aj
v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru.
Pre úplnosť dovolací súd dáva do pozornosti súdu nižšieho stupňa, že medzičasom došlo na základe
uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2011 č.k. 1 K 97/2005-340 k zrušeniu konkurzu

na majetok úpadcu S., štátneho podniku v likvidácii, so sídlom v R. (žalovanej 2/) po splnení rozvrhového
uznesenia podľa § 44 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a správkyňa JUDr.
D. B. bola zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty. Preto bude potrebné v ďalšom konaní na túto
skutočnosť prihliadnuť, a to aj z hľadiska § 51f ods. 1 zákona č, 274/1994 Z.z., resp. od 1. januára 2004
§ 285 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z.“

Odvolací súd opätovne prejednal vec na odvolacom pojednávaní v dôsledku odvolania odporcu v 3.
rade a v jeho rozsahu; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba čiastočne zmeniť (§
220 OSP) a to spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovateľ vzal čiastočne späť návrh voči odporcovi v 3. rade po tom, čo mu bolo plnené v priebehu
konania odporcom v 1. rade na stratu na zárobku (vzhľadom k zneniu rozsudku súdu prvého stupňa z
27. 05. 2010 vo vzťahu k odporcovi 1/ a výroku o splnení dlhu) a to v sume 5.016 eur. Vzhľadom k tejto
skutočnosti odvolací súd podľa § 208 OSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (so
súhlasom odporcu) o sumu 5.016 eur, rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 3/ o tejto

sume zrušil a konanie o tejto časti návrhu (o sumu 5.016 eur) zastavil. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu
prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 3. rade - Sociálnej poisťovni v Bratislave - podľa § 220 OSP
zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho úplné potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

Navrhovateľutrpeldňa04.06.1994vobjekteStrojovejatraktorovejstanice,OZNovéZámky,pracovisko

Šurany, úraz počas výkonu práce ako zamestnanec STS, keď ho napadol X. U. - odporca v 1. rade a
spôsobil mu rôzne zranenia, ktorých liečba si vyžiadala práceneschopnosť od 04. 06. 1994 s trvalými
následkami. Za tento skutok bol odporca 1/ uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
222 ods. 1 TZ, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 09. 01. 1995 sp. zn. 3T/124/94, právoplatným
25. 01. 1995. Zodpovednosť tohto odporcu v 1. rade za škodu spôsobenú navrhovateľovi z ublíženia

na zdraví je tak jednoznačne daná podľa § 420 OZ. Táto ani nebola sporná a rozsudok vo vzťahu
k odporcovi 1/ nadobudol aj právoplatnosť. Odporca 1/ a ani navrhovateľ odvolanie nepodali. Išlo
o zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka, t. j. o občianskoprávnu zodpovednosť. Vo veci bol
žalovaný aj odporca 2/. Pôvodne bol zamestnávateľ navrhovateľa v čase úrazu Strojová a traktorová
stanica š. p. Rovinka, neskôr v dôsledku zmien v roku 1997 Poľnostroje š.p., od roku 2002 Strojová

a traktorová stanica P š.p. Rovinka, ktorý vstúpil do likvidácie. Rozhodnutím súdu bol vyhlásený
konkurz úpadcu STS P š.p. v likvidácii so sídlom v Rovinke. Nebolo sporným, že úraz navrhovateľa je
úrazom pracovným, za ktorý zodpovedá v plnom rozsahu jeho zamestnávateľ na základe zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu zamestnancovi pri pracovnom úraze podľa Zákonníka práce (§ 195). Ide o
pracovnoprávnu zodpovednosť odporcu 2/ za škodu spôsobenú pracovným úrazom (Zákonník práce

- zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom v čase úrazu). Došlo tak k stretu dvoch zodpovedností a to
občianskoprávnejzodpovednostiškodcu-odporcu1/apracovnoprávnejzodpovednostizamestnávateľa
- odporcu 2/. Na odporcu 2/ bol najskôr vyhlásený konkurz a neskôr po jeho zrušení zanikol úplne
výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1. Konanie voči nemu bolo - po zrušeníprerušenia konania pre konkurz - zastavené pre jeho zánik bez právneho nástupníctva uznesením 12C
62/95 z 26. 03. 2015, a to voči odporcovi 2/, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane- Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 21, Bratislava. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2003 nárok na náhradu škody pri pracovnom úraze bol
nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu upraveného Zákonníkom práce (zákonom č.
65/1965 Zb., resp. zák. č. 311/2001 Z.z.). Obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom bolo právo zamestnanca na poskytnutie náhrad
za spôsobenú škodu a povinnosť zamestnávateľa túto náhradu poskytnúť.

V zmysle § 205d ods. 1 ZP (zák. č. 65/1965 Zb.) bol zamestnávateľ povinne zákonne poistený v úrazovej
poisťovni, ktorou bola Slovenská poisťovňa - pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom
úraze.

Zákonom č. 274/1994 Z.z. o sociálnom poistení prešiel výkon tohto poistenia na Sociálnu poisťovňu od
01. 04. 2002 (§ 51e ods. 1 zákona).

Zákon o sociálnom poistení - zák. č. 461/2003 Z.z. zrušil dňom 01. 01. 2004 zákon č. 274/1994 Z.z., ale

tiež dovtedy platné ustanovenia Zákonníka práce - § 198 ods. 1 písm. a/ až c/ a § 199 až § 213.

Vrámcipracovnoprávnejzodpovednostizamestnávateľazaškoduspôsobenúpracovnýmúrazomzostal
zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody. Úrazové poistenie nahradilo dovtedajšie
zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Úrazové poistenie

bolo tak upravené ako súčasť systému sociálneho poistenia. Plnenia vyplývajúce pôvodne z nárokov na
náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, sa stali
plneniami vyplývajúcimi z nárokov na dávky úrazového poistenia (úrazové dávky).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesením sp.zn. 3Cdo 75/2012 zo 06. 03. 2014 - ktorého

právnym názorom je odvolací súd viazaný (§ 243d ods. 1 OSP) - vyjadruje, že Sociálna poisťovňa
a nie zamestnávateľ poškodeného je tým subjektom, ktorý v prípade priznania dávky poškodenej
osobe túto uhrádza a je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. vecne legitimovaným subjektom
na strane žalovanej, ktorý má podľa zákona povinnosť úrazovú dávku poskytnúť a nie osoba, ktorá
je povinná platiť na úrazové poistenie. Ak osobitný zákon zveruje rozhodnúť o úrazovej dávke

súdu, je povinným subjektom z takého vzťahu ten subjekt, ktorý podľa zákona má povinnosť dávku
poskytnúť (a nie osoba, ktorá je povinná platiť na úrazové poistenie). Je preto Sociálna poisťovňa
v Bratislave vecne legitimovaným odporcom. Treba uviesť, že priznané nároky - výšku odškodnenia
bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj výšku náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti (04. 07. 1994 - 04. 04. 1995) nikto z účastníkov konania nenamietal a ani nenapadol

odvolaním. Preto sa odvolací súd ani nemusel týmito nárokmi v odvolacom konaní zaoberať.

Sporným zostal nárok navrhovateľa a to náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za
obdobie od 05. 04. 1995 do budúcnosti a to ako rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca -
navrhovateľa dosahovaným pred úrazom a zárobkom po pracovnom úraze s pripočítaním prípadného

invalidného alebo čiastočne invalidného dôchodku.

Navrhovateľ zastáva názor, že sa má valorizovať priemerný zárobok tak, že v každom ďalšom období
valorizácie sa má valorizovať už dovtedy valorizovaný priemerný zárobok a naopak má sa odpočítať iba
základná výška invalidného dôchodku 1.984,-Sk a nie celý dôchodok.

Odporca v 3. rade, ktorý si osvojil ako správny priemerný zárobok pred vznikom škody (vypočítaný
Slovenskou poisťovňou) 5.065,-Sk, naopak zastáva názor, že valorizovať sa má vždy v každom ďalšom
období iba „základný priemerný zárobok 5.065,-Sk“ a pritom sa má odpočítať invalidný dôchodok
vo výške 2.229,-Sk (lebo ide o vypočítaný dôchodok so započítaním prvej pracovnej kategórie za

odpracované roky) a nie iba 1.984,-Sk.

Účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. - od 01. 01. 2004 sa náhrada za stratu na zárobku pri uznaní
invalidity pretransformovala v súlade s § 272 zákona na úrazovú rentu a patrí medzi úrazové dávky.K valorizácii priemerného zárobku:
Zákon č. 320/1993 Z.z. účinný od 01. 01. 1994 o úprave náhrady straty na zárobku po skončení

práceneschopnosti vzniknutej pracovným úrazom, vzhľadom na rast inflácie, ako aj iné relevantné
faktory, uzákonil percentuálny systém zvyšovania priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet
náhrady za stratu na zárobku po skončení PN vzniknutej pracovným úrazom, ktorá patrí zamestnancovi
podľa osobitných predpisov (§ 198, § 201, § 251 ZP). Na základe jeho zmocňovacieho ustanovenia (§
1 ods. 2) sa Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ustanovovala výška percenta

a obdobie, za ktoré sa bude upravovať táto náhrada.
V konkrétnom prípade sa tak prvýkrát valorizoval priemerný zárobok 5.065,-Sk Opatrením č. 151/96 Z.z.
o 15,2 % s účinnosťou od 01. 06. 1996. Priemerný zárobok 5.065,-Sk sa tak prvýkrát zvýšil o 769,88
Sk na 5.834,88 Sk.
Vporadídruhávalorizáciasauskutočnilaod01.06.1997Opatrenímč.98/1997Z.z.o13,3%.Valorizoval
sa teda už valorizovaný priemerný zárobok 5.834,88 Sk o sumu 776,03 Sk a priemerný zárobok tak od

01. 06. 1997 Z.z. činil 6.610,91 Sk. Takýto postup zodpovedá duchu a účelu zákona, ktorý reagoval na
zmeny vo vývoji mzdovej úrovne a každoročne sa upravuje na základe údajov Štatistického úradu SR.
Súdna judikatúra SR ustálila, že v ďalších obdobiach sa má valorizovať nie prvotný priemerný zárobok,
ale už valorizovaný priemerný zárobok.

K odpočítaniu invalidného dôchodku:
Navrhovateľovi bol od 04. 04. 1995 priznaný invalidný dôchodok 1.984,-Sk, so zvýšením za 1.AA
pracovnú kategóriu v sume 2.229,-Sk. Okrem toho týmto Výmerom bol navrhovateľovi zvýšený
dôchodok podľa zák. č. 195/1994 Z.z. o valorizáciu 23 %, t.j. 1.043,-Sk + pevná suma 530,-Sk.
Navrhovateľ vychádza zo stanoviska, že odpočítať sa má od priemerného zárobku pri výpočte náhrady

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti iba invalidný dôchodok 1.984,-Sk. Náhrada za
stratu na zárobku po skončení PN má činiť od 04. 04. 1995 rozdiel medzi 5.065,-Sk a sumou 1.984,-
Sk mesačne, t.j. 3.081,-Sk.
Naopak, odporca 3/ Sociálna poisťovňa zaujala jednoznačný názor, že sa má odpočítať invalidný
dôchodok vo výške 2.229,-Sk. Suma 2.229,-Sk predstavuje invalidný dôchodok vypočítaný

navrhovateľovi so zvýšením za 1. AA pracovnú kategóriu. Invalidný dôchodok v tejto výške - 2.229,-Sk
sa má preto odpočítať od priemerného zárobku pri výpočte náhrady za stratu na zárobku.
Odvolací súd zaujíma jednoznačné stanovisko, podľa ktorého je treba pre účely výpočtu náhrady
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa - od 04. 04. 1995 odpočítať
od priemerného zárobku, resp. neskôr od valorizovaného priemerného zárobku invalidný dôchodok

navrhovateľa vo výške 2.229,-Sk, lebo ide o dôchodok určený (vypočítaný) so zvýšením za 1. AA
pracovnú kategóriu. Nejde o prípad takého zvýšenia, kedy sa naň neprihliada - zvýšenie v dôsledku
zmien vo vývoji mzdovej úrovne, napr. aj zákonom č. 195/1994 Z.z. (ako to bolo u navrhovateľa).

Samozrejme, že suma invalidného dôchodku 2.229,-Sk sa odpočítava iba v období od 04. 04. 1995 do

31. 03. 2002, lebo po účinnosti nového Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z., § 201) - 01. 04. 2002
sa odpočítaval už celý aktuálny reálny invalidný dôchodok. Dňom účinnosti nového Zákona o sociálnom
poistení (zák. č. 461/2003 Z.z.) účinného od 01. 01. 2004 sa pretransformovala náhrada za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti na úrazovú rentu. Dôležitá zmena nastala v tom, že počnúc 01.
01. 2004 sa už valorizovala samotná úrazová renta všeobecne záväzným právnym predpisom. Dňom

01. 01. 2009 došlo v Slovenskej republike k zmene meny. Namiesto dovtedajšej meny (Sk) začala platiť
nová mena - euro. Zákonný prepočet je: 1 euro = 30,1260 Sk, pričom na účely náhrad v súdnom konaní
sa používa prepočet na dve desatinné miesta.

Pokiaľideoprávomocsúduprejednávaťarozhodovaťtentospor,trebaodkázaťnastanoviskovyslovené

v zrušujúcom uznesení NS SR sp.zn. 3Cdo 75/2012 zo 06. 03. 2014, stanovisko kolégia NS SR Cpj
9/06, ale najmä na ustanovenia § 272 ods. 9 a 11 Zákona o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 272 ods. 11 cit. ustanovenia, spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.

Podľa § 272 ods. 9 cit. zákona v konaniach o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku,
ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnejneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ak
nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a
poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie

úrazovej renty platí § 82 rovnako.

Je teda nespochybniteľná právomoc súdu prejednať a rozhodovať tento spor aj po 01. 04. 2004, ako
je nespochybniteľná pasívna vecná legitimácia odporcu v 3. rade - Sociálnej poisťovne Bratislava v
konaní. Ako už bolo vyššie spomenuté, priznané nároky na 1/ náhradu odškodnenia bolestného a za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.575,-Sk, t.j. 450,60 eura, ako aj 2/ náhradu straty na
zárobku počas práceneschopnosti trvajúcej od 04. 06. 1994 do 03. 04. 1995 vo výške 6.319,-Sk, t.j.
209,75 eura neboli namietané žiadnym z účastníkov konania a týmito nárokmi sa nebolo treba vecne
zaoberať. Odvolací súd ich zaradil do svojho rozsudku iba z dôvodov prehľadnosti - hoci ich potvrdil (§
219 ods. 1 OSP). Žalobný nárok - náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri
uznaní invalidity od 04. 04. 1995 podľa pracovnoprávnych predpisov - Zákonníka práce, ako aj Zákona

o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z.z.).

Priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu na zárobku (§ 195 ods. 1, 2 v znení v
čase úrazu a vzniku škody - zák. č. 65/1965 Zb. - bez obmedzenia priemerného zárobku v dôsledku
úmyselne spôsobenej škody poškodenému zamestnancovi) bol nesporným vo výške 5.065,-Sk. Z tejto

výškyvychádzalaajSlovenskápoisťovňa,a.s.,ktoráakooprávnenýsubjektpodľapovinnéhozákonného
úrazového poistenia namiesto zamestnávateľa - pri odškodňovaní pracovného úrazu navrhovateľa (§
205dZP-zák.č.65/1965Zb.)vyplácalanavrhovateľovináhraduzastratunazárobkupriuznaníinvalidity
po 2.836,-Sk mesačne (5.065,-Sk - 2.229,-Sk = 2.836,-Sk), podľa vyjadrenia odporcu 3/ takto do 31.
augusta 1997.

Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vykonávala Sociálna poisťovňa podľa osobitného
predpisu (§ 210 ZP - zák. č. 311/2001 Z.z.). Toto ustanovenie bolo zrušené od 01. 01. 2004 zákonom
č. 461/2003 Z.z.. Zákon č. 461/2003 Z.z. zrušil podľa svojho § 294 - bod 27 ustanovenia Zákonníka
práce - zák. č. 311/2001 Z.z. a to § 21 až § 26, § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, § 198 ods. 1 písm. a/ až c/, §

199 až § 213, § 214 ods. 4, § 217 ods. 3 a § 219 ods. 2. Zákonom č. 242/2001 Z.z. - čl. II., ktorým sa
mení a dopĺňa zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, prešla úprava právnych vzťahov z poistenia
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a vykonávanie poistenia zodpovednosti
za škodu na Sociálnu poisťovňu, ktorá aj zabezpečuje výplatu náhrady škody z pracovného úrazu s
účinnosťou od 01. 04. 2002.

Odvolací súd vychádzal zo svojich vyššie uvedených záverov, že sa valorizuje valorizovaný priemerný
zárobok + odpočítava sa invalidný dôchodok vo výške 2.229,-Sk a po 01. 04. 2002 sa odpočítava
aktuálny invalidný dôchodok, t.j. v skutočnej výške.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite od 04. 04. 1995:
-od 04. 04. 1995 do 30. 04. 1995 pri priemernom zárobku 5.065,-Sk po odpočítaní invalidného dôchodku
2.229,-Sk činí 2.552,-Sk, t.j. 84,71 eura,
-od 01. 05. 1995 mesačne po 2.836,-Sk do 31. 05. 1996,
-od 01. 06. 1996 došlo v dôsledku valorizácie Opatrením č. 151/96 Z.z. k zvýšeniu priemerného zárobku

o 15,2 %, t.j. o 769,88 Sk na 5.819,88 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí mesačne 3.690,80 Sk,
-od01.06.1997došlovdôsledkuvalorizácieOpatrenímč.98/1997Z.z.kzvýšeniupriemernéhozárobku
o 13,3 %, t.j. o 791,50 Sk na 6.611,38 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí mesačne 4.382,38 Sk,
-od 01. 05. 1998 došlo v dôsledku valorizácie Opatrením č. 120/1998 Z.z. k zvýšeniu priemerného
zárobku o 13,1 %, t.j. o 866,09 Sk na sumu 7.477,47 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí 4.382,38

Sk mesačne,
-od 01. 07. 1999 došlo Opatrením č. 125/1999 Z.z. k zvýšeniu priemerného zárobku o 9,6 %, t.j. o 717,83
Sk na 8.195,30 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí 5.966,30 Sk mesačne,
-od 01. 07. 2000 došlo v dôsledku valorizácie Opatrením č. 194/2000 Z.z. k zvýšeniu zárobku o 7,2 %,
t.j. o 590,06 Sk na sumu 8.785,36 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí 6.556,36Sk mesačne,

-od 01. 07. 2001 došlo Opatrením č. 235/2001 Z.z. k valorizácii priemerného zárobku o 6,5 %, t.j. o
571,04 Sk na sumu 9.356,40 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí 7.127,40 Sk mesačne,-od 01. 07. 2002 došlo Opatrením č. 340/2002 Z.z. k valorizácii priemerného zárobku o 8,2 %, t.j. o
767,22 Sk na sumu 10.123,62 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí po odpočítaní invalidného
dôchodku vo výške 5.940,-Sk sumu 4.183,26 Sk mesačne,

-od 01. 12. 2002 táto náhrada činí mesačne 3.886,62 Sk (10.123,62 Sk - ID 6.237,-Sk = náhrada za
stratu na zárobku 3.886,62 Sk),
-od 01. 07. 2003 došlo Opatrením č. 199/2003 Z.z. k valorizácii priemerného zárobku o 9,3 %, t.j. o
941,49 Sk na sumu 11.065,11 Sk, a preto náhrada od tohto dátumu činí 4.828,11 Sk mesačne,
-od 01. 10. 2003 činí náhrada sumu 4.453,11 Sk mesačne v dôsledku zvýšenia invalidného dôchodku

na sumu 6.612,-Sk (11.065,11 Sk - ID 6.612,-Sk = 4.453,11 Sk) a teda náhrada straty na zárobku činila k
31. 12. 2003 mesačne sumu 4.453,11 Sk (t.j. 147,81 eura). Táto náhrada v sume 4.453,11 Sk, t.j. 147,81
eura sa od 01. 01. 2004 v dôsledku účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. - Zákona o sociálnom poistení
- stala úrazovou rentou.

Odvolací súd zároveň vydáva osobitné opravné uznesenie podľa § 211 ods. 2, § 164 OSP, aby opravil

zrejmé chyby v počítaní vo výrokovej časti rozsudku.

Následne od 01. 01. 2004 sa úrazová renta každoročne zvyšovala podľa zákonných úprav a to od 01.
12. 2004 o 3,4 %, od 01. 01. 2005 podľa § 293-6 Zákona o sociálnom poistení o 7,54 %, od 01. 07.
2006 o 5,95 %, od 01. 07. 2007 o 6,25 %, od 01. 07. 2008 o 5 %, od 01. 01. 2009 o 6,95 % (od 01.

01. 2009 zároveň začala platiť v SR nová mena „euro“ namiesto „Sk“), od 01. 01. 2010 o 3,05 %, od
01. 01. 2011 o 1,8 %, od 01. 01. 2012 o 3,3 %, od 01. 01. 2013 o 3,05 %, od 01. 01. 2014 o 2,3 % a
od 01. 01. 2015 o 1,32 %. Úrazová renta tak činila od 01. 01. 2004 mesačne sumu, ako činila náhrada
za stratu na zárobku k 31. 12. 2003 a potom sa zvyšovala od vyššie uvedených dátumov a percent tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Celková suma, na ktorú má nárok navrhovateľ, by tak

činila (450,60 eura + 209,75 eura + 41.746,18 eura) = 42.406,53 eura. Po odpočítaní už zaplatených
súm poisťovňou (Slovenskou poisťovňou - 81.960,-Sk /2.720,57 eura/) a odporcom v 1. rade - K. U. -
22.368,-Sk, t.j. 742,48 eura + 5.016 eur, činí zročný nezaplatený dlh čiastku 38.308,04 eura. Túto sumu
zaviazal zaplatiť odporcu 3/ Sociálnu poisťovňu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Treba uviesť, že odvolací súd rozhodol v odvolaní iba o odporcovi 3/ Sociálnej poisťovni z pracovnej
zodpovednosti za škodu a nie aj o náhrade škody voči odporcovi 1/ X. na základe jeho občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu (podľa Občianskeho zákonníka). Voči odporcovi 1/ je rozsudok právoplatným.
Navrhovateľ uplatnil jednou žalobou dva nároky - jeden proti odporcovi 1/ ako škodcovi zodpovednému
za škodu podľa Občianskeho zákonníka a druhý proti zamestnávateľovi navrhovateľa z pracovnoprávnej

zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce. Už súd prvého stupňa jasne deklaroval, že nejde
o solidárnu zodpovednosť (spoločnú a nerozdielnu), ale o súdnou judikatúrou dovolený postup
poškodeného.Pretojenamiestetakádeklaráciavrozsudku,akojuvykonalajsúdprvéhostupňa,abysa
znemožnilo dvojité plnenie, totiž tak, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého z odporcov.

Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa z 26. marca 2015, napadol uznesenie v časti o trovách
konania účastníkov navrhovateľ a navrhol ho zrušiť, lebo vlastne rozhodol o trovách všetkých účastníkov
a celom konaní. Odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil podľa § 220 OSP tak, že precizoval
rozhodnutieotrovách,abysatýkalovýlučneibaodporcu2/avedľajšiehoúčastníkanajehostrane,akoaj

navrhovateľa. Pretože došlo k zastaveniu konania v dôsledku zániku subjektu výmazom z Obchodného
registra bez právneho nástupníctva, je namieste rozhodnutie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že
účastníci - navrhovateľ, ako aj odporca 2/ nemajú voči sebe navzájom právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods. 4 OSP vzhľadom

k tomu, že súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o trovách základného konania podľa § 151 ods.
3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách odvolacieho konania preto rozhodne súd
prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.