Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Kralovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/436/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215493
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613215493.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti
Z., O., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe deti št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č.
2942/60A, deti rodičov: Y.., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. č. XXX/XX, . t. č. H.. XX a K. Z., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom E. S.. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti,
takto
r o z h o d o l :
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú O. Z., nar. XX.XX.XXXX. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na
sumu 140 Eur mesačne, počnúc 0l.0l.2014 , ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do l5.
dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 16.06.2015 vo výške 1324,98 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú M. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu
140 Eur mesačne, počnúc 0l.0l.2014 , ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v
mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 16.06.2015 vo výške 1324,98 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. 8P 23/2008- 62 zo dňa 07.10.2008
v časti výroku o výživnom pre maloleté deti.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2013 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia
výživného pre obe maloleté deti zo sumy 2.000,- Sk mesačne pre každé z detí, na sumu 140 Eur
mesačne pre každé z detí, nakoľko sa pomery od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti u oboch
detí zmenili. Obe deti navštevujú Základnú školu H., maloletá O. od septembra 2010, maloletá M. od
septembra 2011.Otec vzhľadom na vzdialenosť tunajšieho súdu od miesta jeho pobytu, bol dňa 25.03.2015 vypočutý
dožiadaným Okresným súdom Trenčín. Uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí.
Otec maloletých detí zároveň súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletých detí sa k návrhu matky pripojil.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so zápisnicou o
výsluchu otca č. 31Pd/3/2015 zo dňa 25.03.2015 dožiadaného Okresného súdu Trenčín, rodnými listami
maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy maloletými
deťmi,akoajobsahomostatnéhospisovéhomateriáluazistil,žerodičiamaloletýchdetí niesúmanželia,
nežijúvspoločnejdomácnosti.Otcovstvokmaloletýmdeťombolourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičov
na príslušnom matričnom orgáne.
Výkon práva a povinností rodičov k maloletým deťom bol upravený rozsudkom Okresného súdu
Malacky č. 8P 23/2008 zo dňa 07.10.2008, ktorým rozhodnutím boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške 2.000,-
Sk mesačne; zročné výživné za obdobie od 01.02.2006 do 30.09.2008 vo výške 64.000,- Sk pre každé
z detí uložil súd otcovi povinnosť uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.12.2008.
V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti.
Matka bola nezamestnaná, neevidovaná, na rodičovej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a
prídavky na dve deti. Bola vedená ako poberateľka dávok v hmotnej núdzi. Mala ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej N.M., nar. XX.XX.XXXX.
Otec bol nezamestnaný, žil v rodinnom dome u svojho otca, pracoval iba brigádne. Mal ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k deťom zo svojho manželstva - maloletej O. a maloletému Y., ku ktorým mal
rozsudkom Okresného súdu Nymburk, Česká republika stanovenú povinnosť platiť výživné vo výške
2.000,- resp. 1.500,- Kč mesačne.
Maloleté deti boli v starostlivosti matky, spolu s matkou bývali v domácnosti jej rodičov.
V súčasnosti navštevujú maloleté deti Základnú školu s materskou školou H., maloletá O.tvrtú triedu,
maloletá M. tretiu triedu. Obe sa stravujú doma, školskú jedáleň, školský klub detí ani platené záujmové
krúžky nenavštevujú. Sú zdravé.
Matka je slobodná, nezamestnaná, poberá prídavky na dve deti, nakoľko otec maloletých detí na ich
výživu neprispieva, poberá náhradné výživné vo výške 132,78 Eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi
býva u svojej matky.
Otec je rozvedený, žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, v prenajatej chalupe pri mesačných
nákladoch na bývanie cca vo výške 150 Eur (nájomné 100 Eur mesačne, energie 50 Eur mesačne,
tuhé palivo 70 Eur ročne, poplatok za komunálny odpad 34 Eur ročne); na úhrade nákladov spojených
s bývaním sa podieľajú každý z jednej polovice. Je nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie, pracuje brigádne (podľa jeho vyjadrenia si dokáže zarobiť cca 100
Eur mesačne - č.l. 13 spisu 31P 3/2015-13). Za trestný čin zanedbania povinnej výživy bol v období od
20.07.2010do21.02.2011aod16.12.2011 do14.12.2012vovýkonetrestuodňatiaslobodyspracovnou
odmenou odsúdeného v období od januára do septembra 2012 v priemernej výške 141,90 Eur netto.
Jeho zdravotný stav je dobrý. S maloletými deťmi sa nestretáva, nijakým spôsobom ich nekontaktuje,
na ich výživu neprispieva.
Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že
omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové)
pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre
určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním,
pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou
pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo
vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).
Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloleté deti je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloleté deti uplynula doba
viac ako 6 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletých detí - nastúpili do základnej školy, ich
potreby vzhľadom na plynutie doby úmerne k ich veku primerane vzrástli.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletých detí - i keď je
možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( §
77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala toto zvýšiť od podania návrhu - preto sa
súd spätným výživným nezaoberal a výživné zvýšil od 01.01.2014 (prvého dňa kalendárneho mesiaca
po podaní návrhu matkou).
Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, súhlasu otca so
zvýšením výživného na matkou požadovanú sumu, zo zistených majetkových a príjmových pomerov
oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky (resp. iba jej starostlivosť, keďže otec sa
o deti dlhodobo nezaujíma a vyživovaciu povinnosť si neplní) o deti, zohľadnil vek detí, skutočnosť, že
maloleté deti sú žiakmi prvého stupňa základnej školy.
Súd súbežne skúmal pomery otca, jeho majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti.
Konštatuje, že otec je dlhodobo nezamestnaný, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nebol ani
raz zamestnaný na riadny pracovný pomer, pracuje len brigádne (podľa jeho vyjadrenia s mesačným
príjmom vo výške 100 Eur), medzitým bol dvakrát vo výkone trestu (od 20.07.2010 do 21.02.2011 a od
16.12.2011 do 14.12.2012) za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Súd má za to, že otec je schopný
vlastnou zárobkovou činnosťou dosiahnuť lepší príjem. Jeho zdravotný a sociálny stav mu umožňuje
pracovať a vlastnou prácou tak získať prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb, aj
potrieb svojich maloletých detí. Súd však neskúmal len subjektívne vlastnosti otca, ale zaoberal sa
aj objektívnymi okolnosťami, teda existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam otca.
Súd preto konštatuje, že pri súčasnej ponuke pracovných príležitostí nemožno konštatovať neexistenciu
dostatočných príležitostí a možností, ktoré by bolo možné objektívne vyhodnotiť ako neodstrániteľný
stav. Súčasná ponuka práce nie je natoľko slabá, aby bolo možné konštatovať naplnenie takýchto
objektívnych okolností vo vzťahu k schopnostiam otca - aj keď by otec si nenašiel prácu v rámci riadneho
pracovnéhopomeru,ničmunebráninájsťsisezónnepráceresp.brigádnučinnosťavšakvovyššejmiere
ako doposiaľ. Z celkového správania sa otca je zrejmé, že mu takýto stav vyhovuje, otec nemá záujem
ho ani meniť - nepreukázal totiž súdu ani len snahu sa riadne zamestnať. U otca súd tiež zohľadnil
aj skutočnosť, že žije so svojím otcom a nemá už ďalšie vyživovacie povinnosti. Na strane druhej súd
poukazuje na to, že aj matka maloletých detí má v súčasnosti priestor pre nájdenie si práce, aj keď len
na „skrátený úväzok“ alebo v rámci niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, keďže
maloleté deti už navštevujú základnú školu, a tak zlepšiť finančné zabezpečenie svoje a svojich detí.Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletých
detí má súd dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletých detí, ktoré zakladajú
nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o
rodine, preto súd návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 140Eur mesačne pre každé z detí.
Pokiaľ by otec toto výživné neplatil, tak, ako tomu bolo doteraz, matka má vzhľadom k svojmu
minimálnemupríjmumožnosťpožiadaťopriznaniezvýšenéhonáhradnéhovýživného,ataksačiastočne
bude podieľať štát na krytí výdavkov dieťaťa, ktoré by inak musela znášať iba matka.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 16.06.2015 vo
výške 1324,98 Eur pre každé z detí, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s.
p. uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže mal za to, že otec si mal byť vedomý
svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vzhľadom k tomu, že s matkou dieťaťa spolu nežili a
matka tak musela sama zabezpečovať potreby maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať
i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení/.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.