Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206709
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812206709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému R. D., bytom Q. XXX/XX, X. nad B., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, o zaplatenie 4 621,49 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 5C/360/2012-137 zo dňa 23.7.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 1.870,73 Eur istiny s
príslušenstvom zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.833,84 Eur spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.7.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 76,41 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2009 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, s 9

% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 76,41 Eur od 21.2.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.3.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.4.2010 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.5.2010 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.6.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.7.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 76,41 Eur od 21.8.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.9.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.10.2010 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.1.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 76,41 Eur od 21.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.3.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.4.2011 do

zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval čl. II., bod 3, čl. 7 bod 7.2.4, 7.3.2, 7.3.3, 7.3.4, všeobecných obchodných

podmienok, ďalej bod 7.4.1, 7.4.2, 7.6.1, ako aj § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 251/2001 Z. z., ďalej
ust. §§ 6 ods. 3 a 23 a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v rozhodnom období, ďalej ust. §§ 52, 53 ods. 1, 4, 54, 39 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. §§ 261
ods. 3 písm. d/, § 497, 502 ods. 2, 503 ods. 2, 504, 506 Obchodného zákonníka, ďalej ust. §§ 100,
101, 111, 524 ods. 1, 2, 546, 548 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca podaním

zo dňa 21.5.2014 vzal žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 1.870,73 Eur istiny s príslušenstvom, a
preto súd prvého stupňa v tejto časti postupom podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku
konanie zastavil.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č.

0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011, vrátane prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 4.621,49 Eur, pričom istina bola vo
výške 4.111,15 Eur. V danom prípade bola splnená aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Ďalej súd
uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, t. j. spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992

Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2 predmetného zákona, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §

52 a nasl., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, súd preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval nárok z titulu
toho, že so žalovaným uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Súd s poukazom na

ust. § 558 Občianskeho zákonníka uviedol, že ustanovenia týkajúce sa na ochranu práv spotrebiteľa
je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu,
a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa
12.9.2011. Zo samotnej zmluvy zo dňa 10.7.2006 je zrejmé, že žalovaný mal uhradiť dlh v 59 splátkach

po 2.302,- Sk, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky nastala nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy
a ku 20. dňu v mesiaci, teda 20.8.2006. Splatnosť poslednej splátky, teda celej pôžičky tak nastala
najneskôr po 59 mesiacoch dňa 20.6.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce
spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď dlh už bol premlčaný.

Uznanie záväzku žalovaným bolo však vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, aj keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom bol upozorňovaný,
keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu

uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky
voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomil, aké ďalšie prehlásenia podpísal,
príp. k akým ďalším povinnostiam či sankciám sa zaviazal. Navyše samotná dohoda je vypísaná vo
všetkýchbodochzástupcomdruhejstrany.Samotnéuznaniezáväzkuvpredmetnejdohodesanachádza
v bode 2 a prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.1

označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade išlo
o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania
dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec
žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníkov za účelom podpisu dohody, iniciatíva k uzatvoreniu takejto

dohody nevychádzala zo strany spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka,
možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také
uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl,napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne
následky. Súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti o následkoch uznania tak,
ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011,

nezakladá právny následok uznania dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka. Úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa
10.7.2006 a žalovaný poskytnutý úver sa zaviazal splácať formou mesačných splátok k 20.6.2011, t. j.
termínu poslednej splátky. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru,
a vzhľadom na neuznanie právnych následkov zmluvy o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, súd

posudzoval splatnosť jednotlivých splátok jednotlivo. Žaloba bola podaná 2.7.2012, teda všetky splátky
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred dátumom 2.7.2009, súd považoval za premlčané.
Skutočnosti, že bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom, súd poukázal na právny
názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 539/2008 z 19.2.2009,
z ktorého vyplýva, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké
právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj vedľajší účastník, ktorý v

konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou
obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, akou je práve
námietka premlčania, pretože procesné právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať
s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa
na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom prihliadal. Zároveň poukázal na ust. § 5b

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazuje v súvislosti s odstúpením od
zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v zmysle
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd z úradnej povinnosti prihliadal
na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie,
ktoréjesúdpovinnýaplikovaťvčaserozhodovaniaopredmetnomnároku.Nazákladetýchtoskutočností
súd dospel k záveru, že žalovaný dlhuje žalobcovi na istine 24 splátok v sume po 76,41 Eur, čo spolu

predstavuje sumu 1.833,84 Eur. V tejto časti považoval nárok žalobcu aj s poukazom na ust. § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka za dôvodný, a preto priznal žalobcovi aj
uplatnený úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu zamietol.

K výroku o trovách konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok.
Poukázal na to, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola

uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka. Na túto zmluvu sa nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z
prechodného ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal aplikáciu ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru, súd nesprávne na toto ustanovenie
prihliadal, lebo predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.5.2014. Poukázal na princíp právnej
istoty, t. j. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia iných všeobecných

súdov a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vyhovieť návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že
napadnutý rozsudok v zamietavom výroku je správny. Poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa ochrany
práv spotrebiteľa s tým, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa výslovne stanovuje, že
na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou
súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch

sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy
Obchodného práva. Priorita Občianskeho zákonníka je daná tým, že je pre posúdenie ochrany práv
spotrebiteľa priaznivejšia a táto úprava sa aplikuje aj pri posudzovaní otázky premlčania, úpravy určenia
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod.. Poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy fungovaní Európskej únie,čl. 38 Charty základných práv Európskej únie a vo vzťahu k namietanej aplikácii ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. uviedol, že uvedené ustanovenie má procesný charakter. Navyše námietka premlčania
bola vznesená vedľajším účastníkom, a preto táto námietka je právne irelevantná. Navrhol potvrdiť

napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa v zamietavom výroku, ktorý bol predmetom odvolacieho
konania.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že súd prvého stupňa správne z dôvodu vznesenej námietky premlčania
vedľajším účastníkom sa s touto námietkou vysporiadal. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi
je vzťahom spotrebiteľským, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka majú postavenie lex specialis
vo vzťahu k ustanoveniu Obchodného zákonníka i napriek tomu, že bola zmluva o úvere uzavretá
v zmysle Obchodného zákonníka, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. V

zamietavom výroku bola žaloba zamietnutá z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, na
ktorú námietku súd prihliadal v zmysle ust. § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.
Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nároku v zmysle Občianskeho zákonníka,
vrátane prihliadania na námietky premlčania ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, nebola opodstatnená. Je síce pravdou, že súd prvého stupňa

na toto ustanovenie poukázal, avšak prioritne vychádzal a posudzoval dôvodne vznesenú námietku
vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného ako
právnická osoba, ktorá vstupuje do konania na základe osobitného právneho predpisu (§ 93 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku) má rovnaké práva a povinnosti ako účastník sporového konania.
Súčasťou tohto práva je aj právo na vznesenie námietky premlčania, s ktorou skutočnosťou sa súd

prvého stupňa taktiež správne vysporiadal.

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
v zamietavom výroku potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o

trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania
nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.