Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/348/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222101
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený: Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: I.
Č., M.. XX.XX.XXXX, Q. C., W. X, o zaplatenie 223,04 Eur a príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 24,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 24,04 Eur za obdobie od 18.08.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 07.08.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 223,04 Eur

ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným
a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté služby elektronickej komunikácie.
Žalobca v žalobe konkretizoval príslušné faktúry avšak neuviedol, že jedna z faktúr sa týka zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariaďoval vo veci pojednávanie, nakoľko boli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, jedná sa o drobný spor.

Súd po oboznámení s obsahom spisu zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.07.2010 bola uzavretá písomná zmluva o pripojení medzi žalovaným ako účastníkom

a obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako poskytovateľom telekomunikačných služieb.
Žalovanému bol touto zmluvou aktivovaný konkrétny program služieb Magio Sat Klasik. Viazanosť tohto
produktu bola 64 mesiacov.Žalovaný neuhradil faktúru na sumu 24,04 Eur, ktorá bola vystavená za služby poskytnuté v období od
01.07.2011 do 31.07.2011 a taktiež faktúru, ktorú vystavil predchodca žalobcu ako pokutu v programe
Magio Sat vo výške 199 Eur.

Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

Podľa§43ods.1citovanéhozákonazmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

V zmysle listinných dôkazov bola medzi účastníkmi platne uzatvorená zmluva o poskytnutí služby Magio
Sat, pričom žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť služby vyúčtované mu faktúrou vo výške 24,04
Eur, proti v tejto časti súd žalobe vyhovel ako dôvodnej.

Pokiaľsajednáonároktitulomzmluvnejpokuty,ktomusúduvádza,ženatentoinštitútjenutnéprihliadať
z pohľadu toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského
práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom

štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných
poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v

prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti

zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola
len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť

dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie
titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na
ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy
je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému

ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický
jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému
zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú

pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu
bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný
žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.