Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Amália Paulerová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209138
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613209138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erik Varga v právnej veci navrhovateľa: O. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom A. E.,
G. XXX, proti odporcom: 1/ W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S., T. B. XXX/XX, 2/ O. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom A. E., G. XXX, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, na základe odvolania odporcov proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 10C/216/2013-36 zo dňa 3. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd I. stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že kúpna zmluva uzavretá

dňa 7.9.2010 medzi odporcami, je v časti prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 7/24-
ín k pozemku KNE parc. č. 22, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.456 m2, nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území D., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, neplatná.
Vychádzal z toho, že odporkyňa 1/ ako predávajúca a odporca 2/ ako kupujúci uzavreli vyššie označenú
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol aj dotknutý pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel na ňom.
Navrhovateľ v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol a toho času stále je podielovým spoluvlastníkom

predmetného pozemku v podiele 4/32-ín, mal preto k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu
označeného pozemku predkupné právo v zmysle § 140 Obč. zák. Nakoľko odporkyňa 1/ pri prevode
svojho spoluvlastníckeho podielu na dotknutom pozemku na odporcu 2/ predkupné právo navrhovateľa
nerešpektovala, tento sa domáhal určenia (relatívnej) neplatnosti (§ 40a Obč. zák.).
Okresný súd jeho nároku vyhovel majúc za preukázanú existenciu - danosť naliehavého právneho
záujmu na takom určení, nakoľko sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností, kedy - v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy -

je rozsudok spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Navyše, v prípade realizácie
zákonného predkupného práva môžu spoluvlastníci nadobudnúť spoluvlastnícky podiel ostatných
spoluvlastníkov, a tým ovplyvniť, s kým budú vlastniť určitú vec. Zároveň nie je možné, aby sa
navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva v prospech odporkyne 1/ proti jej vôli. Oprávnenie
domáhať sa určenia (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu dáva dotknutej osobe samotné ust. § 40a
Obč. zák. Pokiaľ odporcovia namietali, že cez dotknutý pozemok si odporca 2/ zabezpečuje prístup
k svojmu rodinnému domu, uvedené nemá vplyv na právne posúdenie veci, keďže došlo k porušeniu

predkupného práva zo strany odporkyne 1/.
Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia a domáhali sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak,
že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne.
Namietali, že v danom prípade bez ďalšieho nie je daný naliehavý právny záujem na určení (relatívnej)

neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy, nakoľko táto otázka môže byť posúdená ako predbežná vo
vzťahu k určeniu vlastníckeho práva. Len deklaratórny rozsudok, ktorým bude určené vlastnícke
právo, je rozsudkom, ktorý je spôsobilý na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností; samotný
rozsudok, ktorým bude určená neplatnosť zmluvy, takú spôsobilosť nemá. V tej súvislosti poukazoval
na rozsudok Vrchního soudu v Praze sp.zn. 7 Cdo 63/1992, prípadne rozsudok Nejvyššího soudu

ČR sp.zn. 2 Odon 50/96. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorou malo byť porušené predkupné vlastníctvo (správne zrejme predkupné právo; pozn.
odvolacieho súdu) navrhovateľa, ak bol podľa tejto zmluvy už povolený vklad vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností; v danej situácii sa môže navrhovateľ domáhať
určenia, že pôvodný podielový spoluvlastník je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností,
na základe čoho katastrálny úrad je povinný vykonať príslušný zápis, čím dôjde k súladu medzi

právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností (rozhodnutie Krajského soudu v Ústí nad
Labem sp.zn. 21C/58/2005, Fekete I., Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, Eurokódex 2011, str.
307). Jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti mohla mať úspech, je vtedy, pokiaľ by
ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný
spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho

vzťahu. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že on má záujem na kúpe podielu na nehnuteľnosti,
nemôže dovolanie sa relatívnej neplatnosti ani len teoreticky naplniť jeho očakávanie, keďže by vznikol
stav ako pred sporným právnym úkonom, ale nevznikne žiadnemu účastníkovi (ani jednému z odporcov)
povinnosť previesť sporný podiel na nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2 Cdo 28/2009). Záverom odvolatelia dodali, že ak by sa aj navrhovateľ účinne dovolal

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čím by bolo fakticky obnovené vlastnícke právo odporkyne 1/,
tejto by nič nebránilo následne previesť vlastnícke právo na odporcu 2/ na základe darovacej zmluvy,
nakoľko v zmysle konštantnej judikatúry sa na prípad darovania predkupné právo nevzťahuje; tým
sa opäť nevyrieši právne postavenie navrhovateľa, ktorý má záujem stať sa vlastníkom sporného
spoluvlastníckeho podielu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že odvolateľmi uvádzaná judikatúra nie je použiteľná na daný prípad. Podľa ustálenej
judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. V súvislosti s

odvolateľmi predkladanou judikatúrou uviedol, že v danom prípade nebolo možné žalovať o určenie
vlastníckeho práva, keďže samotné ust. § 40a Obč. zák. dáva dotknutej osobe právo domáhať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keď navyše ani nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho
práva v prospech odporkyne 1/ proti jej vôli. Poukázal na tri možnosti/oprávnenia opomenutého
spoluvlastníka, a to domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti, ponúknutia na predaj od nadobúdateľa

podielu alebo zachovať si predkupné právo voči nadobúdateľovi; z nich využil prvú možnosť. Nadväzne
konštatoval, že sa vždy vyjadroval, že mal záujem využiť svoje zákonné predkupné právo, a to aj v
čase, keď odporkyňa 1/ prevádzala spoluvlastnícky podiel na odporcu 2/. Pokiaľ by aj odporkyňa 1/
opätovne previedla vlastnícke právo darovaním, šlo by o obchádzanie zákona (vzhľadom na pôvodný
úmysel zmluvných strán).

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok

v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol.

Vo všeobecnosti je správne východiskové konštatovanie súdu I. stupňa, že pokiaľ je určovacie
rozhodnutie súdu spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa, je na takom určení vždy
naliehavý právny záujem.

S následným vyhodnotením existencie naliehavého právneho záujmu v okolnostiach súdenej veci sa
však odvolací súd nestotožnil, nemožno sa totiž uspokojiť so záverom, že došlo k porušeniu zákonného
predkupného práva navrhovateľa, na základe čoho je, za podmienky v ust. § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona, bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem na určení (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu.Zároveň platí, že pokiaľ nie je uspokojivo vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na určení, je
predčasné zaoberať sa ďalšími podmienkami pre rozhodnutie, keďže existencia naliehavého právneho
záujmu je základným predpokladom pre možnosť vyhovenia určovacej žalobe, je jeho podmienkou sine

qua non.

Právna úprava umožňuje podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo nebolo rešpektované,
uplatňovať tri (navzájom sa vylučujúce) typy nárokov - domáhať sa určenia (relatívnej) neplatnosti
právneho úkonu, domáhať sa prevodu scudzeného podielu od nadobúdateľa alebo stav akceptovať a

ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi - z ktorých (nárokov) každý sleduje iný cieľ. Motívom
prvého je navrátenie vecí do pôvodného stavu (vlastníctvo pôvodného spoluvlastníka), cieľom druhého
je získanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom (len prvé dve možnosti predpokladajú aktívne
konanie „opomenutého“ spoluvlastníka). Je logické, že niektorý z uvedených nárokov „opomenutý“
spoluvlastník zvolí podľa toho, aký konkrétny cieľ sleduje.
Inými slovami, pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej
povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným
nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania.

Z opísaného aspektu platí, že v prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon
považuje za neplatný, pokiaľ sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ).
Nadväzne,

1. ak sa oprávnený bude v zmysle § 603 ods. 3 OZ domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu,
má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p.
2. za okolnosti, keď bolo predkupné právo porušené avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada
bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou
oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v

prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať.
3. Jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti mohla mať úspech, nastáva vtedy,
pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do
spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania

naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy rovnako, ako dôkazné bremeno
preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chce zabrániť novému nadobúdateľovi
získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto
by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu
na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby

v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva
s vecou (podielom) nakladať.

V posudzovanej veci navrhovateľ jednoznačne prejavil/deklaroval svoj záujem o prevádzaný

spoluvlastnícky podiel. Z tohto dôvodu (v zmysle vyššie opísaných právnych úvah) bolo na mieste využiť
prvú alebo druhú opísanú alternatívu. Pokiaľ však navrhovateľ za daných okolností pristúpil k žalobe
o neplatnosť právneho úkonu, ide o nevhodne/nesprávne zvolený procesný prostriedok. Takéto žaloba
totiž nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb, t.j. nepredchádza ďalším súdnym sporom - nebráni
ďalšiemu prevodu spornej nehnuteľnosti odporkyňou 1/, ani nerieši požadovanú otázku vlastníckeho

práva navrhovateľa.

Na základe konštatovaného, odvolací súd pristúpil (pri nezmenenom skutkovom stave a aplikácii toho
istého ustanovenia - § 80 písm. c/ O.s.p.) k zmene napadnutého rozsudku a pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu podanú žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si súd I. stupňa vyhradil na samostatné rozhodnutie, v rámci ktorého
upraví i trovy (tohto) odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.)Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.