Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217441.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu K., N..V..Q..,
N. N. I. G., K. W.. Č.. XX, F.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou P. K., N..V..Q..,
so sídlom v G., A. X, F.: XX XXX XXX, proti žalovanej N. V., I. Z. S.: S. N. N. V., o náhradu škody a
nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zo dňa 31.1.2014 a zo dňa 21.5.2015 z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Vzhľadom k tomu, že išlo o hromadne podané žaloby, tunajší súd uznesením sp.zn. 8C/82/2012-7 zo

dňa 9.10.2012 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012, spojil na spoločné konanie konania o
nárokoch žalobcu voči žalovanému vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/82/2012, 8C/101/2012,8C/125/2012, 8C/164/2012, 8C/169/2012, 8C/170/2012, 8C/174/2012, 8C/180/2012, 8C/195/2012 s
tým, že konanie bude vedené pod sp.zn. 8C/82/2012. K spojeniu veci došlo z dôvodu hospodárnosti
konania v zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS- pred spojením veci šlo o konania vedené pod sp.zn. 8C/82/2012
a 8C/101/2012) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak, ako by sám
rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani
nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska

princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné
využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane existuje
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Konkrétne v konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/82/2012 , ktorá sa týkala
dlžníka ( povinného) S. O. , J.. XX.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 8599/2009 a u ktorej uvádzal,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010
( konanie začalo dňa 18.8.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k
rozhodnutiu o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako

363 dní), si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 3.037,61 Eur.

V konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/101/2012 , ktorá sa týkala dlžníka
( povinného) N. O., J.. X.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 11254/2010 a u ktorej uvádzal, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 ( konanie začalo
dňa 27.7.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k rozhodnutiu o

udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 187 dní), si
žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 2 091,15 Eur.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody akoajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Konkrétne v konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/125/2012 , ktorá sa týkala
dlžníka ( povinného) N. O., J.. X.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 11254/2010 a u ktorej uvádzal,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011
( konanie začalo dňa 27.7.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 187 dní), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 344,83 Eur.

V konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/164/2012 , ktorá sa týkala dlžníka
( povinného) Z. E., J.. XX.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 1276/2009 a u ktorej uvádzal, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 ( konanie začalo
dňa 7.3.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 527

dní), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 971,79 Eur.

V konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/169/2012 , ktorá sa týkala dlžníka
( povinného) K. S., J.. X.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 9718/2009 a u ktorej uvádzal, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 ( konanie začalo
dňa 3.10.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k rozhodnutiu o

žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 317
dní), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 584,55 Eur.

V konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/170/2012 , ktorá sa týkala dlžníka
( povinného) I. K., J.. XX.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 11078/2009 a u ktorej uvádzal, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 ( konanie začalo

dňa 31.10.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 289
dní), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 532,92 Eur.

V konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/195/2012 , ktorá sa týkala dlžníka
( povinného) S. H., J.. XX.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 7923/2011 a u ktorej uvádzal, že exekučný

súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.2.2011 ( konanie začalo
dňa 27.7.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 189
dní), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 348,52 Eur.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44

ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučnéhosúdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Konkrétne v konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/180/2012 , ktorá sa týkala
dlžníka ( povinného) K. L.E., J.. X.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 1131/2009 a u ktorej uvádzal, že
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.10.2009 a to
rozhodnutím o poverení , kedy k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 17 mesiacov), si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 935,-- Eur

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Konkrétne v konaní vedenom pred spojením veci pod pôvodnou sp.zn. 8C/174/2012 , ktorá sa týkala
dlžníka ( povinného) I.V. O., J.. XX.X.XXXX v exekučnej veci číslo EX 433/2007 a u ktorej uvádzal, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 167 dní si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 276,60 Eur.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), v žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP)
a v žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) žalobca poukázal na to, že v

exekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidielsarobilrozdielmedziexekučnýmititulmi.
Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského

súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(Zákon o rozhodcovskom konaní). Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ale o rozsudok
rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská
komisia, a naopak používa slovné spojenie rozhodcovský súd. Platí interpretačné pravidlo - predpoklad
racionálneho zákonodarcu, ktorý ak použil dva odlišné pojmy, myslel tým aj dve odlišné veci. Odkazmi

na odbornú literatúru uvádzal , že rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitútako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa
iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Exekučného poriadku - § 274 písm. h)
Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku ako iné (ako v zákone

výslovne uvedené) vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých súdny výkon pripúšťa zákon. V
nadväznosti na to tvrdil, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Poukazujúc na ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do

31.05.2010 uvádzal, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil
rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie
všeobecného súdu (štátneho orgánu),rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola
napr. notárska zápisnica. Tvrdil, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá

byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

V žalobách, ktorými sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) , v ktorých namietal vydanie
poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote (žaloby označené NP) a v ktorých namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného
rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného.

Vo všetkých typoch žalôb ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tiež uviedol aj ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Ďalej , že úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Tiež uviedol,
že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR,
sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS 13/05).

Poukázal na skutočnosť, že poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie., a to v žalobách,
ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) a v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným
súdom pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené

NP), resp. po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora , v žalobách , v ktorýchnamietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE),
čo v prípade konania vedeného pred spojením veci na spoločného konanie pod sp.zn. 8C/174/2012
bolo dňa 21.3.2011.

Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.l zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,

že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov sivyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Tiež vzniesla námietku premlčania vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca o škode dozvedel v

niektorých prípadoch pred viac ako troma rokmi.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 29.5.2015 nedostavili. U oboch mal súd

doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň podal e- mailovým podaním dňa 21.5.2015 nový návrh na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/53/2012 zo dňa 22.10.2012. Okrem tohto návrhu

bol zo strany žalobcu podaný aj ďalší návrh na prerušenie konania a to e-mailovým podaním zo dňa
31.1.2014, v čase kedy bol spis predkladaný na Najvyšší súd SR za účelom rozhodnutia o dovolaní
žalobcu.

Vzhľadom na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania z tých istých
dôvodov rozhodol a to uznesením č. 8C/82/2012-56 zo dňa 20.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.12.2013, nepovažoval uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na
§ 119 O.s.p. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínupojednávania. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu, s výnimkou exekučného konania vedeného pod sp.zn. 8Er/255/2007 (spis sp.
zn. 8C/174/2012), ktoré sa týkalo zmeny exekútora a kde exekučným titulom bola notárska zápisnica

zo dňa 7.1.2007 sp.zn. N 114/2007, NZ 630/2007, NCRLs 621/2007.

Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom v ostatných
exekučných konaniach predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch
aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých
prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými

sa súd oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov
musia byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán,
pokiaľ sa týka rozhodcovských rozsudkov, resp. notárskej zápisnice bol účastníkom týchto konaní
a napokon bol aj účastníkom exekučných konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli
doručované žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/612/2009 (pripojeného k sp.zn. 2C/274/2012 z
ktorého si súd vyhotovil kópiu uvedeného exekučného spisu do spisu sp. zn. 8C/82/2012) súd zistil,
že dňa 18.8.2009 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému S. O. pre vymoženie 661,24 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02706/09

zo dňa 1.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená tunajšiemu súdu dňa 25.9.2009. Výzvou zo dňa 30.9.2009 doručenou súdnemu exekútorovi
dňa 5.10.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy č. 7054003 zo dňa
28.9.2008 a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté
exekučným titulom. Súdny exekútor prípisom , ktorý zaslal aj na vedomie súdu ( doručený súdu dňa

14.10.2009), zaslal uvedenú výzvu oprávnenému. Žalobca ako oprávnený prípisom zo dňa 13.11.2009
doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2009 požiadal o informáciu aká skutočnosť bráni súdu vo
vydaní poverenia súdnemu exekútorovi , nakoľko k uvedenému dňu v predmetnej veci neobdržal
exekútor poverenie .Tunajší súd prípisom zo dňa 24.11.2009 doručeným žalobcovi ako oprávnenému
oznámil , že poverenie bude vydané až potom , čo bude súdu predložená predmetná úverová zmluva.

Predmetná úverová zmluva súdu v súdom stanovenej lehote nebola predložená a tak súd uznesením
sp.zn. 8Er/612/2009-12 zo dňa 28.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010 potom, čo po žalobcom podanom odvolaní
toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vo svojom uznesení sp.zn.
4CoE/142/2010-22 zo dňa 31.5.2010. Následne tunajší súd uznesením sp.zn. 8Er/612/2009-28 zo dňa

26.8.2010, právoplatným dňa 31.8.2010 ( čo do trov dňa 17.9.2010) predmetné exekučné konanie
zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/670/2010 (pripojeného k spisu sp. zn. 8C/125/2012,
pričom uvedený exekučný spis je smerodajný aj pre spis sp.zn. 8C/101/2012 ) súd zistil, že dňa
27.7.2010 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnému N. O. pre vymoženie 480,-- Eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01497/10 zo dňa
1.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 7.10.2010. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bola súdu predložená aj
úverová zmluva č. 7451207 zo dňa 27.3.2009 spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami k tejto

zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným titulom. Súd uznesením sp.zn. 8Er/670/2010-9zo dňa 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010 potom, čo po žalobcom podanom odvolaní dňa 12.11.2010 a
späťvzatí tohto odvolania dňa 20.1.2011 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd svojim uznesením

sp.zn.3CoE/544/2010-26zodňa29.3.2011odvolaciekonaniezastavil.Následnetunajšísúduznesením
sp.zn. 8Er/670/2010-29 zo dňa 20.6.2011, právoplatným dňa 25.6.2011 ( čo do trov dňa 12.7.2011)
predmetné exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/161/2009 (pripojeného k spisu sp. zn. 8C/164/2012)
súd zistil, že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. E. pre vymoženie 572,39 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09801/08
zo dňa 16.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Výzvou zo dňa 15.4.2009 bol žalobca vyzývaný cestou svojho
právneho zástupcu na odstránenie vád návrhu na exekúciu, kedy ním vyčíslené trovy exekučného
konania nekorešpondovali s ním uplatnenými exekučnými sumami. 6ˇalobca cestou svojho právneho

zástupcu prípisom zo dňa 23.4.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2009 zrealizoval opravu
svojho návrhu. Výzvou zo dňa 6.5.2009 doručenou súdnemu exekútorovi dňa 13.5.2009 bol súdny
exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k tejto
zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným titulom. Súdny exekútor prípisom , ktorý
zaslal aj na vedomie súdu ( doručený súdu dňa 18.5.2009), zaslal uvedenú výzvu oprávnenému.

Prípisom zo dňa 22.5.2009 súd opätovne vyzval žalobcu ako oprávneného ne predloženie úverovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve. Táto výzva bola žalobcovi doručená dňa
4.6.2009. Následne súd opätovne výzvou zo dňa 8.7.2009 doručenou žalobcovi dňa 27.7.2009 tohto
opätovne vyzval na predloženie uvedených dokladov. Žalobca ako oprávnený prípisom zo dňa 2.7.2009
doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2009 požiadal o informáciu aká skutočnosť bráni súdu vo vydaní

poverenia súdnemu exekútorovi , nakoľko k uvedenému dňu v predmetnej veci neobdržal exekútor
poverenie. Následne žalobca ako oprávnený prípisom zo dňa 4.8.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa
10.8.2009 požiadal v súvislosti so žiadosťou o predloženie úverovej zmluvy o predloženie lehoty na
vybavenie tejto žiadosti o 60 dní , nakoľko zabezpečenie požadovaných listín je značne administratívne
náročné.. Prípisom zo dňa 21.9.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.9.2009 žalobca predmetnú

úverovú zmluvu spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami doručil, na čo tunajší súd uznesením
sp.zn. 8Er/161/2009-22 zo dňa 19.11.2009 predmetné exekučné konanie zastavil. Potom čo žalobca
ako oprávnený cestou svojho právneho zástupcu podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie , odvolací
súd svoji uznesením sp.zn. 4CoE/84/2010-32 zo dňa 30.12.2010 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu bolo súdnemu exekútorovi

doručené dňa 7.2.2011 a žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 7.2.2011. Následne tunajší súd
uznesením sp.zn. 8Er/161/2009-36 zo dňa 21.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
v časti sumy 572,39 Eur , úrokov z omeškania, a to nad 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 347,22
EUR od 19.8.2008 do 17.10.2008, zo sumy 244,32 EUR od 18.10.2008 do 18.11.2008, nad 6,5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 141,41 EUR od 19.11.2008 do 23.12.2008, nad 5 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 38,51 EUR od 24.12.2008 do 18.2.2009, úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 411,60
EUR od 19.2.2009 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii v sume 42,02 EUR
zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2011. Zároveň dňa 10.5.2011 vydal súd
poverenie na vymoženie uloženej povinnosti úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 347,22
EUR od 19.8.2008 do 17.10.2008, zo sumy 244,32 EUR od 18.10.2008 do 18.11.2008, 6,5 % ročne

zo sumy 141,41 EUR od 19.11.2008 do 23.12.2008, 5 % ročne zo sumy 38,51 EUR od 24.12.2008 do
18.2.2009, trov právneho zastúpenia v exekúcii 145,04 Eur , poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur ,
trov konania 267,91 Eur a trov exekúcie. Uvedené poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
27.5.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/760/2009 (pripojeného k spisu sp. zn. 8C/169/2012)

súd zistil, že dňa 3.10.2009 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. S. pre vymoženie 979,17 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09568/09 zo
dňa 16.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 28.10.2009. Výzvou zo dňa 13.11.2009 doručenou súdnemu exekútorovi dňa

18.11.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy č. 7053679 zo dňa 14.12.2007a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným
titulom. Súdny exekútor prípisom doručeným súdu dňa 24.11.2009 oznámil, že zmluva o úver bola
preskúmavaná pri vydávaní exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom a vyslovil názor, že k

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložil všetky náležitosti. Výzvou zo dňa 9.12.2009
doručenou súdnemu exekútorovi dňa 11.12.2009 bol súdny exekútor opätovne vyzvaný na predloženie
predmetnej úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve. Súdny exekútor
prípisom doručeným súdu dňa 17.12.2009 opätovne oznámil, že zmluva o úver bola preskúmavaná
pri vydávaní exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom a opätovne vyslovil názor, že k žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložil všetky náležitosti. Predmetná úverová zmluva súdu
v súdom stanovenej lehote nebola predložená a tak súd uznesením sp.zn. 8Er/761/2009-12 zo dňa
15.1.2010 v znení opravného uznesenia sp.zn. 8Er/760/20109-14 zo dňa 21.1.2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010
potom, čo po žalobcom podanom odvolaní toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Košiciach ako
odvolací súd vo svojom uznesení sp.zn. 4CoE/126/2010-23 zo dňa 9.6.2010. Následne tunajší súd

uznesením sp.zn. 8Er/760/2009-29 zo dňa 26.8.2010, právoplatným dňa 20.9.2010 ( čo do trov dňa
6.10.2010) predmetné exekučné konanie zastavil.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.8Er/853/2009(pripojenéhokspisu sp.zn.8C/170/2012)súd
zistil, že dňa 31.10.2009 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. K. pre vymoženie 733,64 Eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09565/09 zo
dňa 16.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 23.11.2009. Výzvou zo dňa 9.12.2009 doručenou súdnemu exekútorovi dňa
11.12.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy č. 7281281 zo dňa 2.7.2008
a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným

titulom. Súdny exekútor prípisom doručeným súdu dňa 17.12.2009 oznámil, že zmluva o úver bola
preskúmavaná pri vydávaní exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom a vyslovil názor, že k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložil všetky náležitosti. Predmetná úverová
zmluva súdu v súdom stanovenej lehote nebola predložená a tak súd uznesením sp.zn. 8Er/853/2009-9
zo dňa 15.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Potom žalobcom podanom

odvolaní toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vo svojom uznesení sp.zn.
4CoE/125/2010-18 zo dňa 10.6.2010. Následne tunajší súd uznesením sp.zn. 8Er/853/2009-24 zo dňa
22.7.2010, právoplatným dňa 26.7.2010 ( čo do trov dňa 11.8.2010) predmetné exekučné konanie
zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/486/2011 (pripojeného k sp.zn. 7C/207/2012 z ktorého

si súd vyhotovil kópiu uvedeného exekučného spisu do spisu sp. zn. 8C/195/2012) súd zistil, že dňa
17.5.2011 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému S. H. pre vymoženie 807,-- Eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23527/09 zo dňa
2.2.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bola súdu predložená aj
úverová zmluva č. 7431395 zo dňa 19.5.2009 spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami k tejto
zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným titulom. Súd uznesením sp.zn. 8Er/486/2011-11
zo dňa 15.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2011. Následne tunajší súd uznesením sp.zn. 8Er/486/2011-13 zo dňa

22.9..2011, právoplatným dňa 26.10.2011 ( čo do trov dňa 11.11.2011) predmetné exekučné konanie
zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/163/2009 (pripojeného k spisu sp. zn. 8C/180/2012)
súd zistil, že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom Z.. V. H. bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. L. pre vymoženie 1021,99 Eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 10197/09 zo dňa 17.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Výzvou zo dňa 15.4.2009 bol žalobca
vyzývaný cestou svojho právneho zástupcu na odstránenie vád návrhu na exekúciu, kedy ním vyčíslenétrovy exekučného konania nekorešpondovali s ním uplatnenými exekučnými sumami. 6ˇalobca cestou
svojho právneho zástupcu prípisom zo dňa 23.4.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2009
zrealizoval opravu svojho návrhu. Výzvou zo dňa 6.5.2009 doručenou súdnemu exekútorovi dňa

13.5.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok k tejto zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté exekučným titulom. Súdny exekútor
prípisom doručeným súdu dňa 14.5.2009 oznámil, že zmluva o úver bola preskúmavaná pri vydávaní
exekučného titulu Stálym rozhodcovským súdom a vyslovil názor, že súd nemá možnosť preskúmavať
dôkazy vedúce k rozhodnutiu vo veci a vyhotoveniu exekučného titulu . Tunajší súd prípisom zo

dňa 22.5.2009 doručeným žalobcovi ako oprávnenému dňa 4.6.2009 požiadal o predloženie úverovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, na základe ktorých bolo rozhodnuté
exekučným titulom. Žalobca ako oprávnený prípisom zo dňa 2.7.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa
6.7.2009 požiadal o informáciu aká skutočnosť bráni súdu vo vydaní poverenia súdnemu exekútorovi ,
nakoľko k uvedenému dňu v predmetnej veci neobdržal exekútor poverenie. Následne žalobca ako
oprávnený prípisom zo dňa 4.8.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2009 požiadal v súvislosti

so žiadosťou o predloženie úverovej zmluvy o predloženie lehoty na vybavenie tejto žiadosti o 60 dní ,
nakoľko zabezpečenie požadovaných listín je značne administratívne náročné. Následne prípisom zo
dňa 21.9.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.9.2009 žalobca predmetnú úverovú zmluvu spolu
so všeobecnými obchodnými podmienkami doručil. Na základe uvedených podkladov súd uznesením
sp.zn. 8Er/163/2009-20 zo dňa 12.10.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti

istiny vo výške 358,13 Eur , v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 865,68 Eur
od 10.7.2008 do zaplatenia, v časti úrokov z omeškania vo výške 0,21 % denne zo sumy 358,13
Eur od 10.7.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia vo výške 115,06 Eur zamietol. Čo do
zostávajúcej časti vydal dňa 12.10.2009 poverenie , ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
2.11.2009. Uznesenie sp.zn. 8Er/163/2009-20 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2010 potom, čo po

žalobcom podanom odvolaní toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vo
svojom uznesení sp.zn. 3CoE/367/2009-33 zo dňa 15.3.2010. Následne tunajší súd uznesením sp.zn.
8Er/163/2009-40 zo dňa 12.7.2010, právoplatným dňa 23.7.2010 predmetné exekučné konanie v
uvedenej časti zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/255/2007 (pripojeného k spisu sp. zn. 8C/174/2012)

súd zistil, že dňa 7.1.2007 bola spísaná na Notárskom úrade notára Q. Ď. so sídlom v Bratislave
notárska zápisnice sp.zn. N 114/2007, NZ 630/2007, NCRLs 621/2007, kde za povinného v jeho mene
spísal uvedenú zápisnice advokát S.. Y. H. a ktorou bol týmto splnomocneným zástupcom spísaný
uznávací prejav v mene povinného voči žalobcovi ako oprávnenému, ktorým bol uznaný dlh povinného
vo výške 38.893,--Sk , z toho suma 34.300,--Sk predstavovala úver a poplatok, pričom táto suma

sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 15.3.2006 do zaplatenia. Zároveň
touto notárskou zápisnicou bolo spísané aj vyhlásenie povinného prostredníctvom vyššie uvedeného
splnomocneného zástupcu o tom, že povinný súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c./ zákona
číslo 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Dňa 3.5.2007 podal súdny exekútor F.. G.. V.
H. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade uvedenej notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Poverenie pre uvedeného exekútora bolo vydané dňa 17.5.2007. Návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 1.089,--Sk bol čiastočne zamietnutý
uznesením sp.zn. 8Er/255/2007-13 zo dňa 25.5.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2007
a následne uznesením sp.zn. 8Er/255/2007-15 zo dňa 13.7.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.7.2007, bolo exekučné konanie v tejto časti zastavené. Dňa 6.10.2010 vo forme elektronického

podania bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora
z osoby F.. V. H. na osobu Z.. V. H.. Prípisom zo dňa 18.10.2010 bol novonavrhnutý súdny exekútor
Z.. H. vyzvaný na vyjadrenie sa v lehote 15 dní , či súhlasí s navrhovanou zmenu v osobe exekútora a
zároveň bol prípisom zo dňa 18.10.2010 vyzvaný pôvodný exekútor F.. H. na vyjadrenia sa , či bola v
priebehu exekúcie vymožená nejaká suma, akým spôsobom a v akej výške. Prípisom zo dňa 22.10.2010

doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2010 novonavrhnutý exekútor sa vyjadril v tom zmysle, že nemá
výhrady k návrhu oprávneného. Dovtedajší súdny exekútor súdu prípisom zo dňa 6.12.2010 doručeným
súdu dňa 7.12.2010 oznámil, že k uvedenému dňu bola v rámci prebiehajúcej exekúcie vymožená
od povinného suma 278,99 Eur. Súd prípisom zo dňa 15.12.2010 vyzval dovtedajšieho súdneho
exekútora na predloženie exekučného spisu a zároveň na vyúčtovanie trov exekúcie , ktorých náhradu

si uplatňuje. Prípisom zo dňa 25.2.2011 bol dovtedajší súdny exekútor urgovaný súdom na predloženie
vyžadovaného exekučného spisu. Predmetný spis bol súdu doručený dňa 7.3.2011 spolu s vyčíslenímtrov exekúcie dovtedajšieho súdneho exekútora. Zároveň tento súdny exekútor písomným podaním
zo dňa 7.3.2011 doručeným súdu toho istého dňa podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie ,
nakoľko zmluva o úvere a tiež predmetná notárska zápisnica ako exekučný titul sú v rozpore s dobrými

mravmi. Tiež uvedený súdny exekútor písomným podaním zo dňa 7.3.2011 doručeným súdu toho istého
dňa požiadal o odpustenie - predlženie lehoty, určenej na vyjadrenie a predloženie exekučného spisu ,
nakoľko z objektívnych príčin nebolo možné pôvodnú lehotu dodržať z dôvodu , že oprávnený hromadne
podal návrh na zmenu exekútora v cca 330 exekučných konaniach a z časového a personálneho
hľadiska nebolo možné pôvodnú lehotu dodržať. Uznesením sp.zn. 8Er/255/2007-31 zo dňa 21.3.2011

tunajší súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju , návrh oprávneného na zmenu
exekútora zamietol a zároveň oprávneného zaviazal nahradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi F.. S..
H. trovy exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do 1. a 3. výroku dňa 4.1.2012 a čo
do 2. výroku dňa 11.5.2011, teda potom, čo na základe odvolania žalobcu ako oprávneného krajský súd
v Košiciach ako odvolací súdu svojim uznesením sp.zn. 9CoE/5/2011-48 zo dňa 31.10.2011 potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa okrem výroku, ktorým bol návrh oprávneného na zmenu

exekútora zamietnutý a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým bol jeho návrh n zmenu
exekútora zamietnutý.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá

mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými

postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur,

- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,

- náklady na poštovné 3,01 eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE

- mzdové náklady 5,07 eur,

- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,

- náklady na poštovné 3,01 eur,- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 31,68 eur.

Z pripojených Spr. tunajšieho súdu č. 22/2010 zo dňa 9.9.2010, č. 34/2010 zo dňa 21.12.2010 a č.

12/2011 zo dňa 20.6.2011, ktoré sa týkali odpovedí súdu na sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných
konaniach bližšie špecifikovaných v týchto prípisoch vyplynulo, že ani v jednom z uvádzaných prípadoch
neboli konštatované prieťahy v konaní . Z exekučných spisov , ktorých sa týka toto sporové konanie sa
tunajší súd v uvedených Spr vyjadroval len k exekučnému konaniu vedenému pod sp.zn. 8Er 670/2010
a to v Spr 34/2010.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Mailovýmipodaniamizodňa31.1.2014(doručenésúducestoumailudňa31.1.2014)azodňa21.5.2015

( doručené súdu cestou mailu dňa 21.5.2015) žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a to z tých
istých dôvodov ako v podaní zo dňa 18.4.2013, o ktorom bolo tunajším súdom právoplatne rozhodnuté
uznesením sp. zn. 8C/82/2012-56 zo dňa 20.6.2013. Opätovne žalobca uviedol, že s rozhodnutím

krajského súdu o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu zo dňa 21.5.2015 žalobca pripojil
kópiu Sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu
ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj
základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/53/2012 zo dňa 22.10.2012. Dátum spísania
uvedenejsťažnostiabsentuje,avšaktexttejtosťažnostijeidentickýstextomsťažnostizodňa14.3.2013,
ktorá ako príloha bola pripojená k návrhu na prerušenie konania zo dňa 18.4.2013.

Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.

2 písm. c) O.s.p.Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/53/2012 podal žalobca ďalší návrh na prerušenie konania. V
tomto návrhu na prerušenie konania uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn. 7C/6/2010

vediekonanieonáhraduškodypreporušenieprávaEÚ,ktoréhosamalpodľažalobnéhonávrhudopustiť
okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore
so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na
finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v X. V. N., L. S. N., I. X. V. K.

N..V..Q.. N. N. K. XX, G., F.: XX XXX XXX za účasti vedľajšieho účastníka L. J. Q. N. E. G.. V tomto
konaní Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla položiť žalovaná v X. V. N. V. L. S. N. N.. Táto navrhla položiť otázku, či môže vzniknúť
zodpovednosťčlenskéhoštátuzaporušeniekomunitárnehoprávapredtýmakoúčastník konaniavyužije
všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone

rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského
štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným
porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový
stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov

nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o dostatočne závažné porušenie komunitárneho
práva,ježalobkyňouuplatňovanásumaškodou,zaktorúmázodpovedaťčlenskýštátačimožnoškoduv
tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie
bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobca
tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde

v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

K týmto podaniam žalobcu súd uvádza, že žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu

nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi
žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5NcC/53/2012 zo dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania.
Okrem toho Ústavný súd SR už rozhodol o identickej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5NcC/53/2012 zo dňa 22.10.2012 a to uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo

dňa 12.12.2013, ktorú sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie sťažnosti. Z
uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

O ďalšom návrhu na prerušenie konania, ktorý žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
súd taktiež rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania takisto zamietol. Prejudiciálne otázky,
ktoré Okresný súd v Prešove v konaní sp.zn. 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú vplyv

na rozhodnutie vo veci sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj
činnosťouresp.nečinnosťoužalobkynevtomtokonaníaskutkovýmstavom,akývtomtokonanípopisuje
žalobkyňa. Okrem toho v týchto spojených veciach pod sp.zn. 8C/82/2012 sa nerieši iba správnosť
postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca

považuje za postup v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ nezodpovie. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove
iba podľa informácie žalobcu (nebolo predložené žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol
uznesením zo dňa 7.10.2013, pričom na tunajšom súde sa vedie množstvo žalobných návrhov žalobcu
K. N..V..Q.., o ktorých už prvostupňový súd v merite veci rozhodol a ani v jednej veci nepodal žalobca

návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu. Súd i tento návrh na prerušenie konania považuje za návrh
nedôvodný, a preto i tento procesný návrh žalobcu zamietol.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
platnom a účinnom v čase podania žiadosti o zmenu exekútora oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/53/2012-14 zo
dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc

na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 8C/82/2012 a 8C/101/2012) (žaloby označené žalobcom

ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp.zn.
8C/125/2012, 8C/164/2012, 8C/169/2012, 8C/170/2012 a 8C/195/2012 (žaloby označené žalobcom
ako NZP) v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-
dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,
ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných
spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu rokov 2010

a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli
žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia
3-ročnej premlčacej doby. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 8C/180/2012 (žaloby označené
žalobcomakoNP),vktorýchžalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydanípoverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie

bolo vydané dňa 12.10.2009, a keďže žaloba bola podaná dňa 27.9.2012, nemôže ísť o premlčaný
nárok. Navyše v danom prípade, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané v roku 2009 je
potrebné uviesť, že z obsahu tohto exekučného spisu má súd za to, že premlčacia doba mohla začať
plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu o čiastočnom zastavení exekúcie právnemu
zástupcovi oprávneného, z odôvodnenia ktorého sa mohol oprávnený dozvedieť o tom, kedy bolo

vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie bolo právnemuzástupcovi oprávneného doručené dňa 3.11.2009 a preto ani tento nárok žalobcu nie je uplatnený po
uplynutí premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 8Er/255/2007 (sp. zn. 8C/174/2012) (žaloba označená žalobcom ako ZE) premlčacia

doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti na zmenu súdneho
exekútora žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi. V uvedených veciach bolo o návrhu na zmenu
súdneho exekútora rozhodnuté tunajším súdom uznesením sp.zn. 8Er/255/2007-31 zo dňa 21.3.2011,
a teda žalobný návrh aj v tomto prípade bol podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch

podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 8C/82/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (NP).

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 8C/82/2012 a 8C/101/2012 žalobca namietal, že exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA

RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo

všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom

konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok

zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevážne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia

nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia
musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie
je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným dvom konaniam, bolo totiž zistené, že rozhodnutia tunajšieho súdu ako
súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

neboli zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť.

Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 8Er/612/2009 ( t.j. spis v tomto
sporovom konaní vedený pod pôvodnou sp.zn. 8C/82/2012) sa síce odvolal voči uzneseniu sp.zn.
8Er/612/2009-12 zo dňa 28.1.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá, avšak toto uznesenie bolo Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom uznesením

sp.zn. 4CoE/142/2010-22 zo dňa 31.5.2010 potvrdené. V prípade exekučného konania sp. zn.
8Er/670/2010 (t.j. spis v tomto sporovom konaní vedený pod pôvodnou sp.zn. 8C/125/2012, ktorý súvisí
aj so spisom sp.zn. 8C/101/2012) dokonca žalobca ako oprávnený svoje odvolanie, ktoré podal voči
uzneseniu tunajšieho súdu sp.zn. 8Er/670/2010-9 zo dňa 22.10.2010, ktorým bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia taktiež zamietnutá, vzal späť podaním zo dňa 20.1.2011, takže Krajský

súd v Košiciach ako odvolací súd svojim uznesením sp.zn. 3CoE/544/2010-26 zo dňa 29.3.2011
uvedené odvolacie konanie zastavil.Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 8C/125/2012, 8C/164/2012, 8C/169/2012, 8C/170/2012

a 8C/195/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo
preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuté, aj keď v prípade exekučného konania sp.zn. 8Er/161/2009
(8C/164/2012) bolo uvedené konanie uznesením sp.zn. 8Er/161/2009-22 dňa 19.11.2009 najprv
zastavené a až následne po vrátení veci odvolacím súdom bola uznesením sp.zn. 8Er/161/2009-36 zo

dňa 21.3.2011 žiadosť o poverenie čiastočne zamietnutá.

V prípade exekučného konania sp. zn. 8Er/670/2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 7.10.2010 a o tejto žiadosti bolo rozhodnuté
uznesením sp.zn. 8Er/670/2010-9 dňa 22.10.2010, ktorým bolo tak ako bolo vyššie uvedené žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnutá,pričomuvedenéuznesenie
bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 29.10.2010 a vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu

( oprávneného) dňa 28.10.2010. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že v prípade tejto
exekúcie súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 a teda k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 187 dní). Naopak v tomto prípade súd rozhodol vyššie uvedeným uznesením do 15 dní od
doručenia predmetnej žiadosti súdneho exekútora na tunajší súd.

Pokiaľ ide o ostatné prípady je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.

V prípade exekučného konania sp. zn. 8Er/760/2009 (8C/169/2012) žiadosť súdneho exekútora bola
podaná dňa 28.10.2009, rozhodnuté uznesením sp.zn. 8Er/761/2009-12 bolo dňa 15.1.2010, v konaní
sp. zn. 8Er/853/2009 (8C/170/2012) žiadosť podaná dňa 23.11.2009, rozhodnuté uznesením sp.zn.

8Er/853/2009-9 bolo dňa 15.1.2010, v konaní sp. zn. 8Er/486/2011 (8C/195/2012) žiadosť bola podaná
dňa 21.7.2011, rozhodnuté uznesením sp.zn. 8Er/486/2011-11 bolo dňa 15.8.2011.

V prípade exekučného konania sp.zn. 8Er/161/2009 (8C/164/2012) bolo uvedené konanie uznesením
sp.zn. 8Er/161/2009-22 dňa 19.11.2009 najprv zastavené a až následne po vrátení veci odvolacím
súdom bola uznesením sp.zn. 8Er/161/2009-36 zo dňa 21.3.2011 žiadosť o poverenie čiastočne

zamietnutá.

V troch z uvedených exekučných konaniach / sp.zn. 8Er/161/2009 (8C/164/2012) , sp.zn. 8Er/760/2009
(8C/169/2012) a sp.zn. 8Er/853/2009 (8C/170/2012) / však súdom po podaní žiadosti o udelenie
poverenia boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného alebo súdneho exekútora, ktoré museli
byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je
možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá.
V prípade exekučného konania sp. zn. 8Er/670/2010 a 8Er/486/2011 (8C/195/2012) boli tieto podklady
predložené so žiadosťou o udelenie poverenia, pričom v konaní sp.zn. 8Er/670/2010 súd rozhodol do
15 dní od doručenia žiadosti a v konaní sp.zn. 8Er/486/2011 do 25 dní .

Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-
dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie
a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie
uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli
rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere,
všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch
sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem
ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. orozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochranyspotrebiteľa,akoajpodľaSmerniceč.93/13/EHS.TusúdpoukazujeajnauznesenieÚstavného

súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Súd
uvádza, že podľa oboznámených Spr. tunajšieho súdu č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a odpovedi

na sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. Navyše predmetnými sťažnosťami žalobca sa sťažoval na prieťah v
konanílenvprípadejednejzvyššieuvedenýchexekúciiatouexekučnéhokonaniasp.zn.8Er/670/2010,
v ktorom súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora uznesením ,ktorým túto žiadosť zamietol , v lehote
do 15 dní od doručenia uvedenej žiadosti . Ostatné exekučné konania neboli vôbec predmetom uvedení

sťažnosti žalobcu na prípadne prieťahy v konaní. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany
vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v týchto konaniach.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,

má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľsatýkakonaniavedenéhopôvodnepodsp.zn.8C/180/2012, žalobcavtomtonamietalnesprávny
úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej
15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 8Er/163/2009 (8C/180/2012) mal súd

preukázané,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolatunajšiemu
súdu doručená dňa 6.4.2009, poverenie na vykonanie čiastočnej exekúcie bolo vydané súdom dňa
12.10.2009, pričom zároveň uznesením sp.zn. 8Er/163/2009-20 zo dňa 12.10.2009 čo do zvyšku bola
žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietnutá.

V uvedenom konaní bol najprv žalobca vyzývaný cestou svojho právneho zástupcu na odstránenie

vád návrhu na exekúciu, kedy ním vyčíslené trovy exekučného konania nekorešpondovali s ním
uplatnenými exekučnými sumami, čo napokon žalobca aj uznal zjednal nápravu prípisom zo dňa
23.4.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2009. Zároveň bol súdny exekútor vyzvaný na
predloženie úverovej zmluvy prípisom zo dňa 6.5.2009 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 13.5.2009
a následne potom, čo tento odmietol poskytnúť uvedenú súčinnosť , bol na predloženie uvedených listín

vyzvaný samotný žalobca prípisom zo dňa 22.5.2009 , ktorý mu bol doručený dňa 4.6.2009. Samotný
žalobca ako oprávnený prípisom zo dňa 4.8.2009 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2009 požiadal
v súvislosti s touto žiadosťou o predloženie lehoty na vybavenie tejto žiadosti o 60 dní , aby následne
uvedenépodkladybolisúdudoručenézjehostranyaždňa28.9.2009.Naichzákladenáslednesúdvydal
už spomínané poverenie na vykonanie čiastočnej exekúcie dňa 12.10.2009 a zároveň uznesením sp.zn.

8Er/163/2009-20 zo dňa 12.10.2009 čo do zvyšku žiadosť súdneho exekútora na udelenie povereniazamietol. Teda súd rozhodol o uvedenej žiadosti súdneho exekútora do 15 tých dní potom , čo mu boli
predmetné podklady doručené.

Ako už bolo vyššie uvedené poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných

prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť
exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku a k tomu boli potrebné vyššie uvedené podklady.
Pokiaľ samotný žalobca ako oprávnený súdu v tomto smere neposkytol potrebnú súčinnosť v podobe
predloženia vyžiadaných dokladov, nemohol súd v žiadnom prípade spôsobovať prieťah v tomto konaní,

pretože akonáhle mu tieto doklady boli doručené vo veci rozhodol, resp. vydal poverenie v primeranej
lehote , ktorá nebola dlhšia ako 15 dní od doručenia uvedených podkladov.

V ďalšom súd navyše poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.
prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.

Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, ako už bolo uvedené
podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom boli považované za neopodstatnené, a navyše ani jedná z nich sa netýkala tohto
exekučného konania sp.zn. 8Er/163/2009.

Pokiaľ šlo o posúdenie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že v exekučnom konaní sp. zn. 8Er/255/2007

(pripojený k spisu sp. zn. 8C/174/2012) súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloba označená ZE), k tomu súd uvádza že aj keď exekučný
súd o žiadosti oprávneného v uvedenom exekučnom konaní na zmenu exekútora nerozhodol v 30-
dňovej lehote, realizoval úkony, ktoré boli efektívne a viedli k rozhodnutiu o žiadosti exekútora. Po podaní
návrhu na zmenu exekútora totiž v exekučných veciach bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému

exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o predloženie exekučného spisu, či vyčíslenie
trov exekúcie. Samotný pôvodný súdny exekútor predmetný exekučný spis súdu doručil s oneskorením
poukazujúc na enormné množstvo cca 330 exekučných konaní, v ktorých sa žalobca domáhal zmeny
jeho osoby ako súdneho exekútora v jeho exekučných veciach a preto časového a personálneho
hľadiska nebolo možné pôvodnú lehotu dodržať.

Súd opätovne poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie zbytočných
prieťahov v súdnom konaní, ktoré môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať
o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods.

2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00). V zmysle uvedených právnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky ani
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora 166 dní po uplynutí zákonnej lehoty neznamená automaticky

zbytočné prieťahy v súdnom konaní porušujúce Ústavu SR alebo Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. To platí tým skôr, ak v danom prípade bola samotná exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená a súd návrh na zmenu exekútora zamietol. Aj v tomto prípade teda žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp. tzv. kvalifikovaných prieťahov pri
rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka sťažností podaných

žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované za neopodstatnené a
z obsahu Spr. tunajšieho súdu č. 22/2010 zo dňa 9.9.2010, č. 34/2010 zo dňa 21.12.2010 a č. 12/2011zo dňa 20.6.2011 navyše tiež vyplynulo, že ani jedná z nich sa netýkala tohto exekučného konania sp.zn.
8Er/255/2007.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh už

len preto v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Za skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý
zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu
vecí, nebyť škodovej udalosti.

Žalobca nekonkretizoval, či ním uvedené náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané
náklady v celkovej výške 175 Eur ( žaloby ZE) , prípadne vo výške 125 Eur ( žaloby NZP a NP) uplatnil
žalobca aj v iných návrhoch o náhradu škody proti žalovanému v skutkovo obdobných veciach podaných
na tunajší súd, a teda ich určil ako paušálne náklady, pričom v návrhoch uvádzal, že výška hmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami, hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca s tým, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné

doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že žalobca je obchodnou

spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje
a vymáha, a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém, takýto systém musel žalobca
využívať nielen počas obdobia odo dňa doručenia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na výkon

súdnej exekúcie súdu, resp. od podania návrhu žalobcu na zmenu exekútora do rozhodnutia
exekučného súdu o tomto návrhu, ale aj pred týmto obdobím a po ňom a to nielen na správu a
vymáhanie pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých pohľadávok, ktoré neboli exekučne
vymáhané. Z uvedeného dôvodu náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca a náklady na udržiavanie a správu informačného systému musel žalobca vynaložiť aj

vtedy, ak by exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia pre exekútora, resp. o návrhu na
zmenu exekútora v zákonnej lehote, resp. v lehote, ktorú žalobca uvádzal ako lehotu relevantnú na
rozhodnutie v jeho exekučných konaniach.

V tomto smere žalobca nešpecifikoval o aké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku
škody, ide, aké náklady na udržiavanie a správu informačného systému mu mali vzniknúť v období od

uplynutia lehoty , v ktorej vo všeobecnosti malo byť rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, resp.
na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora , až do vydania rozhodnutia o tejto žiadosti, resp. o zmene
súdneho exekútora, keď malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktoré by inak neboli vznikli,ak by súd rozhodol v zákonnej lehote, prípadne k akej komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom
v súvislosti s návrhom na zmenou súdneho exekútora došlo počas obdobia od uplynutia lehoty na
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, aké

urgencie (či už elektronické, listové alebo telefonické) boli zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnancov
exekučnému súdu zaslané, keďže z dôkazu, navrhnutého zo strany žalobcu t.j. exekučného spisu,
vykonanie žiadnych urgencií nevyplýva. Súd potom musel konštatovať, že žalobca neuniesol nielen
dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom prípadného vzniku škody.

Súd zároveň zdôrazňuje, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora

k žiadnej škode na strane oprávneného nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona na
základe udeleného poverenia oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania za účelom
vymoženia pohľadávky oprávneného.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal samotný vznik škody, dokazovanie, resp.
vyhodnotenia tvrdení o výške škody, ktorá mu mala vzniknúť, by boli nehospodárne. Aj napriek
uvedenému sa žalobca nemôže zbaviť dôkazného bremena ohľadom preukázania vzniku a výšky škody

tvrdením, že presnú výšku škody nemôže vyčísliť ani preukázať a neobstojí ani argumentácia žalobcu
o ochrane osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácií. Skutočnú výšku škody treba
vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody.

Súd tiež skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V
danej veci nemožno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

tvrdenou škodou, keď súd mal za to, jednak to, že príslušným orgánom nebol konštatovaný nesprávny
úradný postup v činností súdu, a jednak to, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj žalobca zdokladoval
náklady na udržiavanie a správu informačného systému, nepreukázal by ich spojitosť s nedodržaním
lehotynarozhodnutieožiadostioudeleniepoverenia,resp.narozhodnutieozmenesúdnehoexekútora,
t.j. žeby mu náklady nevznikli aj za situácie, ak by bola zákonná lehota dodržaná, keďže pohľadávky

boli exekučne vymáhané.

V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnenou žalobcom súd uvádza, že žalobca
nepreukázal, že by v dôsledku doby rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, resp. o návrhu na
zmenu exekútora povinný subjekt v niektorom z uvedených exekučných konaní zanikol. Aj v prípade
úmrtia povinného subjektu Občiansky zákonník upravuje postup, podľa ktorého si môže navrhovateľ

ďalej uplatniť svoju pohľadávku v dedičskom konaní proti dedičom povinného. Samotné vedenie
exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu
oprávneného, resp. súdneho exekútora s povinným a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred

rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere.

Pocityfrustrácie,úzkosti,neistoty,anedôveryvprávoarovnosťvspoločnostiuriadiacichčlenovžalobcu
sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickej osoby bezpredmetné, pretože ujma nevzniká
priamo fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú. Žalobca
nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, neupresnil, v
čom a ako oneskorené rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia pre exekútora, resp. o návrhu

na zmenu exekútora ovplyvnilo ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Pokiaľ žalobca pri vyčíslení
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a
poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, žeby sa s
výnimkou exekučného konania sp.zn. 8Er/670/2010, v ktorom však súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora uznesením ,ktorým túto žiadosť zamietol , v lehote do 15 dní od doručenia uvedenej žiadosti,

pokúšal vzniknuté ním tvrdené prieťahy pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou predsedovi
exekučného súdu, ktorý mohol zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane žalobcu, pričom
uvedená procesná aktivita žalobcu, ako jedná z možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv,
je podmieňovaná práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní o zbytočných prieťahoch a priznávaní
náhrady nemajetkovej ujmy.Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných
pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd
nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval žalobca a rovnako

nepriznal žalobcovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a jeho návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol. Ak nie je daná zodpovednosť, súd nemôže rozhodovať o náhrade škody či
nemajetkovej ujmy.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 29.5.2015 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale

trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)