Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213242377.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti
odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.
SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 877,48 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 877,48 €, spolu s úrokom z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 877,48 € od 8.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 52,50
€, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 18.12.2013 domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 877,48 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.3.2013 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla Z.: XZX-
XX-XX na 2,680-tom kilometri D2. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel,
stĺpikov a ich súčastí, zároveň bolo potrebné zabezpečiť obstávku dopravnej nehody. Na majetku
navrhovateľa vznikla škoda 3 506,86 €. Navrhovateľ si náhradu škodu uplatnil voči odporcovi.
Odporca navrhovateľovi oznámil, že korešpondenčným partnerom zodpovednostného poisťovateľa
škodu je Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorej postúpil nároky navrhovateľa na vybavenie. Dňa
26.7.2013 bol navrhovateľovi doručený list, na základe ktorého korešpondent poukázal v prospech účtu

navrhovateľa náhradu škody vo výške 2 548,34 €. Z uvedeného listu možno vyvodiť, že korešpondent
v danej veci neoprávnene neuhradil sumu 877,48 € z titulu amortizácie. Navrhovateľ má za to, že
dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie.
Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam §
442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez

akéhokoľvek obmedzenia. Existenciou špeciálnej zákonnej úpravy je zároveň vylúčená možnosť
uplatňovania akéhosi diskutabilného zhodnotenia súčastí diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií
ich opravou, ktoré bolo protiprávnym konaním škodcu vnútené poškodenému, keď za predpokladu
zohľadnenia amortizácie by bola povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu neodôvodnene prenášaná na samotného poškodeného a neprípustne by ho tým voči škodcovi
znevýhodňovala. Významná je v takýchto prípadoch i skutočnosť, že poškodený pri výkone svojich
povinností ako správcu komunikácie vyplývajúcich z § 9 ods. 1 cestného zákona jednoznačne sleduje

verejný záujem. Nakoľko celá dlžná suma nebola zaplatená, navrhovateľ si okrem dlžnej sumy uplatňuje
aj úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa, keď bol odporca povinnýskončiť prešetrovanie. Odporca bol povinný skončiť prešetrovanie dňa 23.7.2013, t.j, tri mesiace odo
dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.

Tunajší súd vydal dňa 2.6.2014 platobný rozkaz č.k. 32Ro/6427/2013-27. Proti platobnému rozkazu

podal odporca odôvodnený odpor, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a vo veci nariadené
pojednávanie.

Odporca svoj odpor zo dňa 23.6.2014 odôvodnil tým, že k likvidácií poistnej udalosti došlo v súlade
s platnými a účinnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a nárok navrhovateľa je nedôvodný.
Šetrenie bolo ukončené dňa 20.5.2013. Bola vypracovaná likvidačná správa, podľa ktorej bolo pri
výpočte poistného plnenia zohľadnené šrotovné vo výške 81,04 € a zhodnotenie vo výške 877,48 €.

Tieto sumy boli odpočítané od celkových nákladov na opravu vo výške 3 506,86 €. Vypočítané poistné
plnenie vo výške 2 548,34 € bolo poukázané na účet navrhovateľa. Odporca považuje navrhovateľov
výklad cestného zákona za nesprávny a nesúhlasí so spôsobom aplikácie zásady lex specialis.
Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona v žiadnom prípade neustanovuje nemožnosť zohľadniť
zhodnotenie poškodenej veci. Pre zdôraznenie absurdnosti navrhovateľovho nároku odporca dodáva,

že zvodidlá, ktoré boli poškodené poistnou udalosťou, boli uvedené do prevádzky v roku 1979 a ich
životnosť je 30 rokov. V čase poistnej udalosti boli zvodidlá 3 roky po dobe ich životnosti. Odporca
nesúhlasí, že za poškodenie 33-ročných zvodidiel je povinný uhradiť rovnakú čiastku ako za poškodenie
nových. Príslušné ustanovenie cestného zákona hovorí len o uvedení komunikácie do pôvodného stavu.
Pôvodný stav, t.j. stav pred poistnou udalosťou, znamená stav zvodidiel, ktoré sú na danej komunikácií

33 rokov, nie ich nové náhrady, ktorými sa komunikácia zhodnotila. Ak by došlo k úhrade plnej sumy,
na strane navrhovateľa by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľom deklarované sledovanie
verejného záujmu nemá žiadne právne relevantný súvis s uplatňovaným nárokom.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z hlásenia o škode zo dňa 17.4.2013 vyplýva, že navrhovateľovi vznikli v súvislosti s odstránením škody
na diaľnici/rýchlostnej ceste náklady vo výške 3 506,86 € (materiál 1 095,85 €, doprava, 2 267,01 € a
mzda: 144,- €).

Z listu navrhovateľa zo dňa 19.4.2013, ktorý bol doručený odporcovi dňa 23.4.2013, vyplýva, že
navrhovateľ si u odporcu uplatnil náhradu škody vo výške 3 506,86 € titulom úhrady nákladov podľa §

9 ods. 6 cestného zákona.

Z oznámenia o postúpení vysporiadania nároku zo dňa 3.5.2013 vyplýva, že korešpondenčným
partnerom zodpovednostného poisťovateľa škodcu na prejednanie a vysporiadanie škodovej udalosti
oznámenej dňa 23.4.2013 je Generali Slovensko poisťovňa, a.s.

Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2013 vyplýva, že

Generali Slovensko poisťovňa, a.s. plnila navrhovateľovi sumu 2 548,34 €. K uvedenej sume dospela
odrátaním čiastky 81,04 € za "šrotovné" a čiastky 877,48 € "zhodnotenie v zmysle právnych predpisov"
od nákladov na opravu v sume 3 506,86 €.

Z likvidačnej správy poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2013 vyplýva, že Generali Slovensko
poisťovňa, a.s. uplatnila na položku materiál amortizáciu 80 %.

Z bodu 3.7.1 technického predpisu - Smernice na údržbu diaľnic vyplýva, že navrhovateľ je povinný pri
poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného
stavu, najneskôr do 14 dní po havárií.Navrhovateľ ďalej v priebehu konania uviedol, že subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej
komunikácie, je povinný uhradiť správcovi (navrhovateľovi) náklady spojené s odstránením poškodenia
a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správnom komunikácie, že

poškodenie odstráni sám. Pôvodným stavom je stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácií,
keďže práve v takomto stave je ich navrhovateľ povinný udržiavať, t.j, stav zabezpečujúci bezpečné
užívanie komunikácie, ktorý je konštantný. Do pôvodného stavu bolo možné komunikáciu uviesť len
postupom reflektujúcim technické prepisy. Zvodidlá neboli v čase nehody po životnosti. Žiaden právny
ani technický predpis neustanovuje dobu životnosti zvodidiel. Tvrdenie odporcu, že zvodidlá boli dané

do užívania v roku 1979 je nesprávne, v danom roku bol daný do užívania iba daný úsek komunikácie.
Plnením odporcu nemôže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko na strane navrhovateľa
na úkor odporcu vzhľadom na nesplnenie žiadneho zo zákonných kritérií pre jeho vznik v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka. Od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na nehodu, keď
zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby
mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Za skutočnú škodu možno považovať napríklad

náklady na obstaranie novej veci a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v čase spôsobenia
škody. Náhrada škody sa vôbec neuplatňuje v režime § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka, ale v
režime § 9 ods. 6 cestného zákona. Zmyslom ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2011
Z. z. je ochrana poisťovateľa pred povinnosťou plnenia nákladov navyše, ktoré vznikli z prejavu vôle
poisteného a ktoré by inak uhrádzať nemusel. Pôvodný stav v zmysle cestného zákona neznamená stav

v čase kedy k poškodeniu došlo. Výmena poškodených zvodidiel za rovnako staré reálne nie je možná.
Kontrola daného úseku bola vykonaná dňa 15.3.2014, t.j. deň pred škodovou udalosťou. Zvodidlá v čase
vykonania kontroly zodpovedali stavu zabezpečujúcemu bezpečné užívanie diaľnic v zmysle cestného
zákona.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že odporca v tomto konaní nevystupuje ako ten, čo škodu

spôsobil, ale ako poisťovateľ, ktorého rozsah náhrady škody je stanovený v § 4 ods. 2 v spojení s § 5
zákona č. 381/2011 Z. z. Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného
škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitným predpisom,
pričom v poznámke pod čiarou je sú výslovne uvedené ust. § 442 až 449 Občianskeho zákonníka.
Pri uplatňovaní nárokov voči odporcovi je potrebné vychádzať z osobitnej právnej úpravy zákona

o povinnom zmluvnom poistení, ktorá rozsah plnenia odkazom na Občiansky zákonník určuje ako
skutočnú škodu vychádzajúcu z hodnoty veci v čase poškodenia. Aj pri pripustení aplikácie cestného
zákona má odporca za to, že pôvodný stav znamená stav pred poškodením a nie ideálny stav, v ktorom
by boli zvodidlá nové. Navrhovateľ nepreukázal, že poškodené zvodidlá boli reálne udržiavané v stave
zaisťujúcim bezpečné užívanie. Navrhovateľ nepreukázal, či náklady na údržbu zvodidiel budú nižšie

ako náklady na údržbu starých. Tvrdenie, že poškodený majetok bol uvedený do užívania v roku 1979
pochádza z komunikácie s navrhovateľom.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie
sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) pri poškodení
diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je
povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením

poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom
komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Podľa § 3d ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa
schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné

priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ
je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný,

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu
škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na
náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa
odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené,
ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania ustanovenie vykonávací predpis.Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že dňa 16.3.2013 došlo na km 2,680
diaľnice D2 k dopravnej nehode motorového M. Z.: XZX-XX-XX pri ktorej boli poškodené zvodidlá
tvoriace súčasť predmetnej cestnej komunikácie. Správcom danej komunikácie je v zmysle ust. § 3d

ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. navrhovateľ.

Navrhovateľ vzniknutú škodu vyčíslil na sumu 3 506,86 € pozostávajúcu z nákladov na materiál vo výške
1 095,85 €, dopravu vo výške 2 267,01 € a mzdu vo výške 144,- €. Odporca (resp. Generali Slovensko
poisťovňa, a.s.) tento výpočet nespochybnil, avšak poistné plnenie navrhovateľovi znížil o amortizáciu
vo výške 877,48 € a o výťažok z poškodených zvodidiel (šrotovné) vo výške 81,04 € a navrhovateľovi na

jeho účet poukázal sumu 2 548,34 €. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenie sumy 877,48
€, ktorú odporca navrhovateľovi neuhradil z dôvodu amortizácie poškodených zvodidiel.

Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s otázkou, v akom režime má byť v predmetnej veci nahradená
škoda. Vychádzajúc z porovnania ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 6 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a uplatniac právny princíp lex specialis

derogatlegigenerali,súdkonštatuje,žecitovanéustanoveniecestnéhozákonajelexspecialisvovzťahu
k citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý je lex generalis. Pokiaľ ide teda o spôsob
a rozsah náhrady škody, je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona,
ktoré konkrétne upravuje povinnosť uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením
poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Uvedené ustanovenie neumožňuje rozsah

náhrady škody znížiť v súvislosti s amortizáciou poškodených dopravných zariadení. Odporca je preto
povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 877,48 € a nahradiť tak navrhovateľovi celú škodu, ktorá mu
vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou a uvedením cestnej komunikácie do pôvodného stavu.

Uvedením komunikácie do pôvodného stavu súd rozumie taký stav, ktorý je v súlade s technickými
predpismi a za použitia nových dielov plne zodpovedajúcich dotknutým technickým normám. Odporca

nijako nespochybnil, ani netvrdil, že by navrhovateľ pri odstránení vzniknutého poškodenia postupoval
neúčelne alebo že by použil kvalitnejšie diely a postupy, než bolo potrebné. Pokiaľ by aj opravou
zvodidiel vyvolanou protiprávnym konaním škodcu došlo k zhodnoteniu komunikácie, takéto vnútené
"zhodnotenie" nemôže byť navrhovateľovi na ťarchu. Nie je možné žiadať od navrhovateľa, ktorý
bol poškodený protiprávnym konaním škodcu, aby znášal čo i len čiastočne náklady na navrátenie

komunikácie do pôvodného stavu a znevýhodniť ho tak v porovnaní so škodcom resp. poisťovateľom.
Zmyslom aplikovanej zákonnej úpravy je zabezpečiť plnú náhradu škody, t.j. nákladov spojených s
uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že v čase dopravnej nehody už skončila životnosť poškodených
zvodidiel, súd uvádza, že nijakým právnym alebo technickým predpisom nie je určená maximálna

životnosťzvodidiel.Vyjadrenievýrobcunemožnopovažovaťzazáväzné.Rovnakoodporcanepreukázal,
že by zvodidlá v čase pred škodovou udalosťou neboli v zodpovedajúcom technickom stave, ktorý
by umožňoval bezpečnú prevádzku daného úseku cestnej komunikácie. Súd sa nestotožnil ani s
argumentáciou odporcu, že v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ oprávnený
plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť

škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa
tohto zákona. Takéto tvrdenie odporcu je zjavne neopodstatnené, nakoľko v prejednávanej veci nedošlo
k zákonom predpokladanému konaniu poisteného. Uvedeným ustanovením v žiadnom prípade nie je
možné vylúčiť aplikáciu ust. § 9 ods. 6 cestného zákona. Na strane navrhovateľa nemôže náhradouškody bez zohľadnenia amortizácie zvodidiel dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko k
plneniu dochádza na základe zákona a v zákonom ustanovenom rozsahu a nie je naplnená žiadna
skutková podstata vzniku bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 877,48 €
od8.8.2013dozaplatenia.Odporcaukončilprešetrovaniepredmetnejškodovejudalostidňa22.7.2013a
poistné plnenie bol povinný navrhovateľovi poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania, teda do dňa
6.8.2013, nasledujúci deň, t.j. 7.8.2013, sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ
si však uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania až odo dňa 8.8.2013, preto súd viazaný návrhom

navrhovateľa zaviazal odporcu okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, súd rozhodol tak, ako je vo výroku
uvedené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú uhradený súdny

poplatok za návrh vo výške 52,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.