Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202373
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615202373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanému: Y.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. W. U., Q. XXXX/XX:, o zaplatenie 1 198,06 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 538,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 17.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.2.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1 198,06 eur, s úrokmi z dlžnej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 1 043,67 eur od 17.10.2014

do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 198,06 eur od 17.10.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa
12.12.2011uzavretáZmluvaorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkarty.Nazáklade
tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do
výške 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý
revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Uhradil len časť dlžnej sumy vo

výške 1 034,12 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil
dňa 16.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Dňa
30.4.2013 výpoveď nadobudla účinnosť a splatným sa stal celý dlh odporcu. Dlh žalovaného pozostáva
z istiny 1 043,67 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 148,90 eur a dlžného poistného vo výške 5,49
eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne a úroky
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17.10.2014 do zaplatenia.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Súd preto
poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na

pojednávaní zotrval na podanom návrhu.Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to Zmluvou o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru, výpisom z úverového účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Dňa12.12.2011bolamedziúčastníkmikonaniauzavretáZmluvaorevolvingovomspotrebiteľskomúvere
a vydaní kreditnej karty. Z uvedenej zmluvy a to časti 1. bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému
revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 5 000,- eur s tým, že prvé čerpanie je

viazané na nákup tovaru alebo služby. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po
minimálne 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca so splatnosťou prvej splátky 10. dňa v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. V časti 1. bola
dohodnutá fixná výška úrokovej sadzby 30 % a poplatok za poistenie 3,33 % Ročná percentuálna miera
nákladov je v zmluve uvedená vo výške 34,48 %.

Vzhľadom na to, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal žalobcovi riadne a včas, žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2014, čo bolo žalovanému oznamované listom zo dňa
23.10.2014 a žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1 198,06 eur.

Z potvrdenia predloženého žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný na základe vyššie uvedenej
zmluvy vyčerpal finančné prostriedky vo výške 1 572,15 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkove sumu

1 034,12 eur.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa
12.12.2011 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
úver na nákup tovaru a úverová rámec, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,

akoajosobitnýchustanovenízákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomkudňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové
zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou potvrdil aj žalobca v podanom návrhu na začatie konania. Vychádzajúc z uvedenej
právnej úpravy pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako
dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Po preskúmaní zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Podľauvedenéhozákonnéhoustanoveniapísm.k)totižvzmluvemusia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma
predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve je pritom uvedená
len celková výška splátky 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca a nie je z nej zrejme, aká suma z

uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedené nie je zrejme ani z článku 4
predmetnej zmluvy z ktorého len vyplýva, že žalobca použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov,
poplatkov, úhradu poistného a príslušnej časti úverovej istiny. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých
zložiek mesačnej splátky.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva zo dňa 12.12.2011 neobsahuje údaj o počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a
bez poplatkov.

Zo strany žalobcu bolo preukázané, že poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1 572,15
eur. Tiež bolo preukázané, že žalovaný uhradil sumu 1 034,12 eur. Keďže súd vyhodnotil, že poskytnutý
úver sa považuje za úver bez poplatkov a bezúročný, priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutými

a vrátenými finančnými prostriedkami zo strany žalovaného t.j. sumu 538,03 eur a v prevyšujúcej časti
návrh zamietol.

Súd ďalej poukazuje na to, že priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy t.j. v mesiaci december 2011 predstavovala 13,03 % (zistené z internetovej stránky
NBS: www.nbs.sk). Úrok z úveru požadovaný žalobcom vo výške 30 % uvedenú priemernú úrokovú

mieru značne prevyšuje. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004,
v zmysle ktorého neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vzhľadom na neprimeraný rozdiel úrokovej sadzby dohodnutej účastníkmi konania v úverovej zmluve
a odplaty z úveru v bankách súd má za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi,

a teda je v rozpore s § 39 ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne
neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika
akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov nemôže byť neprimeraná. Súd zároveň
poukazuje, že účastníci konania uzavreli formulárový typ zmluvy s vopred navrhnutými podmienkami,
ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, preto má súd za to, že nešlo o individuálne

dohodnuté podmienky zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd zamietol aj návrh žalobcu v časti priznania
30 % ročného úroku z úveru.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ku dňu 16.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a tým sa dlh žalovaného stal
splatný v celom rozsahu. Odo dňa nasledujúceho sa žalovaný dostal do omeškania s platením zostatku
dlhu. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v znení neskorších právnych

úprav, účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si
návrhom uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 1 198,06 eur, úspešný bol v časti čo do zaplateniasumy 538,03 eur, a preto mu náhrada trov konania priznaná nebola. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil. Preto poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle súd o trovách konania rozhoduje len na
návrh, o náhrade trov konania žalovaného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.