Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114228707.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
T.. M. L., G.. XX.XX.XXXX, K. I. G. Z. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, proti odporcovi: V. L., G..
XX.XX.XXXX, K. Z. C. XXX, XXX XX E., štátny občan SR, o vzájomnom návrhu odporcu na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Vzájomný návrh odporcu o zvýšenie výživného zo sumy 120,- eur na sumu 180,- eur s účinnosťou od

01.09.2014 z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania o vzájomnom návrhu odporcu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.08.2014 doručeným súdu dňa 02.09.2014
domáhalrozhodnutiasúdu,ktorýmbysúdzmenilrozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.30P/81/2012-104
zo dňa 14.01.2013 tak, že by navrhovateľovi uložil povinnosť platiť odporcovi výživné vo výške 40,- eur

mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že súd by vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2013 bol zaviazaný
prispievať na výživu odporcu mesačne sumou vo výške 120,- eur, s účinnosťou od 14.10.2011. Týmto
rozsudkom bol zároveň zaviazaný zaplatiť odporcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.10.2013
do 31.01.2013 vo výške 576,72 eur v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným.

Ďalej odporca uviedol, že Okresný súd Žilina pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal
z jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý u jeho vtedajšieho zamestnávateľa ZŠ Stred 44/1,
Považská Bystrica predstavoval v čase rozhodovania sumu 570,- eur mesačne. Keďže následne ku dňu
31.08.2014 bol ukončený zo strany jeho zamestnávateľa jeho pracovný pomer podľa ust. § 71 ods. 1
Zákonníka práce, žiada súd o zníženie určeného výživného. Je toho názoru, že od rozhodnutia súdu o

výživnom sa uvedeným podstatne zmenili jeho možnosti a schopnosti platiť súdom určené výživné. V
čase podania návrhu je v evidencii úradu práce bez akéhokoľvek zdroja príjmu.

Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním doručeným súdu
dňa 24.09.2014 tak, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Navrhovateľ má ukončené vysokoškolské
vzdelanie na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, fakulta ekonómie, absolvoval štúdium odborného
predmetutelesnáašportovávýchova,štúdiumtrénerskéhokurzunajvyššejúrovnetýkajúcehosafutbalu
a tým má zabezpečenú kvalifikáciu najmenej v troch odboroch, v ktorých nájde uplatnenie n trhu práce,

na rozdiel od neho, štúdium biológie nie je nevyhnutnosť pri získaní pracovného miesta. Navrhovateľ sa
súčasne vzdal dobrovoľne bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - inžiniera ekonómie a
trénera najvyššej kvalifikácie, ktorú má v SR len niekoľko ľudí a ich finančné ohodnotenie je oveľa vyššie
akotabuľkovýplatučiteľa,resp.vychovávateľalenpreto,abyakosauvádzavrozsudkuOkresnéhosúduŽilina 30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013 chce byť pri rodine. V ďalšom poukázal na majetkové pomery
navrhovateľa, ktorý je majiteľom pozemku a chalupy, ktorá je víkendového charakteru a nepotrebuje ju
na bývanie, nakoľko býva s manželkou v rodinnom dome, kde majú samostatné bývanie. Nehnuteľnosti

môže predať za trhovú cenu a tým si plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ investuje
nemalé finančné prostriedky, ktoré nie sú jeho, zveľaďuje majetok svojej manželke a jej detí a to na
ujmu nárokov svojich vlastných detí. Taktiež odporca uviedol, že navrhovateľ sa vzdal bez dôležitého
dôvodu majetkového prospechu, keďže je majiteľom 3-izbového bytu, ktorý previedol na sestrinho syna
bezodplatne z toho dôvodu, že bol 3 roky nezamestnaný a poplatky za neho platila sestra. Navrhovateľ

má 2 vlastné deti a dôvod, prečo previedol majetok bezodplatne v trhovej hodnote 50.000,- eur na iného
člena rodiny, odporca považuje za vzdanie sa majetkového prospechu. Ak mal navrhovateľ finančné
problémy, mal prostriedky na ich riešenie. Byt mohol darovať vlastným deťom a nemusel si brať pôžičku
vo výške 13.6000,- eur na vyporiadanie BSM. Alebo mohol byt v trhovej cene predať, vyporiadať BSM
a 3-ročné poplatky, ktoré určite neboli vo výške trhovej ceny 3-izbového bytu. Odporca taktiež poukázal
na to, že navrhovateľ je v evidencii úradu práce a bude mu tak vyplácaných 55 % zárobku.

Súčasne uvedeným podaním odporca podal vzájomný návrh na zvýšenie výživného, nakoľko došlo
k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Výška naposledy Okresným súdom Žilina určenej
vyživovacej povinnosti navrhovateľa - 120,- eur mesačne, nezodpovedá jeho súčasným potrebám
spojeným so štúdiom na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Odporca poukázal na niektoré
svoje výdavky: 132,- eur na ubytovanie v Bratislave, 200,- eur ako čiastka, ktorú mu poukazuje mesačne

matka na bežné výdavky spojené so štúdiom (skriptá, učebnice, zdravotnícke potreby, lieky, hygienické
potreby, doplnkovú stravu a pitný režim), 36,90 eur na používanie MHD v Bratislave, 95,- eur na
pernamentku do posilňovne, ako aj výdavky spojené so zabezpečením jeho ošatenia a úhrad nákladov
spojených s chodom domácnosti (plyn, elektrina, voda, poistenie domácnosti, internet).

Navrhovateľ podaním zo dňa 17.01.2015 doručeným súdu dňa 23.01.2015 zobral bez uvedenia dôvodu

návrh na začatie konania späť.

Súd uznesením č. k. 6C/275/2014-26 zo dňa 29.01.2015 konanie o návrhu navrhovateľa zastavil a o
trovách tohto konania o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Súd tak v ďalšom vo veci konal už len v rozsahu vzájomného návrhu odporcu na zvýšenie výživného.
Súd vec v tomto rozsahu prejednal a rozhodol za prítomnosti navrhovateľa a splnomocneného zástupcu

odporcu (matky odporcu N. L. splnomocnenej na zastupovanie vo veci predvolania dňa 15.05.2015)
na pojednávaní dňa 15.05.2015. Keďže sa odporca na pojednávanie neustanovil a o odročenie
pojednávania nepožiadal, súd pojednával aj v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Na pojednávaní odporca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne zotrval na vzájomnom návrhu v
plnom rozsahu. Táto ďalej uviedla, že dôvodom na zvýšenie výživného na syna je to, že výživné v

sume 120,- eur bolo určené na začiatku štúdia syna, pričom vzhľadom na zvýšené náklady je to málo.
Súčasnepoukazovalanato,ženavrhovateľmáveľmidobrúfinančnúsituáciu,máviaceronehnuteľností,
ktoré užíva so svojou terajšou manželkou. Nikdy neprispel žiadnou finančnou sumou, ani len inou
pomocou a nestaral sa tak o odporcu, čo odporca navrhovateľovi vytkol. Toto sú vlastne tri základné
dôvody, pre ktoré bol podaný vzájomný návrh na zvýšenie výživného. Ďalej uviedla, že odporca uviedol

v návrhu na zvýšenie výživného aj hmotné dôvody, pre ktoré tento vzájomný návrh podal a okrem týchto
dôvodov, že navrhovateľ vlastní víkendový dom - zrub, ktorý nadobudol z finančných prostriedkov ešte
nadobudnutých za trvania manželstva s matkou odporcu, tento prenajíma a poberá za to nájom a taktiež
vlastní ďalší byt v Považskej Bystrici, aj keď je tento vlastnícky zapísaný na jeho novú ženu. Tento byt
je tiež predmetom prenájmu. Keď ho dcéra prosila o poskytnutie bývania formou tohto bytu, vtedy jej

povedal, že by nemal kde bývať. Okrem tohto navrhovateľ užíva ďalšiu nehnuteľnosť spolu so svojou
manželkou, do ktorej investuje finančné prostriedky, ktoré by naopak mohol použiť na výživu svojich
detí. Ako ďalší dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla
to, že boli založené ešte v 90-tych rokoch minulého storočia odporcovi a jeho sestre bankové kontá,
na ktoré boli poukazované finančné prostriedky z jej bankového účtu. Vtedy navrhovateľ hovoril, že sa

tieto finančné prostriedky šetria pre deti. Nikto však nevie, čo sa s týmito kontami a peniazmi stalo.
Ďalej splnomocnená zástupkyňa odporcu namietala, že navrhovateľ má vysokú kvalifikáciu, pričom je
trénerom prvej triedy. Nikdy však nepreukázal v súdnom konaní, že za túto činnosť poberá finančné
prostriedky, aj keď by bol na to zo strany súdu vyzývaný. Rovnako súd v minulosti vyzýval aj klub, pre
ktorý navrhovateľ pracuje. Súdu však bolo oznámené, že túto činnosť vykonáva dobrovoľne a neberieza ňu žiaden príjem. To považuje za absurdné a poukazuje na to, že túto činnosť vykonáva aj naďalej.
Odporcu sa taktiež dotklo, keď pri rozvodovom konaní, keď navrhovateľovi vytkol, že sa o neho nestaral,
navrhovateľuviedol,žejedobrýnáhradnýotecdeťomsvojejnovejmanželky.Splnomocnenázástupkyňa

odporcu ďalej argumentovala, že je všeobecne známou skutočnosťou, že životné náklady sa zvyšujú
a taktiež sa zvyšujú aj študijné náklady. Každý rok musí odporca poukazovať viac a viac. Dobre si
však uvedomuje, aké hmotné majetky má navrhovateľ a to je to, čo ho veľmi mrzí, že aj napriek tejto
situácii sa navrhovateľ k nemu takto chová. To, že nehnuteľnosti navrhovateľ nemá zapísané v katastri
nehnuteľnosti na seba, to je vec, ktorú robil už dávnejšie, avšak v podstate to, čo uvádza navrhovateľ,

je klamstvo. Napokon splnomocnená zástupkyňa odporcu ako jeho matka poukázala na svoje pomery,
a to, že je vo funkcii riaditeľky školy, pričom má len jeden tabuľkový plat a nemôže dosahovať príjem z
inej zárobkovej činnosti. Poukazuje tiež dcére na externé štúdium príspevok, aby si táto mohla zvyšovať
svoje vzdelanie. Oproti navrhovateľovi nemá na zvýšenie kvalifikácie, keďže finančné prostriedky, ktoré
má, používa na hradenie svojich, ako aj potrieb detí.

Navrhovateľ na pojednávaní namietal, že si musel zobrať úver vo výške 14.000,- eur, aby mohol vyplatiť

matku odporcu pri vyporiadaní BSM, pričom súd mu pri poslednom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti,
vôbec nezohľadnil povinnosť splácať splátky tohto úveru vo výške 120,- eur mesačne s odôvodnením,
že majetkové vzťahy medzi ním a matkou odporcu sa na výživné nevzťahujú. To, o čom hovorí matka
odporcu je dávno preč. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Všetko, čo uviedla, sú nezmysly. Pokiaľ
ide o posledné dva roky, ktoré sa týkajú tohto prípadu, navrhovateľ uviedol, že v januári 2013 mu súd

zvýšil výživné, pričom bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na výživnom spätne za tri roky. Musel sa s
týmto vyrovnať, aj keď bol v tomto čase v ohrození práce, čo sa o 8 mesiacov následne aj stalo a stal
sa nezamestnaným. Následne bol 4 mesiace nezamestnaný, t. j. v mesiacoch september až december
2013.Aksispriemerujesvojepríjmyzarok2013,tietobolimesačnevovýškeasi400,-eur.Pokiaľsatýka
roku 2014, v mesiaci január až marec som bol bez práce. Následne sa mu podarilo zamestnať v Detskom

domove v Bytči, pričom v tomto bol zamestnaný až do mesiaca august 2014. Následne bol opätovne
nezamestnaný v mesiacoch september až december 2014, a to bez príjmu, a to vzhľadom k tomu, že
nemal nárok ani na pomoc v nezamestnanosti, keďže túto bral pred tým 6 mesiacov. V januári 2015
mal na účte jedno euro. Súčasne musel vyplatiť všetky svoje záväzky, ako aj výživné a splátku úveru
vo výške 120,- eur, nejaký telefón a pod. Našťastie si však opäť našiel prácu a hneď zobral návrh na

zníženie výživného späť, ako to urobil vždy predtým, keď sa mu podarilo zamestnať. Poukazuje na to, že
z druhej strany nie je ochota a nie je pochopenie v tom, že jednoducho platiť viac nemôže. Teraz pracuje
v Hlohovci, kde dennodenne dochádza. Stáva skoro ráno a keď si zráta svoje výdavky, jednoducho
mu nevychádza, aby platil vyššie výživné. Na futbal nemá teraz absolútne žiaden čas. Naopak matka
odporcu zobrala peniaze, ktoré mali spoločne z manželstva. Ešte jej dával nejaké marky, pričom mu

povedala, že im má dať všetkým pokoj. Pokiaľ ide o víkendovú chalupu, o ktorej sa zmieňovala matka
odporcu, ktorú vlastne dostal od starej matky darom za 1,- euro, nemá absolútne finančné prostriedky
na to, aby mohol túto nehnuteľnosť zveľadiť, resp. sa ňu starať. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to,
že opätovne z dôvodu, aby neprišiel o prácu, ktorú sa mu podarilo získať, je nútený sa prihlásiť na ďalšie
štúdium, a to vzhľadom k tomu, že túto prácu, ktorú v súčasnosti má, má len na obdobie jedného roka.

Preto sa prihlásil na Univerzitu Komenského v Bratislave, na štúdium špeciálnej pedagogiky. Ohľadom
tohto štúdia musím uhradiť sumu 100,- eur ako predbežný poplatok a ďalšiu sumu 1.900,- eur ako sumu
za celé štúdium. Navrhovateľ tak napokon žiadal vzájomný návrh odporcu zamietnuť v plnom rozsahu.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi,
pričom vo veci dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013, ktorý nadobudol podľa
doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 05.03.2013, vyplýva, že súd na návrh odporcu (ako
navrhovateľa v konaní vedenom pod spis. zn. 30P/81/2012) zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.
k.5P/49/2006-151zodňa16.01.2008,atotak,žezaviazalnavrhovateľa(akoodporcuvkonanívedenom
pod spis. zn. 30P/81/2012) prispievať na výživu odporcu sumou 120,- eur mesačne (teda zvýšil výživné

zo sumy 82,98 eur), pričom súčasne zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi zameškané výživné za
obdobie od 14.10.2011 do 31.01.2013 v sume 576,72 eur v splátkach vo výške 20,- eur mesačne
zročných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd Žilina, pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, pri svojom rozhodovaní o zmene výživného
vychádzal z toho, že odporca je od septembra 2011 študentom Slovenskej zdravotníckej univerzity v

Bratislave na bakalárskom štúdiu, pričom ide o dennú formu štúdia. Jeho výdavky predstavovali: zaubytovanie na priváte sumu 130,- eur mesačne, cestovné v Bratislave 35,- eur mesačne, cestovné z
Bratislavy do miesta bydliska 6,- eur jedna cesta (pričom v čase rozhodovania súdu chodieval domov
každý týždeň), bližšie z hľadiska výšky nešpecifikované výdavky súvisiace so zakupovaním študijnej

literatúry. Súčasne súd poukázal na to, že vzhľadom k dennej forme štúdia nemôže brigádovať. Pokiaľ
ide o príjmy matky odporcu N. L., súd vychádzal z toho, že táto je učiteľka, pričom jej zárobok je vo
výške 700,- až 800,- eur mesačne, pričom táto odporcovi prispieva na všetky jeho výdavky, ktoré má
so školou, s bývaním a stravou. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a ani hnuteľných vecí vyššej
hodnoty. Pokiaľ ide o navrhovateľa, súd vychádzal z toho, že odporcovi ničím neprispieva nad rámec

dovtedy určeného výživného, je zamestnaný, pričom jeho mesačný príjem je vo výške okolo 600,- eur
mesačne. Jeho súčasná manželka má dve deti - stredoškolákov. Na nákladoch spoločnej domácnosti sa
s ňou navrhovateľ podieľa spoločne. Navrhovateľ dochádza do práce, pričom cestovné predstavuje 80,-
eur mesačne, za mobilný telefón platí 30,- eur mesačne, na stravu v škole vynakladá 20,- eur mesačne.
Spláca úver vo výške splátok 120,- eur mesačne, keďže tento si bral na vyporiadanie BSM - výplatok
pre matku odporcu. Pri vyporiadaní BSM získal 3-izbový byt, ktorý previedol bezodplatne na sestrinho

syna, pretože keď bol nezamestnaný, jeho sestra hradila poplatky za neho na byte. Od septembra 2012
začal dvojročné štúdium na Univerzite Komenského, pričom do školy chodieva 4 krát v roku a poplatok
za dva roky je 1.700,- eur. Keď je v škole býva u svojej rodiny. Je pravdou, že má trénerský kurz,
ktorý robil v roku 2004 až 2006, pričom nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, pretože chce byť pri rodine
a nechce byť mimo domova. Je vlastníkom pozemku a chalupy, ktoré nehnuteľnosti mu darovala jeho

stará matka, hoci boli prevedené kúpnou zmluvou, kde kúpna cena predstavovala 1,- euro. Okrem k
odporcovi nemá navrhovateľ žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Súd ďalej poukázal na to, že otázka
vyporiadaniaBSMrodičovvovzťahukvyhodnoteniuotázkyvýživnéhonemápodstatnývýznam.Výživné
jeviazanénaosobudieťaťa,jejehoosobnýmnárokom,apretohonemožnokompenzovaťsmajetkovým
nárokom rodičov ako manželov. Súd súčasne poznamenal, že navrhovateľ sa tak po vyporiadaní

BSM stal vlastníkom 3-izbového bytu, pričom prihliadal pri svojom rozhodovaní na majetkové pomery
navrhovateľa (že je vlastníkom pozemku a domu). Na základe uvedeného a taktiež toho, že štúdium
odporcu na vysokej škole je finančne náročnejšie a matka odporcu okrem hradenia poplatkov súvisiacich
so štúdiom zabezpečuje odporcovi aj bývanie v mieste trvalého bydliska, stravu a ošatenie, súd uzavrel,
že od rozhodnutia Okresného súdu Čadca došlo k podstatnej zmene pomerov. Súčasne z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že odporca v konaní vo svojej výpovedi udával aj ďalšie výdavky spojené so zo
zabezpečovaním svojich potrieb, a to výdavky na stravovanie v menze vo výške 2 x 2,50 až 3,- eurá
za obed a večeru, výdavky na zakúpenie pernamentky do sauny vo výške 59,75 eur za 7 vstupov na
odporúčanie lekára z dôvodu, že v roku 2012 prekonal zápal pľúc, výdavky na povinné (z dôvodu jeho
štúdia) očkovanie na začiatku školského roka vo výške 3 x 17,- eur. Súčasne odporca uviedol, že jeho

matka mu mesačne prispieva na jeho výdavky spojené s bývaním, školou a stravou okolo 300,- eur
mesačne.

Pracovný pomer navrhovateľa u zamestnávateľa. Detský domov, Rázusova 798/52, 014 01 Bytča
založenýpracovnouzmluvouzodňa31.03.2014(dôkaznač.l.7spisu)saskončiluplynutímdobyurčitej,
na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý, a to dňom 31.08.2014.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 04.02.2015 (dôkaz na č. l. 39 spisu)
bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v obdobiach od 01.09.2013 do 31.03.2014 a
od 01.09.2014 do 11.01.2015.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.09.2014 ( dôkaz na č. l. 40 spisu) navrhovateľ v čase od
01.09.2014 do 26.09.2014 nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti, pričom v období od 01.09.2013

do 28.02.2014 poberal každý mesiac dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 2.148,80 eur.

Z navrhovateľom na pojednávaní dňa 15.05.2015 predloženého listu Univerzity Komenského v
Bratislave, Pedagogická fakulta označeného ako „Informácie o podmienkach kvalifikačného štúdia“ zo
dňa 07.05.2015 adresovaného navrhovateľovi, súd zistil, že v akademickom roku 2015/2016 plánuje
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta otvoriť študijný odbor špeciálna pedagogika

v študijnom programe špeciálna pedagogika, špecializácia pedagogika detí s poruchami správania a s
poruchami správania psychosociálne narušených vo vzdelávacom stredisku Žilina. Pre otvorenie štúdia
v každom vzdelávacom zariadení je potrebný minimálny počet 20 účastníkov. Vzdelávanie je spravidla
organizované formou 1 až 5 blokových sústredení. Každý akademický rok začína zápisom do ročníka
a následným prednáškovým sústredením. Štúdium má byť ukončené obhajobou záverečnej práce a

štátnymi záverečnými skúškami a dokladom o ich úspešnom absolvovaní je vysvedčenie o špeciálno-pedagogickej spôsobilosti. Úhrada za celé štúdium je 1.900,- eur, pričom poplatok bude možné uhradiť
v splátkach podľa splátkového kalendára určeného zmluvou. Záväznou prihláškou na štúdium bude
zaslanie návratky a dokladu o uhradených preddavkoch za štúdium v sume 100,- eur uhradeným

najneskôr do 20.05.2015. O túto sumu sa zníži poplatok za štúdium.

Súd považoval medzi účastníkmi ďalej za nesporné, že navrhovateľ vlastní chalupu, ktorú nadobudol
od svojej starej matky.

Podľa potvrdenia Slovenskej zdravotníckej univerzity, Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych
odborných štúdií zo dňa 04.11.2014 (dôkaz na č. l. 37 spisu), odporca navštevuje v akademickom roku

2014/2015 3. ročník v študijnom programe fyzioterapia v bakalárskom trojročnom štúdiu v dennej forme.

Podľa odporcom predložených detailov obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX (dôkazy na
č. l. 27 až 28 a 32 až 35 spisu) boli z uvedeného bankového účtu vykonané nasledovné platby: dňa
15.10.2014 úhrada sumy 134,20 eur na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s doplňujúcim údajom:
V. L./november, december (s poznámkou odporcu „ubytovanie“); dňa 27.10.2014 úhrada sumy 200,-
eur na bankový účet č. 314231733/0900 (s poznámkou odporcu, že ide o sumu, ktorú mu mesačne

poukazuje jeho matka na bežné výdavky spojené s jeho štúdiom - skriptá, učebnice, zdravotnícke
potreby, lieky, hygienické potreby, doplnkovú stravu, pitný režim atď.); dňa 28.10.2014 úhrada sumy na
bankový účet č. XXXXXXXX/XXXX (s poznámkou odporcu „mobilný aparát“); dňa 24.02.2014 úhrada
sumy 70,- eur na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (Univerzita Komenského, Lekárska fakulta) s
doplňujúcimúdajom:úhradaprijímaciepohovory,V.L.;dňa24.02.2014úhradasumy60,-eurnabankový

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (Univerzita Komenského, Jesseniova lekárska fakulta) s doplňujúcim
údajom: úhrada prijímacie pohovory, V. L.; dňa 18.11.2014 úhrada sumy 60,50 eur na bankový účet č.
XXXXXXXXX/XXXX (SSE Žilina) s doplňujúcim údajom: opakované inkaso (s poznámkou odporcu, že
ide o doklad spojený s chodom domácnosti); dňa 24.11.2014 úhrada sumy 12,94 eur na bankový účet č.
XXXXXXXX/XXXX s doplňujúcim údajom: N. L., vodné, stočné (s poznámkou odporcu, že ide o doklad

spojený s chodom domácnosti); dňa 16.10.2014 úhrada sumy 25,- eur na bankový účet č. XXXXXXXX/
XXXX(Slovenskápošta,a.s.)sdoplňujúcimúdajom:inkasozaobdobie10/2014(spoznámkouodporcu,
že ide o doklad spojený s chodom domácnosti - SIPO); dňa 21.09.2014 úhrada sumy 36,80 eur na
bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX s doplňujúcim údajom: L. V. úhrada internetu za 5 mesiacov plus
zápisné 10,- eur (s poznámkou odporcu, že ide o doklad spojený s chodom domácnosti).

Odporca v konaní predložil svoje čestné prehlásenie zo dňa 22.11.2014 (dôkaz na č. l. 29 spisu), v
ktorom na svoju česť vyhlásil, že denná výška na stravnú jednotku v školskom internáte - raňajky, obedy,
večere sa pohybuje vo výške 6,- eur a viac, týždenne 30,- až 40,- eur (cestuje domov každý týždeň,
pričom do 01.11.2014 predstavovala cena jedného lístka 6,- eur), mesačne 168,- eur.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj
v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o
osvojenie,voveciachobchodnéhoregistraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločností

a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci
ich účastníci nenavrhli.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZoR“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine

je limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Aj keď dosiahne dieťa plnoletosť, avšak sa
ďalej pripravuje na budúce povolanie ďalším štúdiom, v zásade nie je ešte schopné samo sa živiť.

Odporca sa tak v konaní vzájomným návrhom domáhal rozhodnutia súdu podľa ust. § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z .z. o rodine, konkrétne zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nemu s účinnosťou
od 01.09.2014.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia
(§ 154 O.s.p.). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré
nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o
plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase
rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia.

V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od
skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť
súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného
sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko
hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne.

Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon o rodine v ust. § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy
(ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil
od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.
Rozsudkyodsudzujúcenaplnenievbudúcnostisplatnýchdávoksúprípadmiclausularebussicstantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom

tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov
odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého
charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr.

strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho
potrieb ( napr. vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Treba súčasne zdôrazniť, že za zmenu pomerov
nemožno považovať skutkovú okolnosť, ktorá existovala v čase pôvodného rozhodnutia súdu, avšak
súd na túto pri svojom rozhodnutí neprihliadol (či už ju považoval za irelevantnú, resp. z dôvodu, že o
tejto nedospel k skutkovému zisteniu, teda nemal o nej pri svojom rozhodnutí aj napriek jej objektívnej

existencii vedomosť).

Súd považuje za potrebné vo všeobecnosti ďalej zdôrazniť, že vzhľadom na znenie ust. § 78 ods. 1 veta
druháZoRvspojenísust.§120ods.2O.s.p.,vovecivýživnéhopreplnoletédieťaideotypickynávrhové
sporové konanie. Civilné súdne konanie je totiž (až na výnimky uvedené v ust. § 120 ods. 2 O.s.p.)
ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať

o nich dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania. Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust. § 79
ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. tak majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy napreukázanie svojich vlastných tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného
právazaťažujetohoúčastníka,vkohozáujmeje,abyurčitáskutočnosťrozhodnápodľahmotnéhopráva,
účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie

tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka,
ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov

konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Pokiaľ ide o návrh v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi za obdobie

od 01.092014 do 23.09.2014 (obdobie predchádzajúce podaniu vzájomného návrhu odporcu zo dňa
18.09.2014) súd návrh v tejto časti musel zamietnuť bez ďalšieho už len z dôvodu podľa ust. § 77 ods. 1
veta prvá ZoR, že výživné možno priznať (teda ani súdom zvýšiť) len odo dňa začatia súdneho konania,
v tomto prípade odo dňa začatia súdneho konania o vzájomnom návrhu odporcu na zvýšenie výživného,
teda v zmysle ust. § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. odo dňa 24.09.2014, kedy odporca doručil súdu svoj

vzájomný návrh.

Súd sa tak pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu odporcu vo zvyšnej časti (teda za obdobie
od 24.09.2014) zaoberal otázkou, či od predchádzajúceho rozhodnutia súdu ohľadom vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporcovi (rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104 zo
dňa 14.01.2013) bola účastníkmi preukázaná podstatná zmena pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR), pričom túto

otázku súd považoval za určujúcu pri svojom rozhodovaní.

Čo sa týka odporcu ako oprávneného subjektu podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR (dieťaťa), súd dospel k záveru,
že odporca v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa cit. ust. § 120 ods. 1 O.s.p.),
že by sa na jeho strane pomery podstatne nezmenili. Vychádzajúc z porovnania peňažných potrieb
odporcu vyjadrených vo výdavkoch spojených zo zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb, ako ich

odporca udával a ako z týchto zároveň vychádzal aj súd pri svojom rozhodnutí zo dňa 14.01.2013 v
konaní vedenom pod spis. zn. 30P/81/2012 a peňažných potrieb odporcu vyjadrených vo výdavkoch
spojených zo zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb udávaných odporcom v prejednávanej veci,
súd musel konštatovať, že tieto odporcom explicitne udávané peňažné potreby sa zásadne nezmenili
a sú od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi (rozsudkom

Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
05.03.2013) zásadne rovnaké (ubytovanie v Bratislave na priváte pri predchádzajúcom rozhodnutí
súdu mesačne 130,- eur v porovnaní so súčasnosťou 134,20 eur; stravné v internátnej menze pri
predchádzajúcom rozhodnutí súdu 6,- eur denne v porovnaní so súčasnosťou 6,- eur denne; cestovné
MHD v Bratislave pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu 35,- eur štvrťročne v porovnaní so súčasnosťou

36,90 eur štvrťročne; cestovné vlakom na trase Žilina - Bratislava pri cestovaní každý týždeň za jednu
cestu pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu vo výške 6,- eur / jedna cesta v porovnaní so súčasnosťou
vo výške 6,- eur / jedna cesta).

Rovnako je možné konštatovať, že odporcom nebolo preukázané, že by sa jeho zdravotný stav od
predchádzajúceho rozhodnutia súdu natoľko zmenil (odporca toto ani netvrdil), že by si to vyžiadalo v

súčasnosti vyššie výdavky spojené so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. (naopak pri poslednom
rozhodovaní súdu odporca udával konkrétne zvýšené výdavky spojené s návštevou sauny z dôvodu
jeho predchádzajúceho ochorenia - zápalu pľúc a spojené s očkovaním)

Pokiaľ ide o výdavky spojené so zabezpečovaním ošatenia a obutia, súd vychádzal z toho, že ani v
tejto rovine sa podstatne nezmenili pomery na strane odporcu, čo vyplýva logicky už len zo samotnéhofaktu, že pri poslednom rozhodnutí súdu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi mal odporca
takmer 21 rokov, pričom v súčasnosti má 23 rokov. Teda už pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu bol
odporca vo veku fyzickej dospelosti, jeho fyzický rast sa skončením pubertálneho veku nepochybne

zastavil. Čo sa týka zvýšenia spotrebiteľských cien tohto druhu tovaru, odporca neprodukoval žiadne
dôkazy, z ktorých by takáto prípadná skutočnosť vyplývala. Bližšie sa však k prípadnému zvýšeniu
úrovne životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR) vyjadrí súd na inom mieste. Len skutočne na okraj
súd uvedie, že pokiaľ odporca predložil v konaní ako dôkazy príjmové pokladničné doklady predajcov
oblečenia a športových potrieb (na č. l. 30 až 31), súd tieto dôkazy nevykonal a na tieto ani pri svojom

rozhodnutí neprihliadal, a to z dôvodu, že jednak tieto príjmové pokladničné doklady neboli vystavené
na meno odporcu (čo ani logicky nie je možné, avšak odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že ide o
príjmové pokladničné doklady na ním a pre neho zakúpený tovar), pochádzajú všetky z obdobia február
2014, t. j. obdobia, ktoré predchádza obdobiu, za ktoré odporca žiadal zvýšiť výživné (od 01.09.2014) a
súčasne súd poukazuje na to, že na pokladničnom doklade vystavenom spoločnosťou Sportsdirect.com
Slovakia s. r. o. zo dňa 11.02.2014 sa nachádza účtovaný aj dámsky tovar („klobúk ženy Pink“). Už len

táto skutočnosť spochybňuje vierohodnosť týchto dôkazov.

Ak ide o výdavky odporcu spojené s úhradou služieb a zabezpečovaním bývania v mieste jeho trvalého
bydliska, odporca nepreukázal, že by sa ním preukazované výdavky od posledného rozhodovania súdu
o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nemu (rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104
zo dňa 14.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2013), t. j. za obdobie rokov 2013 až máj

2015 podstatne zmenili (zvýšili).

Pokiaľ sa týka výdavkov odporcu spojených s jeho štúdiom na vysokej škole - Univerzite Komenského,
Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, súd konštatuje, že ani v tejto rovine odporca
svojeskutkovétvrdeniaonárastetýchtovýdavkovodposlednéhorozhodovaniasúdunijakýmspôsobom
nepreukázal. Odporca je naďalej na tej istej vysokej škole, teda nebolo možné bez ďalšieho zo strany

súdu dospieť k nárastu týchto výdavkov. Naopak odporca v predchádzajúcom konaní vedenom pod
spis. zn. 30P/81/2012 udával, že mu matka poukazuje na jeho účet na krytie týchto výdavkov (a ešte
iných výdavkov) sumu 300,- eur mesačne, zatiaľ čo v prejednávanej veci odporca udával, že mu matka
poukazuje za týmto účelom sumu 200,- eur mesačne. Teda ani s prihliadnutím na tieto tvrdenia odporcu,
súd nemohol dospieť k skutkovému záveru o tom, že odporcove náklady spojené s jeho vzdelávaním

a prípravou na budúce povolanie od posledného rozhodnutia súdu vzrástli. Ak odporca v rámci svojich
peňažných výdavkov poukazoval aj na poplatky spojené s prijímacím konaním na lekárske fakulty, tieto
výdavky nesúvisia s jeho súčasným štúdiom a súčasne išlo o jednorazové výdavky vynaložené v mesiaci
február 2014, t. j. v období, za ktoré odporca nepožadoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
a ani súd vzhľadom k zneniu ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR nemohol na vynaloženie týchto

jednorazových výdavkov v tomto období prihliadať.

Napokon pokiaľ ide o iné výdavky odporcu spojené so zabezpečovaním jeho ďalších potrieb spojených
s realizáciou jeho záujmovej činnosti, či činnosti spojenej s rozvojom jeho osobnosti, ani tieto potreby
sa nemohli od predchádzajúceho rozhodnutia súdu podstatne zmeniť, a to vzhľadom k už uvedenej
okolnosti, že pri poslednom rozhodnutí súdu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi mal

odporca takmer 21 rokov, pričom v súčasnosti má 23 rokov. Z tohto vekového porovnania je zrejmé, že
za obdobie posledných dva a pol roka sa aj s akcentom na to, že odporca je naďalej vysokoškolským
študentom, tieto odôvodnené potreby nemohli podstatne zmeniť.

Na záver posudzovania otázky zmeny pomerov na strane odporcu ako oprávnenej osoby, súd
považuje za potrebné sa vyporiadať so všeobecným poukazom odporcu na vývoj životných nákladov

- ich zvyšovania. Odporca síce tvrdiac, že ide o všeobecne známu skutočnosť, toto svoje tvrdenie
nepreukázal. Naopak v poslednom období boli medializované správy (§ 121 O.s.p.), že vývoj inflácie v
Eurozóne nevynímajúc ani Slovenskú republiku sa natoľko spomalil, že ECB a iné monetárne inštitúcie
pôsobia na trh proinflačnými opatreniami, aby sa tak zvýšil rast cien, keďže nízka miera inflácie
spomaľuje ekonomický rast. Podľa verejne prístupných štatistických údajov Štatistického úradu SR

vývoj indexov spotrebiteľských cien v období roku 2014 a 2015 zaznamenal naopak stagnáciu, resp.
určitý pokles v porovnaní s obdobím roku 2013, t. j. inak povedané vo všeobecnosti došlo k poklesu
spotrebiteľských cien v ich súhrne. (k tomu štatistické údaje zverejnené na www.statistics.sk)

Čosatýkaotázkyzmenypomerovnastranenavrhovateľaakopovinnejosobypodľaust.§62ods.1ZoR,
súd nemal v konaní preukázané, že by na strane navrhovateľa došlo k takým skutkovým okolnostiam,z ktorých by mohol dospieť k záveru, že na strane navrhovateľa došlo k takej podstatnej zmene
pomerov - zmene v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch (§ 75 ods. 1 ZoR), na
základe ktorých by súd mohol vzájomného návrhu odporcu vyhovieť a zaviazať navrhovateľa na platenie

výživného vo vyššej sume, aká bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104
zo dňa 14.01.2013. Takmer všetky skutkové tvrdenia odporcom udávané ako podstatné, ktoré mali
odôvodniť dôvodnosť jeho vzájomného návrhu už totiž odporca zásadne produkoval v konaní vedenom
Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 30P/81/2012, pričom Okresný súd Žilina sa v rozsudku č. k.
30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013 týmito aj zaoberal, čo vyplýva aj zo samotného konštatovania

odporcu v jeho podaní zo dňa 18.09.2014 (na č. l. 16 spisu). Rovnako možno konštatovať, že odporcom
udávané skutkové okolnosti súvisia s obdobím ešte pred rozhodnutím Okresného súdu Žilina vo veci
vedenej pod spis. zn. 30P/81/2012.

Konkrétne, ak odporca poukazoval na to, že navrhovateľ má ukončené vysokoškolské vzdelanie
na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, Fakulte ekonómie, toto vzdelanie dosiahol navrhovateľ
nepochybne ešte pred rozhodnutím Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 30P/81/2012.

Rovnako tomu je aj v prípade trénerského kurzu navrhovateľa, ktorý v zmysle odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 30P/81/2012-104 zo dňa 14.01.2013 dosiahol navrhovateľ v rokoch 2004 až
2006. Odporca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť skutkový záver,
že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, z ktorého by vyplývala
potencionalitavyššiehopríjmu,aleboinéhomajetkovéhoprospechunavrhovateľaoprotisúčasnosti.Súd

nemá ani zo svojej činnosti vedomosť a ani to nie je všeobecne známou skutočnosťou (§ 121 O.s.p.),
že by osoby so vzdelaním navrhovateľa mali dostatok pracovných príležitostí a že tak navrhovateľ
len zo subjektívnych dôvodov na jeho strane takéto príležitosti nevyužil a tým sa vzdal výhodnejšieho
zamestnania. Súd zdôrazňuje, že v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno práve odporcu, ktorý zásadne
zostal ohľadom dôkazných návrhov pasívny. Naopak navrhovateľ v konaní preukázal obdobia svojej

nezamestnanosti, pričom možno vychádzať z toho, že v prípade nespolupráce podľa ust. § 36 ods.
2 písm. b) v spojení s ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. by bol navrhovateľ vyradený ako uchádzač o
zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo preukázané nebolo. Navyše nevyšlo najavo,
že by navrhovateľ počas obdobia nezamestnanosti, resp. počas zaradenia do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, od 01.09.2014 do 11.01.2015 dosahoval akýkoľvek príjem. Rovnako odporca v konaní

nepreukázal (a ani to netvrdil), že by navrhovateľ po tom, ako sa opätovne v mesiaci január 2015
zamestnal (čo vyplýva jednak zo skutkových tvrdení navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.05.2005,
ako aj z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 04.02.2015, podľa ktorého bol
navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 01.09.2014 do 11.01.2015) dosahoval
z tohto zamestnania vyšší príjem, ako bol zistený súdom v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo

veci vedenej pod spis. zn. 30P/81/2012 (okolo 600,- eur mesačne).

Obdobne, pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovateľ je majiteľom víkendovej chalupy a pozemku
s ňou spojeným a že tieto nehnuteľnosti môže predať, resp. prenajať a z obdržanej kúpnej ceny,
resp. nájmu pokryť zvýšené nároky odporcu na jeho výživu, aj skutkové okolnosti tohto vlastníctva
navrhovateľa a potencionalita možného príjmu navrhovateľa z tohto vlastníctva boli známe Okresnému

súdu Žilina už pri jeho rozhodovaní vo veci vedenej pod spis. zn. 30P/81/2012, čo vyplýva z odôvodnenia
rozsudku zo dňa 14.01.2013 a teda ani v tejto skutkovej rovine nedošlo k žiadnej zmene v majetkových
pomeroch na strane navrhovateľa. Ak odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne na
pojednávaní dňa 15.05.2015 tvrdil, že navrhovateľ dosahuje príjem vo forme nájmu uvedenej víkendovej
chalupy, súd konštatuje opätovne, že odporca neuniesol na preukázanie tohto svojho skutkového

tvrdenia dôkazné bremeno a súd tak takýto príjem navrhovateľa pri svojom rozhodovaní zohľadniť
nemohol. Odporca napokon rovnako ani nepreukázal, že predmetná nehnuteľnosť - víkendová chalupa
bola oproti stavu preukazovanému navrhovateľom (fotografickou snímkou predloženou na pojednávaní
na č. l. 41) zhodnotená (rekonštrukciou), resp. na jej mieste už stojí nová nehnuteľnosť (zrub). Odporca
neuviedol ani kedy k takejto zmene malo dôjsť, t. j. či po rozhodnutí Okresného súdu Žilina zo dňa

14.01.2013, čím by teoreticky mohla byť preukázaná určitá zmena pomerov na strane navrhovateľa.

Taktiež odporca nepreukázal a ani nekonkretizoval akékoľvek svoje tvrdenia (opätovne uvedené v jeho
podaní zo dňa 18.09.2014 na č. l. 16 spisu) o tom, že navrhovateľ investuje nemalé finančné prostriedky,
ktoré nie sú jeho, zveľaďuje majetok svojej manželke a jej deťom na ujmu nárokov svojich vlastných detí.

Taktiež pokiaľ sa týka námietky odporcu ohľadom bytu, ktorý mal navrhovateľ nadobudnúť titulom

vyporiadania BSM navrhovateľa a matky odporcu a prevodu vlastníctva k tomuto bytu na iného členasvojej rodiny, tieto skutkové okolnosti rovnako zohľadnil už Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí zo
dňa 14.01.2013. Ak v ďalšom odporca tvrdil, že tento byt navrhovateľ naďalej vlastní, avšak vlastnícky je
evidovaný na jeho súčasnú manželku, odporca tieto svoje skutkové tvrdenia o vlastníctve navrhovateľa

nepreukázal. Odporca len na pojednávaní súdu mienil predložiť výpis z katastra nehnuteľností, ktorý mal
preukázať skutkovú okolnosť, že súčasná manželka navrhovateľa vlastní byt v Považskej Bystrici na
sídlisku Rozkvet. Súd tento dôkaz odmietol a nevykonal (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.), a to vzhľadom
k tomu, že oddelené majetkové pomery súčasnej manželky navrhovateľa, vyplývajúce z jej výlučného
vlastníctva, nie sú okolnosťami, ktoré by mohol súd v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZoR zohľadniť pri určovaní

vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako povinného subjektu. Inými slovami povedané, ak aj súčasná
manželkanavrhovateľajeevidovanáakovlastníkuvedenéhobytu,tátoskutočnosťsamaosebenemôže
preukázať, že by bol navrhovateľ oprávnený disponovať týmto bytom a z tejto dispozície nadobúdať
majetkový prospech, či už vo forme nájmu, alebo kúpnej ceny v prípade predaja bytu. Napokon treba
zdôrazniť, že nadobudnutie predmetného bytu do výlučného vlastníctva navrhovateľa po vyporiadaní
BSM s matkou odporcu, už zohľadnil Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.01.2013.

Odporca taktiež nepreukázal žiadne iné, ako vyššie zmienené vlastníctvo navrhovateľa k iným
nehnuteľnostiam ani iným finančným aktívam (napr. splnomocnenou zástupkyňou odporcu zmieňované
peňažné prostriedky na kontách založených ešte v 90-tych rokoch minulého storočia, o ktorých súčasnej
existencii už neprodukovala žiadne konkrétne tvrdenia), pričom navrhovateľ rozhodne takéto vlastníctvo
poprel.

Ani skutková okolnosť, že navrhovateľ mieni v budúcnosti v akademickom roku 2015/2016 opätovne
študovať, pričom predpokladané výdavky na toto štúdium sú vo výške 1.900,- eur, neznamená zmenu
v pomeroch na strane navrhovateľa, a to jednak z toho dôvodu, že tieto výdavky ešte nevynaložil a na
štúdiumnebolprijatýanajmäzdôvodu,žeivčaserozhodnutiaOkresnéhosúduŽilinavovecivednejpod
spis. zn. 30P/81/2012 navrhovateľ, už ako vysokoškolsky vzdelaný, študoval na Univerzite Komenského

v Bratislave, predmet biológiu, za ktoré štúdium hradil sumu 1.700,- eur.

Ak súd napokon musel zohľadniť pri svojom rozhodnutí aj pomery na strane matky odporcu N. L.,
konštatuje, že ani na strane matky odporcu sa pomery zrejme nezmenili. Pokiaľ ide o výšku jej príjmu,
táto nebola v konaní účastníkmi preukázaná, možno však konštatovať, že nie je nižšia, ako tomu bolo
v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2013, keďže v tom čase bola matka odporcu

zamestnaná ako učiteľka s príjmom okolo 700,- až 800,- eur mesačne, pričom toho času je podľa
vlastného tvrdenia zamestnaná ako riaditeľka školy a teda je dôvodný predpoklad, že jej príjmy zo
zamestnania sa s určitosťou neznížili.

S poukazom na to, že v konaní nedošlo k preukázaniu naplnenia hypotézy právnej normy zakotvenej
v ust. § 78 ods. 1 ZoR, teda nedošlo k podstatnej zmene pomerov, súd návrh aj vo zvyšnom rozsahu

(za obdobie od 24.09.2014) zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Keďže
si navrhovateľ návrhom neuplatnil právo na náhradu trov konania o vzájomnom návrhu odporcu voči
odporcovi, aj napriek tomu, že bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.