Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/350/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514207850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. Č.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Z. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. K. O. K. Z. T.. Č.. XX a V. Č. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v W. K. B. T.. Č.. XXXX/XD v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 10.9.2014 č.k. 19P 161/2014-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecanavrhol,abyodvolacísúdzrušilrozsudok
súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozsudok a znížil výživné pre
maloletú na 50 € mesačne. Uviedol, že ich manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie z 29.1.2013 č.k. 13P 57/2012-58, ktorý nadobudol právoplatnosť
29.1.2013. Ich maloletá dcéra bola zverená do výchovy matky a z jeho strany bolo určené výživné 150
€ s tým, že súd vychádzal z jeho príjmu z predchádzajúcich rokov, ako aj zo skutočnosti, že nemá
inú vyživovaciu povinnosť. Naďalej je toho názoru, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie v jeho

neprospech, pretože Š. W. s.r.o., kde bol zamestnaný od 26.1.2011 do 6.2.2012 nebol jeho posledný
zamestnávateľ, pretože sa 9.2.2012 zamestnal vo firme X. Q. - Y. I. I. K. O., kde pracoval do 26.3.2012
s nástupným dohodnutým platom 458,10 €. Zmenu zamestnania bol nútený urobiť z toho dôvodu, že
vtedajší zamestnávateľ Š. W. s.r.o. mal toho času zmluvu s J.J. W., tým pádom mohol byť v blízkosti
svojej dcéry, avšak tento stav sa zmenil začiatkom r. 2012, keď zamestnávateľovi skončila s J. zmluva
a na základe toho, že Š.H. W. s.r.o. je česká spoločnosť, museli sa presunúť do ČR a tam vykonávať
prácu, a to v turnusoch najmenej jeden mesiac bez návratu domov, čím sa im znížila mzda z dôvodu,

že prišli o cestovné náhrady a vznikli aj ďalšie výdavky potrebné na život v ČR. Toto jeho tvrdenie môžu
potvrdiť aj bývalí kolegovia, napr. I. O.Ý., jeho vtedajší švagor alebo G. R. bytom v Q. K. O. K. I. T.., s
ktorým sa striedal na vozidle. Ďalší závažný dôvod bol ten, že mal viacero dopravných nehôd, čo môže
potvrdiť aj zamestnávateľ Š. W. s.r.o. a na základe toho mal obavy o svoje zdravie a život. Na základe
týchto skutočností si hľadal zamestnanie v SR, aby mohol byť bližšie k dcére, ktoré našiel 9.2.2012 a s
firmou X. Q. - Y.A. I. I. K. O. podpísal pracovnú zmluvu 10.2.2012.

Matka a kolízny opatrovník vo vyjadreniach k odvolaniu otca navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa

správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu otca. Súd prvého stupňa vykonal
všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k
odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že sa domáha prehodnotenia predchádzajúceho

rozsudku o výživnom, teda rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 29.1.2013 č.k. 13P 57/2012-58,
ktorýmbolomanželstvorodičovmaloletejrozvedené,načasporozvodebolamal.K.zverená doosobnej
starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej 150 € mesačne. Skutočnosti, od
ktorých otec odvodzuje dôvodnosť svojho návrhu na zníženie výživného sa nepochybne týkajú obdobia
pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a

povinností na čas po rozvode, v ktorom konaní otec skutočnosti týkajúce sa skončenia jeho pracovného
pomeru u vtedajšieho zamestnávateľa Š. W. s.r.o., ako aj zamestnania vo firme X. Q. - Y.A. I. I. K. O.
netvrdil a ani sa o nich nezmienil. V preskúmavanom konaní o zmenu výživného nepreukázal, že ide o
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol uplatniť v konaní predchádzajúcom, preto nie je možné na
uvedené tvrdenia prihliadať a ani vykonávať dokazovanie v tomto smere. Pre úplnosť je potrebné dodať,

žeajpokiaľbyvpôvodnomkonaníotecuvedenéskutočnostitvrdil,tietonemôžubyťdôvodomnaurčenie
výživného pre maloleté dieťa v inom rozsahu, nakoľko otec skončil pracovný pomer v spoločnosti Š. W.
s.r.o. okamžitým zrušením pracovného pomeru z dôvodu neospravedlneného nenastúpenia do práce,
teda na základe jeho vlastného subjektívneho zavinenia bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil
porovnateľný zdroj príjmu, čím ohrozil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému

dieťaťu. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu
z 30.10.2013 č.k. 7CoP 187/2013-93, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
z 29.1.2013 č.k. 13P 57/2012-58 vo výroku o výživnom. Zároveň je potrebné dodať, že otcom tvrdené
dôvody skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, a to obavy o svoj život a zdravie v dôsledku
viacerých dopravných nehôd, ako aj snahu, aby mohol byť bližšie k dcére vyznievajú značne nelogicky,

keď v konaní na súde prvého stupňa otec tvrdil, že aj následne sporadicky vykonával práce šoféra
a neskôr sa presťahoval do F., kde nasledoval svoju družku, pre ktorú opustil spoločnú domácnosť s
matkou maloletej, kedy už mu vzdialenosť bydlísk medzi ním a dcérou zjavne neprekážala. Vzhľadom na
to, že žiadna zmena pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného odôvodňujúca zníženie výživného
nebola v konaní preukázaná, nakoľko aj naďalej je potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu otca,

ktorý mohol dosahovať ak by riadne pracoval, keďže nebolo preukázané, že by s ohľadom na svoj terajší
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti nemal
možnostiaschopnostiplniťsivyživovaciupovinnosťkmaloletejvdoposiaľurčenomrozsahu,súdprvého
stupňa rozhodol správne, keď jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že
je povinnosťou otca organizovať svoje pracovné aktivity aj spôsob života tak, aby mal reálnu možnosť

splniť si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pretože
súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.