Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/140/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614204882.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa
24, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: N. N. R., T.. X. X. XXXX, T. H. G. Č.. XXX, toho času na neznámom
mieste, zastúpenej opatrovníkom Obec Smrečany, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.887,69 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.792,04 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.612,52 eur od 13. 8. 2013 do zaplatenia a trovy konania 101,70 eur a trovy právneho zastúpenia
418,89 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Romana Kvasnicu, advokát s.r.o., so sídlom
v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 30. 5. 2014 v spojení s jej doplneniami zo dňa 31. 10.
2014 a 1. 4. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.887,69 eur, zmluvný úrok
vo výške 11,15% ročne zo sumy 1.683,14 eur od 23. 11. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 1.683,14 eur od 23. 11. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
uzavretou zmluvou o kontokorentnom úvere dňa 10. 5. 2005 medzi účastníkmi konania, na základe
ktorej bol žalobcom poskytnutý žalovanej kontokorentný úver do výšky úverového rámca 40.000,- Sk,
t.j. 1.327,76 eur s úrokovou sadzbou vo výške 11,15% ročne. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých
povinností žalovanou vznikol dlh, ktorý pozostáva z istiny vo výške 1.683,14 eur, predstavujúcej peňažné
prostriedky poskytnuté žalobcom a vyčerpané žalovanou (prevodom z účtu, výbermi z účtu). Ďalšia
časť žalovanej sumy pozostáva z príslušenstva a to zročných úrokov z omeškania vo výške 204,55 eur,
ktoré sa členia na úroky z omeškania vo výške 179,52 eur, vyčíslené za obdobie od poslednej úhrady
dlhu, t.j. 18. 2. 2011 do dňa ukončenia možnosti čerpania úverového rámca, t.j. 2. 8. 2013, pri úročení
úrokovou sadzbou 8% ročne a na sumu úrokov z omeškania vo výške 25,03 eur, vyčíslené z istiny
1.683,14 eur za obdobie od 3. 8. 2013 do 22. 11. 2013, pri úročení úrokovou sadzbou 8% ročne. V
dôsledku ukončenia povoleného prečerpania dňa 2. 8. 2013 došlo následne k odstúpeniu od zmluvy dňa
2. 8. 2013 a k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Žalovaná bola oprávnená čerpať
peňažné prostriedky formou realizácie platobných príkazov, prevodom alebo výberom z účtu, do výšky
poskytnutých peňažných prostriedkov. Následne bola povinná realizovať úhrady v akomkoľvek čase a
výške tak, aby neprekročili úverový limit a aby sa nedostala do nepovoleného prečerpania.

Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril

Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o kontokorentom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, odstúpením od zmluvy, CD nosičom, zistiac nasledovné:

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konkretizoval sumu 1.683,14 eur tak, že pozostáva z
vyčerpanej peňažnej sumy žalovanou 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 eur, zo sumy 68,78 eur, predstavujúcej
poplatky, ktoré nevedia konkretizovať a uvedenú sumu doposiaľ nepreukázali. Zostávajúca časť
žalovanej istiny predstavuje 284,76 eur, ako zmluvný úrok za poskytnutie peňazí, a aplikovaním úrokovej
sadzby 11,15%. Uvedené zmluvné úroky ako aj poplatky 68,78 eur tvoria súčasť istiny (1.683,14 eur)
s malým rozdielom, ktorý nevedia preukázať. Vzťahujú sa na obdobie od 31. 1. 2012 do ukončenia
možnosti čerpania úveru 2. 8. 2013. Zročný úrok vo výške 179,52 eur predstavuje debetný úrok z
nepovoleného prečerpania, vyčíslený po ukončení možnosti čerpania úverového rámca. Vzťahuje sa na
obdobie od poslednej úhrady dlhu 18. 2. 2011 do dňa ukončenia možnosti čerpania úverového rámca 2.
8. 2013. Zostávajúca časť žalovanej sumy 25,03 eur má povahu úrokov z omeškania a vzťahuje sa na
obdobie od 3. 8. 2013 do 22. 11. 2013, pri úročení istiny 8% ročne. Žalovanej zanikla možnosť čerpať
finančné prostriedky úverového rámca odstúpením od zmluvy zo dňa 2. 8. 2013. Týmto úkonom bola
žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy a bolo jej oznámené zosplatnenie celého dlhu.

Zo zmluvy zo dňa 10. 5. 2005 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bolo
zistený podľa článku 2 záväzok žalobcu zriadiť pre žalovaný bežný účet. Podľa článku 4 zmluvy účastníci
konania uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver do
výšky úverového rámca 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 eur, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 11,15%.
Úroky boli splatné mesačne k poslednému dňu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to jedného
roka od podpísania zmluvy, ktorá sa predlžuje vždy o dobu jedného roka ak dlžník neoznámi veriteľovi
najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie
doby trvania zmluvy, maximálne do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Podľa Všeobecných obchodných
podmienok bod 7.6.1 ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania
zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Odstúpením
od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Podľa
bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje
za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. V prípade,
ak klient neoznámi zmenu údajov, považuje sa doručenie vykonané na posledne známu adresu za
riadne vykonané. Z písomného odstúpenia od zmluvy 2. 8. 2013 bolo zistené, že žalobca odstupuje
od zmluvy č. 056483953/0900 (číslo bežného účtu) a vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného
prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.861,72 eur v lehote 7 dní od doručenia
tohto oznámenia.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
žalovanej a jej opatrovníka, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne predvolaný. Nepožiadal o odročenie
súdneho pojednávania, nevzniesol dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol
zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Zo sadzobníka bolo zistené, že výška úroku z povoleného prečerpania predstavuje v prípade bežného
účtu 8% ročne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka:

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné
peňažné prostriedky na účte, správajú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou
o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení od 01. 01. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti o
zaplatenie sumy 1.792,04 eur vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť
v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi
preukázal uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere dňa 10. 5. 2005, na základe ktorej boli žalovanej
poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 1.327,76 eur, ktorú sumu žalovaná v
plnom rozsahu vyčerpala. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti vrátiť žalobcovi úver dohodnutým
spôsobom riadne a včas žalobca sa oprávnene domáhal uloženia povinnosti žalovanej vrátiť vyčerpané
peňažné prostriedky. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 eur,
predstavujúcu peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom vo forme úveru, ich povoleným prečerpaním.
Z dôvodu, že peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanej s dohodnutou úrokovou sadzbou, žalobca
sa oprávnene domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmluvné úroky vo výške 284,76 eur
za obdobie od 31. 1. 2012 do 2. 8. 2013 (do dňa ukončenia možnosti povoleného prečerpania úveru).

Žaloba o zaplatenie sumy 68,78 eur (predstavujúca poplatky) bola zamietnutá. Sporové konanie je
ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení spočíva
na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový
stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade
spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo
skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom
a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na
zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou
komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu

k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné naplniť úradnú povinnosť
súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vo vzťahu k uplatňovanému
nároku vo výške uplatňovaných poplatkov 68,78 eur. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu
rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá.
Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho tieto nároky pozostávajú,
ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013). Nahrádzanie povinnosti tvrdenia za
žalobcu by bolo tak porušením zásady rovnosti strán v konaní. Podľa judikatúry komunitárneho
práva dôkazné bremeno preukázať nesplnenie povinnosti spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovanej výške
peňažných nárokov, zaťažuje poskytovateľa služby. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo
potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd bol
povinný ex offo preskúmavať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo
zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané
a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť zročný zmluvný úrok vo výške179,52 eur za obdobie od 18.
2. 2011 do 2. 8. 2013, pri aplikácii úrokovej sadzby 8% ročne. Uvedený úrok predstavuje zmluvný úrok
označený ako debetný úrok z nepovoleného prečerpania za obdobie do splatnosti dlhu od 18. 2. 2011
do 2. 8. 2013 vo výške 8% ročne, preukázaný sadzobníkom.

Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov na úrokovú sadzbu stanovenú
ECB. Úroky z omeškania boli priznané zo sumy 1.612,52 eur od 13. 8. 2013 do zaplatenia, keďže
omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o kontokorentnom úvere
(článok 4 bod 6 zmluvy) účastníci konania sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti
stávajú súčasťou istiny. Úroky z omeškania preukázateľne žalobcovi prináležali od nasledujúceho dňa po
uplynutí lehoty splatnosti dlhu, ktorá nastala po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu písomnosťou zo
dňa 2. 8. 2013. Podľa všeobecných obchodných podmienok písomnosť doručovaná poštou sa považuje
za doručenú tretí deň po jej odoslaní, t.j. 5. 8. 2013, pričom odstúpením od zmluvy bola žalovaná vyzvaná
na zaplatenie dlhu v lehote 7 dní od doručenia, t.j. v lehote do 12. 8. 2013. Nasledujúcim dňom sa
žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu a žalobcovi tak vzniklo právo od uvedeného dátumu
na zaplatenie úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania
zamietnutá ako nedôvodná, pričom predmetom konania boli úroky z omeškania uplatňované od 3. 8.
2013 (vyčíslením zročného úroku z omeškania), v ktorom čase omeškanie s plnením dlhu žalobca
nepreukázal.

Žaloba o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 11,15% ročne zo sumy 1.683,14 eur od 23. 11. 2013
do zaplatenia bola zamietnutá ako nedôvodná. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. aj spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí
sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti
od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach.
Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca
ako veriteľ preto v danom prípade nebol oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. V danom prípade žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po
vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Z podstaty zmluvného úroku vyplýva,
že predstavuje odplatu za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby
splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti (Rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. konania 8Co/29/2013-98, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
28. 11. 2013, č. konania 9Co/437/2013, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, č.
konania 5Co/165/2013). Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva
do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Podľa publikovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR R 59/1998 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z

omeškania (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014, č. konania 10Co/108/2014-79). Z
dôvodu, že žalobca si uplatňoval zmluvné úroky aj po lehote splatnosti do zaplatenia, žaloba bola v
uvedenej časti zamietnutá ako nedôvodná aj z vyššie uvedeného dôvodu.

V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15
dní prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia, ak účastník mal vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 95% (1.792,04 eur), v ktorej časti bola neúspešná
žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 5% (95,65 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer
úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 90%.
Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo
výške 113 eur (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).
Trovy konania pozostávali aj z odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za
jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 81,33 eur, t. j. za tri úkony právnej služby:
3 x 81,33 eur, spolu 243,99 eur, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na
súdnom pojednávaní dňa 28. 4. 2015 (§ 10 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c) d), vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Odmena za úkon vyjadrenie žalobcu k výzve súdu nemohla byť priznaná. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu bol vyzývaný na doplnenie opisu rozhodujúcich skutočností, ktorý predstavuje
obligatórnu náležitosť žaloby. Opis rozhodujúcich skutočností, spočívajúci v konkretizácii a špecifikácii
uplatňovaného nároku mal byť obsiahnutý už v prvotnej žalobe, za ktorú odmena bola už priznaná.
Odmena prináleží len za kvalifikovaný úkon právnej splužby. Preto odmena prislúchala za podanú žalobu
v spojení s jej doplnením. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s
troma úkonmi právnej služby a to v súvislosti prvými dvoma úkonmi právnej služby vo výške 2 x 8,04
eur a v súvislosti s tretím úkonom právnej služby vo výške 8,39 eur, spolu 24,47 eur. Podľa § 15
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada
cestovného z miesta sídla Piešťan do Liptovského Mikuláša a späť osobným motorovým vozidlom
značky Mercedes Benz, EČV: PN-479BS vo výške 119,40 eur (sadzba základnej náhrady 0,183 eur x
obojsmerná vzdialenosť 412 km, t.j. 75,40 eur; údaj podľa technického preukazu 8,9/100 x 412 km x cena
pohonných hmôt 1,2 eur, t.j. 44 eur). Náhrada za stratu času uplatňovaná právnym zástupcom žalobcu
nemohla byť priznaná, keďže na súdnom pojednávaní zastupoval žalobcu koncipient advokáta, teda
zamestnanec, nie advokát. Podľa výslovnej právnej úpravy náhrada za stratu času prislúcha advokátovi,
nie zamestnancovi. V danom prípade u advokáta zastupujúceho žalobcu, v súvislosti so súdnym
pojednávaním strata času nenastala. Preto nárok na náhradu za stratu času nemohol byť priznaný.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi
prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 20%, t. j. o sumu 77,57 eur. Výška trov právneho zastúpenia tak
predstavovala sumu 465,43 eur. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90%,
teda trovy konania žalobcu 101,70 eur (90% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania) a sumu 418,89 eur (90% zo sumy 465,43 eur, predstavujúci trovy právneho zastúpenia), podľa
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.