Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/575/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208213998
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2208213998.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX. B. XXXX, bytom A. XXX, L.
M., zast. advokátom: JUDr. Ján Végh, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému:
W. M., nar. XX. Q. XXXX, bytom A. XXX, L. M., zast. advokátom: JUDr. Ladislav Bohuniczký, Kukučínova
459, Dunajská Streda, o 1.319,29 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 28. septembra 2011 č. k. 4C/179/2008-292 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a
m i e t a a v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 995,33 eur
a zmluvnú pokutu 0,002 % denne zo sumy 995,33 od 28.5.2007 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, § 456, § 458 ods. 1 a § 517
ods. 1 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne
argumentoval tým, že dokazovaním mal preukázané odôvodnenosť návrhu žalobcu čo do zaplatenia
istiny 995,33 eur spolu so zaplatením zmluvnej pokuty 0,002 % denne z dlžnej čiastky od 28.05.2007
do zaplatenia, preto mu vyhovel. Uviedol, že žalobca poukázal zálohové platby žalovanému za rok
2005, aj za rok 2006 a to v sumách 23.480 Sk za rok 2005 a 34.010 Sk za rok 2006. Zoznam o
prevzatých zálohách bol vyhotovený manželkou žalovaného B. M., ktorá na zoznam k jednotlivým
mesiacom a peňažnej sume napísala aj meno osoby, v tomto prípade označila tam meno žalobcu, i
keď zálohy vždy jej odovzdala a platila manželka žalobcu. Za rok 2005 žalobca zaplatil na zálohách
za odobraný zemný plyn 23.480 Sk, za rok 2006 žalobca zaplatil 4 x 3.625 Sk, t.j. 14.500 Sk a 8 x
1.900 Sk, t.j. 15.200 Sk, t.j. spolu 29.700 Sk. Okrem toho žalobca zaplatil žalovanému čiastku 4.310
Sk, ktorá suma predstavovala nedoplatok za rok 2005. Spolu s nedoplatkom žalobca zaplatil 34.010
Sk. Prvostupňový súd nemal dôvod pochybovať o zaplatení zálohy za november a december 2006 2
x 1.900 Sk, keďže z predloženého zoznamu vyplýva, že tieto dva posledné mesiace
boli napísané na zoznam s tou istou osobou, ktorá vyhotovila zoznam prevzatých záloh aj za
obdobie január až október 2006. Poznámka o tom, že za november a december 2006 boli zaplatené
zálohy po 1.900 Sk a bola zaplatená čiastka 4.310 Sk s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza od
tej istej osoby. V žiadnom prípade súčet zaplatených záloh za rok 2006 sa nerovná sume 32.110 Sk ako
sa nachádza na tomto zozname. Bez započítania čiastky 4.310 Sk žalobca zaplatil zálohu 29.700 Sk a
spolu s čiastkou 4.310 Sk súčet všetkých záloh zaplatených žalobcom predstavuje 34.010 Sk. V konaní
bola tiež preukázaná výška skutočných nákladov za teplo tak za rok 2005 a tiež za rok 2006. Vyplýva to z
pripojených vyúčtovaní a z modifikovaných vyúčtovaní vypracovaných ISTOU Slovakia s.r.o. na základe

výsledkov znaleckého dokazovania. Z týchto dokladov je potom preukázaná aj výška, ktorú mal
žalovaný žalobcovi po vyúčtovaní za rok 2005 a za rok 2006 vrátiť. Tým, že tieto finančné prostriedky
žalovaný žalobcovi nevrátil, bezdôvodne sa na jeho úkor obohatil a je povinný toto obohatenie vrátiť.
Zo zaplatených nákladov za odber plynu je možné žiadať ako preplatok sumu vypočítanú za spotrebu
tepla zo zaplatených nákladov za odber plynu, nakoľko odobraný zemný plyn bol používaný výhradne
na tvorbu tepla a vyúčtované náklady za odobraný zemný plyn mali byť podkladom pre rozpočítanie
týchto nákladov za spotrebu tepla spoločnosťou ISTA Slovakia s.r.o.. Žalovaný bol ten, ktorý disponoval s
celkovým ročným vyúčtovaním za odobraný zemný plyn za roky 2005 a 2006 a tieto údaje postúpil potom
aj správcovi domu OSBD Dunajská Streda listom zo dňa 24.04.2007, pričom sám v priebehu znaleckého
dokazovania znalkyni potvrdil, že odoberaný zemný plyn bol používaný výhradne na výrobu tepla na
kúrenie prostredníctvom plynového zariadenia nachádzajúceho sa v kotolni obytného domu. Zemný
plyn nebol použitý na inú spotrebu. V zmysle dohody zo dňa 10.4.1995 žalovaný bol povinný vykonať
vzájomné vyúčtovanie zálohy do troch dní po obdržaní vyúčtovania SPP š.p. Obranu žalovaného v tom
smere, že za vykázané obdobie roky 2005 a 2006 obytný dom nemal vykázaný preplatok za odobraný
zemný plyn a obytnému domu, resp. žalovanému ako splnomocnenému zástupcovi nikdy neboli vrátené
žiadne peniaze súd považoval za účelové, nakoľko ročné vyúčtovanie za odobraný zemný plyn podľa
výsledkov vykonaného dokazovania bol podkladom pre vyúčtovanie nákladov za teplo na jednotlivé byty
a pri vyúčtovaní nákladov za teplo mali byť zohľadnené zaplatené zálohy jednotlivými majiteľmi bytov
a malo byť vykonané aj vzájomné vyúčtovanie. Túto svoju povinnosť, na ktorú sa žalovaný písomne
zaviazal však nesplnil. Preto ho prvostupňový súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 29.985,17 Sk,
t.j. 995,33 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi vyúčtovanými nákladmi za teplo a zaplatenými
zálohami za rok 2005 (23.480 Sk - 12.572,12 Sk) a za rok 2006 (34.010 Sk - 14.932,71 Sk), rozdiel za
rok 2005 teda je 10.907,88 Sk, za rok 2006 19.077,29 Sk. Rozdiel spolu činí 29.985,17 Sk, t.j. 995,33 eur.
Pri ustálení predmetnej čiastky vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd ako podklad vzal
do úvahy modifikované a prepracované vyúčtovanie nákladov za teplo v súlade so závermi znaleckého
dokazovania, keďže pôvodné vyúčtovanie vzhľadom na údaje poskytnutých žalovaným bolo vykonané
nesprávne. Konečný rozdiel medzi zaplatenými zálohami a vyúčtovaním nákladov za teplo u
žalobcu predstavuje len 995,33 eur a nie žalovanú čiastku 1.319,29 eur v dôsledku čoho vo zvyšku súd
návrh žalobcu zamietol. Taktiež zamietol jeho návrh v časti priznania úrokov z omeškania napriek tomu,
že v priebehu konania navrhovateľ upravil správne výšku úrokov z omeškania. Dôvodom pre zamietnutie
jeho návrhu v tejto časti je skutočnosť, že v zmysle uzavretej dohody zo dňa 10.4.1995 čl. IV. bod
3 za každý deň omeškania sa platí 0,002 % penále z dlžnej čiastky. Vychádzajúc z ust. § 517 odsek
2 O.z. v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu dlžník je povinný zaplatiť popri plnení úroky z
omeškania v prípade, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Súd mal za to, že v danom prípade
v zmysle uzavretej dohody medzi účastníkmi konania odporca v prípade omeškania je povinný zaplatiť
za každý deň omeškania príslušnú zmluvnú pokutu 0,002 %, avšak v tomto prípade navrhovateľovi
nemožno priznať úroky z omeškania ako to on žiadal vo výške 8,5 % ročne z dlžnej čiastky, preto súd aj
v časti úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol. V súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) o trovách konania súd prvého
stupňa rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že
v čase vyhlásenia rozsudku a písomného vyhotovenia rozsudku súd nedisponoval s vyúčtovaním trov
právneho zastúpenia od právnych zástupcov účastníkov a nebolo možné vypočítať a určiť výšku trov
konania podľa výsledku úspešnosti účastníkov v konaní.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu čo do zamietajúcej časti a trov konania, domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.319,29 eur, úrok z omeškania 8,5 %
ročne z uvedenej sumy od 28.5.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,002 % denne zo sumy 1.319,29
eur od 28.5.2007 do zaplatenia ako aj trovy konania. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol,
že za mesiac august a september 2005 nezaplatil zálohu za plyn, pričom pri údaji uvedenom na zozname
prijatých záloh za rok 2005 pre mesiace august a september nebola pri sume 2.960 Sk (98,25 eur)
uvedená žiadna, suma bola rovnako uvedená ako pri ostatných zálohách. Taktiež mu nebola súdom
prvého stupňa taktiež priznaná časť uplatnenej dlžnej sumy vychádzajúc zo znaleckého posudku súdom
ustanovenej znalkyne, keď bolo potrebné vychádzať z pôvodného vyúčtovania a nie až z následnej
zmeny vykonanej 30.3.2011. Nebol dôvod ani na nepriznanie mu zákonných úrokov z omeškania, keďže
nie je možné vylúčiť tak ich priznanie ako aj priznanie dohodnutej zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd
mal taktiež rozhodnúť aj o trovách konania, keď už v čase nariadenia pojednávania za účelom vyhlásenia

rozsudku mal vedomosť o skutočnosti, že rozsudok bude doručovať na pojednávaní po jeho
vyhlásení, preto mal zástupcov upozorniť, aby predložili vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

Žalovaný podal taktiež odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu čo do vyhovujúcej časti,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
žalovanému, ktoré v prípade § 151 ods. 4 O.s.p. vyčísli po výzve súdu. Podľa odvolateľa prvostupňový
súd vec nesprávne právne posúdil, keď konkrétne neuviedol, v čom sú dané znaky bezdôvodného
obohatenia žalovaného a o ktorý z prípadov uvedených v § 451 ods. 2 O.z. sa opiera. Bezdôvodné
obohatenie vzniká predovšetkým tak, že doterajší majetok obohateného by sa mal rozmnožiť, čo sa
v tomto prípade nepreukázalo, s čím sa súd náležite nevyporiadal. Problém bol v tom, že niektorí
nájomcovia neplatili zálohy a žalovaný za nich hradil z vlastných zdrojov, čo vylučuje jeho bezdôvodné
obohatenie. Sám žalovaný mal tiež preplatok, s čím sa súd vôbec nezaoberal. S poukazom
na znalecký posudok odvolateľ uviedol, že žalovaný zaplatil na zálohách oveľa viac ako zaznamenal
platby od obyvateľov domu, čo potvrdila znalkyňa i v rámci výsluchu, keď uviedla, že žalovaný nemal
možnosť preplatky vrátiť, nakoľko s poukazom na str. 15 posudku zaplatil SPP viac, ako dostal od
obyvateľov. S poukazom na vyjadrenie znalkyne zdôraznil, že preplatky mali byť zaplatené z peňazí,
ktoré by žalovaný mal dostať od tých, ktorí riadne za plyn neplatili. Podľa odvolateľa súd nesprávne
označil žalovaného za osobu, ktorá sa bezdôvodne obohatila, pričom za obohateného treba považovať
toho, za ktorého sa plnilo, teda tých, čo zálohy a nedoplatky neplatili a nie toho, komu sa plnenie
poskytovalo. Zdôraznil, že žalovaný v záujme získania plynu od SPP za nižšiu cenu udržiaval bezplatne
kontakt aj za ďalších obyvateľov domu s dodávateľom plynu SPP a.s. a vybavoval súvisiace záležitosti,
pričom povinnosti z uzavretej zmluvy si plnil. Keďže od SPP a.s. žiadne prostriedky nedostal, nemohol
vykonať ani vyúčtovanie, resp. nemal z čoho prípadné preplatky vrátiť. Rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 19. júna 2013 č. k. 11Co/1/2012 - 325 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa na odvolanie oboch účastníkov vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol a
v zamietajúcej časti potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 451, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 724, § 725,
§ 726, § 727 a § 853 ods. 1, § 420 ods. 1, § 415 O.z.. V odôvodnení uviedol, že dohoda
uzavretá medzi účastníkmi 10. apríla 1995, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné
zálohy za odobratý zemný plyn pre celý obytný dom s ôsmymi bytmi pre SPP š. p. nie je právne
pomenovaná, ale podľa svojho obsahu sa jedná o príkaznú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že sa
ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná činnosť. Predmetom príkazu
je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však samotný výsledok obstarania
alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil. Z dohody
uzavretej medzi účastníkmi vyplýva povinnosť žalovaného zastupovať ostatných vo vzťahu k
SPP a naopak, vrátane uhrádzania záloh za odobratý plyn a je v nej obsiahnutý tiež záväzok druhej
zmluvnej strany (strán) uhrádzať zálohy za odobratý zemný plyn v stanovenej lehote. V čl. IV. bod 2
dohody je dohodnuté, že vzájomné vyúčtovanie zálohy sa vykoná do troch dní po obdržaní vyúčtovania
od SPP. Predmetné ustanovenie nehovorí, kto vyúčtovanie vykoná, či to bude individuálnou činnosťou
odporcu alebo spoločnou činnosťou všetkých účastníkov zmluvy. Nejasnosť právneho úkonu nebola
odstránená ani dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, ktoré nebolo zamerané na zistenia,
aká bola vôľa účastníkov tohto právneho úkonu. Z predmetnej dohody nevyplýva povinnosť priamo
odporcovi vykonávať vyúčtovanie zaplatených záloh. Odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k
naplneniu ani jednej zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Majetok odporcu sa tým,
že navrhovateľovi nebol vrátený preplatok za plyn v rozhodnom období v žalovanej výške nezväčšil.
Uplatnenému nároku navrhovateľa nebolo možné vyhovieť ani z iného právneho dôvodu, z titulu náhrady
škody. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi nevyplývala povinnosť odporcu vykonávať komplexnú
správu pohľadávok účastníkov dohody vo vzťahu k SPP a naopak. Jeho povinnosťou vyplývajúcou
z § 727 O.z. bolo iba previesť na ostatných príkazcov všetok úžitok a predložiť im vyúčtovanie, pričom
príkazník nezodpovedal za výsledok a ani nekonal na svoj účet. Konštatoval tiež, že nie všetci vlastníci
bytov v rozhodnom období rokov 2005 a 2006 si plnili svoju povinnosť hradiť určené
zálohy a nedoplatky za zemný plyn, v dôsledku čoho pri konečnom vyúčtovaní od SPP za celý
obytný dom súhrnne nebol evidovaný preplatok, ale nedoplatok. Odvolací súd mal za to, že bezdôvodne
sa obohatili tí užívatelia bytov predmetného bytového domu, ktorí riadne nehradili zálohy a nedoplatky za
plyn. Pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia preto nie je odporca, ale tí užívatelia

bytov, ktorí v rozhodnom období mali nedoplatky. Z uvedených dôvodov v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, ale z
iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa a vo vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. ho zmenil a
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením z 27. októbra 2014 sp. zn. 7
Cdo 249/2014 vyššie označený rozsudok tunajšieho odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, vytýkajúc mu absenciu dostatočného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré dospel
odvolací súd k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie, preto dovolací súd nemá možnosť
posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda
ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení
veci. Taktiež vytkol súdu prvého stupňa nepoužitie ust. § 213 ods. 2 O.s.p. (o povinnosti odvolacieho
súdu poskytnúť účastníkom možnosť vyjadriť sa aj k rozhodujúcim ustanoveniam práva nepoužitým
v prvostupňovom konaní) a takto tiež prekvapivosť a nepredvídateľnosť nových dôvodov na ujmu
práva účastníkov namietať správnosť „nového“ právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý mohol zmeniť
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, iba vlastným opakovaním dokazovania v
potrebnom rozsahu (§ 213 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 451 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

Podľa § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 724 O.z. príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 O.z. príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí.

Podľa § 726 O.z. príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému
zodpovedá akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak
bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.

Podľa § 727 O.z. príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia
príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží
príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 853 ods. 1 O.z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Odvolací súd preto konal ďalej o veci v zmysle § 243d ods. 1 a § 212 ods. 1 O.s.p., napravil dovolacím
súdom vytknuté opomenutie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné v dôsledku čoho
bolo treba napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť (§ 220 O.s.p.) a žalobu vo vyhovujúcej
časti zamietnuť, naopak v časti napadnutej odvolaním žalobcu bolo potrebné rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.) aj keď z iných právnych dôvodov.

Dohoda uzavretá medzi účastníkmi 10. apríla 1995, na základe ktorej sa aj ,,ostatný“ v
zmluve uvedený spolumajitelia plynového zariadenia, t.j. vrátane žalobcu zaviazali uhrádzať žalovanému
mesačné zálohy za odobratý zemný plyn pre celý obytný dom s ôsmymi bytmi pre SPP š.p., je zmluvou
právne nepomenovanou, ktorá však podľa svojho obsahu (i s poukazom na ust. § 853 ods. 1 O.z.) má
náležitosti príkaznej zmluvy, pre ktorú je charakteristické, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu
obstará nejakú vec, alebo vykoná inú činnosť. Pojmovým znakom tejto zmluvy je okolnosť, že smeruje
k obstaraniu záležitosti pre príkazcu a že teda príkazník nekoná za seba pre seba alebo na svoj účet.
Predmetom príkazu je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však už samotný
výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok
nedostavil. Z čl. IV. bod 2 dohody vyplýva, že vzájomné vyúčtovanie zálohy sa vykoná do troch dní po
obdržaní vyúčtovania od SPP, ktoré ustanovenie, ako konštatoval odvolací súd už vo svojom ostatnom
rozsudku, nehovorí o tom, kto vyúčtovanie vykoná, či to bude individuálnou činnosťou žalovaného.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu vyplynulo, že sa vyúčtovanie nikdy nerobilo v
súvislosti so zaplatenými zálohami za plyn, pričom z výpovede žalovaného zasa vyplynulo to, že sa v
roku 1995 stal domovým dôverníkom a plynové hodiny boli napísané na jeho meno, preto vlastne bola
realizovaná dohoda zo dňa 10. apríla 1995 na základe, ktorej vyberal zálohové platby, ktorých výber
bol vykonávaný na základe spotreby za predchádzajúci rok, ktorá sa potom rozpočítala pomerne na
jednotlivé byty. Zo znaleckého posudku č. 6/10 vyhotoveného znalkyňou Ing. Miriam Ševčíkovou, Phd.
vyplynulo, že na zálohách za rok 2005 bolo zaplatených tými, ktorí zálohy v zmysle dohody platili 76.350
Sk, t.j. 2.534,36 eur (Y. W. 29.400 Sk, t.j. 975,90 eur; I. C. 23.475 Sk, t.j. 779,23 eur; A. V. 23.475
Sk, t.j. 779,23 eur), pričom úhrada za plyn SPP predstavovala celkovo za rok 2005 121.876 Sk, t.j.
4.045,54 eur a za rok 2006 bolo na zálohách vyplatených 102.030 Sk, t.j. 3.386,78 eur (Y. W. 34.010
Sk, t.j. 1.128,93 eur; I. C. 34.010 Sk, t.j. 1.128,93; A. V. 34.010 Sk, t.j. 1.128,93 eur), pričom úhrada za
plyn SPP predstavovala celkovo za rok 2006 143.580 Sk, t.j. 4.765,98 eur. Ďalší účastníci predmetnej
dohody, ktorí mali taktiež platiť mesačné zálohy (T. O., D. M., M. T. a D. T.) ich neplatili, pričom rozdiel
vo vybraných zálohách a platbou za plyn vyúčtovaný od SPP za rok 2005 vo výške 45.526 Sk a za rok
2006 vo výške 41.250 Sk uhradil žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že úloha žalovaného pri výbere záloh
spočívala len vo výbere a následnom ,,posunutí“ záloh SPP, t.j., bol akýmsi ,,poštárom“, ktorý v žiadnom
prípade nemohol vo vlastnom mene vymáhať plnenia od tých, ktorí neplatili predmetné zálohy a ktorý
by mal byť nositeľom uvedenej povinnosti, t.j. povinný za neplnenie predmetných povinností.

Tak ako v predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu, tak aj teraz mal odvolací súd za to, že v
danom prípade nedošlo k naplneniu ani jednej zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 2 O.z.. Naopak je nesporné, že majetok žalovaného sa tým, že žalobcovi nebol
vrátený preplatok za plyn v rozhodnom období v žalovanej výške nezväčšil, t.j. nie je a ani nebol
zvýšený o sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou domáha. Nedošlo tu ani k naplneniu skutkovej
podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 O.z., pretože za žalovaného sa neplnilo nič,
čo by mal podľa práva plniť sám, preto nebolo dôvodným vyhovieť žalobe a zaviazať žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia.

Žalobnému nároku však nebolo možné vyhovieť ani z iného právneho dôvodu, z titulu náhrady škody
v zmysle zásady iura novit curia, keďže tu nie je súd viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ho
uplatnil žalobca. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže prísť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k
porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva buď zo všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo zo
zmlúv a iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia § 415 O.z.. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi
nevyplývala povinnosť žalovaného vykonávať komplexnú správu pohľadávok účastníkov dohody vo
vzťahu k SPP a naopak, keď účastníci podľa obsahu dohody dohodli iba povinnosť žalovaného
zastupovať ich vo vzťahu k SPP a hradiť úhrady záloh za odobratý plyn a nebola dohodnutá povinnosť
ani oprávnenie žalovaného prípadné nedoplatky od ostatných vymáhať. Jeho povinnosťou vyplývajúcou
z ust. § 727 O.z.. bolo iba previesť na ostatných príkazcov všetok úžitok a predložiť im vyúčtovanie,
pričom ako príkazník nezodpovedal za výsledok, ani nekonal na svoj účet. Žalovaný mohol zodpovedať
za záväzky užívateľov bytov len do výšky splatených úhrad za plyn, resp. do výšky zostatku platieb,
ktoré mal k dispozícii z čoho vyplýva, že preplatky mohol príkazcom vrátiť iba vtedy, ak vyúčtovanie
bolo v prebytku, t.j. v pluse, teda tým, že za mínusového stavu vyúčtovania nevrátil preplatky, prípadne
nevymáhal nedoplatky, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, čím nebol

naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku jeho zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods.
1 O.z..

Napriek tomu, že niektorí z užívateľov bytov mali preplatky (tu žalobca aj žalovaný), žalovaný ich nemal
z čoho uhradiť, takže celkový výsledok vo vzťahu k SPP bol nedoplatok. Z úhrad platiacich užívateľov
bytov boli čiastočne hradené i nedoplatky tých, ktorí úhrady a nedoplatky riadne neplatili, preto
sa bezdôvodne obohatili tí užívatelia bytov predmetného bytového domu, ktorí riadne nehradili zálohy
a nedoplatky za plyn. Odvolací súd má za to, že úloha žalovaného pri výbere záloh spočívala len vo
výbere a následnom ,,posunutí“ záloh SPP t.j., bol len ,,poštárom“, ktorý v žiadnom prípade nemohol vo
vlastnom mene vymáhať plnenia od tých, ktorí neplatili predmetné zálohy a ktorý by mal byť nositeľom
povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca domáha svojím žalobným návrhom. Na strane riadne neplatiacich
užívateľov bytov predmetného bytového domu vzniklo teda bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454
O.z. tým, že sa za nich plnilo (platbami ostatných užívateľov), to čo podľa práva mali povinnosť plniť
sami, preto pasívne legitimovaným na vydanie daného bezdôvodného obohatenia nie je žalovaný, ale
tí užívatelia bytov, ktorí v rozhodnom období neplatili zálohy za plyn.

Vzhľadom k tomu, že v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá bolo potrebné rozsudok v zmysle § 219
ods. 1 ako vecne správny potvrdiť, aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa a v napadnutej
vyhovujúcej časti bolo potrebné ho za použitia ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že v tejto časti bola ako
nedôvodná zamietnutá.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ i h/ O.s.p. a odseku 2 rovnakého ustanovenia zrušil rozsudok v
časti trov konania a v takomto rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď v takejto časti
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zaťažil vadou na ujmu práva účastníkov na riadne odôvodnené
rozhodnutie, čo je jedným zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku
zaručujú okrem zákonov (§ 157 ods. 2 O.s.p.) aj čl. 46 a nasledujúce Ústavy SR (ústavný zákon SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (oznámenie MZV ČSFR č. 209/1992 Zb.). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa nie je zrejmé, prečo tu malo ísť o zložitý prípad vyžadujúci si odklad rozhodnutia o
trovách konania na neskorší čas v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku
súdu prvého stupňa, t.j. 28.9.2011, pretože argumentácia aplikácie cit. ust. spočívajúca v tom, že v čase
vyhlásenia rozsudku a jeho písomného vyhotovenia súd nedisponoval s vyúčtovaním trov právneho
zastúpenia od právnych zástupcov a nebolo možné vypočítať a určiť výšku ich trov nie je na mieste,
pretože v zmysle § 151 ods. 1 je účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinný ich
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a v zmysle ods. 2 cit. ust. ak ich
nevyčísli tak sa mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Taktiež nebol problém v čase vyhlásenia rozsudku rozhodnúť o náhrade trov konania z hľadiska pomeru
úspechu, pretože z výroku rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva koľko bolo žalobcovi
prisúdené oproti tomu čo požadoval, takže pomer úspechu a neúspechu sa dal matematicky vyjadriť
a v závislosti na tom priznať či už žalobcovi alebo žalovanému náhradu trov konania, resp. vysloviť,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Tu je treba
taktiež poukázať na to, že o trovách by mal napriek vyššie uvedenému rozhodnúť súd prvého stupňa,
pretože tento rozhodol vo veci samej, avšak o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa §
151 ods. 3 O.s.p. (§ 224 ods.3 O.s.p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.