Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210198
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312210198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Fridrichom
Paľkom, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobným návrhom zo dňa 27.9.2012 v prvom rade upozornil na fundamentálnu skutočnosť
spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne
príslušný súd podľa ustanovenia §-u 85 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. z. (Občiansky súdny poriadok, ďalej
len „O.s.p.“).

Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom,

ktorý svojim konaním podľa tvrdenia navrhovateľa vyvolal skutočnosť zakladajúcu právo uplatňované
touto žalobou. Okresný súd Čadca zapríčinil podľa tvrdenia navrhovateľa svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom
súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom
v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný
spor. Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady „nemo debet esse uidex in propri causa.“
Ústavný súd k potrebe uplatňovania objektívneho hľadiska pri posudzovaní skutočností významných

pre rozhodovanie o nezaujatosti sudcov v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 65/05 z 20.4.2005 uviedol cit.: „Pri
skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“ treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú
úpravu, ale predovšetkým ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva.“

Existencia nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a jednak podľa objektívneho

hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere navrhovateľ tvrdil, že ide o zvažovanie zistiteľných
skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť a z uvedeného pohľadu môže mať dokonca
určitý význam aj zjav (zdanie). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudsképráva vo veci Delcourt v. Belgicko, 1971, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže
vykonávaná, ale aj sa musí javiť, že je vykonávaná.“ Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v
demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného

súdu Čadca by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Žalobca preto v zmysle §-u 12 O.s.p. žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým pojednávaním
vo veci veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Čadca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci
a účastníkom konania.

Žalobca v návrhu ďalej tvrdil, že ako oprávnený subjekt - veriteľ zo zmluvy o úvere č. 5861375 navrhol
písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa §-u 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Zb. z.
(ďalej len Exekučný poriadok) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený

navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č.5851175 dlžníkom, ktorého meno ako povinnej je Q. V. nar.XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 7930/2010. Exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd v Čadci, čím došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci

a to v zákonom ustanovenej dobe.

Navrhovateľ poukázal ďalej na ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011
ako aj na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, ktoré
ustanovenia v návrhu cituje. V návrhu sa ďalej navrhovateľ zaoberá odbornou literatúrou, ktorá odborne

rozoberá vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným, ktorý bol v
tomto prípade exekučným titulom. Poukazuje na literatúru a komentár k Občianskemu zákonníku, II.
diel. Praha, Panoráma 1985, na strane 298.

Navrhovateľ hodnotil postup súdu ako neodôvodnený z hľadiska nevykazovania prvkov nadmernej

právnej zložitosti veci a rovnako podľa jeho názoru vec si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu vo veci a aj napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až 3.5.2011, /konanie začalo dňa 8.12.2010/, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 146 dní). Ako dôkaz navrhuje

obsah exekučného spisu Okresného súdu v Čadci, keď neuvádza číslo konania a špecifikuje toto
exekučné konanie iba označením oprávneného a povinného pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.5851175 (registrácia súdneho
exekútora EX 17930/2010, ktorý aj napriek tomu, že navrhovateľ v tomto konaní bol oprávnený a mal
možnosť zistiť spisovú značku, pod akou na Okresnom súde v Čadci bola táto exekučná vec vedená a

nakoniec pri odôvodňovaní uplatňovanej škody okrem iných nákladov uvádza aj urgencie adresované
exekučnému súdu, tak značku neuviedol, teda zjavne žiadnu urgenciu súdu nezaslal.
Hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s §-om 44 ods.
2 Exekučného poriadku a nečinnosť po dobu viac ako 146 dní považoval za neospravedlniteľnú,
pretože súd počas tohto obdobia vo veci nevykonával také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty oprávneného a poukázal opäť na ústavné záruky uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I.ÚS 13/05.
Uvedené navrhovateľ tvrdil v návrhu i napriek skutočnosti vyplývajúcej zo spisu 4 Er 18/2011, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu resp. že exekučné
konanie začalo dňa 17.1.2011 a nie 8.12.2010.2010 ako uvádza navrhovateľv návrhu.

K žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bola pripojená zápisnica spísaná na exekútorskom
úrade JUDr. Krutého 8.12.2010 a teda týmto dňom nezačalo pred súdom exekučné konanie. Súdny
exekútor po cca 40 dňoch od spísania zápisnice doručil súdu žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR
08090/10, ktorý nadobudol vykonateľnosť 28.10.2010.

Dňa 28. 3. 2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a právnemu zástupcovi oprávneného
bolo uznesenie doručené 11.4.2011. Proti uzneseniu nepodal odvolanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 27.4. 2011. Uznesením z 24.8.2011 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie o
zastavení konania doručil právnemu zástupcovi oprávneného /navrhovateľ v tomto konaní/ dňa28.9.2011 a exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 29.9.2011. Proti uzneseniu nebolo podané
odvolanie. Zo spisu 4 Er 18/2011 nevyplýva, ženy navrhovateľ. Je nelogické, aby súdu v uvedenom
exekučnom konaní navrhovateľ dňa 2.7.2009, 23.9.2009 , 13.112009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010

a 25.5.2011 posielal urgencie a sťažnosti na prieťahy v konaní, keď návrh na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor súdu 17.1.2011, teda do tohto dátumu urgencie nemali byť
prečo súdu doručované, keď konanie nebolo začaté!
Uvedené tvrdenia súd považoval za nepravdivé a účelovo vymyslené.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že nedisponuje rovnopismi exekučného titulu a ďalších listinných dôkazov
nemôže byť vyhodnotené v neprospech procesného súdu a dôvodom prenesenia dôkazného bremena
na súd.
Všetky rozhodnutia súdu sa doručujú účastníkom konania resp. ich právnym zástupcom a je vecou
spolupráce účastníka konania s právnym zástupcom o konaní, doručovaných dôkazoch a rozhodnutí.
To platí aj o spolupráci účastníka exekučného konania so zvoleným exekútorom. Táto spolupráca

so zvolenými právnymi zástupcami a exekútormi upravujú príslušné právne predpisy o advokácii a o
exekútoroch a kontrolovať spoluprácu oprávneného s nimi nevyplýva z Exekučného poriadku. Teda
neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že nemá k dispozícií potrebné listinné dôkazy, na základe ktorých je
povinný označiť presne dôkazy a náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. l OSP.

Navrhovateľ si aj napriek nepredloženiu žiadnych konkrétnych a relevantných dôkazov z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyčíslil nasledovne:

A) Majetkovú škodu, v celkovej výške 175 € predstavujúca náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu / a to žiada
navrhovateľ aj napriek tomu, že povinný bol na neznámom mieste. Paušalná suma nebola preukázaná

a v iných konaniach /konkrétne v senáte, ktorý rozhoduje i v tejto veci/ si uplatňuje navrhovateľ škodu
na inom princípe.
B)
Zároveňsinavrhovateľakopoškodenýuplatňujenáhradunemajetkovejujmy vpeniazoch,pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručeného čl 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručené čl.6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,

ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodeného.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku poškodeného,

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencií poškodeného.
Navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 269,22 €, ktorú vyčíslil za obdobného, ním
tvrdeného skutkového stavu iným spôsobom / napr.: v konaní 8C 225/2012 a iných OS Čadca/.

Argumentuje vytvorením situácie, pre ktorú nesprávnym úradným postupom súdu sa vytvorila situácia
nemožnosti súdneho uplatňovania jeho pohľadávky s prísl.

Uvedené tvrdenie nie je navrhovateľom preukázané, je nepravdivé a nerealizované. Súdu na svoje

tvrdenia o výške majetkovej škody nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Navrhovateľ opomína zistené
skutočnosti, že úvery, ktoré vzhľadom na výšku úrokov, poplatkov a svoje možnosti nie sú schopní dlžníci
splácať, dostáva ich do zadlženosti , ktoré poznatky má procesný súd zo stoviek obdobných vecí, ktoré
procesný súd a všeobecné súdy SR rozhodovali a rozhodujú.Štát nemôže suplovať straty z takéhoto podnikania, keď samotný veriteľ - navrhovateľ porušuje právne
normy na ochranu spotrebiteľa a negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou a špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľa / napr. Spotrebiteľské centrum, článok v denníku SME zo dňa

16.07.2012 a iné/.

Na základe ďalších tvrdených skutočností a uvádzaných stanovísk Ústavného súdu SR dospel
navrhovateľ v žalobnom návrhu k záveru, že súd pri rozhodovaní o tomto nároku navrhovateľa má
rozhodnúť v prvom rade medzitýmnym rozsudkom v zmysle §-u 152 ods. 2, veta druhá in fine O.s.p.

na základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, ako škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č5851175 s dlžníčkou Q. V. a na základe tvrdených
skutočnostívyplývajúcichzobsahužalobnéhonávrhumalbysúdrozhodnúťrozsudkomtak,žežalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 269,22

€ do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote hradiť žalobcovi trovy súdneho konania, ktoré
poukáže na účet právneho zástupcu, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Súd doručil kópiu návrhu žalovanej, ktorá sa vo veci vyjadrila k žalobnému návrhu navrhovateľa.

Vo svojom vyjadrení žalovaná zaujala stanovisko, že pokiaľ navrhovateľ namieta činnosť Okresného
súdu Čadca spočívajúcu v tom, že okresný súd v jednotlivých exekučných konaniach rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom poverenie
vydal, na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Poukazovala na špecifikáciu

žalobného návrhu spočívajúcu v materiálnej škode určenej sumou 175 € a nemajetkovej ujme 269,22 €
ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti ako ničím nepodloženej a nepreukázanej.

Žalovaná poukázala na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 99/1963 Zb. z., ktorý
dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie

je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné
podmienkykonania.Poukázalnazmätočnépodaniežalobnéhonávrhunavrhovateľa,pretoževžalobách
uplatnených hromadne žalobcom sa vyskytujú viaceré nedostatky. Sú napríklad zmätočné označenia
povinných, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných
exekučnýchkonaní,ktorésúvedenénasúde,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumydoručeniapodanína

súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody
v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namieta, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a podobne
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša

celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná
zdôraznila, že tvrdenia žalobcu uvádzané, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného
exekučného konania, sa nezakladá na pravde, je zavádzajúce tvrdenie minimálne z toho dôvodu, že
práve oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody,
má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu

mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu pre porušenie
jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a uviedol príklady rozhodnutia Ústavného súdu SR
ako sp. zn. II. ÚS 212/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V tomto momente nie je jasný ani titul

nároku na náhradu škody, pretože žalobca si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, avšak na druhej strane z dôvodu nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote.
Pokiaľ uvádza navrhovateľ prieťahy v konaní, v prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či vyučil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Žalovaná poukázala
na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3.5.2011 č. konania III. ÚS 69/2011-25 a tiež
poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy vkonaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR a takýto postup navrhovateľ
nevyužil.

Žalovaná tiež poukázala na podmienky uplatnenia nároku na súde, náhrady škody zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to v zmysle §-u 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z.,
poukázala vo svojom vyjadrení na ďalšie ustanovenia citovaného zákona a povinnosti, ktoré vyplývajú
poškodenému pri uplatňovaní si správa na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktoré
vo svojom vyjadrení presnejšie špecifikovala.

K nesprávnemu úradnému postupu tvrdenému zo strany navrhovateľa poukazovala na posudzovanie
otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinností súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, keď odkázala na ustanovenie §-u 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Zb. z. v znení zák. č. 412/2012 Zb. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
Žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením
nepredložil.
Žalovaná poukázala na prax, že lehota na vydanie poverenie exekútorovi je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45 ods. 1 písm. c) zák.
č.244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní. V tomto kontexte poukázala na ustanovenie Exekučného
poriadku a vo všeobecnosti na judikatúru Ústavného súdu SR.

K existencii prieťahov v konaní žalovaná zaujala stanovisko, že v konaní o náhradu škody v zmysle

zák. č. 514/2003 Zb. z. podľa §-u 9 ods1 je treba vychádzať z existencie prieťahov len v prípade, ak
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súd pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti žalobca k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a žalovaná teda k
tomuto tvrdeniu žalobcu zaujala stanovisko, že nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú

a zaoberala sa týmto svojim tvrdením podrobnejšie.

Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania, pretože ako to vyplýva zo skutočnosti uvádzaných
žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v
období pred marcom 2009, v prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota
na uplatnenie tohto nároku, premlčacia lehota uplynula v každom jednotlivom prípade po troch rokoch
od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
K otázke materiálnej škody zaujala stanovisko, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Zb. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody, túto riadne vyčísliť,

rovnako ako v otázke nemajetkovej ujmy, ktorú pri posudzovaní takéhoto nároku sa prihliada najmä na
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Žalovaná sa vo vyjadrení podrobnejšie zaoberá jednotlivými predpokladmi a poukazuje na aspekt

prihliadnutia na dobré mravy, pričom nemajetková ujma má byť priznaná s prihliadnutím na poškodenú
osobu. Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod. č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný
stálemupredstaviteľoviSlovenskejrepublikypriEurópskejúnii,vktoromEurópskakomisiapoukázalana
to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov

ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267
ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (VEC C-76/10) a dáva do pozornosti žalovaná celý text priloženého
listu, pričom poukazuje príklady niektorých výňatkov.Napríklad formulár zmluvy Pohotovosť, s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky
poskytovaniaúveru(VP),ktorésaodchyľujúodkogentnýchustanovenínaochranuspotrebiteľa,a)alebo
pomerne flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, z ktorých niektoré

uvádza vo svojom vyjadrení v ďalšej časti. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu
verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov, napr. Spotrebiteľské
centrum, svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý žalovaný prikladá v prílohe
svojho vyjadrenia, z ktorého vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa
uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadnu závažnú

nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon
domohli svojich práv s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na
nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky.
Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá
sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu zo svojich radov. S prihliadnutím na ďalej popísanú
charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná
vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zaujala stanovisko, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Rovnako k príčinnej súvislosti poukázala žalovaná na ustanovenie §-u

5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. a podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden
jav ako príčina vyvoláva druhý jav ako následok).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaná zaujala stanovisko, že žalobca

nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol
o návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zák. č. 514/93 Zb. z., považuje žalovaná žaloby za právne neopodstatnené a
žiada, aby Okresný súd Čadca žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Súd na daný právny vzťah primárne aplikoval zák. č. 514/2003 Zb. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004.

K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, že prieťahom v konaní malo dôjsť po účinnosti
uvedeného zákona, zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa §-u 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Okresný súd okrem osobitného zák. č. 514/2003 Zb. z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o náhrade škody, 3. diel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu na vzniku škody, čl. 48, ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Exekučný poriadok.

Právomoc Okresného súdu v Čadci na konanie a rozhodnutie podľa §-u 8 O.s.p. a §-u 15, 16
zák. č. 514/2003 Zb. je daná.

Súd toto konanie nezastavil podľa §-u 103, §-u 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. Ku dňu rozhodovania súdu
podľa §-u 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu.
Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o
predbežné prejedanie nároku v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2, druhá veta zák. č. 514/2003 Zb. z.):
„Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona

uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.“ Na okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadosti
o predbežnom prejednaní nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti
potvrdila vo svojom vyjadrení aj odporkyňa. Súčasťou žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho
sporu. Tým mal súd splnenú podmienku zo strany navrhovateľa podľa §-u 15, 16 zák. č. 514/2003 Zb.
z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci

súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Okresný súd v Čadci neodmietol návrh navrhovateľa podľa §-u 43 ods. 1, 2 O.s.p. Z návrhu navrhovateľa
je zrejmé, že žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a
nemajetkovej ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku, keď navrhovateľ žiada
priznať nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku

čoho mu nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť.
Skutočnosť, že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia
dôkazného bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie
existujúcich konkrétnych tvrdení.
Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v

návrhu (§ 79 ods. 1 a 2 O.s.p.). Takýmto postupom by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti
účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom
prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do
hmotného ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2 O.s.p.).

Na nariadený termín pojednávaní sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili, predvolanie
prevzali pred prvým pojednávaním, nariadeným na deň 16.4.2015 dňa9.4.2015 na ktorý termín sa
nedostavil ani jeden z účastníkov. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej
neprítomnosti.
Navrhovateľprostredníctvomprávnehozástupcudňa9.4.2015súdudoručilnávrhnaprerušeniekonania

vzhľadom na rozhodovanie Európskeho súdneho dvora pre porušenie práva Európskej únie a uvedené
konanie sa týka ako účastníka spoločnosti POHOTOVOSť s.r.o.

Súd návrh na zrušenie termínu pojednávania zamietol a vo veci konal v zmysle § 101 ods.2 OSP v
neprítomnosti účastníkov a konanie neprerušil, pretože nepovažoval dôvod, ktorý navrhovateľ uvádzal

za dôvod zásadného významu pre ktorý by mal toto konanie prerušiť.

Súd konal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá
s takým procesným postupom súhlasila.
Zákonná sudkyňa rešpektuje rozhodnutie II. stupňového súdu v rozhodovaní o nestrannosti sudcu a

súdu v obdobných veciach rozhodnutých v stovkách vecí rovnakých účastníkov ako v tomto konaní.

Súd v zmysle §-u 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vykonal dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov z č.l. 9 - 133 spisu, ktorého obsah tvoria aj dôkazy zistené zo spisu 4 Er18/2011.

Z vyjadrenia žalovanej z č.l. 32 až č.l. 41 vyplýva, že žalovaná považuje žalobný návrh navrhovateľa
za nepreukázaný a popiera, že by činnosťou Okresného súdu v Čadci v namietanom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, zaujala stanovisko, že žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody
ani prípadnej nemajetkovej ujmy a vzhľadom na to neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o návrhu na vydanie poverenia po zákonom

stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. .

Súd sa v súvislosti s vyjadrením žalovanej k žalobnému návrhu oboznámil aj s prílohami, ktoré boli
žalovanou k svojmu vyjadreniu v kópii pripojené a to stanovisko Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť, ktoré vo svojom liste konštatuje, že útvary komisie dostali v súvislosti s

podnikateľskými praktikami spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a ďalších nebankových inštitúcií pôsobiacich
na trhu, spotrebiteľských úverov sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov, keď v liste cituje čísla uvedených sťažností ako (CHAP 2010) 651
a 829 ako aj od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov (HOOS, CHAP 2010) 1208 a útvarykomisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove vo veci C-76/210. Ďalej sa konštatuje
v uvedenom liste, že sa javí, že týmito praktikami je postihnutá veľká časť obyvateľov Slovenska,

pričom ide najmä o občanov s nízkymi príjmami. Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú
predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných
podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich
zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií,

okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako
predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľov.
Uvedené sťažnosti a vec, ktorá bola predložená na prejudiciálne konanie, súvisia predovšetkým
so smernicou č. 87/102/EHS a smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, so
smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj s právnymi
predpismi prostredníctvom, ktorých sa tieto smernice transponovali do slovenského právneho poriadku.

Relevantné môžu byť aj ďalšie slovenské právne predpisy a právne predpisy EÚ, predovšetkým
smernica 2005/2009/ES o nekalých obchodných praktikách. V ďalších prílohách sú pripojené relevantné
právne predpisy EÚ a právne predpisy Slovenskej republiky, keď okrem iných skutočností sa uvádza, že
základnou podstatou pravidiel na ochranu spotrebiteľa je navyše to, že pokiaľ neexistujú ustanovenia,
ktoré by to stranám umožňovali, nesmie sa uplatňovanie týchto pravidiel vylučovať alebo obchádza

prostredníctvom zmluvných dojednaní. To znamená, že vo všeobecnosti sa zmluvné strany v zmluve
uzavretej medzi obchodníkom a spotrebiteľom nemôžu od takýchto ustanovení odchýliť tak, aby to bolo
na škodu spotrebiteľa.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zák. č. 514/2003 Zb. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3
ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo

nezákonným rozhodnutím sú: 1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré
spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy § 3 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 514/2003 Zb. z., § 5 ods.
1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Zb. z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zák. č. 514/2003

Zb. z. ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka), 3/ príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla a k týmto bodom je treba uviesť, že
v tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti: a) nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíva v nečinnosti, prieťahov v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale až s omeškaním 11 mesiacov, b) nesprávnym úradným postupom

súdu, nesprávnou aplikáciou zákona napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o
vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa §-u 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§-u5ods.1zák.č.514/2003Zb.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa §-u 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa §-u 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z., právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súdenom prípade navrhovateľ tvrdil skutočnosti, ktoré sú v rozpore s obsahom exekučného spisu,
vydaného poverenia na vykonanie exekúcie.
Bez ohľadu na vykonané dokazovanie všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny
úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované,
tak ako je uvedené vyššie, v rámci vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho
konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti. Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny
úradný postup ako ho predpokladajú ustanovenia z.č. 514/2003 Z.z.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v
konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Je potrebné skúmať všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup (I. ÚS 16/02, I. ÚS 63/00). V danom prípade nešlo o taký prieťah, aký má na
mysli zákon a vzhľadom na náročnosť sporu, ktorý sa týkal posúdenia rozhodcovského rozsudku, súd
ani nevyhodnotil, že by došlo k prerokovaniu veci bez zbytočného prieťahu. Súd mal ďalej preukázané,

že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím, t. j. že nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné
rozhodnutie. Sám nevyužil zákonné možnosti riadnych opravných prostriedkov proti uzneseniu, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá, rovnako i proti uzneseniu o zastavení
exekučného konania, prípadné sťažnosti adresované predsedovi súdu, Ústavnému súdu SR resp.

možnosť občiansko-právnou žalobou zo zmluvného vzťahu svoj nárok proti účastníkovi úverovej zmluvy
na zaplatenie.

Vzhľadom na to, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikovaní logického výkladu
je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť

pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje nad
rámec zákonnej povinnosti.

Podľa §-u 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Zb. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona

pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

ju uspokojiť inak. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 §-u 17 za
predpokladu ods. 3 uvedeného §-u sa prihliada najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej škody a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom postavení.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto konaní
navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol
exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže domôcť takto vymáhanej škody pri aplikácii iných právnych
prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla.

Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované
režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú a skutočnú škodu, pretože sú
vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa.Navrhovateľ je podnikateľský subjekt a náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu
obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikateľa musí byť
ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj primerané podnikateľské riziko - možnosť ekonomického

neúspechu obchodných prípadov, najmä ak si takýto neúspech privodil nerešpektovaním zákonných
postupov a zásad vyváženosti pri uzatváraní zmluvných vzťahov. Navrhovateľ v tomto prípade
nepreukázal ani vznik podmienok podľa §-u 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z. na náhradu nemajetkovej
ujmy.

Návrh je v tomto smere všeobecný a nepreskúmateľný. Navrhovateľ nekonkretizoval, prečo samotné
konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z
predpokladov a nepredložil žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková
(morálna) ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť
ujmy, závažnosť následkov.
Všetky kritériá je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako

právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z
úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje,
výška zmluvných pokút a zmluvných úrokov nezodpovedá zákonu. Príjmy navrhovateľa z týchto
úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať zásadný ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu. Je preto povinnosťou

navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť), tak ako to robia iné bankové peňažné
ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverenia solventnosti,
spôsobilosti na právne úkony dlžníkov nemožno vykladať na ťarchu odporkyne.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa §-

u 17 ods. 2 a 3 písm. b) zák. č. 514/2003 Zb. z. a podmienky podľa §-u 17 ods. 3 citovaného zákona
písm. a), c), d) sa podľa názoru súdu nedajú vzťahovať na právnickú osobu ale iba na fyzickú osobu.

Rozpor s dobrými mravmi podľa §-u 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa
a nie na strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom

poskytoval úver osobám nedostatočne finančne zabezpečeným, opakovane poskytoval úvery v rozpore
s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takémuto konaniu súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu. Vyplýva to aj zo stanoviska, ktoré bolo oboznámené ako príloha k vyjadreniu žalovanej,
keď Európska komisia má takéto poznatky, konkrétne o činnosti navrhovateľa. Nemožno konštatovať,
že na strane navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo

poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s
ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Práve naopak, toto dobré meno bolo poškodené
samotnoučinnosťouazmluvnýmipodmienkaminavrhovateľa,takakotovyplývaajzprílohpredložených
odporcom vo svojom vyjadrení a z verejnej mienky, ktorá je už v súčasnej dobe notoricky známou. Súd
je toho názoru, že navrhovateľ svoje dobré meno poškodil sám svojou činnosťou v rozpore s predpismi

na ochranu spotrebiteľa a obchodné meno navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci,
ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie druhej podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné

rozhodnutie a to vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností
(nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá mala vzniknúť

navrhovateľovi porušením povinností. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamo príčinnú súvislosť
s rozhodnutím exekučného súdu a tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania
rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdení prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku
tvrdenej škody. Práve naopak, z viacerých prejednávaných vecí navrhovateľa z obdobného skutkového
stavu, kedy sa na pojednávanie dostavili ako svedkovia povinní, ktorí boli v obdobnej situácii ako v

tomto konaní povinný Š. S., mal súd preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený z poskytnutého úveru
si vôbec žiadnym spôsobom neoveroval, či uvedené osoby sú schopné poskytnuté úvery splatiť a či nie
sú proti ním vedené rôzne ďalšie exekučné konania pre vymáhanie dlhov iných veriteľov. Navrhovateľ
bol v tomto konaní povinný preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu pre tvrdenými prieťahmibola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom
rozsahu. Bol povinný preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu
došlo k takému zmenšeniu majetkové príjmu povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť

pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu škodu. Toto dôkazné bremeno navrhovateľ neuniesol a
preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností
exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou škodou.
Práve naopak, súd zaujal stanovisko, že žalovaná a v podstate Slovenská republika ako taká, nemôže
suplovať splácanie úverov navrhovateľovi, ktorý bez potrebnej opatrnosti a dodržiavania právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa, / v tomto prípade právnickej osoby - živnostníka/, primeraných a v
súlade so zákonom poskytovaných úrokov a nákladov na takéto úvery, nemôže zodpovedať štát, ktorý
podnikateľskému subjektu takýmto spôsobom, aký si uplatňuje navrhovateľ ušlý zisk má suplovať.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne súd sa zaoberal aj premlčaním nároku,
keď premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru,

že nárok navrhovateľa na náhradu škody je neexistujúci a súd rozhodol, že štát nie je povinný takýto
nárok uhradiť.

Navrhovateľ opakovane tvrdí, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci.Odmietaplatiťsúdnypoplatokzavznesenúnámietkuzaujatosti,avšakneakceptujerozhodovanie

vo veci sudcami Okresného súdu v Čadci a z tohto dôvodu o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu
v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky navrhovateľa, ale na
základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §-u 15 O.s.p. z dôvodov
uvedených v §-e 14 ods. 1 Os.p. predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a ten následne
nadriadenému súdu na rozhodnutie o vylúčení.

Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa §-
u 15 a) ods. 1 O.s.p. v spojení s §-om 14 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že neuplatnil navrhovateľ
procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý vec prejednáva, vec nebola
nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke navrhovateľa. Nadriadený súd a

ani predseda Okresného súdu v Čadci nerozhodoval o procesnom práve navrhovateľa. Teda procesné
právo navrhovateľa rozhodnutím tak predsedu okresného súdu ako aj rozhodnutím nadriadeného súdu
nemohlo byť porušené.

Zákonná sudkyňa v tejto veci tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v súlade so

zákonom a nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. Ústava SR, zákonné
práva na vylúčenie sudkyne z prejednania a rozhodovania vo veci. Súd túto skutočnosť zdôrazňuje s
poukazom na právny názor vyslovený NS SR vo viacerých rozhodnutiach v otázke vylúčenia sudcov z
rozhodovania veci, ktorá súvisí s rozhodovaním iného sudcu,/ sudcov /toho istého súdu.
Podľa §-u 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ako
súd dal na takéto konanie podnet. Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa §-u
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Toto ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť, avšak nejde o kogentné
ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie
je obligatórne a preto súd v tomto prípade konanie neprerušil.

Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). V tomto prípade touto otázkou
je zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa nie
je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.

Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa. Súd v tejto súvislosti zamietol aj
návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná právo na náhradu
účelne vynaložených trov na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, ktorej patrí právo na náhradu trov konania, táto si však
náhradu trov konania neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania neprisúdil.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa §-u
4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.“

Podľa §.u 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol a nezaviazal ju ako úspešnú účastníčku
konania s poukazom na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen navrhovateľ, čo je ďalší dôvod,
pre ktorý súd nezaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na

plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).