Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112235737
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112235737.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Róbert Kollár - Veľkoobchod s potravinami, s miestom podnikania 013 12 Turie 332, IČO: 33 859 850,
právne zastúpený JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom s miestom výkonu činnosti Hodžova 13, 010 01
Žilina, IČO: 14 215 934, proti odporcovi: Ľ. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/X, XXX XX A., štátny občan
SR, o zaplatenie 2.626,26 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.349,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.349,54 eur od 05.01.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 1.276,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 %
ročne: zo sumy 2.626,26 eur od 01.09.2012 do 04.01.2013 a zo sumy 1276,72 eur od 05.01.2013 do
zaplatenia zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 08.10.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 10.10.2012
sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal toho, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu 2.626,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.626,26 eur
od 01.09.2012 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ podaný návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola

dňa 07.11.2008 uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej bol odporca u navrhovateľa v hlavnom
pracovnom pomere vo funkcii vodič - skladník. Dňa 15.05.2012 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda
o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej odporca prevzal hmotnú zodpovednosť okrem iného i za
zverený tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh a obrat. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že dňa 21.06.2012 v čase od 12.00 do 12.15 hod. zabezpečoval odporca pre neho rozvoz tovaru
motorovým vozidlom Mercedes Benz ATEGO, EČ: A. XXX X.. Vozidlo odparkoval pred predajňou

potraviny na Prejtskej ul. v Dubnici na Váhom, pričom neznámy páchateľ z vozidla odcudzil peňaženku,
v ktorej bola uložená peňažná hotovosť vo výške 2.626,26 eur, ktorá predstavovala tržbu patriacu
navrhovateľovi. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ V Trenčíne ČVS: ORP-920/DC-TN-2012 zo dňa
09.08.2012 bolo trestné stíhanie pre prečin krádeže prerušené, na koľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Odporca mu svojim ľahkovážnym konaním,
keď ponechal v kabíne auta peňažnú hotovosť, spôsobil škodu v celkovej výške 2.626,26 eur. Listom zo

dňa 22.08.2012 vyzval odporcu k náhrade škody, odporca však na výzvu nereagoval.Podľa ust. § 172 ods. 7 O.s.p., ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s
právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor
netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd

nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj
po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

Na výzvu súdu zo dňa 17.10.2012, že návrh je v časti uplatnenej výšky nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, navrhovateľ upravil podaním zo dňa 16.11.2012
doručeným súdu dňa 19.11.2012 žalobný návrh, pričom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu

sumu 2.626,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.626,26 eur od
01.09.2012 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania. Týmto sa predmetom konania stala
už len tá časť návrhu, ktorá zodpovedala žalobnému petitu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa
16.11.2012.

Súd tak so súhlasom navrhovateľa v zmysle ust. § 172 ods. 7 O.s.p. vo veci vydal platobný rozkaz č. k.
25Ro/325/2012-21 zo dňa 07.12.2012, ktorým vyhovel návrhu v zmysle jeho úpravy vykonanej podaním

navrhovateľa zo dňa 16.11.2012.

Keďže odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor podaním zo dňa 14.01.2013,
došlo ex lege podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu.

Odporca v podanom odpore namietal, že za vzniknutú škodu nezodpovedá. Ako sám navrhovateľ v
návrhu uviedol, bolo začaté i trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktoré je prerušené, keďže sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Nebol označený ani za
osobu podozrivú z krádeže.

Odporca potvrdil skutkové tvrdenie navrhovateľa, že v deň spáchania trestného činu zabezpečoval pre
navrhovateľa rozvoz tovaru motorovým vozidlom, ktoré užíval kolega, pretože ho navrhovateľ požiadal
o záskok tohto kolegu, ktorý si náhle vzal dovolenku. K vozidlu existoval i náhradný kľúč, ktorým kolega

Y. Ď. v tom čase mal disponovať. K odcudzeniu tržby došlo úmyselným konaním tretej osoby, čo
navrhovateľ i výslovne vo svojom návrhu i uvádza. Treba poznamenať i to, že tržba bola odcudzená zo
zamknutého motorového vozidla, a to bez použitia násilia. Ďalej odporca uviedol, že bol zamestnancom
navrhovateľa od roku 2008 a dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzatvorená až 15.05.2012, tzn. po
tom, čo navrhovateľa informoval o skončení pracovného pomeru, pretože mal v tom čase lepšiu ponuku.

Počas trvania pracovného pomeru a pred podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti nakladal i s
omnoho vyššou tržbou, ktorú vždy odovzdal navrhovateľovi. Súpisky tržieb by mal mať navrhovateľ k
dispozícii.Pretonemožnosúhlasiťstvrdenímnavrhovateľa,žekonalľahkovážne.Vozidloriadnezamkol,
a to i napriek tomu, že sa od neho vzdialil na nie viac ako 3 min., kvôli návšteve potravín, pričom bolo
zaparkované hneď pri vchode potravín. Odporca súčasne nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa o

prísnom zákaze zamestnávateľa o nechávaní tržby v kabíne auta. Žiaden takýto príkaz vydaný nebol.
Otázkou zostáva, aké podmienky vytvoril navrhovateľ pre to, aby nedochádzalo ku škodám na majetku
a či si za vzniknutú škodu nezodpovedá sám. Rovnako treba preskúmať i možnú zodpovednosť osoby,
ktorá mala náhradný kľúč od vozidla. Domnieva sa, že navrhovateľ nepreukázal, že postupoval v
súlade s ustanoveniami o náhrade škody podľa Zákonníka práce. Odporca žiadal, aby súd v konaní

preskúmal aj určitosť dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 15.02.2012 a či táto dohoda zakladá
jeho zodpovednosť podľa ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Záverom odporca uviedol, že nakoľko
došlo ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, za posledný odpracovaný mesiac mu nebola
vyplatená mzda, a preto i on má pohľadávku voči navrhovateľovi, ktorú si chce voči navrhovateľovi v
konaní uplatniť. Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby súd zrušil v uvedenej veci platobný rozkaz a

nariadil vo veci pojednávanie, pretože chce svoje právo hájiť na riadnom verejnom ústnom pojednávaní
a aby bolo rozhodnutie vykonané na základe vykonaného dokazovania.

Navrhovateľ sa k odporu odporcu proti platobnému rozkazu vyjadril podaním zo dňa 27.02.2013,
v ktorom uviedol, že skutočnosti udávané odporcom v podanom odpore sú z hľadiska ustálenia
zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu absolútne irelevantné. Ďalej navrhovateľ poukázal na

uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a na to, že doposiaľ nebolo preukázané, že za vzniknutú
škodu zodpovedá iná konkrétna osoba a odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že škoda vznikla
celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Súčasne navrhovateľ poukázal na znenie ust. § 178 ods. 1
Zákonníka práce. Napokon mal navrhovateľ naďalej za to, že na základe uzavretej dohody o hmotnejzodpovednosti je jednoznačne stanovená zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu a naďalej tak
žiadal zaviazať odporcu na žalované plnenie v celom rozsahu.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 02.02.2015 sa vyjadril k mzdovým nárokom odporcu za mesiace jún až

august 2012 tak, že za mesiac jún bola odporcovi vyplatená čistá mzda v celkovej výške 246,46 eur,
nakoľko v uvedenom mesiaci odporca odpracoval celkovo 136 hodín, 1 deň čerpal dovolenku a 6 dní
bol práceneschopný. Za mesiac júl bola odporcovi vyplatená čistá mzda v celkovej výške 246,75 eur,
nakoľko v uvedenom mesiaci odporca odpracoval celkovo 56 hodín, 10 dní čerpal dovolenku a 6 dní bol
práceneschopný. Za mesiac august odporcovi nebola vyplatená mzda, nakoľko v uvedenom mesiaci

odpracoval celkovo 56 hodín, pričom v súvislosti so skončením pracovného pomeru do 10.08.2012 mal
odporca prečerpaných 7 dní dovolenky (56 hodín) za kalendárny rok 2012. Z uvedeného dôvodu mu
nárok na mzdu nevznikol. Odporcovi ku dňu skončenia pracovného pomeru vznikol nárok na čerpanie
dovolenky za kalendárny rok 2012 v rozsahu 12,5 dňa, vyčerpaná dovolenka však predstavuje 19,5 dňa.

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 14.11.2014, dňa 16.01.2015
a dňa 27.02.2015, a to v prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa s výnimkou

dňa 16.01.2015 za neúčasti navrhovateľa podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže sa na pojednávanie
s ospravedlnením, že je na pracovnej ceste v zahraničí, neustanovil a nepožiadal o odročenie
pojednávania. Právny zástupca odporcu (JUDr. Martin Olos, advokát), ktorého odporca splnomocnil na
svoje zastupovanie ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 14.11.2014 sa ani na jedno pojednávanie
bez ospravedlnenia neustanovil, pričom odporca uviedol, že o termíne pojednávaní mal jeho právny

zástupca vedomosť. Z dôvodu neúčasti jeho právneho zástupcu na pojednávaniach však odporca o
odročenie pojednávaní nežiadal a na pojednávaní dňa 27.02.2015 odporca plnomocenstvo udelené jeho
právnemu zástupcovi ústne do zápisnice o pojednávaní odvolal. Dňa 20.03.2015 súd verejne vyhlásil
tento rozsudok.

Navrhovateľ po celý čas konania aj na pojednávaniach zásadne zotrval na svojej skutkovej a právnej

argumentácii. Pokiaľ sa týka predbežného právneho posúdenia súdu (§ 100 ods. 1 veta tretia O.s.p.) na
pojednávaní dňa 14.11.2014 o tom, že súd má za to, že predmetná dohoda o hmotnej zodpovednosti
sa na daní prípad nevzťahuje a teda nemožno v danom prípade uvažovať o zodpovednosti odporcu
podľa ust. § 182 Zákonníka práce, ale len o zodpovednosti odporcu podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka
práce, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu

na podanom návrhu, pričom ak by sa súd v ďalšom pri svojom rozhodovaní pridržiaval svojho
predbežného právneho posúdenia, v takomto prípade má za to, že by mala byť navrhovateľovi priznaná
škoda vo výške podľa ust. § 186 ods. 2 zákonníka práce, a to v rozsahu 4-násobku priemerného
mesačného zárobku, t. j. v sume 1.364,- eur, ku ktorej dospeli na základe toho, že odporca v období
prvého kalendárneho štvrťroka 2012 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 341,- eur a

štvornásobok tejto sumy je suma 1.364,- eur.

Odporca v konaní namietal naďalej svoju pasívnu vecnú legitimáciu - zodpovednosť za škodu v danom
prípade tak, ako to už uviedol v podanom odpore. Počas konania zároveň odporca pre prípad, že súd
bude mať za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný, uplatňuje si formou kompenzačnej námietky voči
navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 2.075,- eur titulom vyplatenia mzdy za mesiac jún 2012 vo

výške 830,- eur, za mesiac júl 2012 vo výške 830,- eur a za časť mesiaca august 2012 do skončenia
pracovného pomeru vo výške 415,- eur. Odporca tak v súvislosti s týmto namietal, že navrhovateľ mu
doposiaľ uvedenú mzdu nezaplatil a súčasne, že aj napriek údaju uvedenému v pracovnej zmluve,
skutočná medzi účastníkmi dohodnutá mzda bola vo výške 830,- eur mesačne, pričom formálne bola
vyplácaná („na papieri“) vždy len mzda vo výške zodpovedajúcej dohode uvedenej pracovnej zmluve a

zvyšok bol vyplácaný tzv. „na ruku“. Súčasne odporca namietal, že v mesiaci júl 2012 nečerpal 10 dní
dovolenky, pričom po preradení navrhovateľom pracoval v tomto období v sklade. Odporca tak žiadal
návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ďalej
vykonanými súdom podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 07.11.2008 uzavrel navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec pracovnú zmluvu
(dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 5 spisu), v ktorej bol medzi zmluvnými stranami dojednaný
deň nástupu odporcu do práce 10.11.2008 a ďalej druh práce, ktorý mal odporca podľa pracovnej zmluvy
vykonávať nasledovné činnosti: vykládka tovaru na MO predajňach po severnom Slovensku, preberanietovaru, preberanie tržby od zákazníkov, odovzdanie tržby, vybavovanie reklamácií, nakládka tovaru
vo VO sklade na rozvoz. (bod 1 zmluvy) Ako miesto výkonu práce v bode 2 zmluvy bolo dojednané:
veľkoobchodný sklad potravín Štrková 956/10. Pracovný pomer bol v zmysle bodu 3 zmluvy uzavretý

na dobu neurčitú so skúšobnou dobou podľa bodu 4 zmluvy 3 mesiace. V bode 5 zmluvy boli uvedené
mzdové dojednania: základný plat 12.000,- Sk, pričom odporca mal byť zaradený navrhovateľom do 2.
stupňa náročnosti práce podľa ust. § 120 Zákonníka práce. V bode 6 zmluvy bol dojednaný pracovný
čas v rozsahu 40 hodín týždenne. V bode 7 zmluvy bola uvedená základná výmera dovolenky odporcu:
4 týždne. V bode 8 zmluvy bol dojednaný výplatný termín mzdy: 20. deň v kalendárnom mesiaci.

Dňa 15.05.2012 uzavrel navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec dohodu o hmotnej
zodpovednosti (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 8 spisu). Podľa čl. I. a II. dohody jej
predmetom malo byť prevzatie hmotnej zodpovednosti odporcom odo dňa 14.05.2012 za auto, paletové
vozíky, vysokozdvižné vozíky, zverený tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh a obrat
nachádzajúce sa v obchodnom a skladovom priestore Štrková 956/10.

Z obsahu súdom pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ, Dubnica nad Váhom ČVS: ORP-920/DC-

TN-2012 vyplýva:

Dňa 21.06.2012 vydal poverený príslušník OO PZ, Dubnica nad Váhom uznesenie ČVS: ORP-920/DC-
TN-2012, ktorým podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre prečin „Krádež“
podľa ust. § 2012 ods. 1 Trestného zákona preto, že doposiaľ nezistený páchateľ dňa 21.06.2012 v čase
od 12.00 hod. do 12.15 hod. bez použitia násilia vošiel do nákladného motorového vozidla Mercedes

- Benz ATEGO II, EČ: A. XXX X., ktoré bolo odparkované na miestnej komunikácii v Dubnici nad
Váhom časť Prejta, na Ul. Prejtskej pred predajňou Potraviny súp. č. 129/148 a z tohto odcudzil čiernu
koženú peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 2.626,26 eur, čím spôsobil Róbertovi Kollárovi -
Veľkoobchod s potravinami, Turie č. 332, IČO: 33 859 850 škodu vo výške 2.626,26 eur. (uznesenie na
č. l. 1 pripojeného vyšetrovacieho spisu)

Dňa 09.08.2012 vydal poverený príslušník OO PZ, Dubnica nad Váhom uznesenie ČVS: ORP-920/DC-
TN-2012, ktorým podľa ust. § 228 ods. 1 trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu „Krádež“
podľa ust. § 212 ods. 1 Trestného poriadku spáchaného neznámym páchateľom tým, že dňa 21.06.2012
v čase od 12.00 hod. do 12.15 hod. bez použitia násilia vošiel do nákladného motorového vozidla
Mercedes - Benz ATEGO II, EČ: A. XXX X., ktoré bolo odparkované na miestnej komunikácii v Dubnici

nad Váhom časť Prejta, na Ul. Prejtskej pred predajňou Potraviny súp. č. 129/148 a z tohto odcudzil
čiernu koženú peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 2.626,26 eur, čím spôsobil Róbertovi
Kollárovi - Veľkoobchod s potravinami, Turie č. 332, IČO: 33 859 850 škodu vo výške 2.626,26 eur,
prerušil nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej
osobe. (uznesenie na č. l. 3 pripojeného vyšetrovacieho spisu)

Navrhovateľ dňa 27.07.2012 vypovedal ako svedok - poškodený pred orgánom činným v trestnom
konaní v predmetnej trestnej veci, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že je spolumajiteľom firmy
Veľkoobchod s potravinami, IČO: 33 859 850. Predmetnou krádežou hotovosti jeho pracovníkovi Ľ. T. z
kabíny auta dňa 21.06.2012 bola jeho firme spôsobená škoda krádežou vo výške 2.626,26 eur. Pripíja
sa tak k trestnému konaniu a žiada o náhradu škody pri zistení páchateľa v plnej výške. (zápisnica na

č. l. 4 pripojeného vyšetrovacieho spisu)

Odporca dňa 21.06.2012 vypovedal ako svedok pred orgánom činným v trestnom konaní v predmetnej
trestnej veci, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako šofér u navrhovateľa. toho dňa
21.06.2012 rozvážal tovar, na čo využíva služobné nákladné vozidlo Mercedes - Benz ATEGO II, EČ: A.
XXX X., ktorého majiteľom je navrhovateľ. Dňa 21.06.2012 v čase o 12.00 hod. zaparkoval toto vozidlo

pred Potravinami Prejtská 129/148, Dubnica nad Váhom - Prejta. Vozidlo riadne uzavrel a uzamkol,
nechal na strane spolujazdca pootvorené okienko 5 cm, aby sa vetralo, pretože bolo strašne teplo,
potom šiel vyložiť tovar do uvedených potravín. V potravinách sa zdržal do 12.15 hod. Keď prišiel do
vozidla, naložil do neho palety a išiel do kabíny cez vodičove dvere uložiť tržbu z uvedených potravín do
peňaženky na tržby, ktorú mal v kabíne schovanú vo svojom plecniaku. Vozidlo bolo riadne uzamknuté,

nepoškodené. Keď vošiel do kabíny a otvoril svoj plecniak, ktorý bol v strede kabíny, zistil, že mu chýba
čierna kožená peňaženka s tržbami. V peňaženke sa nachádzala hotovosť 2.626,26 eur. Iné poškodenie
na nákladnom motorovom vozidle si nevšimol. Kto mohol peňaženku odcudziť, nevie, podozrenie nemá
na žiadnu konkrétnu osobu. Vozidlo nebolo poškodené, okná neboli rozbité, taktiež zámok na dveráchfungoval, ale si je istý, že vozidlo pri odchode riadne uzamkol. (zápisnica na č. l. 12 pripojeného
vyšetrovacieho spisu)

Príslušníci OO PZ, Dubnica nad Váhom spísali dňa 21.06.2012 na mieste činu zápisnicu o ohliadke

miesta činu, v ktorej sa udáva, že miesto činu sa nachádza v Dubnici nad Váhom na účelovej
komunikácii pred Potravinami Prejtá, Prejtská ul. 129/148. Konkrétne sa jedná o nákladné motorové
vozidlo Mercedes - Benz ATEGO, EČ: A. XXX X., ktorého vodič - odporca - odparkoval toto pred
Potravinami Prejtá, ktoré zásobuje tovarom, v čase o 12.20 hod. Uvedené nákladné vozidlo bolo v čase
ohliadkynepoškodené,uzamknuté.Vozidlojebielejfarby,vybavenéchladiacimzariadenímvnákladnom

priestore. Nákladný priestor bol v čase ohliadky nepoškodený, uzavretý a nachádzali sa v ňom 3 palety
s tovarom, 12 prázdnych paliet uložených na sebe a 13 prepraviek s prázdnymi sklenenými fľašami.
Miesto činu bolo ohliadnuté, odfotografované, zadokumentované, vyhotovený náčrt a fotodokumentácia,
vykonaná ohliadka miesta činu. Na mieste neboli zistené žiadne upotrebiteľné stopy. Služobný pes nebol
použitý z dôvodu veľkej frekventovanosti pohybu ľudí na mieste činu. (zápisnica na č. l. 15 pripojeného
vyšetrovacieho spisu)

V predmetnom vyšetrovacom spise (na č. l. 22) sa nachádza listina spísaná navrhovateľom a označená
ako „Vyjadrenie k odcudzeniu tržby“ zo dňa 22.06.2012, v ktorej sa udáva, že, v ktorom sa udáva, že:
„Dňa 21.06.2012 dolu podpísaný Ľ. T. ponechal tržbu vo výške 2.626,26 eur bez dozoru, aj napriek
prísnemu zákazu zamestnávateľa v kabíne auta. Následne mu bola tržba odcudzená. Pri odovzdávaní
súpisky a tržby sa daný zamestnanec nevyjadril k odcudzeniu finančnej hotovosti a tržbu 2.626,26 eur

neodovzdal majiteľovi.“. Vyjadrenie na znak súhlasu s jeho obsahom odporca potvrdil svojim podpisom.

Navrhovateľ výzvou zo dňa 22.08.2012 adresovanou odporcovi (dôkaz produkovaný navrhovateľom na
č. l. 11 spisu) vyzval odporcu, aby mu s poukazom na to, že dňa 21.06.2012 mu bola odcudzená tržba vo
výške 2.626,26 eur, ktorú ponechal bez dozoru, aj napriek prísnemu zákazu zamestnávateľa v kabíne
auta, čím porušil pracovnú disciplínu a vzhľadom k hmotnej zodpovednosti odporcu, v lehote 7 dní od

doručenia listu o úhradu dlžnej sumy.

Podľa potvrdenia navrhovateľa zo dňa 12.11.2014 (na č. l. 50 spisu) odporca dosiahol ako zamestnanec
v období mesiacov január až marec 2012 celkový hrubý príjem vo výške 1.197,- eur a celkový čistý
príjem vo výške 1.023,16 eur.

Listom zo dňa 10.08.2012 označeným ako „ Okamžité skončenie pracovného pomeru“ adresovaným

navrhovateľovi (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 58 spisu) navrhovateľ s odporcom okamžite
skončil pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 10.08.2012
svojvoľne upustil pracovisko, čím závažne porušil pracovnú disciplínu. Podľa podacieho lístku (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 59 spisu) odovzdal navrhovateľ list na poštovú prepravu dňa
13.08.2012.

Listom zo dňa 13.08.2012 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“
adresovaným odporcovi (dôkaz produkovaný odporcom - prílohová obálka spisu) odporca vzhľadom na
to, že mu nebola doposiaľ, t. j. do 15 dní po uplynutí splatnosti, vyplatená mzda za prácu vykonávanú v
období mesiaca jún 2012, oznamoval navrhovateľovi, že sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer
založený pracovnou zmluvou zo dňa 07.11.2008 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Podľa doručenky poštovej zásielky odporcu (dôkaz produkovaný odporcom - prílohová obálka spisu)
navrhovateľ prevzal list odporcu dňa 15.08.2012.

Podľa listiny označenej ako „Výplatná listina obdobie 06/2012 fy. Róbert Kolár VO s potravinami“
datovanej dňa 09.07.2012 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 69 spisu) mal odporca svojim
podpisom potvrdiť prevzatie sumy 246,46 eur. Odporca v konaní na pojednávaní dňa 27.02.2015

namietol pravosť svojho podpisu na predmetnej listine.

Podľa listiny označenej ako „Výplatná listina obdobie 07/2012 fy. Róbert Kolár VO s potravinami“ (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 70 spisu) mal odporca svojim podpisom potvrdiť prevzatie sumy
246,75 eur. Odporca v konaní na pojednávaní dňa 27.02.2015 uznal podpis na predmetnej listine za
svoj vlastný.Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. Petrom Babjakom,
všeobecným lekárom (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 72 spisu) bol odporca dočasne
pracovne neschopný v čase od 27.06.2012 do 06.07.2012, pričom do práce nastúpil dňa 09.07.2012.

Dňa 21.02.2011 vydal JUDr. Marián Janec pod spis. zn. EX 468/2010 exekučný príkaz zrážkami zo
mzdy a iných príjmov (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 73 spisu), v zmysle ktorého nariadil
vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného - odporcu, na ktoré má nárok voči
platiteľovi - navrhovateľovi, pričom navrhovateľovi bolo prikázané, aby po doručení exekučného príkazu
zrazené sumy v rozsahu nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. poukázal na účet súdneho exekútora,

a to v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky oprávneného z exekúcie: Orange Slovensko, a.
s. proti povinnému - odporcovi v sume 1.127,56 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 6Ro 52/2009 zo dňa 04.05.2009, právoplatného a vykonateľného
dňa 28.05.2009 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5511*072269 vydaného Okresným súdom Žilina
dňa 18.05.2010.

Zo mzdového listu odporcu za rok 2012 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 75 spisu) vyplýva,

že odporcovi bola zúčtovaná za mesiac jún 2012 na výplatu mzda 341,26 eur brutto pozostávajúca: a)
zo základnej mesačnej mzdy vo výške 322,52 eur a b) náhrady mzdy za dovolenku vo výške 18,70 eur
a súčasne náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 16,93 eur, t. j. celkovo mzda a
náhrada mzdy spolu vo výške 358,15 eur, pričom odporca mal v danom mesiaci odpracovať spolu 17
pracovných dní v rozsahu 136 hodín, pričom 1 deň čerpal dovolenku a 4 dni bol PN. Po vykonaní zrážok

poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie bol vypočítaný čistý príjem odporcu vo výške
312,46 eur. Následne z tohto príjmu bola vykonaná zrážka zo mzdy (titulom vyššie uvedenej exekúcie)
vo výške 66,- eur, pričom tak bola odporcovi zúčtovaná mzda na vyplatenie vo výške 246,46 eur. Ďalej
bola odporcovi zúčtovaná za mesiac júl 2012 na výplatu mzda 310,35 eur brutto pozostávajúca: a) zo
základnej mesačnej mzdy vo výške 126,77 eur a b) náhrady mzdy za dovolenku vo výške 183,58 eur

a súčasne náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 42,97 eur, t. j. celkovo mzda
a náhrada mzdy spolu vo výške 353,32 eur, pričom odporca mal v danom mesiaci odpracovať spolu 7
pracovných dní v rozsahu 56 hodín, pričom 10 dní čerpal dovolenku a 6 dní bol PN. Po vykonaní zrážok
poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie bol vypočítaný čistý príjem odporcu vo výške
311,75 eur. Následne z tohto príjmu bola vykonaná zrážka zo mzdy (titulom vyššie uvedenej exekúcie)

vo výške 65,- eur, pričom tak bola odporcovi zúčtovaná mzda na vyplatenie vo výške 246,75 eur. Ďalej
bola odporcovi zúčtovaná za mesiac august 2012 na výplatu mzda 121,26 eur brutto, pričom bola z
tejto odpočítaná suma 128,51 eur titulom vrátenia náhrady za mzdu za čerpanú dovolenku v rozsahu 7
dní, na ktorú odporcovi nevznikol nárok. Odporca mal v danom mesiaci odpracovať spolu 7 pracovných
dní v rozsahu 56 hodín. Na základe uvedeného odporcovi nebola priznaná žiadna mzda. Napokon z

predmetnej výplatnej pásky vyplýva, že odporca v roku 2012 čerpal dovolenku v celkovej výmere 19,5
dňa (v mesiaci január 7 dní, v mesiaci február 1 deň, v mesiaci máj 0,5 dňa, v mesiaci jún 1 deň a v
mesiaci júl 10 dní).

Súd vec právne posúdil na základe nižšie citovaných ustanovení právnych predpisov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v znení zákona č.

348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, ak tento zákon v
prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Podľaust.§17ods.2ZPvznenízákonač.210/2003Z.z.účinnomod01.07.2003do31.12.2012,právny
úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa ust. § 33 ods. 3 ZP, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo
ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď
o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.Podľa ust. § 36 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011 do 31.12.2012, k zániku
práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods.
4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po

uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa ust. 42 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň

nástupu do práce.

Podľa ust. § 48 ods. 1 ZP, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa ust. § 54 ZP, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ

a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne.

Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) ZP, pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, b) ak zamestnanec

porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007,
zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu,
náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa ust. § 77 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. § 81 písm. a) a e) ZP v znení zákona č. 231/2006 Z. z. účinnom od 01.06.2006, zamestnanec

je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s
právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, e) hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa ust. § 101 ZP, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému

zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku
za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa ust. § 117 ZP, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť,

na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

Podľa ust. § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ, u
ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi

poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce
(ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci
nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok vsume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre
stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Podľa ust. § 120 ods. 3 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, pracovné

miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu
práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému
pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest
uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca
vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Podľaust.§120ods.4ZPvznenízákonač.460/2008Z.z.účinnomod01.01.2009,sadzbaminimálneho
mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom
týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

-----------------------------------------------------------

Stupeň Koeficient minimálnej mzdy

-----------------------------------------------------------

1 1,0

2 1,2

3 1,4

4 1,6

5 1,8

6 2,0

----------------------------------------------------------

Podľa ust. § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.

Podľa ust. § 129 ods. 3 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, pri skončení
pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň
skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne
nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 134 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.12.2012, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ust. § 134 ods. 2 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, rozhodujúcim
obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 134 ods. 3 ZP v znení zákona č. 460/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,

postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.Podľa ust. § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa ust. § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil

zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa ust. § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh

alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľaust.§182ods.2ZP,dohodaohmotnejzodpovednostisamusíuzatvoriťpísomne,inakjeneplatná.

Podľa ust. § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že

schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 186 ods. 2 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa ust. § 186 ods. 2 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa ust. § 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení účinnom do 31.12.2012, tento
zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu [1) napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a

doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákon
č.312/2001Z.z.oštátnejslužbeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,
zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č.

346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyaozmenea
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] (ďalej len "zamestnanec") na zabezpečenie
minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, sumu minimálnej mzdy pre
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za

každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej
republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády.

Podľa ust. § 1 písm. a) nariadenia Vlády SR č. 343/2011 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2012 účinného od 01.01.2012 do 31.12.2012, suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa
ustanovuje na a) 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 580 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 581 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, započítanie

nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú
pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam,
ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, započítať nemožno
premlčanépohľadávky,pohľadávky,ktorýchsanemožnodomáhaťnasúde,akoajpohľadávkyzvkladov.

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej

republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov

účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky
a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v platnom znení, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. 151 ods. 3 O.s.p. v platnom znení, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ust. 153 ods. 2 O.s.p. v platnom znení, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi vznikol v súlade s cit. ust. § 46 ZP dňom
10.11.2008 (deň dohodnutý ako deň nástupu do práce) pracovný pomer založený podľa cit. ust. § 42
ods. 1 ZP predmetnou pracovnou zmluvou zo dňa 07.11.2008. Pracovný pomer medzi účastníkmi boldojednaný na dobu neurčitú (§ 48 ods. 1 ZP). V pracovnej zmluve účastníci dojednali mzdu odporcu vo
výške 12.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 398,33 eur) mesačne.

Ďalej z dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa sa skončil okamžitým

skončením podľa cit. ust. § 59 ods. 1 písm. c) ZP. Obaja účastníci pracovný pomer skončili jednostranne
okamžitým skončením, a to navrhovateľ listom zo dňa 10.08.2012 podľa cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP
a odporca listom zo dňa 13.08.2012. Pokiaľ sa týka listu navrhovateľa zo dňa 10.08.2012, navrhovateľ
síce preukázal, že tento list odporcovi odoslal, ale nepreukázal, kedy bol tento list odporcovi doručený.
Odporca preukázal, že svoj list zo dňa 13.08.2012 doručil navrhovateľovi dňa 15.08.2012.

V kontexte otázky skončenia pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa súd poukazuje na to, že
ak nebola podaná včas žaloba na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením
(podľa cit. § 77 ZP), skončil pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to
bol právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže byť potom preskúmavaná
súdom. Podľa cit. ust. § 36 ZP totiž nepodaním žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru na súde v lehote podľa cit. ust. § 77 ZP (ktorá je hmotnoprávna, t. j. žaloba musí byť podaná

na súde najneskôr v posledný deň lehoty) dochádza k zániku (prekludovaniu) tohto práva na podanie
žaloby, a to bez toho, aby túto skutočnosť niekto namietal. (k tomu bližšie napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SSR spis. zn. 6 Cz 5/1968 zo dňa 22.02.1968 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
pod publikačným č. R 40/1969)

Keďže v konaní ani jeden z účastníkov netvrdil, že by podal žalobu podľa cit. ust. § 77 ZP, súd vychádzal

z toho, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa sa skončil dňom, kedy došlo k doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci okamžite
skončili pracovný pomer, súd súčasne vychádzal z toho, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa
sa skončil okamžitým skončením toho účastníka, ktoré bolo druhému účastníkovi doručené skôr. Ak
navrhovateľ nepreukázal, ktorý deň bol jeho list zo dňa 10.08.2012 doručený odporcovi, súd vychádzal

napokon z toho, že skôr došlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom - listu
zo dňa 13.08.2012 - navrhovateľovi, a to dňa 15.08.2012. Týmto dňom sa tak pracovný pomer odporcu
u navrhovateľa skončil.

Súd tak v ďalšom pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa
trval od 10.11.2008 do 15.08.2012.

Pokiaľ sa tak týka navrhovateľom uplatneného nároku, bez najmenších pochybností možno z opisu
rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na začatie konania konštatovať, že
navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti odporcu ako
zamestnanca za škodu podľa cit. ust. § 182 ods. 1 ZP, t. j. z osobitného druhu zodpovednosti
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a to vo

výške 2.626,26 eur.

Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré
je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť
takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Nie je
vylúčené uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti aj v súvislosti s dohodami o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru uzavretých podľa ust. § 223 a nasl. ZP. Sama existencia pracovnoprávneho
vzťahu ešte automaticky nezakladá vznik zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 182 ZP. Na to,
aby zamestnanec zodpovedal podľa tohto ustanovenia, sa vyžaduje písomná forma dohody o hmotnej
zodpovednosti. Prípadná ústna dohoda je podľa cit. ust. § 182 ods. 2 ZP v spojitosti s cit. ust. § 17 ods.
2 ZP neplatná.

Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh alebo obrat. Ide
o hotovosti, ceniny, tovar, zásoby tovaru a iné hodnoty. Do okruhu týchto hodnôt nepatria základné
prostriedky (napr. motorové vozidlá, drobný investičný majetok, inventárne predmety). Ak by takéto
predmety boli predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, dohoda o hmotnej zodpovednosti by bola
neplatná (pre rozpor so zákonom ust. § 39 OZ v spojení s cit. ust. § 1 ods. 4 ZP).

Vychádzajúc z obsahu predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej dňa 15.05.2012
medzi účastníkmi konania, súd konštatuje, že odporca ako zamestnanec mal prevziať hmotnúzodpovednosťčiastočnezapredmety,ktorévzmyslevyššieuvedenéhonemôžubyťpredmetomhmotnej
zodpovednosti, keďže zjavne nie sú určené na obeh alebo obrat, konkrétne za auto, vysokozdvižné
vozíky (bližšie neurčené). V tejto časti je tak dohoda o hmotnej zodpovednosti neplatná. Pokiaľ sa týka

ďalších v dohode uvedených predmetov hmotnej zodpovednosti odporcu, a to zvereného tovaru, zásob
materiálu a iných hodnôt určených na obeh a obrat nachádzajúcich sa v obchodnom a skladovom
priestore Štrková 956/10, súd musí konštatovať, že predmetná dohoda o hmotnej zodpovednosti je
opätovne čiastočne neplatná (pre neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ v spojení s cit. ust. § 1 ods. 4 ZP),
keďže predmet hmotnej zodpovednosti odporcu vymedzený ako „iné hodnoty určené na obeh a obrat“

nie je určito vymedzený, t. j. nie sú tieto hodnoty konkretizované. Napokon pokiaľ sa týka zvyšného
rozsahu predmetu dohody o hmotnej zodpovednosti odporcu - zverený tovar, zásoby materiálu - pod
tento predmet nemožno podradiť peňažnú hotovosť (za ktorú mal podľa tvrdení navrhovateľa niesť
odporca podľa predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť).

Na základe vyššie uvedené tak súd konštatuje, že v danom prípade nevznikla zodpovednosť odporcu
podľa ust. § 182 ZP. Odporcovi tak mohla vzniknúť len všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust.

§ 179 ods. 1 ZP. Vznik tejto zodpovednosti zamestnanca je tak podmienený, okrem vzniku škody u
zamestnávateľa, zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla zamestnávateľovi škoda.

Vo všeobecnosti v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený. Za škodu sa
považuje „skutočná škoda“ a „iná škoda“ (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi. Jej existenciu preukazuje poškodený. Aj z ustanovení ZP vyplýva, že
rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa
majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá

tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v
zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne
spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška,
preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.

Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť
zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma
zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť
zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky,
pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť

konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním.

Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môževyplývaťzporušeniaustanoveníZP,aleajďalšíchprávnychpredpisov,ktorémajúpracovnoprávny
charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených

pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo
všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť
vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Protiprávnosť
konania preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti

medzi konaním zamestnanca (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa
(poškodeného). Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na vznik zodpovednosti za škodu
(vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti) sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vznikom škody. V konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Zavineniejeďalšímpredpokladompracovnoprávnejzodpovednostizamestnanca.Právnateóriadefinuje

zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia
je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobíškodu a tento výsledok chcel dosiahnuť (priamy úmysel), alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre
prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). O nedbanlivostné zavinenie
ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa

spoliehal, že ju nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).
V konaní na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ (prezumpcia zavinenia
škodcu) je podľa cit. ust. § 179 ods. 1 veta druhá ZP povinný preukázať zavinenie zamestnanca
poškodený zamestnávateľ.

Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či boli v danom prípade naplnené všetky vyššie uvedené
predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu (zamestnanca) za škodu podľa cit. ust. § 179 ods. 1 ZP.

Pokiaľ sa týka naplnenia prvého predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu - vzniku škody
navrhovateľa (zamestnávateľa), t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejavila v majetkovej sfére navrhovateľa
(ako zamestnávateľa) je možné bez pochybností konštatovať, že navrhovateľovi v danom prípade
vznikla skutočná škoda spočívajúca v úbytku majetkových hodnôt priamo peňažných prostriedkov v

celkovej sume 2.626,26 eur, ktoré mu boli odcudzené dňa 21.06.2012. Naplnenie tohto predpokladu
napokon ani nebolo medzi účastníkmi sporné.

Ak ide o naplnenie druhého predpokladu, a to protiprávneho konania odporcu (ako zamestnanca) pri
plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, súd v prvom rade konštatuje, že ku
konaniu odporcu (ktoré považoval navrhovateľ za protiprávne a v príčinnej súvislosti s ktorým malo dôjsť

ku škode, spočívajúcemu v tom, že ponechal v kabíne predmetného nákladného motorového vozidla
peňažnú hotovosť) došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh odporcom. Z výpovede odporcu
pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 21.06.2012 vyplynulo, že tento deň ako šofér zamestnaný
navrhovateľom rozvážal na predmetnom nákladnom motorovom vozidle tovar, pričom ku vzniku škody
došlo v momente, keď odporca ponechal motorové vozidlo, v ktorom sa nachádzala peňažná hotovosť

vo vlastníctve navrhovateľa vo výške 2.626,26 eur, odstavené pred Potravinami na Ul. Prejtská 129/148
v Dubnici nad Váhom a odišiel do tejto prevádzky vyložiť tovar. Je tak zrejmé, že odporca si plnil
svoje pracovné úlohy (ako boli vymedzené v bode 1 pracovnej zmluvy), t. j. vykladal tovar, pričom v
priamej súvislosti s plnením pracovnej náplne - preberanie tržby od zákazníkov - mal vo svojej fyzickej
dispozícii tržbu zamestnávateľa (navrhovateľa) v sume 2.626,26 eur za už rozvezený tovar a túto tržbu

ponechalvpredmetnommotorovomvozidle,zktoréhobolaodcudzená.Zhľadiskazodpovedaniaotázky,
či uvedené konanie odporcu bolo protiprávnym konaním, t. j. či odporca týmto konaním porušil svoje
pracovné povinnosti, súd považuje za potrebné poukázať na prevenčnú povinnosť zamestnanca, ktorá
je ZP upravená jednak v cit. ust. § 81 písm. e), ako aj cit. ust. § 178 ods. 1, spočívajúcu v ochrane
majetku zamestnávateľa pred jeho stratou, poškodením, zničením a zneužitím. Aj keď ZP expressis

verbis neudáva, že zamestnanec je povinný chrániť majetok zamestnávateľa pred jeho krádežou,
nepochybne možno zo zmyslu a účelu tejto prevenčnej povinnosti zamestnanca vo vzťahu k ochrane
majetku zamestnávateľa dovodiť, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na tento prípad. Prevenčná povinnosť
zamestnancatakzásadnespočívavtom,žezamestnanecjepovinnýzachovávaťtakýstupeňopatrnosti,
ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je

spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko škody na majetku zamestnávateľa. Potom
konanie odporcu spočívajúce v tom (ako odporca sám vypovedal dňa 21.06.2012 pred orgánom činným
v trestnom konaní), že v odstavenom nákladnom motorovom vozidle na verejne prístupnom mieste (ako
vyplýva z fotodokumentácie a zápisnice o ohliadke miesta činu - pred predajňou potravín) ponechal bez
priameho dohľadu tržbu v sume 2.626,26 eur nachádzajúcu sa v peňaženke, ktorá sa nachádzala v jeho

plecniaku, ktorý bol umiestnený v strede kabíny nákladného motorového vozidla, je možné považovať
za konanie, ktoré nezodpovedá vyššie uvedenej podstate prevenčnej povinnosti zamestnanca. Od
odporcu bolo možno za daných miestnych a časových okolností rozumne požadovať, aby čo najviac
eliminoval riziko krádeže predmetnej peňažnej hotovosti tým, že by mal túto neustále (aj vzhľadom k
jej výške) fyzicky pri sebe, a to aj v čase vykládky tovaru v predmetnej predajni potravín na Prejtskej

ul. v Dubnici nad Váhom (keďže peňaženka nie je veľký predmet, ktorý by mohol odporcu obmedzovať
pri výkone jednotlivých činností v rámci plnenia jeho pracovných úloh). Súčasne súd poukazuje na
vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 22.06.2012 nachádzajúce sa v pripojenom vyšetrovacom spise (na č.
l. 22), ktoré na znak súhlasu s jeho obsahom odporca potvrdil svojim podpisom, v ktorom sa udáva,
že odporca dňa 21.06.2012 ponechal tržbu bez dozoru, aj napriek prísnemu zákazu zamestnávateľa v

kabíne auta. Uvedeným konaním tak odporca porušil aj svoju povinnosť podľa cit. ust. § 81 písm. a) ZPpracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených. Možno tak uzavrieť, že odporca sa dopustil
protiprávneho konania, ako toto predpokladá cit. ust. § 179 ods. 1 ZP.

Čo sa týka naplnenia ďalšej podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v danom prípade, a

to príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a škodou navrhovateľa, je možné konštatovať,
že v danom prípade došlo k spolupôsobeniu viacerých príčin, ktoré mali za následok vznik predmetnej
škody navrhovateľa, ktoré pôsobili spoločne, t. j. jedna podmienila druhú a jedna bez druhej by nemala
za následok vznik škody. Je zrejmé, že ak by nedošlo neznámym páchateľom k protiprávnemu konaniu -
odcudzeniu peňažnej hotovosti vo výške z 2.626,26 eur z predmetného nákladného motorového vozidla,

škoda by navrhovateľovi nevznikla. Súčasne je však zrejmé, že ak by odporca neporušil svoju prevenčnú
povinnosť a peňažnú hotovosť by neponechal v predmetnom nákladnom motorovom vozidle, nemohlo
by dôjsť k jej krádeži neznámym páchateľom. Teda aj naplnenie tejto podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za škodu mal súd za preukázané.

Napokon pokiaľ ide o otázku, či v danom prípade išlo zo strany odporcu o zavinené konanie, súd dospel
k záveru, že aj táto podmienka bola v prejednávanej veci naplnená. Možno konštatovať, že za daných

okolností odporca musel vedieť, že ponechaním peňažnej hotovosti v kabíne motorového vozidla na
verejne prístupnom mieste bez priameho dohľadu môže spôsobiť škodu (následným odcudzením tejto
peňažnej hotovosti), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí. V danom prípade išlo
tak o zavinenie z nedbanlivosti,

Odporca tak svojím vyššie uvedeným protiprávnym konaním spoluzavinil spoločne s neznámym

páchateľom vznik škody svojho zamestnávateľa (navrhovateľa), pričom tak zodpovedá s neznámym
páchateľom spoločne a nerozdielne (solidárne podľa ust. § 438 ods. 1 v spojení s ust. 511 ods. 1
OZ v spojení s ust. § 1 ods. 4 ZP). Navrhovateľ tak bol oprávnený požadovať náhradu celej škody
od ktoréhokoľvek zo solidárne zodpovedných osôb, u odporcu však len do maximálneho rozsahu
stanoveného v ust. § 186 ZP.

Následne tak vzniklo navrhovateľovi právo navrhovateľa požadovať od odporcu náhradu škody v
rozsahu podľa cit. ust. § 186 ods. 2 veta prvá ZP, t. j. v rozsahu štvornásobku jeho priemerného
mesačného zárobku pred porušením povinnosti (§ 134 ZP). V danom prípade tak v zmysle cit. ust. §
134 ods. 1 a 2 ZP bolo potrebné z pohľadu určenia rozsahu zodpovednosti odporcu za škodu podľa cit.
ust. § 186 ods. 2 veta druhá ZP vychádzať z priemerného mesačného zárobku odporcu, ktorý dosiahol

odporca za prvý kalendárny štvrťrok 2012 (v mesiacoch január až marec). Tento priemerný zárobok sa
zisťuje ako hrubý, keďže ZP v cit. ust. § 186 ods. 2 veta druhá nehovorí o priemernom mesačnom čistom
zárobku zamestnanca (ktorý sa zisťuje nie podľa ust. § 134 ods. 4, ale podľa ust. § 134 ods. 9 ZP).
Vzhľadom k tomu, že odporca nenamietal obsah navrhovateľom produkovaného potvrdenia o svojom
dosiahnutom príjme v období prvého kalendárneho štvrťroka 2012 (na č. l. 50 spisu) 1.197,- eur brutto

(ak súd neberie do úvahy nepreukázané tvrdenia odporcu o vyššej mzde vyplácanej tzv. „na ruku“),
súd vychádzal z toho, že priemerný mesačný zárobok odporcu na pracovnoprávne účely bol v danom
prípade vo výške 399,- eur (1.197,- eur / 3 mesiace = 399,- eur).

Na základe uvedeného tak súd vychádzal z toho, že navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu
náhraduškodyvovýške1.596,-eur(4-násobokpriemernéhomesačnéhozárobkuodporcupredvznikom

škody, t. j. 4 x 399,- eur = 1.596,- eur), a to aj napriek tomu, že navrhovateľ v rámci svojho vyjadrenia k
možnosti vzniku tejto zodpovednosti odporcu podľa ust. § 179 ZP mal nesprávne za to, že mu prináleží
právo len na zaplatenie sumy 1.364,- eur, keďže vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku
odporcu. Súd však v danom prípade neprekročil návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a neprisúdil navrhovateľovi
viac, keďže navrhovateľ sa aj napriek uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu súdu domáhal

naďalej zaplatenia sumy 2.626,26 eur z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie žalovaného nároku. Vo
zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu sumy 1.030,26 eur (2.626,26 eur - 1.596,- eur) navrhovateľovi právo
na náhradu škody nevzniklo.

Odporca v prípade, že by súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody za dôvodný,
vzniesol v konaní kompenzačnú námietku, spočívajúcu v uplatnený mzdových svojich nárokov voči

navrhovateľovi ako jeho zamestnávateľovi za obdobie mesiacov jún 2012 vo výške 830,- eur, júl 2012
vo výške 830,- eur a august 2012 vo výške 415,- eur, t. j. celkovo v sume 2.075,- eur.Vkontexteriešeniaotázkydôvodnostiodporcomvznesenejkompenzačnejnámietkysasúdpozastavípri
problematike dôkazného bremena zaťažujúceho účastníkov občiansko-právneho konania. Občiansko-
právne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci
dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné
bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť
rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby

ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré
vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší

význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo
veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena
dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje

aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

V súvislosti so svojimi mzdovými nárokmi odporca tvrdil, že hoc v pracovnej zmluve mal dojednanú
mesačnú mzdu vo výške 12.000,- Sk (398,33 eur), v skutočnosti bola jeho mesačná mzda vo výške
830,- eur. Navrhovateľ však tieto skutkové tvrdenia odporcu namietal ako nepravdivé. Súd však musí
konštatovať, že odporca dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktoré ho v konaní zaťažovalo na
preukázanie tohto jeho skutkového tvrdenia, v konaní neuniesol, teda nepreukázal, že medzi účastníkmi

bola dohodnutá iná výška mzdy, ako bola uvedená v pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2008, t. j. 398,33
eur.Rovnakomožnokonštatovať,žeodporcovanámietka,žemzdavovýške,akomumalabyťvyplatená
podľa mzdového listu za rok 2012 nezodpovedá ani minimálnej mzde, bola nedôvodná. Minimálne
mzdovénárokyzamestnancapodľaust.§120ZPsaneurčujúvrozsahučistejmzdy(t.j.mzdypozrazení
odvodov poistného na zdravotné a sociálne poistenie a preddavku na daň z príjmu). V zmysle cit. ust. §

120 ods. 1, 3 a 4 ZP v spojení s cit. ust. § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. a ust. § 1 písm. a) nariadenia
Vlády SR č. 343/2011 Z. z. pri zohľadnení skutočnosti, že v pracovnej zmluve priradil pracovnému
miestu odporcu 2. stupeň náročnosti práce, ktorému tak v roku 2012 zodpovedala minimálna mzda
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 392,64 eur (327,20 eur minimálna mzda podľa
ust. § 1 písm. a) nariadenia Vlády SR č. 343/2011 Z. z. x 1,2 koeficient minimálnej mzdy zodpovedajúci

2. stupňu náročnosti práce = 327,20 eur x 1,2 = 392,64 eur). Je teda zrejmé, že dojednaná výška mzdy
odporcu v pracovnej zmluve bola vyššia, ako minimálny mzdový nárok odporcu pre rok 2012.

V kontexte odporcom uplatnených nárokov bola právne významná aj ďalšia medzi účastníkmi sporná
otázka, resp. skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca v mesiaci júl 2012 čerpal dovolenku v rozsahu
10 pracovných dní (80 hodín). Odporca uvedené namietal a tvrdil, že v mesiaci júl 2012, t. j. aj v čase

navrhovateľom tvrdenej dovolenky mal zakázané šoférovať a bol tak preradený do skladu. Súd však
opätovne konštatuje, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a neprodukoval žiadne dôkazy, že bol na
pracovisku všetky pracovné dni mesiaca júl 2012, okrem dní svojej práceneschopnosti, (t. j. aj v dňoch,
kedy mal čerpať dovolenku), a preto súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca v mesiaci júl
2012 neodpracoval 10 pracovných dní z dôvodu čerpania dovolenky.

Ak súd teda vychádzal z toho, že odporca nepreukázal dohodu o vyššej mzde, ako bola obsiahnutá v
pracovnej zmluve odporcu a ani to, že by bol v rozsahu navrhovateľom tvrdených 10 pracovných dní
v mesiaci júl 2012 v práci, teda súd vychádzal z pravdivosti tvrdení navrhovateľa o tom, že odporca
čerpal v mesiaci júl 2012 dovolenku v rozsahu 10 pracovných dní a že odporca odpracoval v mesiaci
august 2012 do skončenia jeho pracovného pomeru 7 pracovných dní (keďže dňa 10.08.2012, ako

sám odporca v konaní uviedol, sa natoľko nahneval, že odišiel z práce a povedal, že končí), považovalvyjadrenienavrhovateľazodňa02.02.2015ovýškemzdovýchnárokovodporcuzamesiacejúlažaugust
2012 za správne. Uvedenému vyjadreniu zodpovedajú aj údaje zo mzdového listu odporcu za rok 2012
(mesiace júl až august 2012). Pokiaľ tak ide konkrétne o mesiace jún a júl 2012 odporca nenamietal

správnosť výpočtu jeho mzdy vychádzajúc z jeho mzdového nároku podľa pracovnej zmluvy vo výške
398,33 eur (v mzdovom liste odporcu za rok 2012 je uvedená základná mzda ešte o 7 centov vyššia,
t. j. v sume 398,40 eur). Rovnako nenamietal, že okrem mesiaca júl (v rozsahu 10 dní, s čím sa súd
už vyporiadal vyššie) čerpal podľa jeho mzdového listu za rok 2012 v mesiacoch január až jún 2012
dovolenku o výmere 9,5 dňa (s dovolenkou za mesiac júl 2012 tak spolu 19,5 dňa). Je teda zrejmé,

že ak sa pracovný pomer odporcu skončil dňa 15.08.2012 vznikol odporcovi nárok na pomernú časť
dovolenky za rok 2012 (§ 101 ZP) z celkovej základnej výmery 4 týždňov, t. j. 20 dní podľa § 103 ods. 1
ZP (keďže odporca, nar. 16.03.1980, v roku 2012 ešte nedovŕšil 33 rokov). Odporcovi tak vznikol nárok
na pomernú časť dovolenky v rozsahu 12,5 dňa (20 dní / 12 kalendárnych mesiacov roka x 7,5 mesiaca
trvania pracovného pomeru odporcu v roku 2012 = 20 / 12 x 7,5 = 12,5 dňa), pričom odporca vyčerpal
dovolenku v rozsahu o 7 dní viac, na aký rozsah mu vznikol nárok. Preto ak navrhovateľ v zmysle ust. §

117 ZP v spojení s ust. § 1 ods. 4 ZP a ust. § 580 OZ započítal svoju pohľadávku na vrátenie vyplatenej
náhrady mzdy za 7 dní odporcom vyčerpanej dovolenky, na ktorú mu nárok nevznikol s pohľadávkou
navrhovateľa na vyplatenie mzdy za mesiac august 2012, ako to vyplýva zo mzdového listu odporcu za
mesiac august 2012, bol tento postup navrhovateľa súladný s ZP, ako aj mzdovými nárokmi odporcu
podľa pracovnej zmluvy.

Pokiaľ sa tak týka tvrdenia odporcu, že navrhovateľ mu dlží mzdu za časť mesiaca august 2012, po
ktorú trval jeho pracovný pomer, súd považoval tento odporcom uplatnený nárok vo výške 415,- eur s
poukazom na vyššie uvedené za nedôvodný.

Pokiaľideomzdovýnárokodporcuzamesiacjún2012,zomzdovéholistuodporcuvyplýva,žeodporcovi
mala byť zúčtovaná na výplatu (po vykonaní zrážok z hrubej mzdy odporcu podľa pracovnej zmluvy

a náhrady mzdy zodpovedajúcich odvodom poistného na zdravotné a sociálne poistenie, preddavkom
na daň z príjmu a zrážkam zo mzdy vykonaných na základe exekučného príkazu súdneho exekútora
JUDr. Mariána Janca spis. zn. EX 468/10 zo dňa 21.02.2011) a vyplatená v hotovosti mzda vo výške
246,46 eur. Navrhovateľ svoje skutkové tvrdenie, že odporcovi túto sumu vyplatil preukazoval výplatnou
listinou za obdobie jún 2012, ktorá mala byť podpísaná odporcom. Odporca však v konaní namietol,

že na výplatnej listine sa nenachádza jeho pravý podpis a že peňažnú hotovosť v sume 246,46 mu
navrhovateľ neodovzdal a on ju od navrhovateľa neprevzal. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v ďalšom
neprodukovalužžiadnydôkazzaúčelompreukázaniajehoskutkovéhotvrdeniaovyplatenísumy246,46
eur odporcovi titulom vyplatenia mzdy za mesiac jún 2012 (konkrétne napr. za účelom preukázania
pravosti podpisu navrhovateľa na tejto výplatnej listine), ako aj vzhľadom k tomu, že údajný podpis

odporcu na výplatnej listine za jún 2012 je výrazne odlišný od podpisu odporcu na výplatnej listine
za júl 2012 (ktorý odporca uznal za svoj vlastný), súd považoval skutkové tvrdenia navrhovateľa o
vyplatení mzdy v sume 246,46 eur, na ktorú vznikol navrhovateľovi nárok za nepreukázané. Súd tak v
ďalšom pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľov peňažný záväzok vyplatiť odporcovi
mzdu (§ 118 ZP) za mesiac jún 2012 vo výške 246,46 eur nezanikol jeho splnením a teda v tomto

rozsahu považoval odporcom vznesenú kompenzačnú námietku za dôvodnú. V ostatnom rozsahu jeho
uplatneného nároku na vyplatenie mzdy za mesiac jún 2012 vo výške 583,54 eur (830,- eur - 246,46
eur) považoval kompenzačnú námietku odporcu za nedôvodnú.

Napokon pokiaľ ide o mzdový nárok odporcu za mesiac júl 2012, súd konštatuje, že odporcovi mala byť
zúčtovaná na výplatu (po vykonaní zrážok z hrubej mzdy odporcu podľa pracovnej zmluvy a náhrady

mzdy zodpovedajúcich odvodom poistného na zdravotné a sociálne poistenie, preddavkom na daň
z príjmu a zrážkam zo mzdy vykonaných na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr.
Mariána Janca spis. zn. EX 468/10 zo dňa 21.02.2011) a vyplatená v hotovosti mzda vo výške 246,75
eur. Odporca v konaní uznal svoj podpis na výplatnej listine za mesiac júl 2012, ktorým mal potvrdiť
prevzatie peňažnej hotovosti v sume 246,75 eur titulom mzdy za mesiac júl 2012, avšak reálne prevzatie

tejto peňažnej hotovosti od navrhovateľa odporca poprel. Súd však v tomto prípade mal za, že ak
odporca podpísal predmetnú listinu a svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti v sume
246,75 eur titulom mzdy za mesiac júl 2012, je potrebné jeho námietku o nevyplatení mzdy za mesiac júl
2012 považovať za účelovú a súčasne by bolo od navrhovateľa nespravodlivé požadovať ďalší dôkaz
na preukázanie skutkovej okolnosti, ktorú odporca potvrdil svojim podpisom. Súd tak kompenzačnúnámietku odporcu v rozsahu jeho uplatneného nároku na vyplatenie mzdy za mesiac júl 2012 vo výške
830,- eur považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ sa týka splatnosti záväzku odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu (v súdom uznanom rozsahu

1.596,- eur), súd má za to, že odporca bol povinný plniť svoj peňažný záväzok v zmysle ust. § 33
ods. 3 ZP do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal. Pokiaľ tak ide o
výzvu navrhovateľa odporcovi na náhradu škody v žalovanej sume zo dňa 22.08.2012, ktorou vyzýval
navrhovateľ odporcu na jej úhradu do 7 dní od doručenia tejto výzvy, súd konštatuje, že navrhovateľ
doručenie tejto výzvy (ani len jej odoslanie) odporcovi nepreukázal. Súd tak v zmysle ust. § 41 ods. 3

O.s.p. považoval za výzvu navrhovateľa na plnenie až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 28.12.2012. Odporca bol tak povinný uspokojiť nárok navrhovateľa na náhradu škody vo
výške 1.596,- eur do siedmych dní (§ 33 ods. 3 ZP), t. j. do dňa 04.01.2013. Ku dňu 04.01.2013 bola bez
najmenších pochybností splatná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie mzdy za mesiac
jún 2012 vo výške 246,46 eur (podľa cit. ust. § 129 ods. 1 ZP je mzda splatná do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, t. j. najneskôr dňa 31.07.2012). Súd tak vzhľadom na kompenzačnú námietku

odporcu v konaní vychádzal ďalej z toho, že pohľadávka navrhovateľa na náhradu škody vo výške
1596,- eur sa stretla s pohľadávkou odporcu na zaplatenie mzdových nárokov za mesiac jún 2012 vo
výške 246,46 eur v čase splatnosti pohľadávky navrhovateľa, t. j. dňa 04.01.2013. Súd konštatuje, že v
zmysle ust. § 581 OZ sú uvedené vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ku dňu 04.01.2013
tak pohľadávka navrhovateľa na náhradu škody v rozsahu sumy 246,46 eur zanikla v zmysle cit. ust. §

580 OZ, a to jednostranným započítaním zo strany odporcu vo forme kompenzačnej námietky odporcu v
znesenej v konaní, pričom súčasne z rovnakého právneho dôvodu došlo aj k zániku pohľadávky odporcu
na zaplatenie mzdových nárokov vo výške 246,46 eur za mesiac jún 2012.

Keďže odporca pohľadávku na náhradu škody v jej zostatku - sumy 1.349,54 eur doposiaľ neuhradil, súd
návrhu v časti o zaplatenie sumy 2.626,26 eur v rozsahu sumy 1.349,54 eur ako dôvodnému vyhovel a

vo zvyšku o zaplatenie sumy 1.276,72 eur návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľsinapokonuplatnilnávrhomnároknazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške8,75%ročne
zo sumy 2.626,26 eur od 01.09.2012 do zaplatenia. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval návrh
navrhovateľa za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 1.349,54 eur a súčasne, že odporca bol povinný
uhradiť tento svoj peňažný záväzok do 04.01.2013. Vzhľadom k tomu, že odporca tento svoj peňažný

záväzok v lehote jeho splatnosti neuhradil, dostal sa s jeho plnením do omeškania. Navrhovateľovi tak s
poukazom na znenie cit. ust. § 1 ods. 4 ZP v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vzniklo právo požadovať
od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit ust. § 3 ods. 1 (v znení účinnom do 31.01.2013) v
spojení s cit. ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov
vyššej, ako bolo základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania odporcu s úhradou jeho

peňažného záväzku, t. j. vo výške 8,75 % ročne (súd ma zo svojej činnosti - § 121 O.s.p. - vedomosť, že
v období od 11.07.2012 do 04.05.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % ročne) zo
sumy 1.349,54 eur od prvého dňa omeškania odporcu, t. j. od 05.01.2013 do zaplatenia. Súd tak návrhu
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel v tomto rozsahu, pričom vo zvyšnej časti návrh ako
zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

S poukazom na to, že účastníci mali v konaní úspech (neúspech) zásadne v rovnakej časti [navrhovateľ
v časti o zaplatenie sumy 1.349,54 eur s prísl. z celkovo žalovanej sumy 2.626,26 eur, t. j. úspech v %-
tuálnom rozsahu 51 % (1.349,54 eur / 2.626,26 eur = 0,51 = 51 %); teda odporca mal úspech v %-

tuálnom rozsahu 49 % (100 % - 51 %)], súd o trovách konania rozhodol podľa cit. ust. § 142 ods. 2
O.s.p. tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.