Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010047.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného O.
T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 11. 03. 2015vo Zvolene, takto
r o z h o d o l :
obžalovaný O. T., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale byrom G., O. F. XXX/XX, t. č. bytom A. XXX, G., Č.,
živnostník,
uznáva sa za vinného, preto že
v období od 01. 01. 2013 do 11. 03. 2015 v obci C. O., okres G. a na iných miestach sa úmysle vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen
pod č. k. 5P/824/2005-118 zo dňa 27. 03. 2006, právoplatným dňa 11. 04. 2006, zaviazaný prispievať na
výživu maloletej dcéry H. T., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne počnúc
dňom 01. 04. 2006 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. G., rod. B., nar. XX. XX.
XXXX, pričom v období odo dňa 21. 02. 2013 je riadne zamestnaný vo firme Pavmart PVS, O. N., kedy
pracovný pomer bol ukončený dňa 20. 11. 2013 výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre porušenie
pracovnej disciplíny, teda svojím konaním si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia pričom
uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol za takýto čin právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/87/2012-52 zo dňa 07.11.2012, právoplatným dňa 07.11.2012, čím
mu vznikol dlh na výživnom k rukám M. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. O., Y. XXX/X,
okres G. za obdobie od 01.01.2013 do 11.03.2015 vo výške 832,94 Eur,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a
trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 24. 01. 2014 pod sp. zn.
3Pv/320/13/6611 obžalobu na O. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný O. T. sa na hlavné pojednávanie dňa 11. 03. 2015 nedostavil, súd preto vykonal hlavné
pojednávanie podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátorky podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítaná
zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania. V rámci tohto výsluchu obžalovaný uviedol,
že využíva svoje právo a k veci sa nebude vyjadrovať. Uviedol len, že si je vedomý dlhu na výživnom
vo výške 298,71 Eur, ako aj toho, že má platiť každý mesiac sumu 33,19 Eur ako výživné na dcéru H. k
rukám jej matky M. G.. Na záver uviedol, že dlh na výživnom by chcel uhradiť k rukám matky M. G. do
30. 11. 2013 a ďalej by chcel riadne platiť aj súdom stanovené výživné vo výške 33,19 Eur.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa M. G., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
obžalovaný jej od 01. 01. 2013 uhradil na zameškanom výživnom len sumu 30,- Eur, ktorá jej prišla deň
pred hlavným pojednávaním, o čom predložila aj doklad. Na záver uviedla, že obžalovaný sa o dcéru
nezaujíma, ani sa s ňou nekontaktuje a ani jej nekupuje žiadne darčeky
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn 5P/824/2005, rozsudok
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/87/2012, rodný list H. T., potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie
o zaplatení výživného, výzva na zaplatenie dlžného výživného, správy z príslušných úradov, pracovná
zmluva, výpis zo živnostenského registra, správy a posudky na obžalovaného, tabuľka plnenia
vyživovacej povinnosti, odpis registra trestov obžalovaného, fotokópia poštového poukazu zo dňa 06.
03. 2015 na sumu 30,- Eur.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný O. T. neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť riadne k rukám svedkyne M. G. od 01. 01.2013 do 11. 03. 2015 (teda do dňa vyhlásenia
rozsudku, preto súd aj v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona upravil skutkovú vetu obžaloby). Táto
skutočnosťvyplývajednakzosamotnejvýpovedeobžalovanéhovprípravnomkonaní,akoajzvýpovede
svedkyne M. G., ako aj z listinných dôkazov obsiahnutých v spise. Na základe uvedených skutočností
bola potom vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Podľa § 278 ods. 3 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť od 01. 01. 2013,
ku dňu konania hlavného pojednávania teda viac ako dva roky, súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku
oproti obžalobe na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona (teda páchanie trestného činu po
dlhšíčas).Súdnepostupovalpodľa§284ods.2Trestnéhoporiadku,pretožezmenouprávnejkvalifikácie
nedošlo k posúdeniu konania obžalovaného podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia (trestná sadzba
trestu odňatia slobody ostala oproti právnej kvalifikácii skutku uvedenej v obžalobe zachovaná).
Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c)Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.
Obžalovaný O. T. svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený a trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34
Trestného zákona. V prípade obžalovaného O. T. prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a
prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný
čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak v rovnováhe, trestná sadzba trestu
odňatia slobody v uvedenom prípade potom je 1 rok až 5 rokov.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že tento sa od roku 2010 nedopustil žiadneho priestupku. Z miesta
trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, Mestskou políciou v G. nebol riešený za žiadny priestupok.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch
prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 3T/87/2012 zo dňa 07. 11. 2012, kedy mu bol za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Za čas spáchania pokračovacieho trestného činu alebo hromadného trestného činu, alebo trváceho
trestného činu, ktorý tvorí jediný skutok, sa považuje čas (moment) ukončenia trestného činu, toznamená okamih, kedy bol ukončený posledný útok, posledný čiastkový čin (k tomu pozri bližšie
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Tz/3/2002 zo dňa 10. 06. 2002). Pri zanedbaní
povinnej výživy ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa,
alebovprípadepodaniaodvolaniaaždomomentu,kedysasúddruhéhostupňaneodobralnazáverečnú
poradu. Trestný čin je spáchaný okamihom jeho dokonania.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný síce začal páchať trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, okamihom jeho dokonania v zmysle Trestného zákona je ale okamih
vyhlásenia rozsudku prvého stupňa, prípadne odobratie sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu.
Preto bolo možné v tomto prípade postupovať v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon tohto trestu
podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 18mesiacov. Uvedený trest je podľa názoru
súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej
prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej
doby prihliadol na čas, po ktorý obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na výšku dlžného
výživného, a na skutočnosť, že v minulosti už bol za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdený.
Súd uložil obžalovanému aj povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a to zaplatiť
zameškané výživné. Súd neuložil povinnosť obžalovanému zaplatiť dlžné výživné v skúšobnej dobe
podľa jeho možností a schopností, pretože podľa názoru súdu výška dlžného výživného a majetkové
pomery obžalovaného nezapríčinia, že by takúto povinnosť nemohol splniť, zároveň budú obžalovaného
motivovať k tomu, aby zameškané výživné zaplatil, v opačnom prípade nesplní povinnosti uložené mu
súdom, čo bude mať za následok nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.