Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205837
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. X., O.. XX. X.
XXXX, V. X. G. U., Y.. R.. F. XXXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 2.099,60 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.099,60 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od
7. 11. 2013 do zaplatenia a trovy konania 72,79 eur, a to mesačnými splátkami vo výške 50 eur, splatné
vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24. 6. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť mu sumu 2.099,60 eur, zročné zmluvné úroky 382,14 eur, nezaplatené sankčné poplatky 113,40
eur, zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 18. 6. 2014 do zaplatenia, úrok z
omeškaniavovýške8%ročneznezaplatenejistinyanezaplatenýchúrokovod7.11.2013dozaplatenia,
poplatky za upomienky 60 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou Úverovou zmluvou
č. 507 dňa 8. 8. 2012 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej poskytol žalovanej prostriedky vo

výške 2.200 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver a úroky splácať mesačnými splátkami vo výške
39,42 eur, v počte splátok 120, do 15. 7. 2022. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej
splácať úver dohodnutým spôsobom riadne a včas, písomnosťou zo dňa 15. 10. 2013 bola žalovaná
vyzvaná na predčasné splatenie úveru v lehote do 6. 11. 2013. Žalovanej preto vznikla povinnosť zaplatiť
istinu poskytnutého úveru 2.099,60 eur, zročný zmluvný úrok 382,14 eur, sankčné poplatky 113,40 eur,
poplatky za upomienky 60 eur.

Žalovanápotvrdilauzavretiezmluvyoúveresožalobcom.Jesivedomádlhuvovýškeistiny2.099,60eur,
na zaplatenie ktorého navrhla mesačné splátky vo výške 50 eur, splatné do 15.dňa v mesiaci. Ostatné
nároky jej nie sú známe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o úvere, výpisom z účtu, výpisom z
hlavnej knihy, výzvou na predčasné splatenie úveru, zistiac nasledovné:

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá na uzavretie zmluvy o úvere so žalobcom. Bol jej
poskytnutý úver vo výške 2.200 eur. Porušila svoju povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom.
Obdržala výzvu na zaplatenie celého dlhu. jej príjem predstavuje 500 eur mesačne. Platí nájomné 220
eur mesačne. Spláca iný úver P. V. vo výške 71 eur mesačne.Zo Zmluvy o úvere č. 807 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8. 8. 2012 bolo zistené, že účastníci
konania uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.200 eur,

vo forme pôžičky, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 39,42 eur, v počte
splátok 120 od 15. 8. 2012, do 15. dňa v mesiaci, s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru 15. 7.
2022. Dohodnutá výška úrokovej sadzby predstavovala 17,90% ročne, výška RPMN činila 21,45%,
priemerná RPMN 19,59%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť činila 4.969,20 eur. Podľa
článku 4 zmluvy ak klient poruší akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, banka je oprávnená

žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Z výpisu z Hlavnej knihy P. V. bolo zistené,
že výška nezaplatenej istiny žalovanou predstavuje sumu 2.099,60 eur, nezaplatené zmluvné úroky
150,38 eur, nezaplatené sankčné poplatky 2,40 eur. Z písomnej výzvy na predčasné splatenie úveru
zo dňa 15. 10. 2013 bolo zistené, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške
2.318,63 v lehote d 6. 11. 2013 z dôvodu porušenia zmluvných povinností.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
žalobcu, ktorý bol na súdne pojednávania riadne predvolaný. Nepožiadal o odročenie pojednávania,
nevzniesol dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy,
keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod
odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka:

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení do 31. 01. 2013):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V.

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 2.099,60 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v tejto
časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 8. 8. 2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý

úver vo výške 2.200 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami riadne a včas. Z
dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy, a to výšku,
počet a termíny splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver sa zo zákona
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžník tak, aby sa dokázal

zorientovať v ponuke spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné uplatňovanie si nárokov
veriteľom, ktorému neprislúchajú. Úroky sú pritom splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, možno ich
však požadovať len do splatnosti dlhu. Keďže v zmluve nebola splnená základná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, ale aj úrokov a
iných poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok, zo zákona bolo potrebné

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi nevrátenú časť istiny úveru 2.099,60 eur.
Keďže úver bolo potrebné zo zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, žaloba o zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 382,14 eur, poplatkov za upomienky vo výške 60 eur, sankčných poplatkov

113,40 eur, bola zamietnutá ako nedôvodná.

Žaloba o zaplatenie ďalších peňažných nárokov a to nezaplatených úrokov 382,14 eur, sankčných
poplatkov 113,40 eur, poplatkov za upomienku 60 eur a úrokov 17,90% ročne z nezaplatenej istiny a
nezaplatených úrokov, bola žaloba zamietnutá aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu v

tejto časti žaloby. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti
a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných
skutkových tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť
dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený
postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa

Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu

podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez

možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu (v uvedenej časti) nebolo možné naplniť
úradnú povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Povinnosť
cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je
daná aj pre procesné pravidlá. Žalobca napriek výzve súdu ani minimálnym spôsobom nešpecifikoval,

neodôvodnil výšku jednotlivých peňažných plnení. Nekonkretizoval výšku úrokovej sadzby zročných
zmluvných úrokov a základ peňažných plnení, z ktorých boli tieto úroky vypočítané. Všeobecný odkaz na
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bol nepostačujúci, keďže súd má povinnosť obligatórneho prieskumu
každého peňažného nároku uplatňovaného voči spotrebiteľovi a preto výpočet zmluvných úrokov vovýške 382,14 eur podlieha taktiež v plnom rozsahu prieskumu súdu. Správnosť, dôvodnosť výpočtu
zmluvného úroku tak nebol zo strany žalobcu ani minimálnym spôsobom preukázaný. Uvedeným
spôsobom žalobca nekonkretizoval ani sankčné poplatky, poplatky za aké upomienky v súvislosti s akým

konkrétnym porušením povinnosti žalovanej boli uplatňované. Podľa tvrdenia v žalobe šlo o „sankčnú
províziu“ predstavujúcu dohodnutý úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Je potrebné uviesť,
že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vzdať výhodnejšej právnej úpravy
podľa Občianskeho zákonníka a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania. Podľa občianskoprávnej úpravy
sú úroky z omeškania limitované výškou ustanovenou vykonávacím predpisom. Naviac suma 113,40

eur označená ako sankčné poplatky nebola ani minimálnym spôsobom konkretizovaná vo vzťahu k
správnosti a dôvodnosti výšky, preto žaloba aj v tejto časti musela byť zamietnutá. Neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom malo za následok zamietavé rozhodnutie súdu, v zmysle
prejednacej zásady platnej pre sporové konanie. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva,
opakované výzvy súdu, odročovanie súdnych pojednávaní predstavuje narušenie rovnováhy medzi
dodávateľom služby a spotrebiteľom. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky

každej jednotlivej časti žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Žalobca však nemal záujem konkretizovať a
preukazovať výšku uplatneného nároku. Nebol daný žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom
konaní. Takýto postup by predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní.

Žaloba o zaplatenie zmluvného úroku 17,90% od 18. 6. 2014 (od ktorej doby si žalobca uplatňoval

aj úrok z omeškania so skorším počiatkom) nebolo možné priznať. Zmluvné úroky sú vždy splatné
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. aj spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov
za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť
úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo
alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného

zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nebol oprávnený žiadať od žalovaného ako
dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. V danom prípade žalobcovi prislúchajú len úroky z
omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Z podstaty zmluvného
úroku vyplýva, že predstavuje odplatu za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi
do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti (Rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. konania 8Co/29/2013-98, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/437/2013, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, č.
konania 5Co/165/2013). Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva
do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Podľa publikovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR R 59/1998 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov

iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z
omeškania (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014, č. konania 10Co/108/2014-79).
Z dôvodu, že žalobca si uplatňoval zmluvné úroky po lehote splatnosti do zaplatenia, žaloba bola
zamietnutá ako nedôvodná.

Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
W.. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne

od 7. 11. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Z dôvodu, že žalovaná
nenamietala splatnosť celého dlhu preukazovaná žalobcom písomnosťou zo dňa 15. 10. 2013 (s
poukazom na zmluvné dojednania), úroky z omeškania boli priznané z nezaplatenej istiny 2.099,60
eur od 7. 11. 2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania
zamietnutá ako nedôvodná. Právo požadovať od žalovanej ako dlžníčky príslušenstvo z príslušenstva

(úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) žalobca nepreukázal, keďže ani Občiansky ani Obchodný
zákonník mu túto možnosť nepriznávajú (nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva). Tým, že dlžník včas neplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania
s plnením príslušenstva, nie však do omeškania s plnením vlastného dlhu - istiny (podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky). Názor, že možno priznať

úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvompohľadávky, ale novo vzniknutou pohľadávkou (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014,
č. konania 10Co/108/2014-79).

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanej na zaplatenie
dlhu mesačné splátky vo výške 50 eur, splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na osobné a majetkové pomery
žalovanej, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade

nezaplatenia aj len jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť
dlh jednorázovo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia ak účastník mal v konaní úspech čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 79% (2.099,60 eur), v ktorej časti bol neúspešná

žalovaná.Úspechžalovanejpredstavoval21%(555,54eur),vktorejčastibolneúspešnýžalobca.Pomer
úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 58%.
Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo
výške 125,50 eur (položka č. 1 písmena a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov; t.j. 6% z ceny vymáhaného nároku).

Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58%, t.j. 72,79 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.