Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/585/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713211728
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713211728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: D. S., narodená XX.XX.XXXX,
bytom I. XXXX/XXX, K. G., zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Kučerovou, so sídlom Železničná
90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi: K. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. S. XXX, o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 1. apríla 2014, č. k. 10C/213/2013-60, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľky vo výške 69,91
eur, do rúk JUDr. Dariny Kučerovej, advokátky, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pozostávajúceho z troch izieb,
kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na I. ulici v K. G., byt č. 6, vchod XXX v obytnom dome č.

XXXX. Súčasne určil, že nájomníčkou bytu bude naďalej navrhovateľka. Odporcovi nepriznal právo na
žiadnu bytovú náhradu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 303,15 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozsudok odôvodnil zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého účastníci konania uzavreli
manželstvo 03.03.1984. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 21. marca
2011, č. k. 8C/1/2011-26, právoplatným 29. marca 2011. Maloleté deti Z., narodený XX.XX.XXXX, D.,

narodená XX.XX.XXXX a N., narodený XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matke (navrhovateľke). Predmetný byt bol odporcovi pridelený 25.01.1988 bývalým MsNV
Považská Bystrica, a to na základe dohody medzi bývalým MsNV a OSP zo dňa 05.03.1987. Podľa
vtedy platnej právnej úpravy v ust. § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníkom vzniklo právo
spoločného užívania bytu manželmi. Toto právo sa zmenilo na spoločný nájom podľa ust. § 871 ods. 1
Občianskeho zákonníka, účinného 01.01.1992. Po rozvode manželstva sa účastníci konania nedohodli
oďalšom nájmebytu(§705ods.1Občianskehozákonníka). MestoPovažskáBystricaakoprenajímateľ

bytu vo svojom stanovisku zo dňa 06.12.2013 navrhol byt ponechať tomu z manželov, ktorému boli
zverené na čas po rozvode deti. Vychádzajúc z uvedených zistení, okresný súd vyhovel návrhu
navrhovateľky, zrušil účastníkom právo spoločného nájmu predmetného bytu a určil, že byt bude ďalej
užívať navrhovateľka ako nájomníčka bytu. Zohľadnil, že jej boli pre čas po rozvode zverené maloleté
deti a prihliadol aj na stanovisko prenajímateľa. Pri posudzovaní a rozhodovaní o tom, či odporcovi patrí
bytová náhrada, vzal do úvahy správanie odporcu k navrhovateľke v období pred rozvodom manželstva.

Odporca bol rozhodnutím Obvodného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy
č. 236/2009 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to hrubým
správaním, na tom skutkovom základe, že dňa 13.03.2009 v čase okolo 21.30 hod. v byte na I. podvplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju manželku D. X. tým spôsobom, že ju chytil za ruky a sácal
s ňou po byte, vulgárne jej nadával. Nespôsobil jej žiadne zranenie. Označeným rozhodnutím bolo
odporcovi uložené pokarhanie. V priestupkovom konaní boli vypočuté aj dve staršie deti účastníkov

konania, ktoré zhodne uviedli, že odporca chodil domov pravidelne pod vplyvom alkoholu a nožom sa
vyhrážal členom rodiny tak, že im prikladal nôž tupou stranou čepele k telu, dokonca aj najmladšiemu
dieťaťu - maloletému N., ktorý mal v tom čase päť rokov.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol podľa § 712a ods. 8 druhej vety Občianskeho

zákonníka tak, že odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu.

Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie v zákonnej lehote. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí so zástupkyňou navrhovateľky, ktorá sa
mu vyhrážala, že jeho správanie bolo trestným činom, hoci priestupkové konanie zo dňa 02.07.2009
bolo zastavené. Vo veci sa „zneužíval“ jeho alkoholizmus v minulosti. Aktuálne alkoholické nápoje

neužíva. Predmetný návrh iba zakrýva to, že pred štyrmi rokmi bol nezákonne vyprataný z bytu. Vytýkal
ďalej, že okresný súd nevzal do úvahy dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo
dňa 30.12.2007 - a to bod IV. dohody. Poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že má kde
bývať, nie je pravdivé. Rozhodnutím okresného súdu sa z neho stane „bezdomovec“, napriek tomu,
že byt mu bol pridelený ako zamestnancovi bývalého OSP Považská Bystrica. Trvá na tom, aby mu

bolo „pridelené“ náhradné ubytovanie. Nesúhlasil s tým, aby bol povinný zaplatiť trovy konania v tejto
veci. Napokon uviedol, že v byte nebýva už štyri roky, napriek tomu správca vymáha nájomné.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť,
pretože rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Súčasne uplatnil nárok na

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur. Poukázala na to, že len vďaka nej a deťom
nebol odporca trestne stíhaný za svoje správanie, pretože nechcela, aby sa deti hanbili za to, že ich
otec bol vo výkone trestu. Odporca neplatil ani výživné a ani toto neriešila v trestnom konaní a všetky
výdavky v súvislosti s predmetným bytom i deťmi znášala výlučne sama za veľkej pomoci jej rodičov.
Odporca po rozvode manželstva uzavrel písomnú dohodu o vyporiadaní BSM. Odporca v byte nebýva

od roku 2009, neužíva ho, nezaujíma sa oň. Nie je pravdou, že by odporca nemal kde bývať. Býva v
rodičovskom dome. To, že sa vzdal podielu v tejto nehnuteľnosti a previedol na svojich súrodencov, je
dôkazom toho, že sa o bývanie pripravil sám. Pokiaľ tvrdil, že z hodnoty podielu vyplatil dlhy, toto
nie je pravda, nakoľko stále dlhuje na výživnom, čo je prednostnou pohľadávkou. Podľa jej názoru,
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na správanie sa odporcu k nej a k deťom, pre ktoré

odporcovi nebola priznaná bytová náhrada, ktorú by ani nemal z čoho platiť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O odvolaní odporcu rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého nebolo potrebné

nariaďovať pojednávanie.

Rozsudok okresného súdu vychádza z úplne zisteného skutkového stavu, na ktorý súd aplikoval
správnu právnu úpravu a túto aj správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu
zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, správne a presvedčivé, preto sa s dôvodmi

rozsudku okresného súdu odvolací súd plne identifikoval, a preto na ne podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
poukazuje. K dôvodom odvolania odporcu, ktoré možno subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. d), f) O.s.p., teda nesprávny skutkový a právny záver rozsudku okresného súdu, považuje
odvolací súd uviesť nasledovné:

Odporca namietal, že okresný súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľky nevzal do úvahy bod IV.
ich dohody o vyporiadaní BSM, okolnosť, že pred štyrmi rokmi bol „nezákonne vyprataný z bytu“, že
advokátka navrhovateľky „zneužíva“ proti nemu jeho alkoholizmus, ktorý však bol v minulosti, ďalej to,
že byt získal ako zamestnanec OSP. Uvedené dôvody treba považovať za odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere prvostupňového súdu.

Nesprávny skutkový záver prvostupňového súdu je dôsledkom nesprávneho postupu súdu pri
hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. Ustanovenie § 132 O.s.p. ukladá súdu hodnotiť dôkazypodľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Uvedená právna úprava ukladá súdu vychádzať pri hodnotení jednotlivých dôkazov najmä z hľadiska
ich pravdivosti a významu pre právne posúdenie právneho vzťahu, ktorý súd prejednáva.

V prejednávanej veci bolo potrebné z hľadiska posudzovania právneho vzťahu zisťovať pomocou
dôkazov, aký nájomný pomer vznikol účastníkom konania, keď predmetný byt bol pridelený podľa

predchádzajúcej právnej úpravy - v roku 1984 iba odporcovi, ktorý bol zamestnancom bývalého OSP
Považská Bystrica.

Právnou skutočnosťou, na základe ktorého vzniklo odporcovi právo na uzavretie dohody o odovzdaní
a prevzatí bytu a tým aj na vznik práva na osobné užívanie bytu podľa vtedy platnej a účinnej právnej
úpravy, bolo rozhodnutie bývalého MsNV Považská Bystrica zo dňa 25.01.1988, č. p. 956/87. Nešlo

o tzv. podnikový byt, v dôsledku čoho, keďže účastníci konania boli manželmi a žili spolu, im vzniklo
právo spoločného nájmu bytu manželov podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý po novele
Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., sa transformoval na spoločný nájom (§
871 ods. 1).

Okresný súd na zistenie právne významných skutočností vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a tieto aj správne vyhodnotil.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri posudzovaní , ktorý z manželov bude byt ďalej užívať
ako nájomca bytu (§ 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Správne vychádzal z toho, že navrhovateľke boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
deti, čo je určujúcim kritériom pri rozhodovaní o tejto otázke. Pri rozhodovaní o tom, či odporcovi
patrí bytová náhrada, okresný súd posudzoval, či vzhľadom na správanie sa odporcu proti celej rodine,
ktorého sa dopúšťal, nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje nepriznať takémuto

manželovi právo na žiadnu bytovú náhradu (§ 712a ods. 8 Zákona o rodine).

Zákonná úprava v označenom ustanovení zabezpečuje ochranu manžela a blízkych osôb, ktoré s
ním žijú, pred fyzickým a psychickým násilím s cieľom, aby násilníkovi nebolo potrebné zabezpečovať
náhradné bývanie, čo je spojené s časovou náročnosťou a tým sa predlžuje negatívny vplyv násilníka

na rodinu, ktorý má do doby zabezpečenia náhradného bytu právo v byte bývať.

Okresný súd v prejednávanej veci správne vychádzal z priestupkového spisu proti odporcovi, z ktorého
je zo skutkových okolností, ako aj z výpovedí detí účastníkov zrejmé, že tento sa dlhodobo dopúšťal
proti rodine násilia, a to pod vplyvom alkoholu, nebral ohľad ani na to, že deti boli ešte maloleté, čo v

konečnom dôsledku negatívne vplývalo na ich zdravý osobnostný vývoj.

Tvrdenie odporcu, že v súčasnosti nepožíva alkoholické nápoje, je z hľadiska posudzovania otázky
nároku na náhradný byt, vzhľadom na jeho predchádzajúce násilie proti manželke a rodine, právne
irelevantné s poukazom na ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na existenciu zákonných predpokladov na rozhodnutie o nepriznaní bytovej náhrady, je
právne bezvýznamné, či odporca má, resp. nemá zabezpečené bývanie.

Vzhľadom na uvedené, okresný súd zo svojich skutkových zistení vyvodil správny záver, na ktorý

správne aplikoval a interpretoval právne predpisy (§ 705 ods. 1, 3, § 712a ods. 8 Občianskeho
zákonníka), preto odporcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. neboli
uplatnené správne, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré uplatnila vo

výške 61,91 eur, spočívajúce v odmene za právnu službu advokátky - vyjadrenie k odvolaniu odporcu (§
11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Právo na náhradu trov konania jej odvolací súd
priznal ako účelne vynaložené náklady v odvolacom konaní podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .