Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/233/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111230605
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3111230605.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky J. L.,
št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y.. Y. XXXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679 proti odporcovi
U. L., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R., o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú.: R.,

obec: R., okres A., a to:
- dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc. č. KNC XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria;
- pozemok parc. č. KNC XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
- pozemok parc. č. KNC XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
a vypratané navrhovateľke odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v
náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia 486,78 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu vypratania nehnuteľností, špecifikovaných
vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením, že tieto užíva bez právneho dôvodu. Navrhovateľka
ako kupujúca a odporca ako predávajúci uzavreli dňa 19.12.1999 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom

bola kúpa uvedených nehnuteľností. Od roku 2000 do roku 2005 spolu účastníci žili v spoločnej
domácnosti v sporných nehnuteľnostiach, po rozpade ich vzťahu sa navrhovateľka odsťahovala.
Navrhovateľka vyzvala odporcu na vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Nakoľko sa nachádza v zlej
finančnej situácii v dôsledku neúspechov v podnikaní (podniká pod obchodným menom Adela Marettová
- FALCON, IČO: 37 384 210) a sú proti nej vedené viaceré exekučné konania, v rámci
ktorých boli na nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné práva, bude sa snažiť nehnuteľnosti predať
za účelom uspokojenia veriteľov. Priamemu predaju však bráni skutočnosť, že odporca nehnuteľnosti

naďalej užíva bez právneho titulu. Zdôraznila, že ani v kúpnej zmluve, ani neskôr nedala odporcovi
súhlas s doživotným užívaním nehnuteľností, naopak o to, aby odporca opustil nehnuteľnosti sa snažila
mimosúdne, avšak neúspešne.

Súd vo veci vydal dňa 08.12.2011 rozkaz na plnenie č.k. 27C/233/2011-36, ktorým návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Nakoľko odporca proti nemu podal včas odôvodnený odpor, rozkaz na plnenie bol

zo zákona (§ 174b ods. 4 v spojení s § 174 ods. 2 O.s.p.) zrušený a súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, výpismi z LV
č. XXXX, k.ú. R., kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.1999, oznámením o zrušení trvalého pobytu odporcu
zo dňa 02.11.2011, výzvou na dobrovoľné opustenie nehnuteľnosti adresovanou odporcovi zo dňa

07.11.2011 vrátane doručenky, odporom odporcu, darovacou zmluvou medzi rodičmi odporcu ako
darujúcimi a odporcom ako obdarovaným zo dňa 05.08.1996, výpisom z LV č. XXXX a XXXX, k.ú. A.,
písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 15.02.2012 vrátane obsahu príloh, písomným stanoviskom
odporcu zo dňa 26.06.2012 vrátane obsahu príloh, výpismi zo živnostenského registra účastníkov,
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Sp/25/2014 zo dňa 17.06.2014, dokladmi o vyrúbení

dane z nehnuteľností a dokladmi o jej úhrade, predloženými navrhovateľkou, doplňujúcim písomným
vyjadrením odporcu zo dňa 27.11.2014, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres A. vyplýva, že ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností, popísaných vo výroku rozsudku, je vedená navrhovateľka, ktorá ich

nadobudla titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. V časti C: Ťarchy je
zapísaných viacero exekučných záložných práv, zriadených súdnymi exekútormi. Na LV nie je zapísané
žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou dňa

19.12.1999 (podpisy osvedčené dňa 21.12.1999), ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
pod č. V XXXX/XX ako i zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že predávajúci previedol do
vlastníctva kupujúcej jednak nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku rozsudku, zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. R. a jednak nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. (pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere
XXXm2zastavanéplochy,parc.č.XXXX/XXovýmereXXXm2zastavanéplochy,doms.č.XXXnaparc.

č. XXXX/XX) za dohodnutú kúpnu cenu 49 790,87 €/1 500 000,- Sk. Z čl. III zmluvy vyplýva, že kupujúca
si je vedomá zriadeného záložného práva na nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/XX, k.ú. A., v prospech
VÚB, a.s. s tým, že sa zaviazala toto záložné právo strpieť po dobu trvania záväzku. Kúpna zmluva bola
do katastra nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. R. a LV č. XXXX, k.ú. A. pod č. V XXXX/XX.

Odporca bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19.12.1999 vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. R. titulom darovacej zmluvy, zavkladovanej pod č. XXXX/XX. Predmetnou darovacou
zmluvou zo dňa 05.08.1996 darovali darcovia, rodičia odporcu - U. L. a L. L., obdarovanému - odporcovi
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R.. Obdarovaný zriadil v prospech darcov vecné bremeno,
ktorému zodpovedalo ich právo bezplatného doživotného užívania domu s.č. XXX s príslušenstvom a

pozemkov parc. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X o
výmere XX m2, parc. č. XXXX. Vecné bremeno malo zaniknúť smrťou oprávnených (čl. IV bod 3 zmluvy).

Zo zhodných výpovedí účastníkov súd zistil, že účastníci spoločne žili v predmetnej nehnuteľnosti do
roku 2005, kedy sa navrhovateľka odsťahovala.

Podľa výpisov zo živnostenského registra ohľadne účastníkov navrhovateľka od roku 2001 podnikala
pod obchodným menom Adela Marettová - FALCON, IČO: 37 384 210. Odporca podnikal od roku 1999
pod obchodným menom Peter Machara - FALCON, IČO: 17 746 8285.

Navrhovateľka vyzvala odporcu na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX,
k.ú. R. listom zo dňa 07.11.2011, doručeným odporcovi dňa 25.11.2011.

Na základe žiadosti navrhovateľky zrušila obec R. odporcovi trvalý pobyt na adrese R. č. XXX dňa
02.11.2011.

Odporca sa k veci písomne vyjadril v odpore tak, že s návrhom nesúhlasí. Namietal, že nehnuteľnosti
užíva od narodenia a ich vlastníkom sa stal na základe darovacej zmluvy, uzavretej s rodičmi
ako darcami. V darovacej zmluve bolo zriadené i vecné bremeno v prospech jeho rodičov. Dňa
19.12.1999 uzavrel s navrhovateľkou kúpnu zmluvu vrátane ťarchy doživotného užívania pre rodičov,

ale nepovažoval za potrebné zriadiť si takú ťarchu i vo svoj prospech. Namietal, že navrhovateľka mu
za nehnuteľnosti doposiaľ nezaplatila, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX predala a zisk použila
na osobnú spotrebu, pričom svojich veriteľov nevyplatila. Pri predaji nehnuteľností, evidovaných na LV
č. XXXX na neho robila nátlak, že ak bude predaju brániť, nevráti mu rodičovský dom na LV č. XXXX.V nehnuteľnostiach mala dočasný pobyt od 08.09.2000 do 26.08.2003 a teraz ho tam nemá. Spoločnú
domácnosť opustila počas jeho výkonu trestu. Roky sa s ním nekontaktovala, pričom o nehnuteľnosti sa
stará sám ako riadny hospodár. O opustenie domu ho nikdy nežiadala. Poukázal na dlhy navrhovateľky,

ktoré si narobila sama, svojim nezodpovedným konaním. Zdôraznil, že ručil nehnuteľnosťami, ktoré
navrhovateľka následne predala a on nedostal nič. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a
miestnym šetrením. Konanie navrhovateľky mal za dlhodobo odporujúce dobrým mravom. Návrh žiadal
zamietnuť na základe neoprávneného nadobudnutia vlastníctva navrhovateľkou a dlhodobým vedomým
konaním navrhovateľky proti dobrým mravom.

V stanovisku zo dňa 26.06.2012 odporca zotrval na tvrdení, že mu navrhovateľka doposiaľ nezaplatila
kúpnu cenu. Navrhovateľka žila v nehnuteľnosti ako spolubývajúca, nie ako družka od roku 1999 do
roku 2005, pričom trvalý pobyt k nehnuteľnosti mala iba od 08.09.2000 do 26.08.2003. Poukázal na
svoje nepriaznivé osobné pomery v tom čase, na dôvody, pre ktoré bolo podnikanie navrhovateľky
neúspešné. Namietal, že medzi ním a navrhovateľkou bola dohoda, že nehnuteľnosti, zapísané na LV

č. XXXX predá, zisk si nechá a nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX vráti odporcovi. Navrhovateľka
ale predala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pod cenu, pohľadávky si neuhradila a je na
zvážení, či takto neporušila zákon. Poukázal na nezodpovedný prístup navrhovateľky v podnikaní, o
čom má svedčiť aj to, že napriek dlhom si najala advokátsku kanceláriu. Zrušenie trvalého pobytu bez
predchádzajúceho upozornenia svedčí o charaktere navrhovateľky. V ďalšom stanovisku z toho istého

dňa odporca namietal, že navrhovateľka predala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, peniaze
použila na rekonštrukciu nového bývania, hoci podľa neho ich mala použiť na zaplatenie dlhov.
Trval na tom, že prevody a užívanie iných nehnuteľností sú predmetom tohto konania. Navrhovateľka
nemala v minulosti žiadne prostriedky na to, aby za niekoho platila. Úver vo VÚB, a.s. splatil sám, z
prostriedkov svojho podnikania. Nevyzval navrhovateľku na zaplatenie kúpnej ceny, pretože ju nezačala

ani splácať, takže nemala čo doplácať. O dohode medzi nimi, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č.
XXXX predá a nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX mu vráti, svedčí aj zmluva, ktorú pripravila ich
spoločná účtovníčka, ale navrhovateľka od nej v deň podpisu odstúpila. Oficiálne nehnuteľnosti sú vo
vlastníctve navrhovateľky, ale neboli zaplatené. Navrhovateľke dôveroval, spolupracovali, mala prístup
k jeho financiám. Vecné bremeno na LV č. XXXX si neplnila, o jeho matku sa nestarala. Zrušenie

trvalého pobytu bez možnosti komunikácie mal za bezcharakterné a nemorálne. Poukázal na svoje
hospodárenie na sporných nehnuteľnostiach. Zdôraznil, že ťarchy na LV č. XXXX vznikli až po ich
rozchode, navrhovateľka nemá skúsenosti ani vzdelanie viesť takú firmu ako on.

V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27.11.2014 odporca ďalej uviedol, že má podozrenie, že navrhovateľka

svojim konaním nielenže sa obohatila a nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale porušila
zákon, napríklad klamaním či ohováraním odporcu. Poukázal na to, že nie je možné, že navrhovateľka
splácalazanehoúverasúbežnejejnarastalivlastnédlhy.Totoklamanieslúžilennazmäteniesúdu.Aksi
chce súd zachovať dôstojnosť, mal by konať a tvrdenia strán prešetriť. Mal podozrenie, že navrhovateľka
sa dlhodobo dopúšťa konaniu proti dobrým mravom, nekalých obchodných praktík a špekulatívneho

podnikania. Žiadal, aby súd požiadal príslušný daňový úrad navrhovateľky o spoluprácu a súčinnosť,
vyžiadal daňové priznania navrhovateľky za obdobie podnikania za účelom porovnania podnikateľských
schopností a výkonnosti s možnosťami, ktoré pred súdom tvrdila. Ďalej žiadal, aby súd vyzval na
spoluprácu mesto A., či si plnila daňovú povinnosť, aby súd zistil, akým spôsobom podnikala, prečo bola
naposledy vyhodená I.. B. z E., kde mala tajnú dielňu a tam schované stroje a technológiu odvezené

z dielne odporcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Nie je zapísaný na LV
ako vlastník, a preto daň z nehnuteľnosti neplatí. Nehnuteľnosti v súčasnosti užíva v časti, nemá tam
trvalý pobyt. Sčasti znamená, že súpisné č. XXX je väčšia nehnuteľnosť. Žije tam, kde mali rodičia letnú

kuchyňu, je tam kuchyňa aj spálňa. Nie sú tam inžinierske siete. Svieti si len baterkou a kúri v kachliach.
Nehnuteľnosť nerekonštruuje, nemá z čoho. Nehnuteľnosť neužíva nikto iný okrem neho. Nehnuteľnosť
dobrovoľne neopustí, pretože na to nie je dôvod. Navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť. Dohodli
sa, že si to môže nechať, ale rodičovský dom mu vráti. Vtedy jej veril, prepísal to na ňu. Navrhovateľka
mala prostriedky, aby svoje dlhy vyplatila, ale nič neurobila. Trval na prešetrení, odkiaľ tieto prostriedky

vzala a ako to bolo. Nebolo mu zrejmé, prečo navrhovateľka predkladá potvrdenia o platení dane z
nehnuteľností len od r. 2008, keď prevod bol vykonaný omnoho skôr.Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 15.02.2012 doplnila, že prevody a užívanie iných
nehnuteľností nie sú predmetom tohto konania. Kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999 bola
riadne vyplatená, spôsobom postupného splácania úveru voči VÚB., a.s.. Zdôraznila, že od podpisu

kúpnej zmluvy uplynulo viac ako 12 rokov a odporca mal dosť času vyzvať navrhovateľku na zaplatenie
kúpnej ceny v prípade, že ju nezaplatila. Poukázala na to, že podľa čl. III zmluvy si navrhovateľka bola
vedomá, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech VÚB, a.s., pričom úver zabezpečený
týmto záložným právom splácala navrhovateľka. Pokiaľ ide o predaj iných nehnuteľností, pri ich predaji
bola ich vlastníčkou navrhovateľka, bola oprávnená s nimi disponovať. Výnos z predaja použila na

vyplatenie dlhov odporcu, s ktorým v tej dobe žila aj podnikala. Pokiaľ ide o vecné bremeno, toto
zaniklo úmrtím rodičov odporcu. Je pravdou, že má trvalý pobyt v A., čo ale nie je rozhodujúce,
pretože je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že sa o
nehnuteľnosti stará. V dome nie je elektrická energia, absencia vykurovania spôsobuje na nehnuteľnosti
škody. Navrhovateľka odporcu niekoľkokrát osobne aj telefonicky vyzývala na opustenie nehnuteľností,
ale pretože nereagoval, vyzvala ho aj písomne prostredníctvom zástupcu výzvou zo dňa 07.11.2011.

Odporca reagoval len svojím vyjadrením zo dňa 06.12.2011, v ktorom namieta, že je nemajetný.
Nenamietal platnosť kúpnej zmluvy, zaplatenie kúpnej ceny. Uviedla, že zo spoločného podnikania
s odporcom má doposiaľ nemalé dlhy. Vypratanie a predaj sporných nehnuteľností by jej pomohlo
vysporiadať dlhy.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa sa pridržiava toho, čo je uvedené v návrhu. Nehnuteľnosť
chce predať, aby vyrovnala dlh z podnikania aj s odporcom. Poprela existenciu dohody o tom, že
mala rodičovský dom odporcovi následne vrátiť. Odo dňa nadobudnutia nehnuteľností platila daň z
nehnuteľnosti.

Podľa listiny zo dňa 05.11.2008, označenej ako kúpna zmluva medzi predávajúcim - navrhovateľkou a
kupujúcim P. D., mala navrhovateľka predať kupujúcej nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R..
Listina nie je podpísaná žiadnou zo strán.

Podľa úmrtného listu matka odporcu zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Z listín, predložených navrhovateľkou ohľadne jej záväzkov voči tretím osobám a exekúcií vedených
na jej majetok, ohľadne zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 13.03.2003 a dokladov o jeho
splácaní, súd nezistil žiadne právne relevantné skutočnosti, významné pre rozhodnutie súdu vo veci
samej.

Z dokumentov, predložených odporcom, týkajúcich sa stavby rodinného domu s.č. XXX, súd
nezistil žiadne právne relevantné skutočnosti, významné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, vznesené odporcom v písomnom vyjadrení zo dňa

27.11.2014, pretože vykonanie takých dôkazov (daňové priznania navrhovateľky za obdobie podnikania,
správy Mesta A. o plnení daňových povinností navrhovateľky, šetrenie, prečo bola vyhodená I.. B. z
E.) nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 126 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Ako vyplýva z cit. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, základnou podmienkou úspechu žaloby o
vyprataniejepreukázanievlastníckehoprávanavrhovateľky.Bezpreukázaniasvojhovlastníckehopráva
nie je totiž navrhovateľka aktívne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkom prislúcha.

V danej veci z listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa
19.12.1999. Pokiaľ odporca v konaní argumentoval, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností z
dôvodu,žemudoposiaľnezaplatilakúpnucenu,súdmaljehotvrdeniezaprávneirelevantné.Neplatnosť
právneho úkonu rieši ust. § 37 až 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto zákonných ustanovení

nezaplatenie kúpnej ceny nie je samo osebe dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom odporcovi nič
nebránilo, v prípade, že mu kúpna cena nebola riadne uhradená zo strany navrhovateľky, domáhať sa
jej zaplatenia. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zaplatenia kúpnej ceny od navrhovateľky
domáhal inak, ako ústne. Taktiež je právne bezvýznamný jeho argument o tom, že navrhovateľka
porušila vecné bremeno, spočívajúce v práve rodičov odporcu na doživotné užívanie nehnuteľnosti,

nakoľko zo zhodných tvrdení účastníkov ako i úmrtného listu matky navrhovateľa je zrejmé, že rodičia
odporcu zomreli pred podaním návrhu navrhovateľky na súd. Odhliadnuc od uvedeného, ani prípadné
porušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zriadenému naviac v prospech tretích osôb,
taktiež nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999. Pokiaľ odporca
tvrdil, že navrhovateľka odmietla podpísať zmluvu o spätnom prevode, hoci sa na tom dohodli, súd

konštatuje, že súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999 nie je vedľajšie dojednanie o práve spätnej
kúpy. Odporca nepreukázal ani, že by také dojednanie účastníci urobili v písomnej forme, ktorá je
podmienkou jeho platnosti, neskôr, po uzavretí kúpnej zmluvy. Súkromné občianske právo je pritom
ovládané zásadou zmluvnej voľnosti s tým, že nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do právneho vzťahu s
inou osobou. Z tohto dôvodu súd ani na toto jeho tvrdenie nemohol prihliadať. Odporca ďalej netvrdil a

nepreukázal, že by do dňa vyhlásenia rozsudku od danej kúpnej zmluvy písomne odstúpil. Vzhľadom na
uvedené je nesporné, že podmienka preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam
je v danom prípade splnená.

Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľky na vypratanie

predmetných nehnuteľností je už tým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie
nehnuteľností, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľky a spôsobí, že
navrhovateľka v spore o vypratanie bytu nebude mať úspech. Tak by tomu bolo najmä v prípadoch,
ak by odporca vykonával oprávnenia vyplývajúce z vecných bremien, z platných a účinných zmlúv
alebo z iných skutočností. V danom prípade je však preukázané, že účastníci uzavreli dňa 19.12.1999

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorej bola do katastra
nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná navrhovateľka (vklad V XXXX/XX). V kúpnej
zmluve a ani neskôr si účastníci písomne nedohodli zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
užívaní nehnuteľnosti odporcom, čo napokon potvrdil i sám odporca v podanom odpore. V kúpnej
zmluve si účastníci taktiež nedohodli, dokedy je odporca povinný predmetné nehnuteľnosti uvoľniť,

a to i vzhľadom na to, že v tom čase žili v predmetných nehnuteľnostiach v spoločnej domácnosti.
Výzvou zo dňa 07.11.2011, doručenou odporcovi dňa 25.11.2011, ho navrhovateľka prostredníctvom
právneho zástupcu v súlade s § 563 Obč. zák. vyzvala na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, a to v
lehote 3 dní od doručenia výzvy. Ak teda odporca do 28.11.2011 predmetné nehnuteľnosti dobrovoľnenevypratal a užíva ich i po tomto dni, činí tak bez právneho titulu, t.j. neoprávnene. Preto súd žalobnému
návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a vypratané odovzdať
navrhovateľke.

Pokiaľ odporca argumentoval zlou finančnou situáciou navrhovateľky, táto nemala na právne posúdenie
veci žiaden vplyv, takisto ako listinné dôkazy ohľadne úverov a exekúcií navrhovateľky, na ktorých
vykonaní trvali obe sporové strany. Z týchto listinných dôkazov súd pritom nezistil žiadne skutočnosti
právne významné pre rozhodnutie vo veci. Na rozhodnutie súdu ďalej nemala vplyv otázka, kto

platí za nehnuteľnosť daň z nehnuteľností (hoci medzi účastníkmi napokon ani nebolo sporné, že ju
dlhodobo platí navrhovateľka), pretože úhrada dane z nehnuteľností nemá vplyv na otázku vlastníctva
nehnuteľností navrhovateľkou ani na posúdenie existencie užívacieho práva odporcu k nehnuteľnostiam
v zmysle vyššie popísaného. Pokiaľ ide o trvalý pobyt odporcu, resp. navrhovateľky v rodinnom dome
s.č. XXX a spôsob ich ukončenia, ani tieto skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, a to
i s poukazom na § 3 ods. 3 z.č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké
právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Ani skutočnosti,
týkajúce sa trestného stíhania odporcu, vyplývajúce z ním predložených listín, nemali na posúdenie veci
vplyv.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo voči neúspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo

na náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách
právneho zastúpenia. Súd pri určení hodnoty konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb podľa § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky predstavuje sumu 57,- € za rok 2011 €, 58,69 € za rok 2012, 60,07 € za rok 2013, 61,87 €

za rok 2014. Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 57,-
€ vykonané v roku 2011 podľa § 14 ods. 1, písm. a/, b/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia
právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby), 1 úkon právnej služby á 58,69 € vykonaný
v roku 2012 podľa § 14 ods. 1, písm. c/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby
(účasť na pojednávaní 26.06.2012), za 1 úkon á 40,05 € / t.j. 2/3-iny zo 60,07 €) vykonaný v roku 2013

podľa § 14 ods. 2, písm. a/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (ďalšia porada
s navrhovateľkou 03.06.2013 od 10,30 hod od 11,55 hod za 1 skončenú hodinu), za 1 úkon á 15,02 € /
t.j. 1/4-ina zo 60,07 €) vykonaný v roku 2013 podľa § 13a ods. 5, písm. b/ vyhlášky v znení účinnom ku
dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní 13.09.2013, ktoré síce bolo otvorené, ale bolo
odročené po 15 minútach bez prejednania veci, pretože odporca požiadal o poskytnutie právnej pomoci

Centrom právnej pomoci), 2 úkony právnej služby á 61,87 € vykonané v roku 2014 podľa § 13a ods.
1, písm. b/, d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (porada s navrhovateľkou
27.11.2014 za 1 skončenú hodinu a účasť na pojednávaní 28.11.2014); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x
režijný paušál á 7,41 € za úkony v roku 2011, 1 x režijný paušál á 7,63 € za úkon v roku 2012, 2 x
režijný paušál á 7,81 € za úkony v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014.

Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila
sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 81,13 €. Trovy
právneho zastúpenia navrhovateľky spolu predstavujú sumu 486,78 €.

Neúspešného odporcu súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľky k rukám právnej zástupkyne

navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.