Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200906
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor so sídlom Bardejov, Dlhý rad 16, za účasti R. Z., bytom R., N.
XXX/X, zast. ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 24. júna 2014 č.k.: V 1152/2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24. júna 2014 č.k.: V 1152/2014

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.6.2014 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa

zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva
podanom dňa 28.5.2014, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 195/2014-PTR
zo dňa 7.5.2014, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a
záložcomR.Z., zastúpenýmsplnomocnencomProHelp-združenieobčianskoprávnejpomociBratislava
tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti, bytu č. X, nachádzajúcom sa na v bytovom
dome so súp. č. XXX, vchod č. X, postavenom na parc. č. 221/2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., obec

R., okres N., v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu, v podiele 1/1, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona zamietol.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva,
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného
návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 39, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona,

dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení spísaná ako štandardná formulárová typová zmluva bola
vzhľadom na okolnosti jej uzavretia je posúdená ako neplatný právny úkon v rozpore s § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keďže vopred určeným splnomocnencom zo strany veriteľa, poskytovateľa
úveru bol znemožnený slobodný výber osoby, ktorá by za splnomocnenca mala obstarávať záležitosti,
pričom pri takto vybranom zástupcovi je spochybnené jeho konanie výlučne v záujme splnomocniteľa.
Zároveň je táto dohoda posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná z
dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

záložcu. Vyslovenie neplatnosti dohody o splnomocnení má za následok, že záložná zmluva uzavretá
medzi navrhovateľkou a záložným dlžníkom, ktorú za neho uzavrel zástupca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe neplatnej Dohody o splnomocnení zo dňa
7.6.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.Svoje závery správny orgán oprel tiež o rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.10.2011
sp. zn. 14Co/346/2011, Okresného súdu Banská Bystrica z 26.7.2011 sp. zn. 10C/121/2011, Okresného

súdu Trenčín z 12.4.2011 sp. zn. 17C/5/2011.

Odporca tak pri splnení si povinnosti skúmať súlad úkonov účastníkov správneho konania so zákonom
mal za preukázané, že záložca si zástupcu nevyberal slobodne, plnomocenstvo nebolo udelené platne
a právny úkon, ktorý tvorí podklad pre návrh na vklad do katastra nehnuteľností je tak neplatný.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 7.5.2014, č. 195/2014-PTR povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby
príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, §
32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm.
d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa požadované náležitosti

platnéhoprávnehoúkonu,ktorýmisúslobodnávôľa,vážnosť,určitosťazrozumiteľnosť.Podľajejnázoru
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v

čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo
zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto

kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho
záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení

tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,

že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj

posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah,nezdôvodnil,akýmkonkrétnymspôsobomdošlokporušeniu§22ods.2Občianskehozákonníka.
Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať

potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie
právnej normy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v
rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody

o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať
reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade

zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri

analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky
pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa
stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne,
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,

že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu

vôle zo strany záložcu.

Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia

svojejpohľadávkyzáložnýmprávomlenvprípadoch,kedyjezáložcadlhodobovomeškanísosplácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť. Súčasne poukázala na to, že
počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné
právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii

záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľka poukázala na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s
§ 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s
predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový

stav, čím udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie,
ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania, R. Z. sa v rámci súdneho konania k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadril.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu. Podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l O.s.p. konal a rozhodol

v neprítomnosti účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie
je dôvodný.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým
bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho

zákona na základe vyslovenia neplatnosti dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom podaným dňa 28.5.2014 navrhovateľka žiadala
o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 195/2014-PTR zo dňa 7.5.2014 do príslušného katastra

nehnuteľností.

Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom R. Z., zastúpeným
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvnéstrany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.

804100040 zo dňa 7.6.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom ako dlžníkom, najmä
na zabezpečenie istiny úveru spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom R. Z. splnomocnencom ProHelp
- združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným A. O. - predsedom združenia vyplýva, že „1. Za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o
úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 804100040 (ďalej len zmluva
o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych

úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo
s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie

pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto
dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp.
Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa

k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje
svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom

do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky

pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia
špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v

najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká
združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe
vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami
splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka

len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe

má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v

štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol
ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom

podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení
v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany
veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte
výlučne s navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o

splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych
dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru.
Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná.
Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon
týkajúci sa nehnuteľností by malo kopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by

mali byť tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníkaajehozástupcupodľa§22ods.2Občianskehozákonníkapotvrdzujeajskutočnosť,ženatunajší
súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade

je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.