Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112223867
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112223867.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Y. C., bytom W., Q. XX, o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 512,41 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
odporcu k zaplateniu sumy 512,41 eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia
pohľadávky v zmysle faktúr pričom uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľa ako

poskytovateľom v zmysle § 43 z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách odporca uzavrel
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
navrhovateľa a taktiež sa odporca zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad
nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou od odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v
zmluve/dodatku o pripojení.

Navrhovateľ a ani právny zástupca navrhovateľa, ako aj ustanovený opatrovník odporcu sa na

pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, neúčasť navrhovateľa na
pojednávaní ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa , a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP
predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluvná pokuta
nezabezpečuje dlh odporcu, ale iba zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi ( dotované koncové zariadenie DSL Ethernet modem, službu UNI 60, službu

Vysokorýchlostný internet 4G Turbo 1 a prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách).
Ďalej uviedol, že odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým
aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby,
bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporca porušil jeho povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté
služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho
predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi koncové zariadenie za zľavnenú cenu.

Ďalej uviedol, že si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu
prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo a ztohodôvodu sa domnievajú, že nimi uplatňovaná
zmluvnápokutanemôžebyťneprijateľná,pokiaľsamotnýzákonodarcaurčil,žesankciamôžebyťvyššia.V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať
do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá
zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého koncového zariadenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, s dodatkom k zmluve o
pripojení, s faktúrou , cenníkom mobilných telefónov a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení dňa 21.5.2008 , na základe
ktorejsazaviazalprávnypredchodcanavrhovateľaposkytovaťodporcoviprogramsVRIprogram-akcia,

4G Turbo, po dobu 18 mesiacov , ako aj kúpu modemu DSL Ethernet modem .
Zmluvou o pripojení č. 9901592123 odporca získal zariadenie TP 1 za 99,- sk, DS TP balík presmerovaní
s aktiváciou na VOS, DS Tip - zobrazenie čísla volajúceho užívateľa CLIP, TP - Doma Maxi zriad.
poplatku.
Právny predchodca vyfaktúroval odporcovi faktúru za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2008 , splatnou dňa
18.9.2008 vyfaktúroval sumu vo výške 907,50 Sk, pričom faktúra bola vystavené odporcovi z dôvodu

neuhradených pravidelných poplatkov na hovornom.
Právny predchodca vyfaktúroval odporcovi faktúru za obdobie od 01.7.2008 do 31.7.2008, vydanou dňa
04.08.2008 a splatnou dňa 18.8.2008 na sumu vo výške 829,50 eur, pričo m faktúra bola vystavené
odporcovi z dôvodu neuhradených pravidelných poplatkov, za poplatky na prevádzku, za využité voľné
minúty.

Právny predchodca vyfaktúroval odporcovi faktúru za obdobie od 01.09.2008 do 30.09.2008 a splatnou
dňa 18.10.2008 na sumu vo výške 850,- Sk, z titulu pravidelných poplatkov za hlasové služby, za
internet .
Právny predchodca vyfaktúroval odporcovi faktúru za obdobie od 01.10.2008 do 31.10.2008 , splatnou
dňa 18.11.2008 na sumu vo výške 876,00 Sk, pričom faktúra bola vystavené odporcovi z titulu

pravidelných poplatkov za hlasové služby, za internet .
Faktúrou za obdobie od 01.11.2008 do 30.11.2008, splatnou dňa 19.12.2008 bola odporcovi
vyfaktúrovaná zmluvná pokuta vo výške 12.706,- Sk.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikate ľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa , ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má
určený začiatok plynutia.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na

princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe ž alobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh
na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny
prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať

žalobu bez nebezpeč enstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.
V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v
určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť
záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým
a ;posledným dňom splnenia.

Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.
Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. O Z /.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa
§ 52 ods. 1 OZ.

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a

nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

Súd na základe oboznámených listinných dôkazov, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy vo výške 512,41 eur nie je podaný dôvodne a preto návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol.

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporom dňa 21.5.2008 a to Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ požičal

odporkyni sumu vo výške 460,08 eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných 12-tích
mesačn ých splátkach vo výške po 47,48 eur s tým, že dátum prvej sp látky bol 7.2.2010 a lehota
splatnosti úveru bola bola dohodnutá 15.1.2011.Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je
výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez
toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť.

Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou
zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s
odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne
napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných
podmienok týkajúcich sa revolvingový ch úverov.

Pod zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo v rátenie dlhu
dohodnuté vo forme splátok.

Zo samotného obsahu spisu vyplýva , že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 460,08
eur , na základe vyššie cit. Zmluvy o úvere, pričom odporkyňa mal predmetný úver splácať v 12 - tích

mesačných splátkach, splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá a podľa zmluvy predmetný záväzok
bol splatný dňa 15.1.2011.

Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že navrhovateľovi začala plynúť trojročná
premlčacia doba nasledujúcim dňom po lehote splatnosti celého dlhu, a to od16.1.2011 a od tohto
dátumu začala plynúť premlčacia doba a to trojročná, pričom navrhovateľ svoj návrh na súd podal až
dňa 10.2.2014, t.j., po márnom uplynutí premlčacej doby.

Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania
nároku , na ktoré sú d prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od
1.5.2014 aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.,a v konaníúspešnejodporkyninepriznal
náhradu trov konania, nakoľko jej v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu uklad á vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nespr
ávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodn utie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.