Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/327/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514210051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpený Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcovi: P.
Č., O.. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., o zaplatenie 2 296,58 €, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 961,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 1 712,07 € od 11.04.2014 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú
sumu splácať v 500 € mesačných splátkach splatných do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovitrovykonaniavsume97,36€atrovyprávnehozastúpenia
v sume 168,81 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.04.2014 sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 2 296,58 € a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2 047,37 € od
11.04.2014 do zaplatenia a trov konania, titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 31.01.2011, na
základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 1 850 € za účelom kúpy tovaru alebo
úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej
zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení odôvodnil svoju platobnú nedisciplínu, poukázal na zhoršený
zdravotný stav a druhotnú platobnú neschopnosť svojej firmy. Bol ochotný dlh splácať
v splátkach po 500 € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere zo dňa
31.01.2011, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 27.12.2012, špecifikáciou splátok a úhrad zo
zmluvy - splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý

úver vo výške 1 850 € /schválená výška úveru/, ktorý bol splatný v 84 mesačných splátkach
vo výške 45,24 €. Celkom tak mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 532,20 € (úver + úroky).
Odporca zaplatil celkom sumu 723,84 €, pričom ide o zaplatených 16 splátok po 45,24 €, ďalej žiadne
iné splátky viac nezaplatil.Navrhovateľ listom zo dňa 27.12.2012 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie
dlhu v sume 2 077,34 € do 15 dní od odoslania výzvy. Túto zásielku mu doručoval poštou dňa
28.12.2012. Doručenie výzvy nepreukázal.

Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 2 296,58 €, a tá pozostáva zo sumy istiny 90,63 € do
času zosplatnenia, z poplatku za vedenie účtu v sume 11,94 €, z úroku z úveru v sume 147,93 € do
času zosplatnenia, zo zosplatnenej istiny v sume 1 602,30 €, ušlého úroku v sume 187,37 €, z dlžného
poistného 19,14 €, poplatku za upomienku v sume 16 €, sankčného úroku z omeškania v sume 205,01
€ odo dňa zosplatnenia a dopočítaného úroku v sume 14,23 € vypočítaného ku dňu podania návrhu.

Splátka úveru predstavuje sumu 45,24 €, pričom v tejto sume je v každej splátke inou sumou vyčísľovaná
splátka istiny, je v nej zahrnutá splátka poistného mesačne v sume 3,19 €, poplatok za vedenie účtu
mesačne po 1,99 € a úrok z úveru.

Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto
musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov:

Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm.

a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v
danom predmete ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca
je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2
ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru,
pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).

Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet
spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v §§ 52 až 54,

t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497
a nasl. 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa §
261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa

jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie
uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom
a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 544 Občianskeho zákonníka - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd s poukazom na vyššie zákonné ustanovenia, napriek vyjadreniu odporcu ako spotrebiteľa, že
nemôže dlh zaplatiť naraz a že nenamietal uplatňovanú sumu skúmal odôvodnenosť jednotlivých
nárokov z ktorých sa žalovaná suma skladá a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 270/2001
Zb, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Toto novelizované znenie § 5b ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva

predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 31.01.2011 úverovú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 850 €, s výškou mesačnej splátky 45,24 €, ročnou úrokovou
sadzbou 18,83 %, priemernou hodnotou RPMN od 22,6 do 23,4 %.

Podľa Hlavy 4) § 2 Úverových zmluvných podmienok( ďalej UZP) klient ako dlžník sa zaväzuje
spoločnosti platiť úroky od doby poskytnutia úveru až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s

príslušenstvom.

Podľa Hlavy 5 § 7 UZP, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient
platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávku v tomto poradí:
na záväzky klienta, ktoré vznikli voči spoločnosti z iného titulu ako úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ.

Podľa Hlavy 7 § 7 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenami a, b, c §
3 tejto hlavy, ak je jej dôsledok vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok

došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru. List bol doručovaný odporcovi dňa
28.12.2012. Doručenie listu odporcovi navrhovateľ nepreukázal ani v zmysle zmluvných podmienok
podľa Hlavy 17 § 6 UZP. Týmto dňom teda odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy
7 § 3 ÚZP bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných od dňa odoslania listu o predčasnej
splatnosti úveru dňa 28.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

nesplatené splátky. Odporca zaplatil 17 splátok po 45,24 € spolu v sume 723,84 €.

Záverosplatnostiúverudňom28.12.2012súdrobíajnazákladevýkladu §565Obč.zák.,podľa
ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z tohto ustanovenia teda vyplýva,

že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento
záverprizhodnejprávnejúpravevyplývaajzrozhodnutiaNSČRsp.zn.21Cdo456/2006,podľaktorého
„dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případne kdy svého oprávnění
požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku úvěru s příslušenstvím) využije, a že splatnost celé
pohledávky nemůže nastat dříve, dokud věřitel nepožádá dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se

zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníkaz důvodu jeho prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve požádat, ale zda a kdy se
rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně
požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníkovi nadále nárok jen na sjednané splátky.“ Navrhovateľ teda

správne stanovil deň zosplatnenia úveru.

Účastníci úverovej zmluvy, teda navrhovateľ a odporca, si v Hlave 7 § 7 ÚZP dohodli, že v prípade
predčasného zosplatnenia úveru klient je povinný splatiť celý čerpaný úver. Čerpaným úverom bola
suma 1 850 €, ako to vyplýva z bodu 35 úverovej zmluvy, a teda pri predčasnom zosplatnení úveru je
klient (v danom prípade odporca) povinný splatiť iba istinu, nie však aj úrok z tejto istiny.

Súd teda postup navrhovateľa, ktorý požaduje zaplatenie celých splátok úveru č. 18 - 84 vrátane
úroku považuje za nesprávny, pretože forma splatenia úrokov bola v úverovej zmluve pre
prípad predčasnej splatnosti úveru pretavená do formy zmluvnej pokuty, tak ako to vyplýva z Hlavy 7 § 7
ÚZP. Treba tiež dodať, že experimentovanie pre dosiahnutie cieľa, ktorý vyplýva aj priamo zo zákona sa
nevypláca ako to bude uvedené nižšie (Podľa § 506 Obchodného zákonníka - ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený

od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Dôsledkom odstúpenia veriteľa
od zmluvy o úvere, je tak oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky /dlžnú sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj
povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po
účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ /vrátenie úveru spolu s úrokmi/ možno dosiahnuť

aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým,
že na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere
ostáva v platnosti. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je však dispozitívne a účastníci svoju
vôľu ohľadom vysporiadania predčasne zosplatneného úveru vyjadrili v zmluve tak, že dlžník je povinný
vrátiť iba čerpaný úver a nie aj úroky z neho.).

Keďže v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. (Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.) je súd viazaný návrhom (viazanosť návrhom je
viazanosť nielen výškou uplatneného nároku ale aj jeho skutkovým základom) nemohol súd plnenie
úverovou zmluvou dojednané ako úrok z istiny do času zosplatnenia v sume 147,93 € priznať vo forme

celých splátok, tak ako to nesprávne požaduje navrhovateľ, pretože vrátenie nesplateného úveru a
zaplatenie zmluvnej pokuty sú nárokmi so samostatným skutkovým základom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Za plnenie právom nedovolené sa teda považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza

z právneho úkonu ( napríklad zmluvy ), ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo forme ušlého úroku vyčísleného v sume 187,37 €,
na ktorý by mal navrhovateľ nárok v prípade riadneho splácania splátok úveru Hlava 7 § 7 ÚZP.

Zmluvná pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku, musí byť dojednaná písomne,

a to pod sankciou neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že zmluvná pokuta, uplatňovaná v návrhu
bola dojednaná písomne. Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré síce,
podľa úverovej zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú náležitosti písomnej formy
právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše,
dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi.

Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je
v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou,
ktorá je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných
drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Je v rozpore s dobrými
mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú

závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie
o zmluvnej pokute je. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo
medzi odporcom a navrhovateľom platne dojednané.Zároveňvšaksúdpotrebujepoukázaťnato,žezmluvnápokutajedojednanáneplatne,tedaanivprípade
ak by navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, táto by mu súdom priznaná nebola. Pri tomto
závere súd vychádza z toho, že v zmysle 544 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvná pokuta musí byť

dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú pokutu, ktorú
je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať
vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na
porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. OS RA na zosplatnenie
úveru viazané na vôľu a úkon veriteľa). Z uvedeného je teda zrejmé, že zaplatenie zmluvnej pokuty musí

byť dohodnuté pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a bez potreby splnenia ďalších podmienok.

Z Hlavy 7 § 7 ÚZP však vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná podmienene, teda zákonom
neprípustným spôsobom, pretože bola viazaná na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo
porušením zmluvnej povinnosti ale bolo viazané na požiadanie spoločnosti( Hlava 7 § 3UZP).

Z Hlavy 7 § 7 ÚZP totiž vyplýva, že zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad oneskorenia sa
s platením aspoň 2 splátok alebo s oneskorením s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3

mesiace (Hlava 7 § 3 písm. a/) ale bola dojednaná pre prípad porušenia tejto povinnosti iba vtedy, ak
jej dôsledkom bola povinnosť predčasného splatenia úveru, ktorá však bola podmienená ako už bolo
uvedené žiadosťou spoločnosti (spoločnosť k zosplatneniu pristúpiť nemusela), teda podmienená bola
aj samotná zmluvná pokuta.

Súd preto návrh čo do uplatňovanej sumy 187,37 € ako zmluvnej pokuty resp. ušlého úroku ako to

vysvetlil navrhovateľ, zamietol.

Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods.
1 prvá veta OZ určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517
OZ stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. (§3 vyhl. č. 87/1995 Zb. z.)

Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho
záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho

záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ
právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa §
121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.

Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením
peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene

v obsahu práv a povinností záväzkovo právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená,
že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku,
pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť
platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší
(akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania,

čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi
veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo právny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach
jeho subjektov.

Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým
dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že

je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá, nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie
je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.

Po vykonanom dokazovaní súd posúdil návrh ako čiastočne dôvodný a dospel k záveru, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú istinu úveru 90,63 € do času zosplatnenia, poplatok
za vedenie účtu v sume 11,94 €, zosplatnenú istinu v sume 1 602,30 €, dlžné poistné 19,14 €,

poplatky za upomienku v sume 16 €, poplatok za možnosť zmeny splátky v sume 1,80 €, sankčný úrok zomeškania v sume 205,01 € odo dňa zosplatnenia a dopočítaného úroku v sume 14,23 € vypočítaného
ku dňu podania návrhu, úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 0,23 € vyčíslené a uplatnené v súlade
so zmluvnými podmienkami, spolu teda sumu 1 961,28 €.

Nemožno priznať úroky z omeškania z celej dlžnej sumy 1 961,28 €. Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania iba zo sumy 1 712,07 € (90,63 € + 1 602,30 € + 19,14 €) s poukazom na nároky,
ktoré vo vyššie uvedenom odôvodnení zamietol.

Odporca sa dostal do omeškania s platením dlhu po uplynutí 15 dní od odoslania oznámenia o
zosplatnení úveru, čo bolo 12.01.2013, ktorý úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil a uplatnil za obdobie

od 28.12.2012 do 10.04.2014 v súlade s ust. § 517 Obč. zák. v sume 219,24 € a následne ho súd priznal
i od 11.04.2014, tak ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal
navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech navrhovateľa v konaní predstavoval 985
€, čo percentuálne činí 82,05 %, jeho neúspech percentuálne činí 17,95 % a pomer úspechu a
neúspechu potom predstavoval 64,10 % (82,05 % - 17,95 %).

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd umožnil odporcovi dlh zaplatiť v splátkach tak, ako je vo výroku
rozsudku uvedené s poukazom na jeho nepriaznivé majetkové pomery.

Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 70,81 % a to zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania v sume 137,50 €, čo činí 97,36 € a 70,81 % z celkovej náhrady
trov právneho zastúpenia v sume 238,40 € vrátane 20 % DPH čo činí 168,81 €, podľa vyhl. MS SR č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby -

1/prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2/ podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/
citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), po 109,55 €, režijný paušál k 2 úkonom
právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), čo je spolu 238,40 €

a z toho pri pomere úspechu 70,81 % je to suma 168,81 €.

Nakoľko navrhovateľ bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa
podľa § 149 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,· súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

· musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované:

· musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to
pod následkom zastavenia konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.