Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/139/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198898700
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7198898700.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: H. Š.,

X.. XX.X.XXXX, L. F., K. XX, zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova
4 proti žalovanej:H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, L. F., F. XX, zast. prof. JUDr. Petrom Vojčíkom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Rázusova 28 v konaní o zaplatenie 18.489,05 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 5.107,85
€ k rukám právneho zástupcu JUDr. Petra Vojčíka, advokáta so sídlom Rázusova 28, Košice do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.12.1998 sa domáhal úhrady sumy vo výške 18.489,05 €

(59.201,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 57.000,- Sk od 1.2.1998 do
zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že žalovaná bez akéhokoľvek právneho titulu užíva nehnuteľnosti - dom, súpisné
číslo XXXX, nachádzajúci sa v kat. území F. - R. na parcele č. XXXX/X KN, zapísanej na LV č. XXXX
a pozemku, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha s výmerou XXX m2, zapísané na LV č. XXXX,
kat. územie F. - R., ktorých vlastníkom je žalobca. Krajský súd v Košiciach právoplatným rozsudkom
sp. zn. 19Co/258/91-60 zo dňa 23.9.1992 určil, že kúpna zmluva zo dňa 23.6.1989 uzavretá medzi
predávajúcou F. Š. a kupujúcimi H.. Š.V. V. (t.č. nebohým) a jeho manželkou H.. C. V. - žalovanou,

ktorou mali kupujúci nadobudnúť do vlastníctva rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX/X zapísaný
na LV č. XXXX kat. územie F. - R. je neplatná. Žalobca sa stal vlastníkom pozemku na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.1996 a domu na ňom stojaceho na základe právoplatného rozhodnutia
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov č.k. 16C/286/93 zo dňa 30.5.1996, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.1996. Výzvou zo dňa 21.8.1996 bola žalovaná vyzvaná, aby
predmetné nehnuteľnosti vypratala, avšak na výzvu nereagovala. Výzvou zo dňa 31.10.1997 bola
žalovaná vyzvaná na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaná na výzvu nereagovala a za

užívanie nehnuteľnosti nezaplatila žalobcovi žiadnu náhradu. Žalobca požaduje od žalovanej vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia-ekvivalentnájomnéhozačasodmesiacajúl1996dojanuára1998mesačne
po 3.000,- Sk, t.j. 57.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania za uvedené obdobie zo sumy 2.501,- Sk a
úroky z omeškania zo sumy 57.000,- Sk od 1.2.1998 do zaplatenia.Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.2.2000 rozšíril návrh o zaplatenie bezdôvodného obohatenia od
1.2.1998 do 1.2.2000, t.j. 24 mesiacov po 3.000,- Sk, spolu 72.000,- Sk, úrok z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 129.000,- Sk. Uznesením sp. zn. 22C/139/98 zo dňa 4.10.2001 súd pripustil zmenu žaloby.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2001 žalobca žalobu rozšíril o sumu 425.500,- Sk z titulu
zaplatenia bezdôvodného obohatenia pozostávajúcej z bezdôvodného obohatenia do 31.1.1998 v sume
57.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne t.j. ku dátumu vo výške 2.501,- Sk,
z istiny za obdobie od 1.2.1998 do 10.3.1999 po 3.000,- Sk mesačne v sume 37.500,- Sk s úrokom
z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 15.9.1998 do zaplatenia a z istiny rozšírenej na 20.000,- Sk

mesačne od 11.3.1999 do 11.2.2001 (ku dňu, kedy došlo k vyprataniu nehnuteľnosti žalovanou) v sume
460.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 15.4.2000 do zaplatenia. Ako dôvod
rozšírenia žaloby, žalobca uviedol, že zistil, že priemerná cena nájmu nehnuteľnosti bola v žalovanom
období v danej lokalite od 20.000,- Sk do 25.000,- Sk, a preto žiada, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 557.001,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 57.000,- Sk od
1.4.1998 do zaplatenia, zo sumy 37.500,- Sk od 15.9.1998 do zaplatenia, zo sumy 460.000,- Sk od

15.4.2000 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uznesením Okresný súd Košice I pod sp. zn.
22C/139/98 pripustil zmenu žaloby dňa 4.10.2001.

Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že vlastníkom nehnuteľnosti bol žalobca, avšak
trebavziaťdoúvahyokolnosti,zaakýchdošlokzrušeniukúpnejzmluvyakoajprihliadaťnadobrémravy.
Je toho názoru, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej žalobcovi nedošlo. Právny zástupca

žalobcu ďalej uviedol, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti užívala, avšak má právo na náhradu toho,
čo do tej nehnuteľnosti počas užívania investovala, t.j. náhradu v rozsahu zhodnotenia veci ku dňu
vrátenia. Žalovaná predmetný dom dostavala, investovala finančné prostriedky vo výške 2. milióny Sk
a takto zhodnotenú nehnuteľnosť musela odovzdať žalobcovi. Preto nie je možné priznať nárok na
bezdôvodné obohatenie.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalobou sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia potom,
čo kúpna zmluva sa stala neplatnou a to dňa 30.5.1996 rozhodnutím Obvodného súdu Košice I sp. zn.
16C/286/93. Právoplatnosť nadobudol rozsudok dňa 9.2.1993. Následne sa stal výlučným vlastníkom
uvedenejnehnuteľnosti2.7.1996,pričomjezapísanýnaLVč.XXXX,kat.územieF.-R.,č.parcelyXXXX/
X.Nehnuteľnosťrodinnýdomužívaabývavňomod8.2.2001.Žalovanábývalavuvedenejnehnuteľnosti

pravdepodobne od kolaudácie. Viackrát ju vyzýval, aby sa z nehnuteľnosti vysťahovala, alebo mu
zaplatila nájomné, pričom nereagovala. Bezdôvodné obohatenie ako ekvivalent nájomného žiada
zaplatiť od 2.7.1996 až do 11.3.1999 stanovil výšku podľa všeobecných podmienok v sume 3.000,- Sk
mesačne.NáslednesaobrátilnarealitnúkanceláriuJ.,Š.X,F.,ktorámuuviedla,ževuvedenejlokaliteje
cena nájmu minimálne 20.000,- Sk mesačne zo sumy 25.000,- Sk mesačne. Následne stanovil nájomné

za uvedenú nehnuteľnosť v sume 20.000,- Sk. V čase, keď nehnuteľnosť patrila žalovanej bola daná
žalovanej, nebol vlastníkom uvedeného domu, nakoľko v rozhodnutí o bezpodielovom spoluvlastníctve
dostala uvedenú nehnuteľnosť jeho manželka a táto prenechala nehnuteľnosť žalovanej, aby v nej
bývala.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpili spolu s manželom od manželky

žalobcu v júni 1989 a všetky peniaze vyplatili manželke, pretože mali vedomosť o tom, že je vlastníčkou
uvedenej nehnuteľnosti. Stavbu kúpili ako nedokončenú, boli základy, obvodové múry, dom bol
zastrešený. Do nehnuteľnosti spolu s manželom investovali peniaze, zrekonštruovali, riadne objednali
projekt. Po čase sa dozvedela, že vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti nie je manželka žalobcu, ale
sám žalobca. Uvedenú nehnuteľnosť dobrovoľne opustila a vypratala 12.2.2001. Nájomné žalobcovi

ako vlastníkovi neplatila. Nevie, z akého dôvodu by mala platiť, keďže ani žalobca jej nevrátil peňažnú
sumu, ktorú investovala do predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 28.9.1989 kúpili od žalobcu nezabudovaný
stavebný materiál v sume 18.234,- Sk, o čom predložila súdu potvrdenie zo dňa 28.9.1989.

Žalovaná so svojim manželom H.. Š. V. (t.č. nebohým) ako kupujúca na základe kúpnej zmluvy zo dňa
23.6.1989 napísaná formou notárskej zápisnice Štátneho notárstva F. - H. sp. zn. N 466/89, Nz 453/89

registrovanej dňa 23.6.1989 rozhodnutím Štátneho notárstva - R. H. sp. zn. K. XXXX/XX uzavretejs bývalou manželkou žalobcu F. Š. ako predávajúcou nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
- domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Košice - R. na parcele č. XXXX/X
KN, zapísanej na LV č. XXXX a pozemku, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha s výmerou 343 m2,

zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie F. - R..

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 19Co/258/91 zo dňa 23.9.1992 bola určená neplatnosť
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že v čase, kedy bývala manželka žalobcu predala predmetné
nehnuteľnosti žalovanej a jej toho času nebohému manželovi nebola ešte výlučnou vlastníčkou
predmetného domu, preto nemohla o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. do

29.6.1989 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tom prípade nemohla bývalá manželka
žalobcu bez súhlasu žalobcu nehnuteľnosťou sama disponovať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15.3.1993.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.8.1991 sp. zn. 19Co/93/91 bola povolená obnova
konania vo veci Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 27C/58/84. V pôvodnom konaní bolo predmetom
konania vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu s bývalou manželkou po rozvode

manželstva. Zmierom schváleným Obvodným súdom Košice I sp. zn. 16C/286/93 zo dňa 30.5.1996
došlo medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na základe ktorého žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva predmetný rodinný dom.
Zmier nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.1996.

Žalobca dňa 10.5.1996 uzavrel so svojou bývalou manželkou kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal

vlastníkom aj predmetného pozemku, na ktorom stojí rodinný dom.

Výzvou zo dňa 21.8.1996 žalobca vyzval žalovanú na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, výzvou
zo dňa 31.10.1997 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie
predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu. Žalovanej bola výzva doručená dňa 2.11.1997,
pričom na výzvu žalobcu nereagovala.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/832/96 zo dňa 9.3.1999 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16Co/268/99 zo dňa 3.12.1999 právoplatným dňa 18.1.2000 bola
žalovaná zaviazaná vypratať nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie F. - R. ako parc. č.
XXXX/X KN - zastavaná plocha s výmerou XXX m2, dom súp. č. XXXX v lehote 15 dní a vypratanú
nehnuteľnosť odovzdať žalobcovi s tým, že žalobca nie je povinný zabezpečiť žalovanej náhradný byt.

Okresný súd Košice I rozsudkom vo veci sp. zn. 18C/832/1996 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu
66.387,84 € a nahradiť trovy konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Košice I uviedol, že svojim
rozsudkomzodňa9.3.1999zaviazalžalovanúvyprataťpredmetnúnehnuteľnosťaodovzdaťjužalobcovi
s tým, že jej protinávrh o zaplatenie 2. mil. Sk zamietol. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu
vyplýva, že žalovaná H.. C. V. a jej nebohý manžel H.. Š. V. nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na

základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.6.1989, ktorá kúpna zmluva však bola určená ako neplatná
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.1992, sp. zn. 19Co/258/91, ktorým bol zmenený
rozsudoksúduprvéhostupňa.Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa15.3.1993.Predmetomneplatnej
kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie F. - R., parc. č. XXXX/
X, iná plocha o výmere XXX m2 a na nej postaveného rozostavaného domu predávajúcou F. Š. na

kupujúcich H.. Š. V. a jeho manželku H.. C. V.. Rozostavaný rodinný dom patril do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov žalobcu H. Š. a jeho bývalej manželky F. Š.. Napriek tomu, že
pozemok o výmere XXX m2 bol vo výlučnom vlastníctve F. Š., Krajský súd Košice jej vyslovil neplatnosť
celého právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.1989. Po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy sa
rozostavaný rodinný dom opätovne stal bezpodielovým spoluvlastníctvom žalobcu H. Š. a jeho bývalej

manželky F. Š.V.. K vyporiadaniu takto bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo uznesením
Obvodného súdu Košice I zo dňa 30.5.1996, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi konania H.
Š. a jeho bývalou manželkou F. Š.. Na základe zmieru sa účastníci konania dohodli tak, že rozostavaný
rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie F. - R., pripadádo výlučného vlastníctva žalobcu H. Š., ktorý bol zároveň zaviazaný na finančné vyrovnanie so svojou
bývalou manželkou. Po vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi H. Š. C. F. Š. žalobca H. Š. odkúpil
od svojej manželky kúpnou zmluvou aj pozemok, ktorý bol predtým v jej výlučnom vlastníctve a vklad

do katastra nehnuteľnosti bol uskutočnený dňa 20.5.1996.

V odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach zo dňa 3.12.1999 sp. zn. 16Co/268/99 potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovanej, pričom výrok rozsudku
prvostupňového súdu o povinnosti žalovanej vypratať predmetnú nehnuteľnosť odvolaním napadnutý
nebol.

Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29.11.2000 dovolanie žalovanej

zamietol.

Na základe podnetu žalovanej na podanie mimoriadneho dovolania Generálny prokurátor SR dňa
16.1.2001 podal na Najvyšší súd mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.4.2001 v mimoriadnom dovolacom konaní zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.3.1999 sp. zn. 18C/832/96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 3.12.1999 sp. zn. 16Co/268/99 vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh
žalovanej o zaplatenie 2. mil. Sk ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vrátil vec v tomto
rozsahu Okresnému súdu na ďalšie konanie.

ZodôvodneniarozsudkuNajvyššiehosúduSRvyplývajúnajmätietoskutočnosti:súdy,ktorérozhodovali
vo veci posúdili vzájomný návrh žalovanej podľa § 130 ods. 3 OZ tvrdiac, že žalovaná bola oprávnenou

držiteľkou nehnuteľnosti do 16.3.1993, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 13.9.1992 sp. zn. 19Co/258/91, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo
dňa 23.6.1989. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalovaná so svojim nebohým manželom získala na
základe riadne registrovanej kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.1989 stavbu ( rozostavaný dom a pozemok )
od bývalej manželky žalobcu F. Š.. Takže boli odvtedy prinajmenšom dobromyseľní držitelia tejto

nehnuteľnosti voči obidvom bývalým manželom. Neplatnosť kúpnej zmluvy bola vyslovená právoplatne
dňa 15.3.1993. Žalobca odkúpil pozemok od svojej bývalej manželky až dňa 10.5.1996 a vklad
vlastníckeho práva k pozemku bol povolený dňa 20.5.1996. Bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých
manželov Š. bolo zrušené zmierom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.1996 a jeho predmetom
bola stavba - rozostavaný dom. Od tohto dňa sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a teda

i jediným vecne legitimovaným účastníkom vo všetkých nárokoch, ktoré sú jeho predmetom. Dôležitou
skutočnosťou v danej veci bolo posúdenie otázky, či žalovaná ako držiteľka konala v dobrej viere.
Žalovaná existenciu dobrej viery preukazovala skutkovými okolnosťami medzi ktoré patrilo okrem iného
výlučne vlastníctvo F. Š. k pozemku, neukončený spor rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, skutočnosť, že žalobca o predaji domu vedel (odpredal jej nebohému manželovi dňa

28.9.1989 stavebný materiál). Až doručenie návrhu žalovanej mohlo eventuálne vzhľadom k ostatným
okolnostiam prípadu znamenať stratu dobrej viery, pretože už nemohla očakávať, že žalobca s jeho
bývalou manželkou s ňou uzatvorí aj novú kúpnu zmluvu. Žalobca si svoje výlučné vlastnícke právo
k veci uplatnil vo vzťahu k žalovanej až podaním žaloby na vypratanie dňa 24.9.1996 a tento návrh
bol žalovanej doručený dňa 24.3.1997 a teda až tohto dňa sa dozvedela, že BSM manželov Š. bolo

rozdelené (vyporiadané) a týmto dňom sa žalovaná dozvedela, kto sa na jej úkor obohatil a teda až
týmto dňom začala plynúť pre ňu lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ. Súd pochybil, pokiaľ nevzal do úvahy
zároveň aj ustanovenie § 107 ods. 3 OZ v súvislosti s posudzovaním vzájomných sinalagmatických
nárokov vyplývajúcich zo zrušenej zmluvy.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu predmetom konania zostal nárok žalovanej na zaplatenie 2. mil.

Sk voči žalobcovi.Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 8.4.2011 sp. zn. 18C/832/1996 zaviazal teda žalobcu zaplatiť
žalobkyni sumu 66.387,84 €. Započítaciu námietku žalobcu v sume 54.475,38 € zamietol.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 11Co/272/2011 zo dňa 19.12.2012 potvrdil rozsudok vo

výroku o povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 66.387,84 € žalobcom, zrušil výrok rozsudku o zamietnutí
započítacej námietky žalobcu v sume 54.475,38 € ako procesne neprípustnú.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2012.

Na Okresnom súde Košice I prebieha exekučné konanie pod sp. zn. 16Er/209/2013 a to na základe
návrhu oprávnenej - žalovanej na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
16.1.2013 a poverenie na vykonanie exekúcie č.k. 5802 108758 vydaného Okresným súdom Košice I

dňa 7.2.2013. Námietky povinného t.j. žalobcu proti exekúcii zamietol. Námietky povinného t.j. žalobcu
proti trovám exekúcie zamietol a návrh povinného t.j. žalobcu na zastavenie exekúcie zamietol. O
námietkach proti exekúcie rozhodoval vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu bolo dané odvolanie. O
odvolaní k dnešnému dňu exekučným súdom rozhodnuté nebolo.

Podľaust.§3ods.1OZvýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydá tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona. Právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku

porušenia iného právneho vzťahu. (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec
nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých
zdrojov). Posúdenie, či došlo k vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisí od splnenia
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy (§ 451 ods. 1,2 OZ). Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:

a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej
osoby (obohatený)

b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone ( § 451 ods. 2 OZ a § 454 OZ)

c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľného v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného),

pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného

d) nejde o prípad, kedy zákon napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne
vylučuje.

Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodné obohatenie

povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, nakoho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). V prípade,
že dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t.j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady
vznikne samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodné obohatenie. V § 451 ods. 1 zákon zakotvil

generálnu klauzulu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z
ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na
koho úkor k obohateniu došlo požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ust. § 451 ods. 2 a § 454. Ako konkrétne prípady
bezdôvodného obohatenia zákon považuje:

a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na
plnenie vedeli alebo nie,

b/ plnenie z neplatného právneho úkonu,

c/ plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,

e/ bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten, kto plnil túto povinnosť

v skutočnosti nemal.

V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom,
že takýto právny úkon je od počiatku neplatný. Na rozdiel od vyššie uvedeného prípadu nedostatok
dôvodu na plnenie spočíva v tom, že právny úkon tu síce formálne existoval, avšak je neplatný z dôvodov
uvedených v § 37 a nasl. OZ. Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje to, čo sa plnilo na základe

právneho úkonu neplatného len pre nedostatok formy (§ 455 ods.1).

Žalobca uviedol, že svojho nároku sa domáha z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením
z neplatného právneho úkonu. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaná by mala vrátiť rozostavaný
dom a žalobca by bol povinný vrátiť žalovanej kúpnu cenu, za ktorú nadobudla rozostavaný dom a

všetko, čo žalovaná predmetnú nehnuteľnosť zhodnotila ako aj kúpnu cenu za materiál odkúpenú od
žalobcu. Žalovaná spolu s nebohým manželom nadobudla nehnuteľnosť rozostavaný dom od bývalej
manželky žalobcu titulom kúpnej zmluvy, ktorá však bola vyslovená za neplatnú, nakoľko v čase
uzavretia kúpnej zmluvy predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a teda zmluvu nemohla uzavrieť iba manželka žalobcu. Kúpna zmluva bola vyslovená za neplatnú

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 19Co/258/91 zo dňa 23.9.1992. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 15.3.1993. Tento rozostavaný dom bol dokončený a uvedený do stavu, aby bol s
užívateľmi až konaním žalovanej, ktorá v dobrej viere, že je jeho vlastníčkou doň investovala. Dom
bol skolaudovaný, teda jeho užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím ObNV - odbor výstavby
dňa 23.1.1991. Na rozhodnutí je ako stavebník uvedený H.. Š. V. s manželkou C. (t.j. žalovanou).

Zmierom schváleným Obvodným súdom Košice I sp. zn. 16C/286/93 zo dňa 30.5.1996 došlo medzi
žalobcom a jeho bývalou manželkou k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na
základe ktorého potom žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva predmetný rodinný dom. Zmier
nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.1996. Predmetom vyporiadania medzi žalobcom a jeho manželkou
bolo vyporiadanie BSM. Obsahom BSM bola však reálne predmetná stavba v takom stave, v akom

bola neplatne prevedená na žalovanú, teda nie vo finálnom skolaudovanom stave, o aký sa pričinila
práve žalovaná. Napriek tomu, však pri určení výšky bezdôvodného obohatenia na vydanie ktorého
žalovanú žalobca vyzýval vychádzal zo zistenia, že výška nájmu obdobných nehnuteľností v danej
lokalite v období počas posudzovaného obdobia sa pohybovala v rozpätí od 12.000 do 25.000,- Sk.
Žalobca sa domáhal svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia a to vo výške nájmu obdobných

nehnuteľností,ktorébolizhodnotenéžalovanouvdanejlokalitevobdobípočasposudzovanéhoobdobia,
a teda, že sa mala obohatiť na úkor toho, kto predmetnú nehnuteľnosť zhodnotil, teda žalovanej.
Žalovaná sa však nemohla bezdôvodne obohatiť na svoj úkor, avšak v uvedenej výške sa nemohla
obohatiť ani na úkor žalobcu, nakoľko ten je defakto výlučným vlastníkom len rozostavanej stavby.
Súd je toho názoru, že žalovaná sa nemohla obohatiť na úkor iného tým, že užívanie, to čo sama

spravila užívateľným a bola jej oprávneným držiteľom. V ďalšom poukazuje na to, že žalobca je sícezapísaný vlastníkom nehnuteľnosti na liste vlastníctva, avšak sám predmetnú nehnuteľnosť nedostaval,
od momentu jej predaja žalovanej nevynaložil na ňu žiadne prostriedky a nemal s tým spojené ani iné
výdavky. Takýto výkon práva je v príkrom rozpore so základnou občianskoprávnou zásadou dobrých

mravov. Skutkové okolnosti konkrétneho prípadu nasvedčujú tomu, že uplatnenie nároku žalobcu ako
vlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi.

Právo a morálka regulujúc z veľkej časti tie isté spoločenské vzťahy, to znamená, že podstatné
časti ľudského správania sú zároveň upravené morálkou aj právom. Konanie jednotlivcov aj iných
subjektov možno hodnotiť podľa oboch normatívnych systémov. Preto má význam skúmať vzťah práva

a morálky. Tieto dva normatívne systémy môžu pôsobiť na nimi regulované spoločenské vzťahy a
správanie sa subjektov práva a morálky, čiže koniec koncov ľudí v rôznej miere súladne a rozporne.
Je možné, a vzhľadom na spomínanú čiastočnú totožnosť a súvislosť predmetu ich regulácie je
prakticky významné skúmať mieru súladu a rozporu práva a morálky, ich časti až po ich základné
prvky, ktorými sú jednotlivé pravidlá správania, normy a to právne i morálne. Ak hovoríme o morálke
a práve, nemôžeme obísť ani takú hodnotu ako je spravodlivosť. Morálka je prakticky jedným zo

spôsobov duchovného ovládania sveta, kde má svoje miesto spravodlivosť „spravodlivými sa stávame
tým, že spravodlivo konáme“ (Aristoteles). Spravodlivosť je spätá s reálnym spôsobom života reálne
existujúcich ľudí. Morálne normy a hodnoty medzi ktoré patrí pojem spravodlivosti neexistujú sami o
sebe. Spravodlivosť ako filozofická kategória má nie len historickú, ale i právnu dimenziu. Spravodlivosť,
rovnosť a slušnosť legislatívne garantuje v právnych normách štát. V spravodlivosti sú inštitúcie

základnej štruktúry pripravené uspokojovať princípy slobody a rovnosti osôb v situácii, ktorá je pre
všetkých rovnaká. V súčasnosti sa v súkromnom práve najmä v občianskom vyskytuje pojem dobré
mravy, ktorý so systémom morálky súvisí, ale nie je s ním totožný. Pojem dobré mravy nebol v
literatúre doteraz definovaný. Historicky sa odvodzuje z rímskeho práva, kde bony mores boli chápané
v zmysle zachovávania pravidiel slušnosti prevzatých od predkov (mores maiorum). Hlavný rozdiel

medzi dobrými mravmi a morálkou spočíval v tom, že dobré mravy netvoria spoločensky normatívny
systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré zodpovedajú všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého obchodného styku a pod. Aplikáciou práva sa spravidla
rozumie uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi a to najmä rozhodovacou činnosťou. Aplikáciu práva
vykonávajú najmä súdy ako štátne orgány. Za základ ekvity v súkromnom práve sa považuje ust.

§ 3 OZ v platnom znení, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Doterajšie ustanovenie koncepčne celkom prekonané nahradzuje sa
novým, ktoré vyjadruje myšlienku zákonného obmedzenia akýchkoľvek zásahov do práv a oprávnených
záujmov iných subjektov. Stanoví tiež jednu zo základných interpretačných pravidiel bežných v právnych

poriadkoch demokratických štátov, že výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Interpretačný význam ust. § 3 ods. 1 zdôraznil aj Najvyšší súd SR v
rozhodnutí č. 3Cdo/49/96, z ktorého vyplýva, že toto ustanovenie nemá vlastnú priamo normotvornú
platnosť, upravuje len spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných morálnych pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho

charakteru konajúcich. Podľa teórie súdnej praxe sa výkonom práva v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ rozumie
uplatňovanie subjektívnych občianskych práv spôsobom, ktoré objektívne právo subjektom dovoľuje,
resp. na ktorého oprávňuje a ktoré zároveň smeruje k výsledku sledovanému objektívnym právom.
Výkon práva uskutočňovaný pod ochranou právneho poriadku pojmovo vylučuje protiprávnosť a tým i
uloženie sankcie. Na ten účel sa možno dovolať ochrany subjektívneho občianskeho práva na orgáne,

ktorý je na to povolaný (najmä na súde), avšak len za splnenia určitých podmienok ku ktorým patrí i
všeobecná podmienka zákazu výkonu subjektívneho práva takým spôsobom, ktorý by bol v rozpore
s dobrými mravmi. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom čase a na danom
mieste podľa objektívneho kritéria, nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva (nezávisle na
zavinení). Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne

uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.
Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi musí byť podložená
konkrétnymi zisteniami v konaní. Súdna prax používa ust. §3 ods. 1 OZ aj vo význame normatívnom a
nie len ako interpretačné ustanovenie, ale ako korektívum ekvity pre tú oblasť, ktorú potrebuje dostať do
idei spravodlivosti pri rozhodovaní nachádzajúc maximum sociálnej etiky, ktorej prisudzuje regulatívny

princíp. Následkom výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý má sankčnú povahuje neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného k vzniku
právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou.

Záverom súd uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

žalovanou, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná užívala nehnuteľnosť, ktorá patrila žalobcovi. Výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje ekvivalent nájomného za obdobie od roku 1996 - 1998.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými
mravmi. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že ohľadne predmetnej nehnuteľnosti boli vedené
súdne spory už od roku 1990, kedy bola podaná žaloba o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktorú mala uzavrieť bývalá manželka žalobcu a žalovaná s nebohým manželom. Predmetná kúpna
zmluva ohľadne nadobudnutia a kúpy nehnuteľnosti - rozostavaného domu bola vyslovená za neplatnú
a to z dôvodu, že k predaju nehnuteľnosti došlo v čase, keď bývalá manželka žalobcu predala
nehnuteľnosť žalovanej a jej manželovi, pričom nebola ešte výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti
a preto nemohla nehnuteľnosť previesť na iného. Táto nehnuteľnosť až do právoplatnosti rozsudku
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. do 29.6.1989 patrila do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov t.j. žalobcovi a jeho bývalej manželke. V tomto prípade teda nemohla bývalá
manželka žalobcu bez súhlasu žalobcu s nehnuteľnosťou sama disponovať. Následne opätovne došlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to na základe obnovy konania pod sp. zn.
16C/286/93.Predmetomzmieruakovyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovbolopráve
aj rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie

F. - R.. Žalobca sa stal takto vlastníkom rozostavaného rodinného domu a vlastníkom parcely sa stal až
v roku 1996. Následne od uvedeného obdobia sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenia
sumy 18.489,05 € s príslušenstvom. Takýto výkon práva žalobcom súd považuje za v rozpore s dobrými
mravmi s prihliadnutím na doterajšie súdne spory medzi žalobcom a žalovanou ako aj ku skutočnosti,
že sám žalobca v roku 1989 predal žalovanej a jej nebohému manželovi stavebný materiál, ktorý mal

slúžiť k dostavaniu rodinného domu. Nárok žalobcu považuje za v rozpore s dobrými mravmi a z vyššie
uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V danom prípade bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá bola v konaní zastúpená advokátom.

Advokát si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. v platnom
znení, § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. v platnom znení a § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení
nasledovne:

Zo sumy 59.501,- Sk

1. prevzatie zastúpenia, prvá porada s klientom.................................28,21 € + rež.pauš. 2,02 €

2. podanie vyjadrenia k žalobe........................................................... 28,21 € + 2,02 €

3. účasť na pojednávaní 18.1.1999......................................................28,21 € + 2,02 €4. účasť na pojednávaní 15.3.1999......................................................28,21 € + 2,02 €

Zo sumy 557.001,- Sk

5. účasť na pojednávaní 16.6.2003.......................................................353,54 € + 4,25 €

6. účasť na pojednávaní 22.9.2003.......................................................353,54 € + 4,25 €

7. účasť na pojednávaní 10.11.2008.....................................................353,54 € + 6,31 €

8. písomné stanovisko 12.1.2009..........................................................353,54 € + 6,95 €

9. účasť na pojednávaní 26.1.2009........................................................353,54 € + 6,95 €

10. účasť na pojednávaní 31.1.2009......................................................353,54 € + 6,95 €

11 účasť na pojednávaní 16.6.2009.......................................................353,54 € + 6,95 €

12. podanie odvolania 12.11.2009.........................................................353,54 € + 6,95 €

13. účasť na pojednávaní 22.10.2014....................................................353,54 € + 8,04 €

Celkom spolu (bez DPH): ................................................................3.360,38 €

Celkom spolu (vrátane 19 % DPH) + 638,47 €:.............................3.998,85 €

Trovy právneho zastúpenia takto predstavujú sumu 3.998,85 €.

Žalovaná zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.109 € (z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení, sadzobník pol. 1a).

Vzhľadomnavyššieuvedené,pretožalobcajepovinnýzaplatiťžalobkynitrovyvcelkovejvýške5.107,85
€.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinná zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byťpodpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.