Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201809
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414201809.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobkyne: Q. P. H..

X. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpená JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom v
Dolnom Kubíne, Radlinského 1710, proti žalovanému: Y. U. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F.
XXX, t.č. bytom P. A. E. XXX, zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom
Kubíne, Radlinského 1735/29, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 28.04.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vrátiť žalobkyni dar a to nehnuteľnosti parcely registra C č. 1355/2 o výmere 363 m2 - orná

pôda, č. 1355/3 o výmere 520 m2 - záhrada, č. 1357/1 o výmere 1537 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. F., pod B1 na meno žalovaného v podiele 1-vice
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadala priznať náhradu trov konania. V odôvodnení
návrhuuviedla,že14.04.2004akodarkyňav2/radeuzatvorilasožalovanýmakoobdarovanýmv1/rade
darovaciu zmluvu (ďalej len „darovacia zmluva“) evidovanú v katastri nehnuteľností pod č. V 404/04,
v zmysle ktorej bezodplatne darovala žalovanému do podielového spoluvlastníctva s jeho vtedajšou
manželkou S. U. nar. XX.XX.XXXX, každému v podiele 1-vice nehnuteľnosti a to parcely registra C č.
1355/2 o výmere 363 m2 - orná pôda, č. 1355/3 o výmere 520 m2 - záhrada, č. 1357/1 o výmere 1537

m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. F.. Predmetné
nehnuteľnosti darovala bezodplatne do podielového spoluvlastníctva S. U. a žalovaného, každému v
polovici. Dôvodom darovania bola skutočnosť, že chcela pomôcť svojej praneteri S. U., ktorá je dcérou
jej netere a je blízkym členom jej rodiny. Je pre ňu veľmi blízkou osobou, o čom svedčí skutočnosť, že
práve jej bezodplatne darovala polovicu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto žaloby. S. U. uzatvorila
so žalovaným manželstvo v roku 2002 a darovaním predmetných nehnuteľností chcela svojej praneteri
a jej manželovi poskytnúť dar ako majetkovú hodnotu, ktorá im pomôže na začiatku ich spoločného

manželského života. Samotného žalovaného nepoznala a jediným dôvodom darovania predmetných
nehnuteľností jemu bola skutočnosť, že bol manželom pranetere. Na predmetných parcelách sa tiež
nachádza rodinný dom, ktorý chcela praneter spolu s manželom obývať a preto darovaním pozemku,
na ktorom sa rodinný dom nachádza, ako aj darovaním priľahlých pozemkov, im chcela ako manželom
poskytnúť základ pre ich budúci manželský život, nakoľko krátko po svadbe ich rodičia žalovaného
vyhodili z ich rodinného domu, kde dovtedy bývali. Preto sa rozhodla im takýmto spôsobom pomôcť.
Nakoľko ako mladomanželia nemali veľa finančných prostriedkov, rozhodla sa predmetné nehnuteľnosti

na nich previesť bezodplatne, darovaním. Manželstvo S. U. a žalovaného sa skončilo rozvodom v máji
2013. Zo začiatku bolo ich manželské spolužitie harmonické, avšak v posledných rokoch manželstva,niekedy v roku 2011, žalovaný opustil spoločnú domácnosť a od tohto obdobia zaregistrovala opakujúce
sa nevhodné až hrubé správanie sa žalovaného voči jej praneteri, spočívajúce nielen vo verbálnych
útokoch a opakujúcich sa schválnostiach zo strany žalovaného voči praneteri, ale aj v agresívnom

správaní, ktoré niekoľkokrát vyvrcholilo tým, že jej praneter musela do spoločného rodinného domu
privolať hliadku polície na upokojenie situácie. Žalovaný sa dokonca dopustil voči praneteri i fyzického
násilia, pričom fyzický útok si vyžiadal ošetrenie jej pranetere na pohotovosti v Dolnooravskej nemocnici
s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Uvedené skutočnosti potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný bol uznaný za
vinného zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči praneteri.

JednásaopriestupkovékonanievedenénaOkresnomúradeDolnýKubín,odborevšeobecnejvnútornej
správy pod č. PK-2013/140. Jednalo sa o incident, ktorý sa odohral tesne pred rozvodom pranetere
a žalovaného niekedy v máji 2013, kedy žalovaný praneter v mieste ich spoločného bydliska fyzicky
napadol a to takým spôsobom, že praneteri vykrútil obidve ruky, chytil ju za krk a tlačil ju hlavou o posteľ,
následne ju znova chytil za ruky a hodil z postele na zem. V dôsledku fyzického útoku bola praneter
nútená navštíviť pohotovosť v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne, kde jej bolo poskytnuté

lekárske ošetrenie a boli jej zistené zranenia - pomliaždenie zadnej strany krku, pomliaždenie predlaktí
a pomliaždenie zápästí. Okresný úrad vyhodnotil takéto správanie žalovaného ako priestupok, teda
správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a uznal žalovaného za vinného zo spáchania priestupku
a uložil mu sankciu v zmysle zákona. Poukazuje na to, že voči žalovanému bolo na OÚ Dolný Kubín
vedené viacero priestupkových konaní v súvislosti s nevhodným správaním sa žalovaného voči jej

praneteri, ktorá bola v tom čase ešte jeho manželkou. Žalovaný bol okrem vyššie uvádzaného prípadu,
právoplatne uznaný za vinného aj v prípade priestupku spáchaného v roku 2012, ktorý sa odohral
v skorých ranných hodinách, kedy žalovaný prišiel v noci v podnapitom stave pred rodinný dom, v
ktorom v tom čase bola jej praneter s maloletými deťmi. Žalovaný búchal a kopal do vchodových dverí
a pritom kričal vyhrážky a nadávky a tiež sa praneteri vyhrážal, pričom vykopol časť vchodových dverí,

čo jej praneter tak vydesilo, že celý incident ohlásila na polícii. Incident bol nakoniec kvalifikovaný ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu; bol vedený na Obvodnom oddelení PZ v Dolnom Kubíne
pod č. DU-1000/2012 a následne bol postúpený na ObÚ v Dolnom Kubíne, pričom žalovaný bol i v
tomto prípade uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný
svojim správaním dlhodobo znepríjemňuje život jej praneteri svojim nevhodným a hrubým správaním

a tiež opakovanými schválnosťami. Zo strany žalovaného dochádza ku schválnostiam aj pri užívaní
spoločného rodinného domu a to takým spôsobom, že niekedy v máji 2013 vymenil zámku na dverách
jednej z izieb a vymenil zámky na skriniach obsahujúcich rôzne domáce náčinie k bežným domácim
prácam okolo domu a tak znemožnil praneteri užívanie časti rodinného domu a tiež užívanie niektorých
vecí bežnej potreby, ktoré si neskôr z rodinného domu odniesol, ako napr. kosačky, káble, záhradné

náradie, náčinie pre bežné domáce úpravy, detské hračky, lyže, klzáky, plynovú bombu (pri vypnutí
elektrického prúdu praneter nemá ako zohriať deťom ani len mlieko). Nevhodné správanie žalovaného
voči jej praneteri pretrváva už dlhšiu dobu a nepríjemné incidenty sa neustále opakujú a opakovane boli
predmetom riešenia i zo strany OÚ v Dolnom Kubíne, nakoľko svojou intenzitou dosahovali závažnosť
priestupkov. Správanie žalovaného voči jej praneteri považuje za schválnosti, ktoré svojou intenzitou a

neustálym opakovaním predstavujú správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa voči
jej praneteri nespráva tak ako to vyžaduje Zákon o rodine a ako by sa v záujme zachovania dobrých
vzťahov patrilo. Poukazuje na to, že už v roku 2011, kedy opustil spoločnú domácnosť s S. U. a odvtedy
jej neprispieval výživným na maloleté deti, ani na úhradu nákladov súvisiacich s vedením domácnosti
a na úhradu platieb spojených s užívaním rodinného domu, žalovaný dokonca svojvoľne prestal so

splácaním spoločného úveru, ktorý s praneterou počas manželstva zobrali za účelom rekonštrukcie
rodinného domu a z uvedeného dôvodu praneter musela požiadať o pomoc najbližšiu rodinu, nakoľko
v tom čase bol jej jediný príjem rodičovský príspevok a úhradu týchto nákladov a starostlivosť o dve
maloleté deti by sama nedokázala zabezpečiť. Situácia sa po cca roku stala tak neúnosná, že praneter
požiadala o úpravu práv k maloletým deťom a o určenie vyživovacej povinnosti pre žalovaného pre

ich maloleté deti. Žalovaný napriek právoplatnému rozhodnutiu na maloleté deti riadne neprispieval, o
čom svedčí skutočnosť, že voči nemu bolo vedené i exekučné konanie za účelom vymoženia dlžného
výživného na maloleté deti a to pod sp.zn. EX 100/2013. Žalovaný taktiež ako bral veci pre bežné
používanie, poškodil strechu na garáži, kde ostali diery v streche a praneter bola nútená s pomocou
svojich rodičov strechu opraviť. Tiež vymenil novú kľučku na dverách garáže za pokazenú. Nechal

neporiadok na pozemku, ktorý jej praneter musela spolu s rodičmi dať do poriadku; museli ho celý
upratať a upraviť. Po odchode žalovaného v roku 2011, ostala praneter bez finančných prostriedkov na
materskej dovolenke sama s dvoma maloletými deťmi a preto bola nútená vybrať stavebné sporenie
detí, lebo z materskej nebolo možné financovať domácnosť, dve maloleté deti a úver na dom. Bezpomoci svojej rodiny, kamarátok a susedov, ktorí jej okrem stravy dávali alebo požičiavali veci potrebné
pre bežné používanie, by bola stratená. Raz im dokonca žalovaný vzal kľúč od vstupných dverí a
nechal ich v dome zamknutých. Dokonca od roku 2008 si odkladal finančné prostriedky na vlastný

účet, o čom praneter vôbec nevedela. Od Vianoc roku 2012 až asi do mája 2013, kedy znova opustil
žalovaný spoločnú domácnosť, celé toto obdobie ho praneter živila a on neprispieval na domácnosť.
Toto všetko žalobkyňa považuje za schválnosti voči jej praneteri. Je toho názoru, že po tom ako došlo k
darovaniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, žalovaný hrubo porušil dobré vzťahy
a to opakovaným hrubým správaním sa voči jej praneteri S. U., ktorá je jej osobou veľmi blízkou a

akúkoľvek ujmu, ktorú jej takto spôsobil, pociťovala osobne, nakoľko trápenie pranetere sa jej veľmi
dotýka. Žalovaný sa voči jej praneteri opakovane dopustil hrubého správania, ktoré bolo príslušnými
orgánmikvalifikovanéakopriestupokatedaboloobjektívnezhodnotenéakokonanievrozporesplatným
právom. Žalovaný tiež voči jej praneteri hrubo porušil povinnosti vyplývajúce mu ako manželovi zo
Zákona o rodine a to konkrétne tým, že opustil spoločnú domácnosť a praneteri dlhodobo neposkytoval
pomoc a podporu, ktorú by ako manžel poskytovať mal. Uvedené skutočnosti nakoniec viedli i k rozvratu

a následne i k rozvodu manželstva pranetere so žalovaným. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný
svojim správaním a opakovanými schválnosťami voči jej praneteri, znepríjemňuje život praneteri i celej
ich rodine. Žalovaný sa voči svojej bývalej manželke nespráva s rešpektom a úctou, tak ako by sa mal.
Naopak,svojimagresívnymsprávanímasústavnýmischválnosťamispôsobujeutrpeniehlavnepraneteri
a ich maloletým deťom. Rôznymi schválnosťami robí žalovaný život jej praneteri v spoločnom dome

neznesiteľným a celá táto situácia spôsobuje trápenie jej ako žalobkyni, ale i celej ich rodine. Nakoľko
ju uvedená situácia medzi praneterou a žalovaným nesmierne trápi a je pohoršená zo správania sa
žalovaného voči praneteri, rozhodla sa pristúpiť k tomu, že touto cestou žiada vrátenie daru. Darovanie
časti nehnuteľností žalovanému považuje za chybu a považuje si za povinnosť ešte počas svojho života
túto chybu zvrátiť a preto podala návrh o vrátenie špecifikovaných nehnuteľností v podiele 1-vice a

žiada tak zrušiť právne následky darovacej zmluvy voči žalovanému. Žalovaného v čase darovania
nehnuteľností nepoznala. K darovaniu pristúpila iba preto, že v tom čase bol žalovaný manželom jej
pranetere. Keby v čase darovania nehnuteľností bola vedela, že sa žalovaný bude voči jej praneteri
počas manželstva aj po jeho skončení správať takýmto spôsobom, určite by k darovaniu nehnuteľností
žalovanému nepristúpila, resp. nehnuteľnosti by darovala do výlučného vlastníctva praneteri S. U.. Je

presvedčená, že žalovaný by s jej požiadavkou vrátenia daru nesúhlasil a akékoľvek jej výzvy alebo
žiadosti jemu adresované, by boli celkom zjavne zbytočné a minuli by sa účinku. S ohľadom na uvedené
skutočnosti podala tento návrh na vrátenie daru a to v súlade s ust. § 630 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) v znení neskorších predpisov a domáha sa tak vrátenia špecifikovaných nehnuteľností
v podiele polovice a to z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov žalovaného voči jej praneteri S. U.,

ktorá jej je osobou veľmi blízkou a ktorej ujmu pociťuje ako svoju vlastnú.

K žalobnému návrhu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu
01.07.2014 (čl. 28), v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, nakoľko mnoho tvrdení v ňom
uvedených sa nezakladá na pravde.

Žalobkyňa na pojednávaní 26.08.2014 predložila svoje vyjadrenie v písomnej podobe (čl. 53). V ňom

uviedla,žepredmetomvráteniadarusúpozemkypojejrodičoch,ktorédarovala.Žalovanéhonepoznala,
chcela im pomôcť, lebo na tých pozemkoch stojí aj rodinný dom, ktorý si chceli opraviť. Žalovaný sa
násilne správa k praneteri, bije ju, škrtí, nadáva a všetko jej z domu berie a keď praneter niečo potrebuje
opraviť, musí si od susedov požičať. Žalovaný jej zobral aj vysávač, plynovú bombu a iné veci (kosačky,
lopaty, kladivá, káble, klince). Keď je praneter v robote, žalovaný príde a všetko berie. Prišiel v noci, kopal

do dverí a špatne jej nadával, tak musela volať policajtov, sú aj záznamy. Praneter sa žalovaného bojí.
Také správanie je nedôstojné na slušného človeka, preto ona chce tie pozemky naspäť, veľmi ľutuje, že
mu to darovala, preto chce chybu napraviť kým žije. Aj keď už nie sú manželia, ale praneter je matka
jeho detí, mal by jej dať úctu.

Vo výpovedi žalobkyňa opätovne zotrvávala na svojom návrhu, pretože žalovaný sa agresívne správa k

vnučke jej sestry, takže nehnuteľnosti, ktoré mu darovala hoci ho nepoznala, chce vrátiť za každú cenu.
Nebola svedkom konfliktov medzi žalovaným a jeho manželkou, ale počula o tom čo sa dialo v ich rodine
od pranetere S. U.. Táto jej hovorila, že bol k nej žalovaný agresívny, že to riešili aj policajti. Povedala jejaj to, že ju škrtil, že sa k nej zle správal a bral veci z rodinného domu. Bola počas manželstva žalovaného
v kontakte s praneterou, niekedy ich navštevovala v P. kde bývali. Tiež v poslednom čase sa stretávajú,
pretože sa občas u nej S. zastaví, alebo ona u nich. Jej dcéra je priateľka s S. U., stretávajú sa, niekedy aj

dcéra kúpi niečo chlapcom na oblečenie a vypomáha S.. Ona u nich nebýva, ale to, čo opísala v návrhu,
počula od S., ona o tom povie bližšie vo výpovedi. So žalovaným ani po darovaní nehnuteľností nebola
v nejakých bližších vzťahoch. Pokiaľ sa stretávala, tak to bolo s S.. Ona S. od darovania pozemkov
finančne nevypomáhala, jej dcéra sa však s ňou často stretáva a vie, že ona kúpila niečo chlapcom. O
konkrétnych konfliktoch medzi žalovaným a neterou nevie, nebola ich svedkom. O týchto porozpráva jej

neter. Počula, že žalovaný chodil do domu, kde bývala neter s deťmi, že tam potom búchal a deti kvôli
tomu plakali. So žalovaným nerozprávala, nežiadala ho o vrátenie daru, ale tento mu nemôže nechať,
keď sa nesprával slušne k S. a pozemky dá tomu, kto si ich zaslúži. Keďže deti S. chodia do škôlky, v
poslednom období sa u nej často zastavovala cestou keď zobrala deti zo škôlky a sa jej posťažovala,
že viackrát bol k nej žalovaný taký agresívny. Po darovaní pozemkov sa so žalovaným nestretávala,
nechodievala k nim, stretávala sa len s S. keď prišla do nich. Ona sa rozhodla, že dá pozemky obom

manželom z lásky, keďže v tom čase spolu pekne žili. Keďže sa však už žalovaný nespráva dobre k
neteri, podala tento návrh. Nevie o nejakých konfliktoch medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou v
súčasnosti, ale S. U. spomínala, že keď chodí do práce, že žalovaný tam príde a stále jej niečo vezme
z domu, nejaké veci, či náradie, že nemala ani plynovú bombu, keď potrebovala deťom niečo ohriať.

Žalobkyňa sa ešte k veci vyjadrila písomne a to podaním doručeným jej právnou zástupkyňou na

pojednávaní 25.09.2014 (čl. 91). V ňom uviedla, že je pre ňu ťažké byť na súde, lebo má problémy
so sluchom, dobre nepočuje. Sama sa rozhodla, že chce dar vrátiť, je to len jej rozhodnutie, ona
nezapríčinila ako sa žalovaný správa, preto to nemôže nechať tak, lebo si to nezaslúži a preto žiada o
vrátenie daru. Na svojom návrhu trvá, nemôže za to, čo žalovaný spôsobil jej neteri a celej ich rodine.
Ona je dospelá osoba, aj keď staršia, ale vie sa sama rozhodnúť, preto žiada o vrátenie daru, je to len

jej rozhodnutie, preto žiada, aby súd jej návrhu vyhovel a dar vrátil.

Žalovaný na pojednávaní 26.08.2014 vo výpovedi uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko
na pozemkoch, ktoré boli darované, s bývalou manželkou robili určité investície a tiež poukázal na to, že
žalobkyňa sa mohla s ním snažiť vec vyriešiť mimosúdne, ale pred podaním tejto žaloby ho nežiadala o
vyriešenie otázok ohľadne darovaných pozemkov. Tiež nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré sú uvádzané

vpodanejžalobeohľadnejehosprávania,leboichpovažujezapolopravdy.Onimalinajskôrsmanželkou
zabezpečené bývanie v P., chceli si však poriešiť samostatné bývanie a naskytla sa možnosť prerobiť
si rodinný dom, ktorý patril príbuznej W. P.. Keď začali prevod domu riešiť cez notára, tak sa zistilo, že
pozemky pod domom nie sú vysporiadané, teda nepatria vlastníčke domu, ale žalobkyni. Táto súhlasila
s tým, že im vypomôže a pozemky pod domom prevedie im obom a to bezodplatne. Preto bola uzavretá

darovacia zmluva. Po uzavretí manželstva s S. U. sa so žalobkyňou často nestretávali. Stretnutia boli len
sporadické, stretli ju väčšinou u tesťovcov, dva či trikrát počas spolužitia s S. prišla k nim na návštevu.
Okrem prevodu pozemkov im už inak nevypomáhala. Manželské spolužitie bolo vcelku dobré do roku
2011. Vtedy začali vážnejšie nezhody hlavne kvôli financiám. S manželkou mali problém dohodnúť sa
na hospodárení a kvôli tomu boli čoraz častejšie hádky. V roku 2011 chcel pomôcť otcovi so zemiakmi a

povedal manželke, že mu pôjde vypomôcť na dve hodiny. Vtedy reagovala tak, že ak pôjde k rodičom,
tak si má zbaliť veci a odísť z domu. Neveril, že to myslí vážne a keď sa vrátil od rodičov, ktorým šiel
pomôcť, tak si našiel veci zbalené. Bolo to v nočných hodinách a deti boli prítomné, takže nechcel, aby
videli konflikt, preto odišiel. Myslel si, že manželka zmení svoje stanovisko, že vzťahy sa zlepšia, ale
ona to myslela vážne. Potom nežili spolu až do decembra 2012. Nemal kľúče od spoločného domu,

preto tam mohol ísť len vtedy, ak bola doma manželka a súhlasila s tým. Nie je pravdou, že neplatil
výživné. Preberanie výživného bolo potvrdzované podpisom na papieri, avšak za marec 2013 si takéto
potvrdenie nedal podpísať a manželka od neho potom žiadala zameškané výživné. Jemu sa nezdalo
normálne, aby platil výživné na deti k rukám manželky, keď už od decembra 2012 spolu opäť žili. Keď sa
vrátil do rodinného domu, tak prispieval aj na výdavky spojené s bývaním, preto nevidel dôvod, aby platil

pôvodne určené výživné na deti. Žiadal manželku, aby mu dala kľúče od spoločného domu, čo odmietla
s tým, že v rodinnom dome nebýva, tak od neho nemá mať kľúče. Čo sa týka prvého incidentu, ktorý bol
riešený v priestupkovom konaní z augusta 2012, tak tento skutok ľutuje. Došlo k nemu v skorých ranných
hodinách, kedy bol celý mokrý a išiel do P.. Chcel, aby mu manželka len dala suché veci na oblečenie.
Viackrát zvonil, búchal, počul, že manželka je za dverami a že ho počuje, ale nechcela mu dať veci,

ani mu ich vyhodiť z okna. Preto niekoľkokrát buchol do vchodových dverí a incident bol potom riešenýpriestupkovo. S manželkou obnovili spolužitie od Vianoc 2012 do mája 2013. Znova začali medzi nimi
problémy vo vzťahu. Vtedy pochopil, že manželke nejde o záchranu vzťahu, ale o majetok. Znova chcel
z domácnosti odísť pre nezhody a k ďalšiemu konfliktu, ktorý bol riešený priestupkovo, došlo tak, že si

balil svoje veci do krabíc a vtedy manželka začal niektoré z vecí vyhadzovať z krabíc, že veci, ktoré mu
kúpila ona, si nezoberie. Začala mu nadávať, vznikla medzi nimi hádka a je pravdou, že ju vtedy chytil
za krk. V čase keď spolu nežili od augusta 2012 do decembra 2012, konflikty medzi nimi vážne neboli,
pretože už poznal povahu manželky po prvom konflikte, ktorý bol riešený priestupkovo, takže sa jej snažil
vyhýbať. Aj v čase keď sa vrátil k rodine do rodinného domu v zime 2012, bol medzi nimi problém s

kľúčmi. Manželka mu dlhšiu dobu nechcela dať kľúče od domu. Potom keď sa k nim aj dostal, tak mu
ich zase zobrala z vrecka a stávalo sa, že kvôli tomu museli na ňu čakať s deťmi pred domom, i keď už
spolu žili. Od mája 2013 nemá prístup do rodinného domu, takže z tohto nemohol odnášať veci, ktoré sa
popisujú v žalobe. Z domu zobral len 1000 litrovú nádrž a nejaké šalovacie veci. Nepoškodzoval rodinný
dom, nemenil kľučku na garáži, tam bola stará bakelitová kľučka a túto aj počas spolužitia viackrát
opravoval, lebo bola problémová. Strechu nepoškodil. Určené výživné na deti riadne platí. Čo sa týka

spomínaného exekučného konania, aby bolo ukončené, zaplatil znova 220,- EUR, teda jej v skutočnosti
dvakrát platil výživné za jeden mesiac. S deťmi má dobrý vzťah, stretáva sa s nimi; taktiež počas týchto
letných prázdnin sa stretával s deťmi. Nechodieva do domácnosti exmanželky, len keď sa má stretnúť
s deťmi, vtedy si ich príde len vyzdvihnúť a snaží sa exmanželke vyhýbať, aby nevznikli ďalšie problémy.
Majetkové veci po rozvode nerieši, ani ich zatiaľ nechce riešiť, aby nezaťažoval zbytočne aj deti. Myslí

si, že iniciatívna by mala byť manželka, ktorá v rodinnom dome ostala bývať aj s deťmi. On mal posledne
kľúče od spoločného rodinného domu počas obnovenia spolužitia od decembra 2012 do mája 2013,
aj to mu ich manželka dala až po jednom mesiaci od spolužitia. Po predložení Oznámenia o naložení
s vecou zo 06.06.2013 a 31.05.2013 vydanom Obvodným úradom Dolný Kubín, v ktorých sa uvádza,
že sám žalovaný sa vyjadril pri prešetrovaní podozrení z krádeže, že v rodinnom dome 07.05.2013 a

13.05.2013 bol a to v čase keď jeho bývalá manželka nebola prítomná, žalovaný uviedol, že to bolo ešte
v čase, keď si bral svoje veci z rodinného domu a bolo to krátko po incidente, ktorý bol priestupkovo
riešený a ktorý sa stal 04.05.2013.

K tejto časti výpovede právny zástupca žalovaného doplnil, že veci, ktoré sú spomínané v uvedených
písomnostiach obvodného úradu, neboli odcudzené, ale tieto si žalovaný zobral na konci spoločného

užívania rodinného domu, pred svojim odchodom z domácnosti a veci patrili do BSM.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 25.09.2014 uviedla, že žalobkyňa sa písomne vyjadrila
ku skutočnostiam, ktoré boli uvedené na minulom pojednávaní, teda, že nebolo jej skutočnou vôľou
podať túto žalobu, ale že to bola vôľa tretej strany, teda, že k tomuto bola nejakým spôsobom prinútená,
resp. žiadaná. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, tak žalovaný na pojednávaní uvádzal niečo iné, teda,

že veci, ktoré zobral z rodinného domu, mali byť jeho vlastné veci a uvádzal, že od rodinného domu
nemal kľúče. Tomuto však odporujú zistenia, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach Obvodného úradu Dolný
Kubín, ktoré boli súdu predložené a sú na čl. 54 a čl. 56, kde žalovaný uvádzal, že malo ísť aj o veci,
ktoré patrili do BSM, a že tieto veci zobral z rodinného domu, teda mal k nim prístup. Navrhli, aby si
súd vyžiadal predmetné dva spisy z Obvodného úradu Dolný Kubín, kde sú celé výpovede účastníkov,

vrátane Y. U.. Je zbytočné, aby sa k tomuto žalovaný opakovane vyjadroval, keď jeho výpoveď je už
zachytená v konaní pred obvodným úradom. Uvedené konania sa neriešili ako priestupok, pretože sa
vychádzalo zo zhodných vyjadrení oboch manželov, že veci, ktorých sa konanie týkalo, patrili do BSM.
Pokiaľ žalovaný uvádzal vo vyjadrení, že išlo o veci iných osôb, tak v rozhodnutí obvodného úradu sa
uvádza, že išlo aj o také veci ako rádio, či lavička, a už z povahy veci vyplýva, že tieto nemohli byť

používané v súvislosti so zamestnaním a výkonom práce. Ohľadne konaní, ktoré začali na podnet S. U.,
a ku ktorým dali len rozhodnutie, ktorým bolo oznámené o naložení s vecou, majú len toto rozhodnutie a
nemajú vedomosť ako sa presne vyjadroval žalovaný pri výsluchu a preto sú toho názoru, že je potrebné
oboznámiťsascelýmspisom,pretožesavychádzaloprirozhodnutízjehovyjadrení.S.U.nebolavoveci
účastníkom konania a nemala prístup k spisu. Právna zástupkyňa ďalej predložila vyjadrenie W. (čl. 93),

ktorá sa v ňom vyjadruje ku schválnostiam, ku ktorým malo dochádzať zo strany žalovaného. Menovaná
žije vo Š. a na Slovensko chodí pravidelne v určitých intervaloch a najbližšie by mala prísť až na
Vianoce, takže zabezpečiť jej prítomnosť je problémové, avšak čo sa týka schválností, tieto sú popísané
v rozhodnutiach, ktoré súdu predložili, teda dávajú na zváženie súdu, či je potrebné k tomuto vypočúvať
ako svedkyňu W. P., pričom táto nebola očitým svedkom schválností, ku ktorým malo dochádzať.Na pojednávaní 21.10.2014 (čl. 114) právna zástupkyňa žalobkyne k neprítomnosti žalovaného na
tomto pojednávaní uviedla, že čo sa týka oboznámených rozhodnutí správneho orgánu s pripojenými
zápisnicami z výpovedí, tak chceli položiť otázky žalovanému práve ku skutočnostiam uvádzaným v

týchto rozhodnutiach a vo výpovediach, avšak to nie je možné, keďže sa na pojednávanie nedostavil.
Ďalej zástupkyňa predložila čestné prehlásenie P. O. spolu s kópiou sms správ (čl. 110-111), ktorá bola
vo veci vypočutá a z neho vyplýva, že žalovaný zobral z rodinného domu aj veci, ktoré mu nepatrili a
po poslednom pojednávaní tieto veci vrátil svedkyni P. O.. Na tomto pojednávaní tiež predložila čestné
prehlásenie W. P., ktoré dali aj notársky overiť, v ktorom sa vyjadruje o blízkom vzťahu medzi žalobkyňou

a jej rodinou a S. U.. Takýmto spôsobom bolo to urobené z dôvodu, že menovaná sa zdržiava väčšinou
v zahraničí, takže by ju bol problém vo veci vypočuť.

Na záver právna zástupkyňa žalobkyne zotrvávala na podanom návrhu. V rámci vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre vrátenie daru v
zmysle§630OZ.Zdikcieustanovenia§630vyplývaprávodarcudomáhaťsavráteniadaru,čojecelkom
legitímnoupožiadavkou,nakoľkosadarcasámvzdalčastisvojhomajetku,bezadekvátnehoprotiplnenia

a preto má aspoň morálne právo očakávať od obdarovaného také správanie voči sebe a členom svojej
rodiny, ktoré sa nevymyká z rámca elementárnej slušnosti a hrubým spôsobom neporušuje dobré mravy.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov, ktorým sa obdarovaný
dopustil voči svojej manželke v dôsledku fyzického násilia a ďalším protiprávnym správaním, ktoré
bolo riešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v dvoch prípadoch bol žalovaný

uznaný za vinného. Tak isto nevhodné správanie vidia v drobných schválnostiach, ktorých sa žalovaný
dopúšťal voči svojej manželke a členom jej rodiny, ktoré svojou závažnosťou a sústavnosťou podľa
nich dosahujú intenzitu hrubého porušenia mravov a teda zakladajú nárok darcu domáhať sa vrátenia
daru. Uvedené skutočnosti boli preukázané jednak vykonaným dokazovaním a jednak vyplývajú aj z
priložených spisov z priestupkového konania. Obdarovaný sa síce v rámci dokazovania bránil tým, že si

v podstate z rodinného domu odnášal len svoje veci resp. len realizoval svoje práva, za hrubé porušenie
dobrých mravov považujú spôsob akým tieto práva realizoval, kedy sa pri jednotlivých návštevách
dopúšťal tohto hrubého porušenia dobrých mravov. Vo vzťahu k otázke, ktoré osoby možno považovať
za členov rodiny, voči ktorým sa posudzuje hrubé správanie, uvádzajú, že z ustálenej rozhodovacej
praxe súdov vyplýva, že pojem členovia rodiny je nutné vykladať rozširujúco. V zmysle ustálenej súdnej

praxe možno medzi členov rodiny počítať blízke osoby, ktoré sú v priamom rodinnom, alebo obdobnom
pomere, ale aj iné osoby, ktoré majú k danej osobe blízky vzťah. V zmysle ustálenej súdnej praxe tu
možno počítať aj osoby príbuzných po bočnom rade, zošvagrené osoby, spolužijúce osoby, prípadne
osoby zverené do starostlivosti alebo opatery. Pri všetkých týchto osobách je rozhodujúcim znakom
blízky citový vzťah, ktorý nahrádza priame pokrvné príbuzenstvo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že darkyňa od počiatku považovala za osobu blízku svoju praneter a jej manžela, teda žalovaného, v
čase darovania veľmi dobre nepoznala. Z uvedeného dôvodu považuje darovanie za chybu. S ohľadom
na uvedené skutočnosti navrhujú, aby súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu a v prípade úspechu
zaviazal žalovaného na úhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia, ktoré vyčíslia do troch dní.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 26.08.2014 uviedol (čl. 82), že vychádzajúc zo zákonného

ustanovenia § 630 OZ, kde sa uvádza, že darca sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, by rád poukázal
na vysvetlenie Najvyššieho súdu Českej republiky vo vzťahu k § 116 OZ, ktorý pojednáva o blízkych
osobách a uvádza, že je potrebné vychádzať z textu zákona, v ktorom zákonodarca na prvom mieste
medzi blízkymi osobami uviedol príbuzných v priamom rade, ktorými sú nielen rodičia a deti, ale aj starí

rodičia a ich vnuci príp. pravnuci. V súčasnom konaní darkyňa podmieňuje vrátenie daru v dôsledku
správania žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, voči svojej praneteri, ktorá v zmysle
citovaných zákonných ustanovení nemôže byť považovaná za blízku osobu alebo za člena rodiny
darkyne. Taktiež by rád poukázal na poslednú vetu čl. V. darovacej zmluvy, kde sa uvádza, že darca
v prvom a druhom rade výslovne vyhlasujú, že neuplatnia v budúcnosti právo na vrátenie daru. Podľa

názoru súdnej praxe OZ nevylučuje, aby si darca s obdarovaným dojednali v darovacej zmluve, okrem
zákonných predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 OZ, i ďalšie podmienky. Všade tam kde zákon
umožňuje odchýlnu úpravu, t.z. dohodu medzi účastníkmi, v ktorom možno určitú úpravu modifikovať,
alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv v zmysle §
574 OZ a tak ju určiť ako dohodu neplatnú. Na záver by rád uviedol, že v prípade ak sa súd nestotožnís ich tvrdeniami, žalovaný je naďalej ochotný pozemky, o ktorých sa vedie toto konanie, previesť
darovacou zmluvou na svojich dvoch synov.

Právny zástupca žalovaného doručil súdu vo veci aj písomné vyjadrenie a to 05.09.2014 (čl. 86).

Vo vyjadrení uviedol, že svedkyňa S. U. vo výpovedi na pojednávaní uviedla množstvo klamstiev
a obvinení, ktoré sa nezakladajú na pravde. Nespochybňujú udalosti, ktoré sa medzi žalovaným a
svedkyňou odohrali a ktoré boli právoplatne skončené v priestupkovom konaní. Avšak tvrdenia o tom, že
rodičia žalovaného vyhnali manželov z domu, alebo že žalovaný svedkyni ubližoval obzvlášť závažným
spôsobom(búchaljejhlavouoposteľ),niejemožnépovažovaťzapravdivé.Zostranysvedkynesajedná

len o formu osobnej pomsty voči žalovanému. Je zjavné, že samotné konanie bolo vyvolané na popud
svedkyne S. U. a nie samotnej žalobkyne. Ak svedkyňa tvrdila, že žalovaný zobral z domu nejaké veci,
bolitolenveci,ktorénepatrilijemu,bolizapožičanéažalovanýichmuselvrátiť.Mnohotvrdeníodporkyne
(správne malo byť uvedené svedkyne resp. žalobkyne) nie je ani dostatočne podložených dôkazmi,
jednásalenojejdomnienky,ktoréniejemožnépovažovaťzarelevantnýdôkaz.Nesúhlasiasvýsluchom
P. O.Č., matky svedkyne, ktorej výpoveď bude taktiež jednostranná a zameraná proti žalovanému.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 25.09.2014 ešte uviedol (čl. 94), že pokiaľ žiadali posledne
odročiť pojednávanie za účelom vyjadrenia sa k výpovedi svedkyne, tak po porade s klientom súdu
poslali stručné vyjadrenie, pretože klient je toho názoru, že aj v prípade, že by sa vyjadril obšírnejšie
k jednotlivým tvrdeniam svedkyne, tak by to bolo popierané zo strany bývalej manželky žalovaného a
považuje to za osobnú pomstu bývalej manželky voči nemu. Do dnešného dňa nebolo začaté súdne

konanie o vyporiadanie BSM. Pokiaľ sa vo vyjadrení zo dňa 01.07.2014 uvádza, že žalovaný si z domu
zobral veci, tak to boli veci, ktoré nepatrili jemu, tak od klienta vie, že v rodinnom dome boli veci, ktoré
mal zapožičané od kamarátov a súviseli s jeho prácou na stavbách, resp. vo firme a tieto veci musel
vrátiť. Žalovaný uvádzal, že sa jednalo o vysávač, tiež aj o náradie, ktoré svedkyňa uvádzala pri svojom
výsluchu. K výsluchu svedkyne P. O. uviedol, že táto sa vyjadrovala rovnako ako svedkyňa exmanželka

žalovaného. Čo sa týka prípadnej výpovede W. P., tak sú toho názoru, že táto by bola asi podobná ako
bola výpoveď S. U. a jej matky. Nemajú námietky voči návrhu na pripojenie spisov z obvodného úradu,
ktoré by mohli ozrejmiť čo všetko bolo predmetom tohto konania a ako sa vo veci vyjadrovali a čo bolo
podstatou sporov, ktoré sú riešené v tomto konaní.

Na pojednávaní 21.10.2014 právny zástupca žalovaného poukázal na to, že veci, ktoré boli riešené v

priestupkových konaniach a ktoré boli oboznámené, boli skončené ich odložením, teda nebolo zistené
a preukázané, že by sa žalovaný dopustil priestupku a nedovoleného konania voči S. U.. Veci, ktorých
sa konanie týkalo, boli spoločné, žalovaný teda nemal vedomosť o tom, že by tieto veci nepatrili jemu.
Jednalo sa o veci, ktoré boli aj súčasťou jeho povolania, čo žalovaný aj potvrdil vo výpovedi v jednom
z oboznámených priestupkových konaní. Poukazujú na to, že tvrdenia S. U. sú len domnienky a určité

pravdepodobnosti, ktoré neboli preukázané.

Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že žalovaný skutočnosti uvedené v právoplatne
skončených priestupkových konaniach proti občianskemu spolunažívaniu nespochybňuje, avšak je toho
názoru, že iné zrejmé schválnosti, ktoré boli zo strany žalobkyne počas konania predostreté, sa nestali,
nakoľko sa jedná len o domnienky a nepotvrdené fakty zo strany jeho exmanželky. Radi by však

poukázali na skutočnosť, že vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 630 OZ, kde sa uvádza, že darca
sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy, by radi poukázali na vysvetlenie Najvyššieho súdu ČR vo vzťahu k
§ 116 OZ, ktorý pojednáva o blízkych osobách a uvádza, že je potrebné vychádzať z textu zákona,
v ktorom zákonodarca na prvom mieste medzi blízkymi osobami uviedol príbuzných v priamom rade,

ktorými sú nielen rodičia a deti, ale aj starí rodičia a ich vnuci, príp. pravnuci. V súčasnom konaní darkyňa
podmieňuje vrátenie daru v dôsledku správania žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi voči
svojej praneteri, ktorá v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemôže byť považovaná za blízku
osobu alebo za člena rodiny darkyne. Taktiež by radi poukázali na poslednú vetu čl. V. darovacej zmluvy,
kde sa uvádza, že darca v I. a II. rade výslovne vyhlasujú, že neuplatnia v budúcnosti právo na vrátenie

daru, pričom svojim podpisom na darovacej zmluve toto vyjadrenie potvrdili. Podľa názoru súdnej praxe,
Občiansky zákonník nevylučuje, aby si darca s obdarovaným dojednali v darovacej zmluve, okrem
zákonných predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 OZ, i ďalšie podmienky, všade tam, kde zákon
umožňuje odchýlnu úpravu, to znamená ďalšie skutočnosti ponecháva na dohode medzi účastníkmi.
Teda v situáciách, v ktorých možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu

kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv v zmysle § 574 OZ a tak ju určiť ako dohodu neplatnú.Taktiež by radi poukázali na skutočnosť, že žalovaný v dobe po prevzatí daru vykonal na predmetných
pozemkoch, ktoré sú predmetom daného sporu, množstvo stavebných úprav, do ktorých investoval
nemalé finančné prostriedky zo svojho výlučného majetku, čím v konečnom dôsledku dané pozemky

zveľadil a zhodnotil. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný považuje podaný návrh za nedôvodný a
navrhujú súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobkyňu k úhrade trov
súdneho konania a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v zákonom stanovenej lehote.

Svedkyňa S. U., bývalá manželka žalovaného, vo výpovedi 26.08.2014 uviedla (čl. 79), že je neterou
žalobkyne a bývalou manželkou žalovaného. So žalobkyňou má dobré vzťahy. Je to jej teta, s ktorou
sa stretáva, rovnako aj s jej rodinou, najmä s jej dcérami. Jej dcéra aj syn im vypomáhali pri stavbe

rodinného domu. Žalobkyňa sa so žalovaným nestretávala, videli sa len párkrát. Aj v súčasnosti sa
so žalobkyňou stretáva. Zastaví sa u nej keď ide okolo, napr. s deťmi zo škôlky. Keď potrebuje, urobí
jej nákup. Spočiatku bývali u rodičov žalovaného, ktorí ich vyhodili, tak odišli bývať k jej rodičom. Jej
rodina jej chcela pomôcť a preto sa dohodli, že formou darovacej zmluvy prepíšu na ňu a na manžela
nehnuteľnosti. Rodina nepoznala žalovaného, nevedela ako sa bude prejavovať do budúcna. Mysleli

si, že si správne vybrala a preto mu chceli prejaviť určitú úctu a prijať ho do rodiny aj tým, že prepísali
nehnuteľnosti v jednej polovici aj na neho. Žalobkyňa nebola svedkom ich nezhôd, nebola pri žiadnom
incidente, ktorý sa stal, pretože tieto sa stali vždy bez prítomnosti iných, v súkromí, doma, najmä vo
večerných hodinách, kedy neboli prítomné ani deti. Jedenkrát bola svedkom konfliktu jej mama a tento
konflikt bol riešený v priestupkovom konaní, keď búchal žalovaný v noci na dvere a matka počula všetko,

čo jej vtedy hovoril. Dva incidenty, kedy ju manžel napadol a vyhrážal sa jej, boli riešené v priestupkovom
konaní, ale už aj pred rokom 2011 došlo k tomu, že manžel ju určitým spôsobom napadol, čo ale neriešila
cez políciu a čo teraz ľutuje. Stalo sa, že v noci keď spala pri deťoch, tak ju zhodil z postele a jedenkrát
sa stalo, že ju odzadu remeňom šľahol po nohách a spadla; toto napádanie bolo bez dôvodu. Manžel to
bral ako nejaký fór, občas jej dal aj facku, ale nie silnú a tiež bez dôvodu. Začal sa správať agresívnejšie

až po roku 2011. Myslí si, že keď jej takto ublížil, že mu to robilo dobre. Občas, keď deti neposlúchali,
tak ich zbil aj remeňom, ale nikdy to neriešili. Spolu žili do júna 2011, kedy manžel ju videl ako robí v
záhrade a keď chcela, aby jej pomohol, tak sa jej z toho vysmieval. Bol vtedy pomôcť rodičom a nie
je pravdou, že ho z domu vyhodila. Nezbalila mu ani veci pred jeho odchodom. On sám, keď sa vrátil
do domácnosti, tak sa zbalil a deťom povedal, že ide ku svojim rodičom, a že tam asi ostane bývať.

Keď odchádzal tak jej dal kľúče od domu. Ako spolu nežili, tak chodil do domu za deťmi, čomu bola
rada a v takomto čase z domu bral veci ako náradie. Sama mu niektoré veci, keď ju o ne pýtal, dala
a veci potom nevrátil a takto prišli o potrebné veci, tiež napr. o plynovú bombu, neskôr zobral z domu
vysávače. V decembri 2012 obnovili spolužitie. Neskôr prišla na to, o čo manželovi išlo. Bývali spolu do
mája. Asi po týždni mu dala aj kľúče od domu. Postupne začal z domácnosti odnášať veci ako kosačku,

vyžínačky, káble, predlžovačky, náradie, tiež lyže a lyžiarske potreby. V čase spolužitia si to nevšimla, až
neskôr zistila, ktoré veci chýbajú. Neskôr sa znova spolužitie zhoršilo a v máji došlo k tomu, že počula,
že manžel šuchoce s vecami a keď sa bola pozrieť, tak ho videla, že balí veci a nešlo len o jeho veci, ale
aj hračky detí. Vtedy sa manžel nahneval, keď s tým nesúhlasila. Začal rozhadzovať veci po izbe a vtedy
ju napadol, tak ako to popísala aj pred políciou a zhodil ju na zem. Vytrhla sa mu a išla na ošetrenie na

pohotovosť. Po odchode v máji 2013 sa jej snaží žalovaný vyhýbať. Po deti chodí väčšinou keď nie je
doma a z domácnosti si aj berie veci, ktoré sa mu hodia, napr. čistiace prostriedky, vedrá. V auguste 2012
bola na dome poškodená strecha. Ona nevidela žalovaného, že by strechu poškodil on, ale videla ho, že
odnáša z domu rebríky na vozíku, takže si myslí, že strechu pritom poškodil, o čom svedčí predložená
fotodokumentáciu poškodenej strechy. Strechu následne neopravil, bola tam podložená len lepenka a

do domu tieklo. Tiež v čase, keď skončili spolužitie v máji 2013, žalovaný vymenil kovovú kľučku, ktorá
bola na garáži, za umelú, ktorá je pokazená. Zrejme sa to stalo pri tom ako odnášal spoločné veci a
takýmto spôsobom im chcel urobiť naschvál, čo taktiež preukazuje predložená fotodokumentácia, ktorú
spravila. V búde pri dome mali starší nábytok, ktorý sa ešte mohol zísť; nábytok našla povyhadzovaný
z búdy, k čomu má tiež dokumentáciu a tento nábytok bol aj porozbíjaný. Ona pri tomto žalovaného

nevidela, ale mohli by to dosvedčiť možno susedia. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti navozil
pred rodinný dom rôzny stavebný materiál a panely, tieto veci tam znášal dlhšiu dobu a potom tieto veci
nechal v neporiadku, k čomu má tiež dokumentáciu zo 06.06.2011. Už ďalšie veci, ku ktorým predložila
aj fotodokumentáciu, cez políciu riešiť nemohla, pretože aj keď tam prišla a ohlásila tieto skutočnosti, tak
jej bolo povedané, že tieto veci si majú riešiť sami, že to nepatrí do ich kompetencie. Od Vianoc 2012,

kedy sa žalovaný vrátil do ich domácnosti, tak mu dala kľúče od domu a odvtedy ich má a chodí sibrať do domácnosti čo sa mu hodí. Žalovaný v domácnosti nemá po odchode v máji 2013 svoje osobné
veci. Z domácnosti odnášal ich spoločné veci. V čase, keď žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti v
roku 2011, tak doma nechal 5,- EUR a bola odkázaná na pomoc príbuzných. Výživné na deti neplatil,

ani neprispieval na výdavky v domácnosti. Na základe právoplatných rozhodnutí súdu žalovaný platí
výživné na deti. Aj keď v roku 2011 žalovaný od nich odišiel a ostali bez financií, ona si podávala návrh
na súd až v ďalšom roku, pretože nevedela, že návrh na určenie výživného môže podať aj keď neboli
rozvedení. Za to obdobie, do určenia výživného, jej pomáhali rodičia, vybrala tiež stavebné sporenie
založené na deti. Ako žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti tak ostala sama splácať úver súvisiaci

s domom, k čomu jej povedal, že v dome nežije, takže ho má splácať ona. Deti si otec bráva k sebe na
základe rozhodnutí súdu, ale deti chcú tráviť čas predovšetkým s otcom a často trávia čas na chate, kde
otec pracuje a musia mu pomáhať. Po uzavretí darovacej zmluvy sa žalovaný nestretával s darkyňami,
pretože on o to nemal záujem. Pokiaľ uvádzala, že chodil za deťmi a po deti v čase, keď nebola doma,
tak on bol po deti v škôlke či v škole, kedy doma nebola a potom s nimi chodil domov. Je pravdou že
mali založený spoločný účet, ale v čase po odchode manžela z domácnosti v roku 2011, peniaze z neho

nevyberala, pretože nemala kartičku, ani sa o výber nepokúšala.

SvedkyňaP.O.vovýpovedi25.09.2014(čl.94)uviedla,žežalobkyňajejejtetouažalovanýjejejbývalým
zaťom. So žalobkyňou má dobré vzťahy, sú v kontakte. Dcéry žalobkyne vypomáhajú jej dcére S. a to
finančne, aj jej dávajú nejaké veci a často sa stretávajú. Bola zavolaná dcérou, bolo to v auguste 2013,
kedy jej volala, aby k nej prišla, že je tam jej manžel. Prišla spolu s manželom, počúvali za múrom čo sa

tam deje a počula, že žalovaný nadával jej dcére. Stál pred dverami a kopal viackrát do dverí. Nadával
dcére, že ju zabije a používal vulgárne nadávky, že je kurva, piča. Potom sa mu ukázali s manželom a
dohovárala mu, že čo to robí. Povedal, že sa chce dostať do domu a na to mu povedali, že keď chce
prísť do domu, tak má prísť slušne a cez deň. Žalovaný bol opitý, bolo to na ňom vidno a potom ako mu
dohovárali, tak len sklopil oči a odišiel. Hlásili to na polícii, bolo to aj riešené, ale nevie ako to dopadlo.

Policajti to nechceli moc riešiť, že takéto veci sú bežné. Nebola svedkom, že by žalovaný dcére fyzicky
ubližoval, ale v roku 2013 prišla dcéra večer k nim, mala doškriabané hrdlo a hovorila, že ju manžel
zbil a vtedy ju poslali na políciu, že to treba riešiť. Spomínala, že žalovaný si prišiel po veci. Tieto si
začal baliť a medzi vecami balil aj oblečenie, ktoré oni kúpili, alebo aj hračky pre deti. Dcéra do toho
skočila a vtedy ju mal žalovaný napadnúť. Žalovaný s dcérou bývali tri roky u nich, ešte predtým ako sa

presťahovali do rodinného domu v F.. Už vtedy dcéra plakávala, že jej mal žalovaný nadávať. Ona ale
nebola prítomná pri nejakých takýchto ich hádkach a nechceli ani zasahovať do ich manželstva, takže to
neriešili.Potomkeďsadcérapresťahovaladorodinnéhodomu,taksatozačalostupňovať.Odnejvie,že
ju žalovaný mal zhodiť aj na zem z postele, že bil aj deti remeňom. Oni ako rodičia to neriešili, lebo všetko
je v tomto čase problémové a stále čakali. Dcéra obnovila spolužitie so žalovaným v zime roku 2012.

Vtedy dcéra chcela, aby všade začali spolu chodiť ako rodina, problém bol ale v tom, že dcéru mama
žalovaného neprijala do rodiny. Nevie kvôli čomu, ale nemala ju rada. Pokiaľ žili v domácnosti u rodičov
žalovaného, tak jeho matke sa stále niečo nepáčilo, stále im niečo vyčítala, aj keď finančne prispievali na
poplatky. Zrejme bola nespokojná, že sa chcú osamostatniť. Nevie zhodnotiť, čo bolo hlavnou príčinou
rozvodu manželstva dcéry. Možno to bolo to, že žalovaný sa dcére vyhrážal, bil ju. Žalovaný mal vždy

prístup do rodinného domu v Pucove, aj teraz má od domu kľúče. Pokiaľ sa žalovaného pýtala ešte
predtým ako odišiel od dcéry v minulom roku, že prečo to chce urobiť, keď majú spolu zdravé dve
deti a rodinný dom, tak jej povedal, že s manželkou už nechce žiť a že tam nebude. Nevidela, že by
žalovaný odnášal z rodinného domu, ktorý patril do BSM žalovaného a dcéry, nejaké veci, ale od dcéry
sa dozvedela, že z domu postupne odnášal veci, odniesol plynovú bombu, kosačku, náradie. Myslí si,

že to boli ich spoločné veci, pretože žalovaný si od svojich rodičov nič nedoniesol. Títo mu nechceli
finančne vypomáhať. Vypomáhajú dcére, dcéra platila výdavky v domácnosti v rodinnom dome. Keď
žalovaný od nej odišiel, tak jej nechal 5,- EUR a ona bola na rodičovskom príspevku. Vypomáhali dcére a
jej manželovi, predovšetkým kupovali veci ich deťom, kupovali sa veci aj pre žalovaného pokiaľ žil s nimi
v rodinnom dome. Dcéra býva v spoločnom rodinnom dome, kde chce ostať bývať aj ďalej. Žalovaný z

domácnosti bral rôzne veci, aj také maličkosti pobral, rôzne náradie, tiež bicykle, ktoré mali chlapci, prilby
na bicykle, čistiace prostriedky. Oni finančne podporovali dcéru. Keď dcéra potrebuje niečo opraviť, tak
si musí od nich požičať k tomu náradie a potrebné veci. V rodinnom dome, v ktorom bývala dcéra s
manželom, tak ostali ešte staré nábytky, niečo bolo poškodené, ale niečo sa dalo ešte použiť. Nechali
im ho, aby si ho využili ešte pri stavbe. Od dcéry vie, že to čo bolo v lepšom stave, napr. stoličky, si

žalovaný zobral a nábytok mal potom z búdy povynášať a nechal ho tak. Žalovaný, keď chce niečo zdomu zobrať, tak dcére nedá vopred vedieť. On mal vždy od domu kľúče, len v minulosti asi týždeň ich
nemal, ale keď sa vrátil znova k dcére v decembri 2012, tak potom ich už mal stále. Dcéra nemenila na
rodinnom dome zámky. Vie, že žalovaný vymenil kľučku na garáži. V rodinnom dome jednu izbu uzamkol

žalovaný a má od nej kľúč, takže sa tam nedá dostať. Bola očitým svedkom konfliktu medzi žalovaným
a dcérou, ktorý už opisovala, keď prišla do ich rodinného domu a žalovaný bol pred domom a kopal
do dverí a nadával, čo bolo riešené v priestupkovom konaní. Ona dcére a zaťovi darovacou zmluvou
nedávala pozemky a dom. Tie dostali od tety P. a jej sestry P.. Nesnažila sa kontaktovať žalovaného
kvôli tomu, že zobral z rodinného domu, v ktorom býva dcéra, aj veci, ktoré im nepatrili, uvádzaný starý

nábytok, pretože žalovaný sa im vyhýbal. Ani sa nepokúšala kontaktovať ho telefonicky, či inak.

V písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní (čl. 92) táto svedkyňa ešte doplnila, že ona ako
matka S. U. vie o tom, čo sa medzi nimi stalo. Je pravdou, že ich rodičia žalovaného z ich domu vyhodili,
nemali kde bývať a tak ich na prosby dcéry aj zaťa (žalovaného) prichýlili. Sám zať ich prosil, či by
mohli bývať u nich, lebo nemajú kde ísť a bývali u nich asi tri roky. Navrhli im, že si môžu prerobiť dom
po jej rodičoch a oni súhlasili. Všetko prepísali darovacou zmluvou na obidvoch manželov. Žalovaného

moc nepoznali, nevedeli ako sa bude správať. Do rodiny ho prijali ako svojho syna a to bol aj dôvod,
prečo všetko prepísali na obidvoch manželov. Chceli mu dať všetko, čo nepoznal u svojej rodiny. Počas
celého manželského spolužitia im pomáhali ako sa dalo, finančne, robotou. Počas celých troch rokov
čo u nich bývali, neplatili ani stravu, ani žiadne poplatky. Pomáhali s manželom a celou rodinou stále,
aj pri prestavbe rodinného domu. Ťažké časy prišli vtedy, keď opustil jej dcéru aj s chlapcami. Nechal

ju bez peňazí a ona sa musela starať o domácnosť a o deti sama. Bolo to ťažké pre ňu aj pre nich.
Najmladší vnuk mal vtedy asi jeden a pol roka, keď ich žalovaný opustil. S. U. prosila žalovaného, aby sa
vrátil, aj ona ho prosila, aby si to rozmyslel, a aby sa vrátil domov. Jej povedal, že on s S. U. už nechce
žiť a že sa nechce ku nej vrátiť. Dcéra sa čoraz častejšie sťažovala ako jej nadáva, že jej občas dá aj
facku, alebo ju kopne do zadnej časti. Vrchol bol už aj to, ako jej bol kopať a búchať do dverí a pritom jej

škaredo nadával. Ubližoval jej ešte aj tak, že ju zhadzoval z postele, hlavou jej búchal o posteľ. Robil jej
zle nielen tým, že ju napádal, ale jej robil aj prieky, napr. keď pochodil ťažkým traktorom po poli kde orú a
potom otec S. s celou rodinou to nemohli preorať. Žalovaný bral z garáže veci a tým poškodil strechu a
znova to musel otec S. opraviť, lebo by strecha zatekala. Aj neporiadok, čo nechal pred domom, ich celá
rodina musela upratať. Jej dcéra si dala navoziť pred dom hlinu a s celou rodinou to urovnali. Pomáhajú

dcére ako sa dá a bez ich pomoci by to nezvládla. Žalovaný jej škodí tým, že jej berie stále nejaké veci
z domácnosti. Sú to ich spoločné veci, čo si nadobudli spolu. Keď dcéra chce niečo opraviť, tak si to
musí zobrať od nich alebo požičať od susedov. V búde, čo bol nábytok po jej rodičoch, povyhadzoval
z búdy von a porozbíjal; stôl, stoličky, ktoré boli dobré, si dovolil zobrať a nebolo to jeho. Dcéra s ním
mala ťažký život, nikdy sa ku nej nesprával s úctou. Nevážil si ani ich finančnú pomoc a prácu. To, že

dcére stále ubližuje a berie jej veci, tak aj im sťažuje prácu, lebo jej stále musia niečo opravovať, keď
poškodí. Zle sa ku nej správa a tým škodí aj im.

Svedok F. U., brat žalovaného, vo výpovedi 21.10.2014 uviedol (čl. 114), že nie je často na Slovensku,
pretože pracuje v zahraničí od roku 2001 a v trvalom bydlisku v P. sa zdržiava zriedkavo. Nebol ani
často v kontakte s bratom, preto moc nevie o jeho spolužití s exmanželkou. Pokiaľ ho navštívil ešte

v čase, keď spolu bývali aj s bývalou manželkou v P., kde určitý čas krátko bývali, tak nezaznamenal
žiadne vážnejšie konflikty alebo negatívne správanie medzi nimi alebo voči nemu, či jeho rodine. Pokiaľ
má nejaké informácie tak sú len sprostredkované od brata, avšak on je dosť uzavretý a zdržanlivý,
takže mu veľa nepovedal. Bol ale účastníkom toho, keď jeho brat (žalovaný) prišiel do rodinného domu
v F., ktorý je spoločným domom s bývalou manželkou, chcel si z domu zobrať určité stavebné veci,

ktoré potreboval pri stavbe, pretože začal stavať na svojom pozemku. V tom čase nebola S. U. doma,
tak jej kvôli tomu volal na mobil, ale nezdvíhala. Chcel jej povedať, že si chce zobrať veci, ktoré sú
jeho a ktoré pri stavbe potrebuje. Keďže sa s ňou neskontaktoval, tak musel otvoriť plechovú búdu, v
ktorej boli tieto veci uložené. Nemal od nej kľúče, takže ju museli otvoriť bez nich. V tejto unimobunke
či plechovej búde bol rôzny stavebný materiál, také bežné veci potrebné ku stavbe a boli tam aj veci,

ktoré neboli brata, išlo o nábytok, boli tam skrine. On povyberal veci, ktoré patrili jej a tieto vybral z
unimobunky. Neboli tam nejaké drahšie veci, ani elektronické veci. Unimobunka bola ďalej od rodinného
domu, tam sa takéto hodnotnejšie veci neuskladňovali. Brat potreboval túto bunku, len aby si mohol
uskladniť nejaké svoje veci na aktuálnej stavbe. Veci boli len vyložené, neboli porozhadzované. Bolo
treba zobrať veci a unimobunku rýchlo, preto boli možno zobraté v tejto búde aj veci, ktoré nepatrili

bratovi. Vie však, že písal správu bývalej testinej, či medzi vecami boli aj nejaké veci, ktoré patrili jeja vie, že sa ohľadne tohto dohodli. Môže potvrdiť, že brat sa snažil určité veci vrátiť a z toho dôvodu
aj kontaktoval bývalú testinú a urgoval, aby k vráteniu vecí došlo. Aj mu ukazoval sms správu, ktorú
kvôli tomu poslal. Pri vrátení vecí sa nerobil ani žiaden konkrétny písomný záznam. Pokiaľ vie, tak brat

nemá kľúče od spoločného rodinného domu, takže ak chcel niečo z domu zobrať, tak musel vopred
komunikovať o tom s bývalou manželkou. Bez nej by nemohol nič z domu zobrať. On u brata v jeho
rodinnom dome nemal uložené žiadne svoje veci. Vie však o tom, že brat si zobral z tohto domu kosačku,
alebo možno to bola vyžínačka, a to preto, že táto bola kúpená z peňazí, ktoré dostal od svojich rodičov.
Nevie presne aké veci brat ešte zo spoločného domu zobral, len spomínal, že malo ísť o veci, ktoré

potreboval pri svojej stavbe. Tiež spomínal, že potreboval zobrať z rodinného domu mobilné WC, tiež
k stavbe. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že bolo v konaní uvádzané, že sa mal žalovaný
dopustiť viacerých fyzických útokov, aký je jeho názor, či je jeho brat schopný fyzicky ublížiť žene, svedok
uviedol, že z jeho subjektívneho pohľadu považuje brata za slušného človeka, ktorý nemal žiadne trenice
so zákonom, pokiaľ nedošlo ku konfliktom vo vzťahu. Brat sa musel odsťahovať z rodinného domu,
jeho situácia sa zhoršila, v súčasnosti má nízky príjem, musí platiť výživné, pôžičky. Nebýva vo svojom

dome. Toto zle znáša, vidí na ňom on a tiež aj iní známi ľudia, že v súčasnosti je podráždený, vyčerpaný.
Táto situácia ho trápi a chcel by ju čo najrýchlejšie vyriešiť. Nevie presne príčinu, prečo brat odišiel z
rodinného domu v F. od rodiny. Myslí si, že si myslel, že sa niečo zmení, že sa to vyrieši, ak sa odsťahuje
z rodinného domu, v ktorom bolo dosť priestoru a mohol v ňom ostať bývať. Brat mu povedal, že majú
problémy so ženou, vravel mu, že manželka je nervózna, agresívna, že sa s ňou nemôže dohodnúť,

preto to riešil asi odchodom. Nepozná S. U., pretože sa nestretávali, ona nechodievala do ich rodiny.
Nechodievala k nim ani s deťmi odvtedy ako sa odsťahovala z P.. Nevie si presne spomenúť, kedy boli
s bratom po uvádzanú unimobunku, je tomu asi jeden a pol až dva roky dozadu. Bolo vtedy slnečno, ale
presnejšie nevie. V čase, keď boli po unimobunku, tak nebol v ich rodinnom dome. Doteraz bol v tomto
dome len dvakrát. Spomína si, že bol ešte v prízemí v kotolni, ale hore do domu nešiel. Nepamätá sa,

že by z kotolne brali a odvážali nejaké veci, myslí si, že tam šiel s bratom po vodu. Nebol pritom keď
brat bral z rodinného domu vyžíňačku, toto mu len spomínal.

Okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchu svedkov a prednesov právnych zástupcov účastníkov,
súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s darovacou zmluvou zo dňa 14.04.2004 uzavretou
medzi W. P. a žalobkyňou ako darcami a žalovaným a jeho manželkou S. U. ako obdarovanými, s

výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. F., s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/41/2013-49 zo dňa
16.05.2013, s vyjadrením žalobkyne z čl. 53 a z čl. 91-92, s písomným vyjadrením dcéry žalobkyne W.
B. P. z čl. 93, s fotodokumentáciou na čl. 58-74, a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Súd sa tiež oboznámil s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 7Er/154/2013 z neho tiež s
rozsudkom č.k. 8P/66/2012-187 zo dňa 04.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.

10CoP/58/2012zo06.12.2012aspismiOkresnéhoúraduresp.bývaléhoObvodnéhoúraduDolnýKubín
a to sp.zn. PK-2012/343, PK-2013/148, PK-2013/158 a PK-140/2013.

Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Medzi žalobkyňou a žalovaným nie je príbuzenský ani iný blízky vzťah. Žalovaný je bývalým manželom
pranetere žalobkyne S. U. rod. O.. Žalobkyňa je teda v nepriamom príbuzenskom vzťahu k S. U.,

ktorá bola tiež obdarovaná na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.04.2004. Medzi žalobkyňou a
praneterou S. U. boli a sú dobré vzťahy. Po uzavretí manželstva S. U. so žalovaným, mala žalobkyňa
záujem pomôcť praneteri v zabezpečení samostatného bývania v rodinnom dome, ktorý bol postavený
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne a v ktorom chceli manželia spolu žiť. To bolo dôvodom
uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 14.04.2004 uzavretej medzi darkyňami W. P. rod. H. a žalobkyňou a

obdarovanými S. U. a jej manželom Y. U., t.j. žalovaným, predmetom ktorej sú bezodplatné prevody a
to prevod vlastníctva k nehnuteľnosti a to k rodinnému domu s.č. XXX v F., spolu s príslušenstvom, bez
pozemku, zo strany darkyne W.B. P. na obdarovaných a zároveň aj prevod nehnuteľností a to pozemkov
parc. č. 1355/2 o výmere 363 m2, č. 1355/3 o výmere 520 m2 a č. 1357/1 o výmere 1537 m2, zo strany
žalobkyne ako darkyne na obdarovaných. Písomná darovacia zmluva obsahuje v bode V. vyhlásenie

darkýň, že si v budúcnosti neuplatnia právo na vrátenie daru.Z výpisu z LV č. XXX k.ú. F. z čl. 8 bolo zistené, že predmetný rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.
č. 1357/1 a nehnuteľnosti parc. č. 1355/2, č. 1355/3 a č. 1357/1, sú zapísané na žalovaného a S. U.
titulom uvádzanej darovacej zmluvy zo dňa 14.04.2004, na každého v podiele jednej polovice.

Žalobkyňa sa pred podaním tejto žaloby iným právnym úkonom (písomným či ústnym) nedomáhala
voči žalovanému vrátenia daru. Žaloba bola žalovanému doručená 19.06.2014. Požiadavka na vrátenie
daru je právnym úkonom. Aj pre tento právny úkon platia všeobecné ustanovenia o platnosti právnych
úkonov vrátane § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého musí byť každý právny úkon určitý, inak je neplatný.
Súd sa preto zameral len na posúdenie dôvodov na vrátenie daru, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom

právnom úkone, t.j. v žalobe. Relevantné sú teda len tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobe, ktorej
súčasťou je právny úkon týkajúci sa vrátenia daru. Žalovaný sa nedopustil žiadneho konania v rozpore
s dobrými mravmi voči darkyni, ale vrátenie daru je odvodzované od jeho konania v hrubom rozpore s
dobrými mravmi, ktorého sa dopustil voči S. U., svojej manželke, počas manželstva i po rozvode. Toto
nevhodné správanie žalovaného malo vyústiť až do agresívneho správania, ktoré bolo riešené políciou
a následne v priestupkovom konaní a v žalobe sú konkretizované dva incidenty riešené v priestupkovom

konaní pod č. PK-2012/343 a č. PK-2013/140. Ďalej sú uvedené ako konania odôvodňujúce vrátenie
daru, schválnosti voči S. U., jeho konania spočívajúce v zamedzení užívania viacerých vecí, v odnesení
týchto vecí z rodinného domu, čo bolo v priebehu konania kvalifikované odvolaním sa na ďalšie konania
vedené pod č.k. PK-2013/148 a č.k. PK-2013/158. V žalobe je poukazované na to, že od roku 2011,
kedy žalovaný opustil spoločnú domácnosť s manželkou, neprispieval výživným na maloleté deti, na

úhradu nákladov súvisiacich s vedením domácnosti a platieb spojených s užívaním rodinného domu a
prestal so splácaním spoločného úveru.

Manželstvo žalovaného a S. U. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/41/2013-49 zo dňa
16.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.06.2013. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozvodu
predchádzali dlhodobé konfliktné vzťahy účastníkov, ktoré vyústili do odchodu žalovaného zo spoločnej

domácnosti v roku 2011. Zmena nastala v decembri 2012, kedy manželia obnovili spolužitie, avšak
len na krátky čas, do mája 2013, kedy začali znova vznikať konflikty obdobného charakteru ako
pred prerušením spolužitia a tieto konflikty sa stupňovali do vzájomného osočovania. Počas odlúčenia
manželov do decembra 2012, manželskú krízu neriešili a neboli schopní dohodnúť sa ani na výkone
rodičovských práv a povinností k spoločným deťom z manželstva (na úprave styku otca s deťmi a na

určení výživného). Nebolo v rozvodovom konaní preukázané, že vinu na rozvrate manželstva má, resp.
prevažuje zavinenie jedného partnera. Úprava rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva
bolapretopredmetomsúdnehokonaniasp.zn.8P/66/2012,predmetomktoréhobolnávrhotcanaúpravu
stykusmaloletýmideťmiavzájomnýnávrhmatkydetínacelkovúúpravurodičovskýchprávapovinností.
Rozsudkom č.k. 8P/66/2012-187 zo 04.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu,

súd maloleté deti z manželstva T. a D. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť na
výživu každého maloletého sumu 110,- EUR mesačne a to od 07.06.2012 a zároveň doplatiť zameškané
výživné. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi a to počas sviatkov v roku ako aj v každom týždni,
v priebehu pondelka a štvrtka a v každom nepárnom kalendárom týždni počas víkendu bez prespatia. Z
odôvodneniatohtorozsudkuvyplýva,žeotecodrozchodurodičovvjúni2011platilnadetivýživnéatovo

výške 180,- EUR mesačne, až do apríla 2012, odkedy začal prispievať na deti sumu 150,- EUR mesačne
a nad rámec finančných platieb poskytol deťom aj príležitostné plnenia v čase stretnutí, sviatkov (kupoval
im oblečenie, potrebné lieky, v mesiacoch 09/2011, 02/2012 zaplatil stravné deťom spolu 150,- EUR).
Súd však zhodnotil, vychádzajúc z možností a schopností otca, že si za posudzované obdobie neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v dostatočnej výške a preto určil výživné na každé

dieťa sumou 110,- EUR mesačne. Z rozsudku vyplýva aj záujem otca o stretávanie sa s deťmi, pričom k
stretnutiam aj dochádzalo, avšak otec požadoval rozšírenie stretnutí, čomu bolo rozsudkom vyhovené.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7Er/154/2013 bolo zistené, že jeho predmetom je návrh maloletých detí
T. Y. D. v zastúpení ich matky proti Y. U., otcovi detí, na vykonanie exekúcie na vymoženie zameškaného
výživného na obe maloleté deti spolu vo výške 220,- EUR mesačne, čo predstavuje zameškané výživné

na deti za mesiac marec 2013 (2x 110,- EUR). Exekučné konanie bolo ukončené vrátením poverenia
v dôsledku upustenia od vykonania exekúcie na základe úhrady vymáhanej pohľadávky zo strany
povinného.

Rozkazom Obvodného úradu Dolný Kubín zo dňa 02.10.2012 č. PK-2012/343 bol žalovaný uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.08.2012 v obci F. XXX neprimeranekopal a búchal do dverí uvedeného rodinného domu, kde mala trvalé bydlisko jeho manželka S. U., nech
okamžite otvorí dvere, lebo ju zabije, pričom jej neustále nadával a oznamovateľka uvedené konanie zo
strany manžela vnímala ako hrubé správanie namierené na jej osobu. Tým sa Y. U. dopustil úmyselného

narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním, za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 10,- EUR. Správny orgán zohľadňoval pri ukladaní sankcie nízku
nebezpečnosť činu pre spoločnosť, spôsobený následok, t.j. že konaním obvineného neboli spôsobené
žiadne zranenia a okolnosti za akých bol priestupok spáchaný, t.j. zlé rodinné vzťahy ako aj to, že
obvinený spáchanie skutku nepopieral a popísal spôsob jeho spáchania.

Rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.11.2013,
č. PK-2013/140 bol Y. U. uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 04.05.2013
v čase okolo 20.30 hod. v obci F. XXX tým, že fyzicky napadol oznamovateľku - bývalú manželku
S. U. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, kde túto chytil za ruky, ktoré jej vykrúcal a za krk, bez
bližšie zistenej intenzity sily, následne ju odstrčil na zem, ktoré drobné zranenia a to začervenanie na

zadnej strane krku, zápästiach a predlaktiach, červené otlačky, si vyžiadali dňa 04.05.2013 lekárske
ošetrenie, bez vystavenia práceneschopnosti, stanovenej doby liečenia a ďalšieho lekárskeho ošetrenia.
Za uvedený priestupok bolo žalovanému uložené pokarhanie. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené,
že obvineného usvedčila najmä jeho samotná výpoveď zo dňa 21.11.2013, kde spáchanie predmetného
skutku nepopieral, ale konal tak z dôvodu, že aj on sa bránil útoku svojej bývalej manželky, tiež výpoveď

oznamovateľky a lekárska správa. Správny orgán posudzoval pri ukladaní sankcie nízku nebezpečnosť
činu pre spoločnosť, spôsobený následok - konaním obvineného bolo spôsobené drobné zranenie,
okolnosti za akých bol priestupok spáchaný t.j. zlé dlhodobé vzájomné spolunažívanie manželov, ako aj
to, že obvinený spáchanie skutku nepopieral, konal však v sebaobrane, pričom popísal aj spôsob jeho
spáchania.

Na Obvodnom úrade Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy, sa viedlo pod č. PK-2013/148
konanieopodaníoznamovateľkyS.U.Í.zodňa13.05.2013,ktoráoznámila,žedňa13.05.2013zistila,že
jevymenenázámkanadveráchodizbyvdome.Vtejtoizbemárôzneveciakovysávač,kosačku,brúsku,
rôzne káble a detské hračky. Zámku pravdepodobne vymenil jej manžel Y. U., s ktorým je v rozvodovom
konaní, čo považuje za schválnosť z jeho strany, nakoľko sa nemôže dostať do izby a užívať tieto

veci. Správny orgán vec odložil, nakoľko neboli zistené dôvody pre začatie konania o priestupku, keď
absentuje v konaní podozrivého Y. U. subjektívna stránka zavinenia a to úmyselné konanie smerujúce k
narušeniu občianskeho spolunažívania. Konštatoval, že je zrejmé, že sa jedná o občianskoprávny spor,
nakoľko obaja manželia sú v rozvodovom konaní, ale doposiaľ nemajú vysporiadané BSM, pričom o
vzťahoch manželov smerujúcich k majetko-právnemu vysporiadaniu, môže rozhodnúť len súd na návrh

niektorého z nich a preto ich správny orgán odkázal s ich nárokmi na súd.

Na Obvodnom úrade Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy, sa viedlo aj šetrenie pod č.
PK-2013/158 týkajúce sa oznámenia S. U. zo dňa 07.05.2013, v ktorom uviedla a podanie doplnila v
tom zmysle, že z rodinného domu kde býva spoločne s manželom Y. U., v priebehu mesiacov apríl a
máj 2013, jej manžel Y. U., s ktorým je v rozvodovom konaní a nie sú majetkovo vysporiadaní, mal

odniesť rôzne veci ako priemyselný vysávač, 2 ks radiátorov, 13 ks klieští, 15 ks vidlicových kľúčov, 1
ks zveráka, 1 ks vŕtačky nezistenej značky, 1 ks miešadla zn. Protool, 1 ks rádio na CD zn. Philips, 1
ks motorovej píly zn. Stihl, 1 ks piecky tzv. petrík, 1 ks drevená lavička, 1 ks stojan na kameru, 2 ks
hliníkových rebríkov, rôzne vodárenské a elektrikárske náradie. Správny orgán aj túto vec v zmysle §
66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. odložil, pretože oznámenie neodôvodňuje začatie konania

o priestupku z rovnakých dôvodov ako bolo konštatované v konaní č. PK-2013/148. Zároveň sporné
strany odkázal s ich právami a nárokmi na Okresný súd v Dolnom Kubíne, s poukazom na úpravu v §
136 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce vzťahy k BSM.

Súdsaoboznámilajspodaním W.B.P.zodňa15.09.2014,vktoromo.i.uviedla,žejedcéroužalobkyne,
žijúcou v zahraničí. Po odchode žalovaného ostala príbuzná S. U. sama s deťmi, bez peňazí a na

materskej dovolenke, preto bola odkázaná na pomoc celej rodiny. Vie, že platila sama pôžičku a z príjmu,
ktorý dostávala, nebolo možné uživiť aj deti a platiť poplatky. Tým, že ju a jej deti majú veľmi radi a sú si
blízky, telefonujú si spolu a vždy keď sú na Slovensku tak sa spolu stretávajú, tak ju podržali v najťažšom
období po odchode manžela a pomohli jej finančne, keď dva mesiace po jeho odchode jej dali po 100,-
EUR, ale pre jej deti kupovali tiež oblečenie a dali jej oblečenie po svojom synovi, tiež obuv a hračky.Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ v platnom znení, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri

darovaní.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Právny úkon týkajúci sa vrátenia daru môže byť obsiahnutý aj v žalobe. Pri dôvodnom požadovaní

vrátenia daru, okamihom doručenia tohto právneho úkonu (ktorý sa môže nachádzať aj v texte žaloby,
ako v tomto prípade) sa obnoví vlastníctvo darcu. Súd teda nerozhoduje o vrátení daru, ale o tom, či
došloktakémutovráteniuatedaobnoveniupôvodnéhovlastníctvavdôsledkuplatnéhoprávnehoúkonu,
ktorým darca žiadal obdarovaného o vrátenie daru. Súd preto vo výroku svojho rozhodnutia nerozhoduje
o vrátení daru, ale buď o určení vlastníckeho práva k predmetu darovania (pri nehnuteľnostiach), alebo

o jeho vydaní (pri hnuteľných veciach). Z tohto dôvodu formulácia žalobného petitu na vrátenie daru je
nesprávna a už tento dôvod sám o sebe je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Napriek tomu v záujme
vyriešenia sporu sa súd ďalej zaoberal aj posúdením dôvodnosti nároku na vrátenie daru, t.j. či v
dôsledkujednostrannéhoprávnehoúkonužalobkyneobsiahnutéhovžalobe,došlokzánikudarovacieho
vzťahu účastníkov. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva zakladajú právny stav, ktorý má

právnu istotu, požíva právnu ochranu, s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcich práv a povinností, vzali
zmluvné strany na seba sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu nemôže dôjsť zo svojvôle darcu.

K výhrade žalovaného, že nárok na vrátenie daru vylučuje úprava účastníkov uvedená v časti V.
darovacej zmluvy, súd uvádza, že túto úpravu považuje za neplatnú s poukazom na kogentnú úpravu v
§ 574 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ, nakoľko zákon nepripúšťa, aby sa účastník záväzkového vzťahu

vzdal práv, ktoré z neho vyplývajú a ktoré v čase uzavretia zmluvného vzťahu nevznikli a môžu vzniknúť
až v budúcnosti.

Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie
daru v zmysle § 630 OZ je také správanie sa obdarovaného k darcovi alebo k členom jeho rodiny, ktoré
hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, teda nie akékoľvek

správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď
o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktoré patria k členom rodiny darcu, ktorá povinnosť vyplýva z právnych
noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného

možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti, t.j.
treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu resp. členov jeho rodiny, zistiť, či tento sám (v
tomto prípade jeho príbuzná S. U.) sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny. Ťažko považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, keď druhý svojim konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade možno len všeobecne
konštatovať, že ide o spôsob spoločensky nežiadajúcej vzájomnej komunikácie. Výnimkou by pritom
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu, resp. člena jeho rodiny.Žalobkyňa odvodzovala právo na vrátenie daru od konania žalovaného v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, ktorého sa dopustil voči svojej manželke, resp. exmanželke S. U.. Súd nevyhodnotil na základe
výpovedí účastníkov, vzťah žalobkyne a S. U. ako vzťah tak blízky a takej intenzity, že by odôvodňoval

tvrdenie, že ujmu pranetere by darkyňa dôvodne pociťovala ako vlastnú. Žalobkyňa a S. U. žijú v
jednej obci, ich vzťahy sú dobré, stretávajú sa. No z výpovedí vyplynulo, že napriek tomu, že vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným nebol negatívny, počas spolužitia S. U.Í. so žalovaným sa vzájomne
so žalobkyňou nenavštevovali často (žalobkyňa uvádzala, že do domácnosti pranetere so žalovaným
nechodila, žalovaný uvádzal, že stretnutia boli len sporadické, keď ju stretli u tesťovcov, 2-3x bola

žalobkyňa u nich na návšteve), nevypomáhali si. Žalobkyňa nikdy nežila s uvedenou praneterou a
nebola odkázaná na jej starostlivosť či pomoc, mala vlastné deti a vnúčatá, s ktorými mala dobré
vzťahy. Žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že S. U. pre ňu predstavovala tak blízku osobu, ktorej
ujma by sa jej osobne dotýkala v takej miere, že by ju pociťovala ako vlastnú. Nikdy nebola svedkom
vzájomných konfliktov pranetere so žalovaným, o ich incidentoch vedela len sprostredkovane od S..
Napriek tomu, že mala byť viackrát informovaná praneterou o konfliktoch a incidentoch v manželstve,

z výpovede nevyplýva, že by sa v snahe napomôcť praneteri žalobkyňa nejakým spôsobom snažila
vplývať, dohovoriť žalovanému ohľadom jeho nevhodného správania sa k manželke, čo je bežné pri
blízkych vzťahoch.

Čo sa týka jednotlivých skutkov žalovaného voči S. U., ktoré boli konkrétnym spôsobom vymedzené
žalobou, či tieto samy o sebe resp. v súhrne majú povahu hrubého porušenia dobrých mravov, tak je

pravdou, že žalovaný sa voči manželke S. U. skutkami zo dňa 19.08.2012 a 04.05.2013 dopustil konania
v rozpore s morálkou, za čo bol aj priestupkovo uznaný vinným. Avšak oba skutky boli vyhodnotené
priestupkovým orgánom ako konania s nízkou nebezpečnosťou pre spoločnosť a boli mu za ne uložené
veľmi mierne sankcie, len vo forme pokarhania, či pokuty vo výške 10,- EUR. K fyzickému násiliu došlo
len pri incidente zo dňa 04.05.2013, pričom žalovaný spôsobil svojej manželke drobné zranenie, bez

potreby PN, či ďalšej liečby. Pri rozhodovaní o sankcii bolo prihliadané aj na okolnosti, za akých bol
priestupok spáchaný, t.j. zlé dlhodobé vzájomné spolunažívanie manželov, ale aj na to, že obvinený
spáchanie skutku nepopieral. Výpovede oboch manželov k príčine fyzického násilia neboli zhodné. S.
U. uvádzala, že ju manžel napadol keď ukladala do krabíc veci, ktoré z nich porozhadzoval a svojho
bývalého manžela neudierala. Žalovaný uvádzal, že s manželkou zle spolunažívali, chcel si odniesť

svoje osobné veci do P. a tieto veci balil do krabíc. Manželka mu začala veci z krabíc vyhadzovať a
potom, čo sa spolu naťahovali, ho manželka začala hrýzť a búchať do ramena a z toho dôvodu ju chytil
za ruky a tiež za krk. K incidentu došlo v neprítomnosti ďalších svedkov a v dôsledku toho nie je možné
vylúčiť tvrdenie žalovaného, že konal v sebaobrane.

Ďalšie konanie žalovaného, ktoré bolo predmetom šetrenia OO PZ a následne Obvodného úradu

Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy, pod č. PK-2013/148 a č. PK-2013/158, a ktoré malo
spočívať v schválnostiach, ktorých sa žalovaný dopustil voči S. U. tým, že z ich spoločného rodinného
domu odniesol v oznámení uvádzané veci, tak veci boli správnym orgánom odložené, nakoľko nebol
preukázaný úmysel žalovaného k spáchaniu priestupku. Predmetné veci patrili do BSM a priestupkový
orgán vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazoval na to, že sa jedná o občiansko-právny spor s

poukazom na úpravu § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka a odkázal sporné strany s ich nárokmi na
súd. S. U., pokiaľ nesúhlasila s nakladaním žalovaného so spoločnými vecami patriacimi do BSM, ostala
v tomto smere nečinná (okrem uvedených oznámení na polícii, ktoré boli predmetom PK-2013/148 a
PK-2013/158). Tak ako bola poučená aj správnym orgánom, mala možnosť počas trvania manželstva,
aj po rozvode, až do času kým nedôjde k vyporiadaniu BSM, domáhať sa ochrany svojich práv v zmysle

citovaného § 146 OZ za účelom úpravy sporných majetkových vzťahov. V zmysle platnej judikatúry (R
42/1972), má právo domáhať sa súdnej ochrany podľa § 146 OZ každý z manželov, nielen v prípade,
keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj v prípade, keď jeden bráni svojvoľne
druhému v užívaní spoločnej veci. Ďalej súd poukazuje na to, že hoci bolo manželstvo žalovaného
s S. U. právoplatne rozvedené k 25.06.2013 a užívanie určitých spoločných vecí patriacich do BSM

bolo medzi manželmi sporné, malo aj znepríjemňovať či sťažovať život spoluvlastníčky vecí, tak S. U.,
ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktoré nebolo rozporované, doteraz
nepodala na súd návrh na vyporiadanie BSM (v rámci ktorého sa aktuálny stav dá riešiť aj predbežným
opatrením), resp. nenavrhla žalovanému konkrétnu dohodu o vyporiadaní ich BSM, z čoho vyplýva, žesituáciu nepovažovala a nepociťovala ako vážnu, ktorú je potrebné riešiť. Čo sa týka tvrdenia uvedeného
v žalobe, že žalovaný od roku 2011 neprispieval výživným na maloleté deti a na úhradu nákladov
spojených s bývaním v rodinnom dome, tak z vykonaného dokazovania v konaniach sp.zn. 8P/66/2012

a 8P/41/2013 vyplýva, že toto tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, pretože žalovaný od svojho odchodu
zo spoločnej domácnosti v rodinnom dome F., prispieval pravidelne na potreby detí, najskôr sumou 180,-
EUR mesačne a to do apríla 2012, odkedy začal platiť pravidelne na deti sumu 150,- EUR mesačne.
Aj nad rámec týchto platieb kupoval deťom z príležitosti stretnutí a ich sviatkov, vecné plnenia ako
oblečenie, výdavky na lieky, vo februári 2012 a v septembri 2011 zaplatil deťom stravné celkovo vo výške

150,- EUR. Nebolo zistené, že úhrada základných potrieb detí by bola ohrozená, keďže aj matka detí
bola schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, okrem osobnej starostlivosti aj finančne. Z
dokazovania v uvedených konaniach vyplýva, že bola zamestnaná, s priemerným príjmom zisteným v
konaní sp.zn. 8P/66/2012 vo výške 530,- EUR mesačne, k čomu dostávala rodičovský príspevok 194,70
EUR a prídavky na dve deti a v rozvodovom konaní sp.zn. 8P/41/2013 bol jej príjem v čistom 557,- EUR,
k čomu naďalej poberala rodičovský príspevok a prídavky. Otec o svoje deti prejavoval záujem, s deťmi

sa stretával a po určení vyživovacej povinnosti súdom určené výživné vo výške 220,- EUR mesačne aj
platil (s výnimkou jedného mesiaca, ktorý bol predmetom konania sp.zn. 7Er/154/2013 a zameškané
výživné bolo doplatené).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať za splnenú základnú zákonnú
podmienku umožňujúcu darkyni domáhať sa voči žalovanému vrátenia daru v zmysle § 630 OZ, keď síce

vzťahy medzi žalovaným a S. U. boli narušené, avšak správanie žalovaného voči nej, s prihliadnutím
na všetky vyššie uvádzané okolnosti a na dlhodobo konfliktné manželské vzťahy, nevykazuje znaky
správania hrubo porušujúceho dobré mravy a vzťah žalobkyne voči praneteri S. U. nemožno hodnotiť
ako vzťah tak blízky, že by určitú ujmu spôsobenú S. U. pociťovala žalobkyňa ako svoju vlastnú. Preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o náhrade trov konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v troch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).