Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201906
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1013201906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudcov JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr.
Ing. A. D., bytom E., právne zastúpený: JUDr. Stanislav Barkoci, advokát so sídlom Námestie slobody
28, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: A. A., bytom G., právne zastúpený: Advokátska kancelária
G.Lehnert, k.s., so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A/2013/1688/JAN zo dňa 28.8.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/250/2013-64 zo dňa 10. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/250/2013-64 zo dňa
10. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“)
podľa § 250j ods. 2 písm. c) a písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil
rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, právneho predchodcu žalovaného č. A/2013/1688/JAN zo
dňa 28.8.2013, ktorým tento zrušil odvolaním A. A. napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného
úradu, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012-13/3 607/HAK/Vim-41 zo dňa 25.4.2013

a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň v poučení
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastníci konania sa nemôžu proti tomuto rozhodnutiu
odvolať, je v inštančnom postupe konečné a nie je preskúmateľné súdom.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta OSP tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov konania.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu
konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu žalovaným, nepostačujúceho pre posúdenie veci a tiež z dôvodu, že v konanísprávneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil obsah administratívneho spisu, skutkové okolnosti

predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a zistil, že žalobca podal žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na prestavbu a prístavbu rodinného dvojdomu, ako aj na odstránenie stavby -
garáže. Predložené podanie neposkytovalo dodatočný podklad pre povolenie stavby, a preto stavebný
úrad vyzval dňa 25.01.2013 stavebníka k doplneniu podania a konanie prerušil. Stavebný úrad
predloženú žiadosť preskúmal, dňa 21.03.2013 oznámil účastníkom konania začatie konania, upustil

od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Účastníci konania mohli uplatniť svoje námietky do
19.04.2013. Do podkladov rozhodnutia nahliadli účastníci konania a to Ing. B. L. a M. A., bytom O., XXX
XX I.. V priebehu konania uplatnil námietky A. A., bytom G., XXX XX. I., ktorý nebol účastníkom tohto
konania a z toho titulu sa nimi stavebný úrad nezaoberal.

V konaní sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány a podmienky týchto dotknutých orgánov boli zahrnuté
do podmienok povolenia na odstránenie stavby - garáže a prestavby a prístavby dvojdomu. Z

predloženého spisového materiálu a projektovej dokumentácie bolo správnemu orgánu zrejmé, že
stavba svojim architektonickým stvárnením, nie je v rozpore s urbanistickým a architektonickým
charakterom prostredia, jej napojenie na zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia je
zosúladené s vyjadreniami dotknutých orgánov. Stavebný úrad v tomto konaní zistil, že umiestnením
stavby a jej povolením nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené oprávnené záujmy

účastníkov konania, a preto rozhodol tak, že rozhodnutím č. ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/Vim-41 zo dňa
25.04.2013 podľa § 88 ods. 3) a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 46 správneho poriadku
povolil odstránenie stavby: „garáž“ na pozemku parc. č. 6983/2 v k.ú. K., vlastníkovi JUDr. Ing. A.
D., bytom E. (žalobcovi), na vlastné náklady. Správny orgán zároveň určil pre odstraňovanie stavby

podmienky. Zároveň týmto rozhodnutím povolil stavbu: „Prestavba a prístavba rodinného dvojdomu“ na
O., na pozemku parc. č. 6983/1, 2 a 6984 v katastrálnom území K., stavebníkovi JUDr. Ing. A. D., bytom
E., XXX XX I.. Stavba riešila stavebné úpravy existujúceho podlažného rodinného dvojdomu a s tým
spojené odstránenie pôvodného podkrovia a častí stien. V navrhovanej prístavbe mali byť umiestnené
garáže a obytné časti rodinného dvojdomu. Aj pre túto stavbu správny orgán určil podmienky, ktoré

stavebník mal dodržať.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie A. A., bytom G., XXX XX I.,
ktorý v podanom odvolaní uviedol, že stavebný úrad bezdôvodne vylúčil jeho námietky voči prestavbe
a prístavbe rodinného dvojdomu. Stavebný úrad mu oznámil, že nie je účastníkom konania. Odvolateľ
doložil list vlastníctva a fotokópiu občianskeho preukazu a žiadal, aby sa správny orgán zaoberal

jeho odvolaním. Odvolací orgán sa zaoberal v odvolacom konaní, kto podal námietky proti spojenému
územného a stavebného konania a zistil, že tieto námietky podal A. A., bytom G., XXX XX I.. Stavebný
úradsanámietkaminezaoberalauviedol,žetátoosobaniejeúčastníkomkonania.Zaúčastníkakonania
považoval správny orgán A. A., bytom O., XXX XX I..

Žalovaný vykonal dňa 18.07.2013 overenie na mieste stavby z verejne prístupného miesta komunikácie

a zistil, že garáž je asanovaná a na stavbe rodinného domu prebiehajú búracie práce. Správny orgán
dospel k záveru, že nepovolené stavebné práce sa musia prejednať postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b)
vspojenís§88astavebnéhozákonaododatočnompovoleníprestavbyaprístavbyrodinnéhodvojdomu,
keďže mal za to, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť.

Ďalej odvolací orgán zistil, že A. A., bytom G. a A. A., bytom O. je tá istá osoba. Podľa žalovaného si
stavebný úrad nepreveril, či nejde o tú istú osobu, alebo či ide len o zhodu mien. Podľa žalovaného
sa stavba realizovala v rozpore so stavebným povolením a pôvodná stavba bola v čase výkonu štátne
stavebného dohľadu odstránená v celom rozsahu. Na základe uvedenej skutočnosti vyzval stavebný
úrad stavebníka, aby s okamžitou platnosťou zastavil na stavbe stavebné práce, nakoľko ich realizuje

v rozpore so stavebným povolením. Po zastavení stavebných prác stavebným úradom je už možný lenpostup stavebného úradu podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona s tým, že v
konaní o dodatočnom povolení stavby musí stavebník predložiť projektovú dokumentáciu, vypracovanú
oprávnenou osobou a preukázať súlad stavby s verejnými záujmami. Na základe týchto skutočností

vydal žalovaný správny orgán napadnuté rozhodnutie č. A/2013/1688/JAN zo dňa 28.08.2013.

Krajský súd zdôraznil, že treba mať na zreteli všeobecné právne princípy správneho konania
aplikovateľné bez ohľadu na možné limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch ako aj
základnéprincípyobsiahnutévmnohýchodporúčaniachprijatýchnapôdeRadyEurópy(napr.Rezolúcia
Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, či

Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007) o dobrej verejnej správe), ktorými Rada Európy prezentuje
hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam
a slobodám v oblasti rozhodovania orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní rozhodnutia č. A/2013/1688/JAN zo dňa 28.08.2013 a č. ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/
Vim-41 zo dňa 25.04.2013 krajský súd dospel k záveru, že správne orgány nemali ustálený okruh
účastníkov konania. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/Vim-41 zo

dňa 25.04.2013 tvrdil, že odmietol námietky A. A., bytom G. XXX XX I., ktorý nebol účastníkom tohto
konaniaaztohotitulusanimistavebnýúradnezaoberal.Naopakodvolacísprávnyorgán,resp.žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia č. A/2013/1688/JAN zo dňa 28.08.2013 tvrdil, že A. A., bytom G. a A.
A., bytom O. je tá istá osoba. Podľa odvolacieho orgánu si stavebný úrad nepreveril, či nejde o tú istú
osobu, alebo či ide len o zhodu mien. V danom prípade krajský súd vyslovil vážne pochybnosti o tom, či

okruh účastníkov konania mal správny orgán ustálený a či mal dostatočne preverené, ktorý z účastníkov
sa môže k veci vyjadrovať a podávať námietky, nakoľko je tu dôvodné podozrenie, že môže ísť o dve
osoby a nie o jednu, ako tvrdí žalovaný. Z rozhodnutia žalovaného nijako nevyplýva, akým spôsobom
preveril totožnosť A. A., bytom O. a A. A., bytom G. a obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie,
že ide o tú istú osobu.

Krajský súd pre účely ďalšieho konania žalovanému správnemu orgánu uložil, aby preveril totožnosť
A. A., bytom G. a A. A., bytom O. na základe dokladov totožnosti, ako aj prostredníctvom listov
vlastníctva aktuálnych v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia č. ÚKaSP-2012-13/3607/
HAK/Vim-41 zo dňa 25.04.2013, proti ktorému len oprávnený účastník správneho konania môže podať
námietky. Uložil, aby správny orgán preveril v rámci ustálenia okruhu účastníkov správneho konania

totožnosť A. A., bytom G. a A. A., bytom O., ďalej prostredníctvom listov vlastníctva mal preveriť, kto
bol v čase vydania rozhodnutia vlastníkom dotknutých parciel a zamerá sa aj na otázku, či v danom
prípade nešlo o účelovú zmenu trvalého pobytu v žalobe uvedených účastníkov konania A. A. staršieho
a A. A. mladšieho.

V rozhodnutí žalovaný uviedol, že stavba sa realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením s

tým, že pôvodná stavba rodinného domu bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu, odstránená
v celom rozsahu. Vo vyjadrení však tvrdí, že išlo o overenie na mieste stavby z verejne prístupného
miesta komunikácie. Prvostupňový súd mal za to, že pri kontrole stavby žalobcu mal byť žalovaný so
žalobcom súčinný a kontrolu stavby, či už overením stavby z verejne prístupného miesta komunikácie
na O. ulici alebo prostredníctvom štátneho stavebného dohľadu uskutočniť v súčinnosti so žalobcom

tak, aby mal žalobca právo sa ku kontrolnej činnosti žalovaného náležité vyjadriť a uplatniť si tak svoje
práva vyplývajúce zo správneho konania.

V rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca začal realizáciu stavebných prác predtým, ako búracie
povolenie a povolenie na prestavbu a prístavbu rodinného dvojdomu nadobudlo právoplatnosť a podľa
ust. § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona: stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník začal

uskutočňovať stavbu pred tým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca uviedol, že
stavebné práce začal uskutočňovať na základe rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava
- Nové mesto zo dňa 25.04.2013 č. ÚKaSP-2012-13/3607/Hak/Vim-41, právoplatného dňa 31.05.2013.
Žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu a postupoval
v súlade s ním. Pokiaľ zo strany správneho orgánu došlo k pochybeniu pri vyznačovaní právoplatnosti

stavebného povolenia, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu účastníka konania, nakoľko takýtovýklad by bol ústavne nekonformný, nakoľko by prenášal na účastníka konania následky nesprávneho
úradného rozhodnutia a úradného postupu, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. V zmysle ust.
čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca
dobromyseľne realizoval na svojom pozemku stavbu, ktorá mu bola povolená rozhodnutím príslušného
stavebného úradu, pričom žiadnu zo svojich zákonných povinností neporušil.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.
A/2013/1688/JAN zo dňa 28.08.2013 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, aby

si ustálil okruh účastníkov konania, rozhodnutie riadne odôvodnil a uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri
posudzovaní právneho stavu vychádzal. V prípade, ak žalovaný v konaní zistí pochybenie správneho
orgánu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí musí brať na zreteľ, že žalobca konal v dobrej viere a
na základe stavebného povolenia s vyznačenou právoplatnosťou rozhodnutia (NS SR 6Sžo/41/2008
„Musí platiť, že pochybenia správneho orgánu nemôžu ísť na ťarchu fyzických alebo právnických osôb.
Žalobca pochybenia správneho orgánu nijako nevyvolal, ani sa na nich nepodieľal, v ich dôsledku mu

však môže byť spôsobená škoda a bolo mu do značnej miery znemožnené, aby v riadnom a zákonnom
konaní obhajoval svoje práva“).

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne petitom
odvolania žalovaný navrhol, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že konanie zastavuje. V
tejto súvislosti žalovaný dodal, že preskúmavané administratívne rozhodnutie je vylúčené zo súdneho
prieskumu.

Žalovaný k osobe A. A. opätovne uviedol, že preverovanie, kto podal námietky v konaní a kto podal

proti rozhodnutiu odvolanie, mal urobiť prvostupňový správny orgán. Žalovaný v odvolacom konaní na
základe predložených dokladov k odvolaniu zistil, že A. A., bytom G. XXX XX I. a A. A., O., XXX XX I. je
jedna a tá istá osoba s rovnakým dátumom narodenia. V predložených listoch vlastníctva bol u vlastníka
nehnuteľnosti na G. uvedený rovnaký dátum narodenia, zhodný s dátumom narodenia na doloženom
prefotenom občianskom preukaze. Vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území K. sa v

časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby uvádzajú vlastníci A. A. a C. A., r. S., G.. V zátvorke je adresa
O. Titul nadobudnutia: RI 189/83-9/84. Uvedené znamená, že vlastníctvo k nehnuteľnosti získali vyššie
uvedení vlastníci v roku 1984, z čoho vyplýva, že A. A., bytom G., XXX XX I. a A. A., O., XXX XX I. je
jedna a tá istá osoba.

Ďalej žalovaný uviedol, že rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto A. A. prevzal dňa

16.05.2013 a odvolanie bolo doručené na správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal dňa 28.05.2013, z
čoho vyplýva, že bolo podané v zákonnej pätnásťdňovej lehote a z uvedeného dôvodu predmetné
rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/Vim-41 zo dňa
25.04.2013 nenadobudlo právoplatnosť a žalovaný ho bol povinný prejednať v odvolacom konaní.
Žalovanýmázato,žestavebnýúradzatýchtookolnostívyznačilnavydanomprvostupňovomrozhodnutí

právoplatnosť na neprávoplatnom rozhodnutí.

K odôvodneniu krajského súdu ohľadne jedinej zmeny oproti schválenej projektovej dokumentácii, t.j.
zbúraniu dvoch stien na prvom podlaží, na základe rozhodnutia autorizovaného statika, o ktorej zmene
oproti projektovej dokumentácii boli stavebný úrad a žalovaný informovaní, žalovaný uviedol, že statik
nevydáva stavebné povolenie ani povolenie zmeny stavby pred dokončením. Rovnako zmenu stavby

pred dokončením nepovoľuje odvolací orgán. Podľa žalovaného žalobca mal na stavebný úrad podať
žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením. Zmenu stavby pred dokončením mohol zrealizovať
až po právoplatnom rozhodnutí, ktorým by stavebný úrad zmenu stavby pred dokončením povolil. Zdaného vyplýva, že žalobca ako stavebník zrealizovaním zmeny oproti projektovej dokumentácii, konal
v rozpore so stavebným povolením.

Žalovaný k danému uviedol, že krajský súd sa nevyjadril k tomu, že žalobca nerešpektoval rozhodnutie

žalovaného a realizoval stavebné práce ďalej a že realizoval stavbu aj v rozpore s vydaným rozhodnutím
stavebného úradu.

Ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa 18.07.2013 vykonal overenie na mieste stavby z verejne
prístupného miesta komunikácie O. ulice, kde sa nachádzajú predmetné pozemky pare. č. 6983/1,
6983/2, 6984, v k.ú. K., nevykonával štátny stavebný dohľad. Žalobca tvrdí, že bol vykonávaný štátny
stavebný dohľad, čo nie je pravda. Jednalo sa o šetrenie na mieste stavby, ktoré môže tunajší úrad

vykonať kedykoľvek počas konania a nemusí byť oznamované listom účastníkom konania, pokiaľ je
vykonané z verejne prístupného miesta. Na stavbe nebol vykonávaný štátny stavebný dohľad, ale
overenie na mieste stavby z verejne prístupného miesta, preto podľa žalovaného nebolo zasiahnuté do
základných práv a slobôd žalobcu.

Žalovaný zotrváva na tvrdení, že prvostupňový správny orgán nemal vyznačiť na rozhodnutie Mestskej

časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/Vim-41 zo dňa 25.04.2013 právoplatnosť,
pretože proti tomuto rozhodnutiu bolo v zákonnej lehote podané odvolanie účastníkom konania, čo
bolo také pochybenie prvostupňového správneho orgánu, že ochrana verejných záujmov na zachovaní
zákonnosti prevyšovala nad ochranou dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka a preto žalovaný
rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Týmto postupom žalovaný správny orgán nezasiahol do základných práv a slobôd žalobcu.

Žalovaný pripomenul, že jeho žalobou napadnuté rozhodnutie č. A/2013/1688/JAN zo dňa 28.08.2013 je
rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nie je zamerané na riešenie predmetu konania, ale iba napomáha
zabezpečeniu účelu a priebehu správneho konania. Keďže išlo o rozhodnutie procesnej povahy, má
žalovaný za to, že správne v poučení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že sa podľa § 59 ods.

4 správneho poriadku nemožno proti nemu odvolať a je v inštančnom postupe konečné a takéto
rozhodnutie (vydané podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku) je vylúčené z preskúmavacej právomoci
súdov.

III.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa žalobcu postup žalovaného pri posudzovaní, či vedľajší účastník má byť účastníkom stavebného
konania, t. j. na úkor dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka, uskutočňujúceho stavebné práce
na základe právoplatného stavebného povolenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov tohto konania. Z ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona jednoznačne

vyplýva, kto má byť účastníkom konania, a teda táto skutočnosť mala byť správnym orgánom zrejmá z
ichúradnejčinnosti.Spoukazomnaustanovenie§3ods.1a4Správnehoporiadkužalobcapoukázalna
to, že žalovaný (rovnako ako prvostupňový správny orgán) má poskytovať rovnakú právnu ochranu práv
a právom chránených záujmov všetkým účastníkom stavebného konania a nie len niektorým. Z doposiaľ
zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že správne orgány oboch inštancii nepostupovali

lege artis, nedbali na práva a právom chránené záujmy žalobcu a nezohľadnili jeho dobromyseľnosť pri
realizácii stavby a búracích prác, hoci v obdobných prípadoch na takúto skutočnosť prihliadali, čím konali
v rozpore s princípom legitímnych očakávaní. V zmysle ustanovenia článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Žalobca v rámci stavebného konania opakovane poukazoval na nerešpektovanie ustanovení Správneho
poriadku zo strany dotknutých správnych orgánov (tzn. aj žalovaného), a to najmä na povinnosť zistiť
skutkovýstavvecitak,abyoňomnebolidôvodnépochybnostiaporušovaniejehoprocesnýchpráv(napr.

právo byť prítomný pri vykonávaní všetkých procesných úkonov a právo vyjadriť sa k nim). V súvislosti
s argumentom žalovaného, že ten na stavenisku nevykonával štátny dohľad, ale miestne zisťovanie, je
potrebné uviesť, že bez ohľadu na povahu tohto procesného úkonu, mal žalobca právo byť pri tomto
úkone prítomný, resp. sa k nemu aspoň vyjadriť, pričom na túto skutočnosť poukázal v napadnutom
rozhodnutí aj prvostupňový súd. O týchto procesných úkonoch bol žalobca informovaný ex post a nie

vopred, čo tiež odporuje princípom správneho konania.

Žalobca poukázal aj na právne významný záver, ktorý zaujal žalovaný vo svojom odvolaní, t.j.
prvostupňový správny orgán pochybil, keď na svojom rozhodnutí (tzn. stavebnom povolení) vyznačil
právoplatnosť, hoci vo veci samej bolo iným účastníkom stavebného konania podané odvolanie, a teda
sa odklonil od svojej dovtedajšej argumentácie založenej na tvrdení, že žalobca uskutočňoval stavebné
a búracie práce neoprávnene. Žalovaný sa v stavebnom konaní nezaoberal dobromyseľnosťou žalobcu

pri uskutočňovaní stavby ako takej, tzn. nezaoberal sa tým, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom,
že stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku podania opravného prostriedku iným
účastníkom konania, resp. nemohol vedieť, ako sa prvostupňový správny orgán s odvolaním iného
účastníka konania vysporiadal.

Žalobca disponoval stavebným povolením s vyznačenou právoplatnosťou a na jeho podklade

uskutočňoval stavebné a búracie práce. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že prvostupňový
súd správne konštatoval, že prenášanie zodpovednosti zo správneho orgánu na účastníka konania v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom tohto orgánu pri vyznačovaní právoplatnosti na stavebnom
povolení je ústavne nekonformné a nemajúce oporu v žiadnom právnom predpise. Správne orgány
(a teda ani žalovaný), v stavebnom konaní nedbali na všeobecnú prevenčnú povinnosť plynúcu im z

osobitných právnych predpisov, a to ani napriek tomu, že sú povinné dodržiavať platné právne predpisy,
konať hospodárne, rýchlo a tak, aby nezasahovali do práv a právom chránených záujmov účastníkov
konania, tzn. žalobcu. Za hospodárny a efektívny postup preto nemožno podľa žalobcu považovať
iniciovanie ďalšieho stavebného konania, predmetom ktorého bude vydanie dodatočného stavebného
povolenia, nakoľko existujú aj iné možnosti, ako nedostatky prebiehajúceho stavebného konania zhojiť,

a to bez toho. aby došlo k ďalšiemu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

V súvislosti s argumentáciou žalovaného o vylúčení napadnutého správneho rozhodnutia zo súdneho
prieskumu, s odvolaním sa na vydanie tohto rozhodnutia podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku žalobca
poukázal na právne závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 50/2001, podľa ktorých úlohou
súdu aj pri uplatňovaní OSP a v spojení s článkom 46 ods. 2 poslednou vetou Ústavy SR je zisťovať, či

rozhodnutiesprávnehoorgánu,zákonnosťktoréhomábyťpredmetomsúdnehopreskúmavania(vrátane
toho uvedeného v ustanovení § 248 ods. 2, písm. d) OSP), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé dotýkať
sa základných práv a slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť
vylúčené zo súdneho preskúmania. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutie uvedené v ustanovení
§ 248 OSP nemohli dotýkať, či dokonca porušovať základné práva a slobody. Základnému právu

uvedenému v článku 46 ods. 2 Ústavy SR preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí
nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto
rozhodnutie svojim obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania.
Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa
článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

Ďalej žalobca svoju argumentáciu podporil poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS
183/2003, podľa ktorého, ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne
označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa článku
46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenia OSP,
ako i závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8Sžf/29/2010, podľa ktorého

preskúmateľnosť, resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutí je potrebné stále vnímať a posudzovať v spojenísichspôsobilosťouzasiahnuťdookruhuzákladnýchprávaslobôdichadresátovvsúladesozachovaním
práva na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

Podľa žalobcu, s prihliadnutím na citované nálezy Ústavného súdu SR a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, je zrejmé, že rýdzo formalistický postoj žalovaného je v judikatúre súdov dávno
prekonaný a vyriešený, a preto na tento argument nie je možné prihliadať. V tejto súvislosti žalobca
považoval za potrebné uviesť, že neprináleží do kompetencie žalovaného hodnotiť, či jeho postupom a
rozhodnutím došlo k zásahu do základných práv a slobôd žalobcu, alebo nie. Táto skutočnosť je totiž
predmetom skúmania súdu. Keďže prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je zrejmé, že k takémuto zásahu zo strany žalovaného
do základných práv a slobôd žalobcu skutočne došlo.

Žalobca záverom uviedol, že zo žalovaným podaného odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodovtotorozhodnutieprvostupňovéhosúdunapáda,apretojeprenehonezrozumiteľnéazmätočné.
Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by bolo možné hodnotiť ako
niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 205 OSP, resp. v ustanovení § 205a OSP.

IV.

K podanému odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie do konania pribratý ďalší účastník, ktorý sa
stotožňuje so skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalovaného a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a súdne konanie zastavil.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),
keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§
156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednohlasne dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd.Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), /
ďalej len Stavebný zákon/, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), /ďalej len Správny

poriadok/, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať

každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa§33ods.2Správnehoporiadku,správnyorgánjepovinnýdaťúčastníkomkonaniaazúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a
toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie

o odvolaní.

Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,

d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov,
ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z

uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

Podľa § 98 ods. 2 stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či

a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia,

b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,

c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,

d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky
stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na
stavebné práce a stavebné výrobky,

e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,

f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,

g)sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených
stavebných úprav a udržiavacích prác,

h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby

neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní ako
nedôvodné a také, ktoré nemohli privodiť zmenu výroku napadnutého rozsudku v danej veci, preto
rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

Predmetomprieskumubolorozhodnutiesprávnehoorgánudruhéhostupňa,protiktorémunebolomožné

podať odvolanie a je v inštančnom postupe konečné. V poučení odvolací správny orgán uviedol, že toto
rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Vo vzťahu k preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v
rámci správneho súdnictva krajský súd správne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. III. ÚS 305/08 zo dňa 25. novembra 2008, podľa ktorého článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom
tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby

preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu nemôže byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, a podľa názoru krajského
súdu v tejto veci druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zasiahol do vlastníctva žalobcu,
ktoré je chránené v čl. 20 Ústavy SR, súd rozhodnutie žalovaného vzhľadom aj na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa majú preskúmavať listy, oznámenia, správy o

vykonanejfinančnejkontroleainésprávneaktyvydanévrámcisprávnehokonania,preskúmal. Najvyšší
súd dospel v tejto veci zhodne s krajským súdom k názoru, že je povinnosťou správnych súdov ako
justičných orgánov právneho štátu pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti
cestou aplikácie princípu priority ústavne konformnej interpretácie práva tak, aby sa súd nedopustil
závažného procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom.

Predmetom tohto konania je predovšetkým zistiť, či bolo rozhodnutie žalovaného vydané na základe

odvolania, ktoré podala oprávnená osoba, t.j. účastník predmetného stavebného konania (§ 59 ods.
1 písm. b/ Stavebného zákona) a či boli dodržané procesné práva žalobcu v rámci preskúmavaného
administratívneho konania a zároveň posúdiť legitimitu/prípustnosť samotného súdneho prieskumu
napadnutého správneho rozhodnutia druhého stupňa na základe podanej správnej žaloby.

Najvyšší súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že právoplatnosť

prvostupňového rozhodnutia č.: ÚKaSP-2012-13/3607/HAK/Vim-41 zo dňa 25.04.2013 o povolení
stavby pre stavebníka - žalobcu: „Prestavba a prístavba rodinného dvojdomu“, na O. a zároveň o
odstránení stavby „Garáž“, bola prvostupňovým správnym orgánom vyznačená na rozhodnutie dňa
05.06.2013 s tým, že v doložke právoplatnosti je ako deň právoplatnosti stanovený deň 31.05.2013.

Pokiaľ ide o stanovenie okruhu účastníkov predmetného stavebného konania vo vzťahu k

ďalšiemu účastníkovi, odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom a posúdením nedostatkov
preskúmavaného konania krajským súdom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
sa sám ujal iniciatívy, nezostal len pri konštatovaní nedostatočného zistenia okolností osvedčujúcich
posúdenie procesného postavenia ďalšieho účastníka v spornom stavebnom konaní, ale sám v rámci
odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia konštatoval postavenie vedľajšieho účastníka ako účastníka

stavebného konania. Avšak v takom prípade, v záujme presvedčivosti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, bolo potrebné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako, a
na základe ktorých dôkazov dospel k takému, procesne významnému záveru. Zároveň pre prípad, ak
by žalovaný presvedčivo, na základe vykonaného dokazovania, ustálil procesné postavenie ďalšieho
účastníka ako účastníka stavebného konania, bolo potrebné navrátiť mu právo i na prejednanie

jeho námietok vznesených v súvislosti s oznámením o začatí predmetného stavebného konania,
keďže z rozhodnutia o povolení stavby vyplýva, že jeho námietky neboli správnym orgánom prvého
stupňa zohľadnené z dôvodu, že tento účastník nebol prvostupňovým orgánom zahrnutý do okruhu
osôb - účastníkov konania. Čo do predmetu prieskumu odvolaním napadnutého prvostupňového
administratívneho rozhodnutia, mal byť vyriešením tejto otázky rozsah odvolacieho administratívneho

konania vyčerpaný, keďže predmetné konanie je ovládané koncentračnou zásadou.

Avšak z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ďalšími dôvodmi
zrušenia napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia, na podklade podaného odvolania
boli skutočnosti zistené až následne, t.j. po vydaní rozhodnutia o povolení prestavby a prístavby
predmetného dvojdomu a odstránenie stavby - garáže, a to už v čase nasledujúcom po vyznačení

právoplatnosti na tomto prvostupňovom správnom rozhodnutí.

Vzhľadom k tomu, že išlo o skutočnosti zistené na základe vlastnej činnosti správnych orgánov,
konkrétne na základe overenia na mieste stavby z verejne prístupného miesta komunikácie,
vykonaného žalovaným dňa 18.07.2013 a na základe štátneho stavebného dohľadu z verejného
priestranstva na stavbe, vykonaného dňa 31.07.2013, nie je možné zistenia a skutočnosti z nich

vzišlé, za daných skutkových okolností tohto prípadu použiť ako ďalšie - nové dôvody na zrušenieprvostupňového rozhodnutia v rámci odvolania podaného domnelým účastníkom stavebného konania
v čase, kedy z pohľadu žalobcu, vychádzajúc z dovtedajšieho priebehu stavebného konania a dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ďalší účastník nebol účastníkom stavebného konania.

Odvolací súd taktiež napadnutému rozhodnutiu vytýka, že z jeho obsahu nevyplýva, či bol v rámci
odvolacieho konania zo strany žalovaného dodržaný postup podľa § 56, § 60a v spojení s § 33
Správneho poriadku, či boli rešpektované práva žalobcu na oboznámenie sa s obsahom podaného
odvolania, či mal možnosť sa k nemu vyjadriť, či bol oboznámený s výsledkami doplneného dokazovania
vykonaného žalovaným v priebehu odvolacieho konania, či sa k daným zisteniam vyjadril, prípadne

navrhol dokazovanie doplniť. Uvedené konštatovanie má opodstatnenie predovšetkým vo svetle
skutkových okolností priebehu celého konania, kedy je možné konštatovať, že žalobca sa zrejme
celkomoprávnenespoliehalnaprávnuistotuposkytnutúmuvyznačenímprávoplatnostinaprvostupňové
rozhodnutie, dňa 05.06.2013.

Z uvedeného je nepochybné, že vyššie uvedený výkon kontroly súladu realizácie povolenej prestavby,
prístavby a búracích prác s obsahom prvostupňového rozhodnutia prebiehal v čase, kedy žalobca mal

vedomosť o právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu.

V tomto štádiu konania, na podklade predloženého administratívneho spisu nie je podľa názoru
najvyššieho súdu možné ustáliť okamih, keď bol žalobca upovedomený o tom, že prvostupňové
rozhodnutie stavebného úradu nie je právoplatné, resp. že prebieha odvolacie konanie a právoplatnosť
na prvostupňovom rozhodnutí správny orgán vyznačil nesprávne.

Zistenie týchto časových súvislostí a úrovne informovanosti žalobcu ako stavebníka, predovšetkým
zohľadňujúc pochybenie zo strany správnych orgánov, má význam pre určenie proporcionality
nepredvídaného zásahu do práv žalobcu na jednej strane a ochrany práv ďalších účastníkov na strane
druhej. Taktiež je to potrebné z dôvodu jednoznačného určenia, či nastali skutkové okolnosti na postup
podľa 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, t.j. na zastavenie stavby z dôvodu výkonu stavebných prác

pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby.

Vo vzťahu k námietke žalovaného i ďalšieho účastníka týkajúcej sa vylúčenia žalobou napadnutého
rozhodnutia z preskúmavacej právomoci súdov, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci nejde o
rozhodnutie predbežnej povahy, ani procesné rozhodnutie týkajúce sa len vedenia konania, keďže toto
bolo vydané v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu vo veci samej, t.j. povolenia predmetných

stavebných prác. Hoci rozhodnutie žalovaného bolo vydané postupom podľa § 59 Správneho poriadku
a z pohľadu prípustnosti riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní nejde o rozhodnutie
konečnej povahy, preskúmateľnosť jeho zákonnosti a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu podlieha
na základe čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva a to
predovšetkým s prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu (vyznačená právoplatnosť na prvostupňovom

rozhodnutí), ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie nemožno podradiť
pod žiaden dôvod negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy vylúčených zo súdneho
prieskumu na základe ustanovenia § 248 OSP. V súvislosti s uvedeným názorom odvolací súd taktiež
dáva do pozornosti i svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 3Sžf 56/2008 zo dňa 4. decembra 2008, v ktorom
najvyšší súd uviedol: „Ak by súd aj meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho procesného

rozhodnutia [§ 248 písm. a) OSP], nie je možné uvedený nedostatok považovať za vadu súdneho
konania, pretože v prípade pochybností reštriktívnym výkladom ust. § 248 písm. a) v danom prípade
poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR.“

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§250j ods.7 O.s.p.).

Úlohou žalovaného bude v prvom rade ustáliť okruh účastníkov stavebného konania podľa § 59 ods.1

stavebného zákona a následne sa vysporiadať s otázkou oprávnenosti podaného odvolania, teda i s
okruhom účastníkov odvolacieho administratívneho konania a to postupom, ktorý zároveň zohľadní i
práva stavebníka a predovšetkým vyznačenú právoplatnosť na predmetnom prvostupňovom rozhodnutídoložkou právoplatnosti, teda bude postupovať i s ohľadom na hospodárnosť konania, rešpektujúc
koncentračnú zásadu tohto typu administratívneho konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v

spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právo
na ich náhradu, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca ani jeho právny zástupca v zákonnej lehote trovy
nevyčíslili (§ 151 ods. 1 a 2 OSP), a iné trovy zo súdneho spisu nevyplývajú, súd žalobcovi na náhradu
trovy odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.