Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207405
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113207405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 834 proti odporcom 1/
M.V.,št.občanSR,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.N.,P.C.X/X,2/A.L.,št.občiankaSR,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. F., F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 9 749,83 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Odporcovia1/,2/ sú povinní zaplatiťnavrhovateľovi3381,11€s9%ročnýmúrokom zomeškania

zo sumy 3 381,11 € od 15.02.2012 do zaplatenia, ktorú sumu im súd povoľuje splácať v splátkach
po 100,- € mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2014, pod následkom straty
výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, a to až do úplného zaplatenia
dlžnej sumy, a to tak, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia
druhého z nich.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/, 2/ náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 188,54 €, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, k rukám JUDr. Ambróza Motyku, právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcov 1/,2/ zaplatenia sumy 9 749,83 € spolu s
úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 9 021,48 € od 15.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom zmluvy o úvere č. 362794098 zo dňa 28.07.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa,Slovenskásporiteľňa,a.s,aodporcami1/,2/,nazákladektorej bolodporcovi1/poskytnutý
úver. Odporca neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, neplatil splátky v stanovených termínoch. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bola pohľadávka voči odporcom postúpená na postupníka-
navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 9 749,83 €, ktorá pozostávala z

istiny9021,48€,riadnehoúroku102,18€,úrokuzomeškania620,19€aostatnéhopríslušenstva5,98€.

Dňa 10.05.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov , ktorý dňa 06.03.2014 doručil
súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom uviedol, že vznáša námietku premlčania uplatnenejpohľadávky, pretože mal za to, že zmluva bola zo strany pôvodného veriteľa ukončená v auguste
2008. Namietal, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorá nemohla navrhovateľovi postúpiť živú pohľadávku,
pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia pohľadávky

potom mohla byť len pohľadávka z ukončeného zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku ide o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pred dlžníka,
ktorý nemal žiadnym spôsobom možno ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné
právne úkony uznanie záväzku, prípadne pristúpenie k záväzku a dvojstranné právne úkony - dohodu
o splátkach záväzku a dohodu o rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na formulárový charakter možno

mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode
sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom malo
byť súčasťou uznania záväzku. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 4 dohody je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Uzatvorenie takejto dohody je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi,
pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil omyl

a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Taktiež ju možno považovať za
nekalú obchodnú praktiku, pretože iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa.
Spotrebiteľ chcel splatiť dlh, ale musel podpísať celý formulár, pričom netušil význam toho, čo podpisuje.
Mal za to, že dohoda je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s
kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Záverom uviedol, že predmetná zmluva

obsahuje nesprávnu výšku RPMN, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal mu trovy konania.

V podaní, doručenom súdu dňa 30.05.2013 navrhovateľ doplnil, že istina vo výške 9 021,48 € zahŕňa
istinu úveru aj vyčíslený úrok z omeškania, vrátane poplatkov za správu účtu a poplatkov za upomienky,
všetko vyznačené v platobnej histórii odporcu 1/. Odporca 1/ čerpal peňažné prostriedky vo výške 6

638,78 € a veriteľovi zaplatil spolu sumu 3 257,67 €. Úroky boli počítané sadzbou 10,60% ročne z
príslušnej sumy (výšky poskytnutého úveru mínus úhrady odporcu). Ďalej si uplatnil vyčíslený úrok z
úveru 102,18 € označený v platobnej histórii ako „Predpis riadneho úroku“ a úrok z omeškania 620,19
€ vypočítaný v sadzbe 26,40 % ročne z jednotlivých dlžných súm, všetko vyznačené v platobnej histórii
odporcu 1/.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 04.04.2014, sa navrhovateľ vyjadril tak, že podľa jeho názoru
vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť v konaní námietku premlčania. Čo sa týka dohody o uznaní
záväzku zo dňa 14.07.2012, dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška
pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval v

čase uznania. Zároveň odporca v článku 3 dohody potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkov
s tým spojených. Namietal, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa §
110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
totiž nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Ak by aj

odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, teda prerušenie plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začiatok plynutia novej, 10- ročnej premlčacej doby v takom prípade nastupuje. Z
tohto dôvodu sa odporca nemôže brániť námietkou premlčania, ktorý právny názor zastáva aj Najvyšší
súd ČR v rozsudkoch sp.zn. 3Cz 6/68, 33Cdo/155/2007, 33 Odo 934/2005, 33 Odo 1039/2004, 33

Odo 133/2005. Zastáva názor, že tvrdenie vedľajšieho účastníka, že dohoda obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov, je nesprávne, pretože dohoda
neobsahuje ustanovenie, na základe, ktorého sa strany dohodli na predĺžení premlčacej doby na 10
rokov. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu, pričom právnym následkom uznania práva,
ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula,

sa stáva právne bezvýznamnou a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.
Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto možno
predpokladať, že už zanikli. Veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované a dlžníkovi zostáva
povinnosť plniť svoj záväzok. V nadväznosti na uvedené nie je nelogické a ani vylúčené, že odporca,
vedomý si svojho existujúceho záväzku, ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť,

ale vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa rozhodne uzavrieť s veriteľom dohodu, ktorá mu umožní uhradiťexistujúci záväzok postupne v splátkach. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie, jej obsah nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť,
odporca dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, mala možnosť ju v pokoji prečítať a vysloviť s ňou svoj

súhlas podpisom alebo ju odmietnuť a nepodpísať. V danom prípade ide iba o subjektívnu domnienku
vedľajšieho účastníka. Predmetná dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ale ide o zmenu
v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. Mal zato, že účelom postupu vedľajšieho účastníka je
za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, aby mu mohli byť priznané trovy konania a v tomto smere
navrhol, aby mu trovy konania priznané neboli.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s
návrhom, zmluvou o úvere zo dňa 28.07.2005 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, dohodou
o ručení, prehľadom platobnej histórie na úverovom účte odporcu 1/, zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.12.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 23.01.2012, pokusom o zmier , písomným podaním vedľajšieho účastníka na

strane odporcov, písomným podaním navrhovateľa, výsluchom odporcov, vyjadrením navrhovateľa na
pojednávaní, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 28.07.2005 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto
4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcom 1/ ako dlžníkom, uzavretá zmluva
o splátkovom úvere, na ktorej základe veriteľ poskytol odporcovi 1/ úver 6 638,78 €/ 200 000,- Sk,

ktorý sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 92,94 €/ 2 800,- Sk vždy k 01. dňu v
mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru 132,78 €/ 4 000,- Sk bol splatný v deň podpisu zmluvy. Prvá
splátka bola stanovená na deň 01.08.2005 a posledná na deň 01.04.2015. Výška úrokovej sadzby bola
premenlivá, ku dňu podpisu zmluvy 10,60 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,66 € mesačne. Podľa
čl IV bod 5 zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,16 %, pričom

je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.
RPMN sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby a/alebo
poplatkov a /alebo sa dlžník omešká so splátkou a/alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň zmluvy.
Dohodou o ručení uzavretou dňa 28.07.2005 medzi veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 a odporkyňou 2/ - ručiteľkou, odporkyňa 2/ prehlásila, že

uspokojí nárok veriteľa zo zmluvy o úvere zo dňa 28.07.2005, uzavretej s dlžníkom - odporcom 1/ v
prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie
dlžníkovi.

Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere a dohody o ručení boli aj Všeobecné obchodné podmienky v
ktorých v bode 7.6.1 je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo

zmluvy o úvere okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo
úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré
trvá viac ako 10 dní.

Z prehľadu platobnej histórie na úverovom účte odporcu 1/ vyplýva, že dňa 28.07.2005 mu bola zo
strany pôvodného veriteľa poskytnutá suma 6638,78 €/ 200 000,- Sk. Odporca 1/ následne svoj dlh

neplnil riadne, tak ako sa zaviazal v zmluve o splátkovom úvere, splátky nehradil v dojednané dni a odo
dňa 04.06.2008 už na úver neuhradil nič.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bola pohľadávka voči odporcom
postúpená postupcom- Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka- navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola
odporcom 1/,2/ oznámená listami zo dňa 27.12.2011.

Právny nástupca veriteľa- navrhovateľ využil z horeuvedeného dôvodu svoje oprávnenie požadovať
okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu 23.01.2012, a to oznámením zo dňa
23.01.2012, ktoré odporcovi 1/ doručoval listom, odoslaným na poštovú prepravu dňa 24.01.2012. V
uvedenom oznámení ho vyzval na plnenie dlhu najneskôr do 02.02.2012.Výzvou k úhrade zo dňa 23.01.2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu 2/ na okamžité zaplatenie celej dlžnej
sumy do 02.02.2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 vyplýva, že odporca

1/ uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy
s pôvodným veriteľom, č. zmluvy 362794098, ktorý dlh pozostáva z istiny 9 021,48 €, príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy 5,98 €, nákladov na inkasné konanie 150,- € a z úroku z omeškania 9% ročne
zo sumy 9 021,48 € od 15.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V čl. 3 dohody
odporca 1/ prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na to, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu dňom 23.01.2012.

Z tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie vedľajšieho účastníka, že mimoriadna splatnosť dlhu nastala
už v roku 2008, a preto má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. Taktiež poukázal na uznanie
dlhu odporcom 1/ zo dňa 14.07.2012. Taktiež výška RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a údaje vedľajšieho účastníka sú podľa ma zavádzajúce, pretože neuvádza
svoj spôsob výpočtu RPMN. Plnenie dlhu v splátkach je možné, ale za podmienky, že dlh bude uhradený

maximálne v lehote do 3 rokov

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že dlh splácal normálne, ale potom nebola robota, mal len brigády
a nedalo sa z toho ani vyžiť. Dlhu si je vedomý, chce ho splácať, ale požiadal o splátky. Teraz je
zamestnaný, zatiaľ je v skúšobnej dobe a má príjem asi 550,- € mesačne. Býva u rodičov, za čo im platí
150,- € mesačne a má aj iné dlhy, ktoré uhrádza vo výške 50,- € mesačne.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že sa pripája k vyjadreniam odporcu 1/. Keď sa bral ver, chcela
odporcovi 1/ len pomôcť, dohodu podpísala s dobrým úmyslom, s tým, že odporca 1/ bude dlh splácať.

Obaja odporcovia na pojednávaní súhlasili s tým, aby na ich strane v konaní vystupoval vedľajší účastník
- občianske združenie na ochranu spotrebiteľa. K ním vznesenej námietke premlčania sa vyjadriť
nevedeli.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov , účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu
28.07.2005.

Podľa § 497 Obch.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ,b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 3 1,2 .č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 2 písm. p/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 obchodnou praktikou konanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy

a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. r/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti

spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 2 písm. u/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 odbornou starostlivosťou úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 obchodná praktika sa považuje

za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie

ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu

mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší

odhad..

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, 1)ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen
a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd
za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcom 1/ (ako dlžníkom)

vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch.zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa
ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi 1/ úver a
odporcovi 1/ povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje
po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch.zák..
Odporca 1/ akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť

za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu
zmluvouzaviazal.Odporkyni2/zdohodyoručenízodňa28.07.2005vzniklapovinnosť zaplatiťveriteľovi
pohľadávku dlžníka- odporcu 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere v prípade, že tento nebude riadne plniť
svoje peňažné záväzky, teda nevráti požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zaviazal.

Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm.

b/ a § 23a ods. 1,2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné

podmienky, pričom text dokumentov odporca 1/ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca 1/ v čase uzavretia zmluvy
nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako
fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.

Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už

v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008.

Predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 28.07.2005 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Odporca 1/ zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského

úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno
podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené
v § 4 ods. 1,2 zákona.Pokiaľ ide o právny vzťah navrhovateľa s odporkyňou 2/, táto je ručiteľkou vo vzťahu k hlavnému
záväzku medzi navrhovateľom a odporcom 1/, ktorej právne postavenie sa odvíja od charakteru
hlavného záväzkového vzťahu, ktorého osud sleduje. Aj podľa názoru Súdneho dvora EÚ vysloveného

vo veci Bayerische Hypotheken-und Wechceslbank AG vs Edgard Dietzinger C -45/96 zmluva o záruke
uzatvorená fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci svojej živnosti alebo profesie, nespadá do pôsobnosti
smernice č. 85/577/EHS, pokiaľ garantuje splácanie úveru, ktorý bol dojednaný inou osobou, ktorá
konala v rámci svojej živnosti alebo profesii. A contrario možno vyvodiť, že zabezpečovací právny
prostriedok, uzatvorený medzi veriteľom - dodávateľom a fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci svojej

živnosti alebo profesie, a ktorý má slúžiť na zabezpečenie hlavného záväzku uzatvoreného medzi
veriteľom - dodávateľom a inou fyzickou osobou, ktorá taktiež nekoná v rámci svojej živnosti alebo
profesie, je právnym vzťahom spotrebiteľským. Súdny dvor EÚ v predmetnej veci uviedol, že smernica
č. 85/577/EHS zásadne pokrýva zmluvy o záruke alebo o zabezpečení, pretože zmluva o záruke je
iba zmluvou vedľajšou (doplnkovou) k hlavnej zmluve o poskytnutí služby. V ďalšom texte Súdny dvor
uviedol, že rozhodujúca je úzka väzba medzi úverovou zmluvou a zmluvou o záruke, garantujúcou

jej splnenie. Tovary a služby podľa zmluvy musia byť určené k spotrebe, pričom smernica má za
cieľ ochraňovať iba spotrebiteľa. Záruka spadá do pôsobnosti smernice iba v tom prípade, pokiaľ
ručiteľ vstúpil do tohto záväzku za účelom, ktorý nie je spojený s jeho živnosťou či profesiou. Z
uvedeného vyplýva, že v danej veci je nutné i na právny vzťah medzi navrhovateľom, resp. jeho právnym
predchodcom a odporkyňou 2/ aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, pretože odporkyňa 2/ ako

ručiteľka vstúpil do tohto záväzku za účelom, ktorý nie je spojený s jej podnikaním, povolaním alebo
profesiou.

Nakoľko vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné
vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou. S poukazom na vyššie uvedené, súd na spotrebiteľský
právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč.zák. o premlčaní, ktoré

sú v danej konkrétnej veci pre odporcov- spotrebiteľov nepochybne výhodnejšie. Námietka premlčania
vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcov je pritom úkonom, ktorý menovaný vykonal v
prospech odporcov, a preto súd na tento úkon prihliadal.

Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS
ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008, podľa ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne

oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je
oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka,
ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania
(odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý v konaní
vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany

proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka
premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú
pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve. Rovnaký názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn.
21 Cdo 2313/2004.

Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že

námietka premlčania, vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcov, nie je dôvodná. Ako je
uvedené vyššie, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ ako nový veriteľ pristúpil k
predčasnému zosplatneniu celého dlhu odporcu 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.07.2005
v súlade s bodom 7.6.1. VOP ku dňu 23.01.2012. Navrhovateľ potom mohol celý svoj nárok na súde
uplatniť prvýkrát dňa 24.01.2012 a tvrdené právo uplatnil na súde dňa 22.03.2013, teda v rámci plynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ vedľajší účastník namietal, že pôvodný veriteľ nemohol
previesť na navrhovateľa živý úver, súd konštatoval, že táto námietka nie je dôvodná. Je pravdou, že vo
veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol odporcovi 1/ poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe
povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odhliadnuc od
skutočnosti, že slovenský právny poriadok nepozná termín „živý úver“, žiadne zákonné ustanovenie

neobmedzujebanku,ktoráposkytlaúverpodľa§2ods.1zákonač.483/2001Z.z.,abykedykoľvekpočas
trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru
na tretiu osobu. Námietka premlčania celého žalovaného dlhu potom zo strany vedľajšieho účastníka
na strane odporcov 1/,2/ nebola vznesená dôvodne.Súd však po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje náležitosť,
ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v tomto smere bola
dôvodná námietka vedľajšieho účastníka ohľadne nesprávne vypočítanej výšky RPMN daného úveru

na sumu 5,16 %, keďže i súd prepočtom (www.fininfo.sk ) zistil, že v skutočnosti
bola RPMN daného úveru až 12,28 %. Súd poukazuje na to, že nesprávnosť uvedenej RPMN je zrejmá
na prvý pohľad, keďže v zmluve bol dojednaný len samotný úrok z úveru v sadzbe 10,60 % ročne , k
čomu treba pripočítať všetky dodatočné náklady, vrátane poplatku za poskytnutie úveru, poplatkov za
správu úveru a podobne. V dôsledku uvedeného je RPMN úveru uvedená v zmluve (5,16 %) nepravdivá

a v skutočnosti predstavuje hodnotu až 12,28 %, teda viac ako dvojnásobok. Uvedenie nepravdivého,
nižšieho údaja o výške RPMN úveru podľa názoru súdu znamená, že navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca ako veriteľ neuviedol v zmluve o úvere náležitosť vyžadovanú zákonom. Vzhľadom k
tomu, že zmluva o úvere zo dňa 28.07.2005 neobsahuje povinný údaj podľa §4 ods. 2 písm. g/ z.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o RPMN úveru, považuje sa predmetný úver za bezúročný
a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporcov 1/ ,2/ nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.

Odporcovia sú potom povinní vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými
prostriedkami vo výške 6 638,78 € a sumou peňažných prostriedkov, ktoré odporca 1/ navrhovateľovi v
splátkach už splatil, t.j. sumou spolu 3 257,67 €. Z uvedeného vyplýva, že odporca 1/ má titulom zmluvy
o úvere v postavení dlžníka a odporkyňa 2/ titulom dohody o ručení v postavení ručiteľa navrhovateľovi
zaplatiť ešte sumu 3 381,11 €, na ktorej zaplatenie ich zaviazal súd.

Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani listina - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012, predložená v konaní navrhovateľom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť
vymožiteľnosť svojej pohľadávky podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 14.07.2011 súd totiž vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto právneho inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa-

dodávateľa i potenciálne riziko, že toto správanie naruší správanie odporkyne- spotrebiteľa. Podľa
názoru súdu dohoda zo dňa 14.07.2012 nepredstavuje inštitút uznania dlhu podľa § 558 Obč.zák.,
ale uznania práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák. Ide o formulár, vopred vytvorený navrhovateľom,
do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah
odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Navrhovateľ, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné

bremeno, netvrdil a nepreukázal, že by text dohody tvoril odporca 1/, respektíve že by jednotlivé
dojednania dohody boli s odporcom 1/ individuálne dojednané. Skutočnosť, že navrhovateľ v rámci
spotrebiteľského vzťahu predložil odporcovi 1/ - spotrebiteľovi na podpis dohodu o uznaní záväzku,
pozostávajúceho z povinnosti zaplatiť istinu, úroky, poplatky a príslušenstvo dlhu, podľa § 110 ods.
1 Obč.zák. (naviac bez označenia, že ide o tento právny inštitút), hoci v zmysle vyššie uvedeného

sa poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov), zakladá vo vzťahu medzi účastníkmi
výrazný nepomer v neprospech spotrebiteľa, a preto je dôvodné domnievať sa, že došlo k porušeniu
generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.. Celá situácia nasvedčuje tomu, že zo strany
navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu

k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej dobrej viere uplatňovanej
v odbore jeho činnosti. Zo správania navrhovateľa je možné potom vyvodiť, že jeho cieľom je získať
peňažné prostriedky od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2012 je neplatným právnym
úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom i dobrými mravmi (§ 39 Obč.zák.) a takýto nekalý postup

navrhovateľa nemožno podporiť súdnym rozhodnutím.

Odporcovia svoj dlh navrhovateľovi nezaplatili včas, a sú preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa
nasledujúceho po dni, ku ktorému márne uplynula lehota na dobrovoľné splatenie celého zosplatneného
dlhu (02.02.2012), t.j. odo dňa 03.02.2012. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku istiny
3 381,11 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč.zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa

§ 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná od
14.12.2011 do 10.07.2012 bola 1 % a navrhovateľovi by tak patril úrok z omeškania 9 % od 03.02.2012
do zaplatenia. Nakoľko si však uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 15.02.2012, súd nemohol ísť nad
rámec jeho návrhu a priznať mu viac.Úhrada dlhu s príslušenstvom bola uložená obom odporcom s tým, že odporkyňa 2/ je ručiteľkou
vo vzťahu k odporcovi 1/ a v jej prípade nemožno hovoriť o „podielovosti“ dlhu. Pretože sa však
navrhovateľovi môže dostať prisúdeného plnenia len jedenkrát, bolo vyslovené, že plnením jedného z

odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil odporcom splácať dlh navrhovateľovi v mesačných
splátkach po 100- € počnúc mesiacom máj 2014, vždy k 20. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti odporcov o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len
ich žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými

a majetkovými pomermi odporcov 1/,2/ a skutočnosťou, že pre navrhovateľa nebude plnenie dlhu v
splátkach ťaživé. Ďalšou významnou skutočnosťou pri rozhodnutí súdu o povolení plnenia v splátkach
bol fakt, že navrhovateľ s plnením dlhu v splátkach súhlasil s tým, že dlh musí byť uhradený celý v lehote
3 rokov.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ i odporcovia mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom pomer úspechu a neúspechu
odporcov vo vzťahu k žalovanej sume 9 749,83 € prevýšil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľ a
predstavuje hodnotu 30 % (úspech zhruba 65 % /6368,72 €/, neúspech 35 % /3 381,11 €/), v ktorej
miere im vzniklo i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Odporcovia 1/,2/ si v konaní trovy neuplatnili

a z obsahu spisu im ani žiadne nevyplývajú, a preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Na strane odporcov však vystupoval i vedľajší účastník. Súd konštatoval, že vedľajší účastník tak,
ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v
konaní, v dôsledku čoho súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za
účelne vynaložené. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 628,48 €, z čoho priznaná náhrada 30 % podľa miery úspechu a neúspechu
odporcov v konaní predstavuje sumu 188,54 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti
odporcom domáhal zaplatenia 9 749,83 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych

služieb, predstavuje 253,94 €. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku neuvedenia
RPMN v zmluve o úvere zo dňa 25.03.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky ), za ktoré mu patrí
tarifná odmena v celkovej výške 507,88 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške 7,81 € a 8/,04 €, t.j. spolu vo výške 15,85 €. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 523,73 € podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 104,75 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd (štvormo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.