Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217824
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217824.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/161/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/161/2012, 4C/177/2012, 4C/180/2012, 4C/189/2012, 4C/247/2012,

4C/262/2012, 4C/284/2012, 4C/342/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/161/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakciavo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,

súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 17.2.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná
nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do

rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/50/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn.
5NcC/50/2012-14 zo dňa 22. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen
pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania

z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR,
ako aj základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 18.4.2013
a pred pojednávaním vytýčeným na deň 25.4.2013 žiadal termín pojednávania zrušiť. K tomuto podaniu

na prerušenie konania zo dňa 18.4.2013 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo
veci sp.zn. 5NcC/50/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením sp.zn.
4C/161/20121-73 zo dňa 20. mája 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
1Co/302/2013-95 zo dňa 29.7.2013 nadobudlo právoplatnosť 20.3.2013.Vzhľadom na uvedené a na to,
že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením sp.zn.

4C/161/2012-73 zo dňa 20.5.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté uznesením
Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/50/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR
na jej prerokovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného

a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a
prevažneajzmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinným,zktorejbolovovšetkýchprípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 13Er/161/2011 (pripojeného k spisu 4C/161/2012 - žaloba
označená ISTINA RS) súd zistil, že dňa 1.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej N. Y.
pre vymoženie 910,13 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12194/2010 zo dňa 17.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejvecidoručenátunajšiemusúdudňa25.3.2011.Tunajší
súd uznesením zo dňa 11.4.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.5.2011 a proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok - odvolanie
nebolo podané. Uznesením sp.zn. 13Er/161/2011 zo dňa 17.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.5.2011, exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 13Er/517/2011 (pripojeného k spisu 4C/189/2012 - žaloba
označená ako ISTINA RS, v súčasnosti je spis pripojený k spisu 9C/261/2012 a súd sa s ním oboznámil)
súd zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Ľ. Z. pre vymoženie istiny 1

435,40 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 04941/10 zo dňa 14.6.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 12.5.2011
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolaniea nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo
dňa 20.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.12.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 13Er/265/2011 (pripojeného k spisu 4C/247/2012 - žaloba
označená ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 5.4.2011 pred JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. Y. pre vymoženie
istiny 730,86 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 13940/2010 zo dňa 26.1.2011.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 2.5.2011. Súd uznesením zo dňa 17.5.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Opravný prostriedok voči uzneseniu nebol podaný. Následne súd
uznesením sp.zn. 13Er/265/2011-17 zo dňa 15.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.6.2011
exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 13Er/520/2011 (pripojeného k spisu 4C/284/2012 - žaloba
označená ako NZP ) súd zistil, že dňa 24.5.2011 pred JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. D. pre vymoženie istiny
1 893,-- eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 19712/09 zo dňa 19.11.2009. Žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 14.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.10.2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Opravný prostriedok voči uzneseniu
nebol podaný. Následne súd uznesením sp.zn. 13Er/520/2011-15 zo dňa 8.11.2011, bolo exekučné
konanie zastavil. Výrok uznesenia o zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 13Er/269/2010 (pripojeného k spisu 4C/342/2012 - žaloba
označená ako NZP, v súčasnosti pripojený pri spise 2C/333/2012 a konajúci sudca sa s týmto
spisom oboznámil) súd zistil, že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. R. pre vymoženie

istiny 284,-- eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 08375/2010 zo dňa 16.9.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18.10.2010 a vykonateľnosť 21.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010.
Súd uznesením zo dňa 6.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011. Následne súd uznesením
sp.zn. 13Er/269/2010-17 zo dňa 2.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.6.2011, exekučné konanie
zastavil.

Zo spisu 13Er/204/2010 (pripojeného k spisu 4C/262/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že

dňa 9.9.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému F. G. pre vymoženie istiny 667,21 eur
s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 16428/2009 zo dňa 28.6.2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2010.

Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie čo do istiny 331,94 eur s 9% úrokom z omeškania od
28.5.2009 do zaplatenia, trov konania 214,90 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur, trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní 78,40 eur, trov exekúcie dňa 12.10.2011 a uznesením zo dňa
21.6.2011, teda pred vydaním poverenia žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti vymoženia sumy nad 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške nad 9 % z tejto

sumy od 28.5.2009 do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 39,20 eur
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2011. Následne uznesením zo dňa 29.11.2011
súd čiastočne zastavil konanie v častiach zamietnutého poverenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
8.4.2012 a čo do výroku o trovách konania 4.5.2012.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 13Er/481/2006-9 (spis pripojený k spisu 4C/177/2012 - žaloba
označená ZE) zo dňa 26.3.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2007, bolo zistené, že súd
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá
bola súdu doručená dňa 28.12.2006, v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní zamietol.Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej G. R. pre vymoženie istiny 21 840,-- Sk s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s. sp.zn. SR 3667/2006 zo dňa 8.9.2006. Poverenie na vymoženie istiny s príslušenstvom okrem
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 939,-- Sk bolo tunajším súdom vydané 26.3.2007.
Dňa 8.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Dňa 18.11.2009 bol zaslaný návrh
na vyjadrenie exekútorovi so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie spisu EX 981/2006.
Dňa 11.1.2010 pôvodný exekútor JUDr. Renáta Ďurkovská súhlasila so zmenou exekútora a zaslala

vyčíslenie trov exekúcie. Zmena exekútora bola povolená uznesením sp.zn. 13Er/481/2006-20 zo
dňa 29.1.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2010 t.j. v lehote 30 dní od vyčíslenia trov
exekúcie a vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý. Návrh na zastavenie exekúcie bol
súdu zaslaný zo strany povinnej dňa 10.6.2010 priamo súdu, nie exekútorovi. Keďže šlo o neúplný
návrh, z ktorého nebolo zrejmé, či ide o návrh na zastavenie exekúcie alebo či ide o odvolanie proti
uzneseniu o povolení zmeny exekútora, súd vyzval povinnú dňa 29.7.2010 na odstránenie vád a dňa

12.8.2010 súd zaslal návrh povinnej na zastavenie exekúcie oprávnenému, ktorého súčasne vyzval
na zaslanie zmluvy o úvere a rozpisom úhrady jednotlivých splátok. Toto podanie bolo dňa 12.8.2010
zaslané aj exekútorovi. Dňa 14.9.2010 bolo splnenie povinnosti urgované od oprávneného. Exekútor
dňa 30.9.2010 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom vyčíslil jednotlivé platby povinnej a vyjadril nesúhlas
so zastavením exekúcie. Dňa 22.10.2010 bola súdu oprávneným zaslaná zmluva o úvere vrátane

všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uznesením sp.zn. 13Er/481/2006-34 zo dňa 5.11.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.10.2011 bola exekúcia v časti o vymoženie sumy nad 464,71 eur
s príslušenstvom zastavená. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v
Košiciach, ktorý uznesením sp.zn. 4CoE/557/2010-44 zo dňa 25.8.2011 prvostupňové uznesenie zo dňa
5.11.2010 potvrdil.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 13Er/3/2007 (pripojeného k spisu 4C/180/2012
- žaloba označená ZE) bolo zistené, že dňa 21.12.2006 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. Y. pre vymoženie 19 920,-- Sk
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR

346406/06 zo dňa 28.8.2006. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 4.1.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 20.3.2007
okrem časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 925,-- Sk, pričom v tejto časti bola žiadosť
o udelenie poverenia uznesením z 20.3.2007 zamietnutá a následne uznesením zo dňa 30.5.2007
bolo exekučné konanie v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní zastavené. Uznesenie o

čiastočnom zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2007. Dňa 5.10.2010 oprávnený podal
návrh na zmenu exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka so žiadosťou o poverenie vykonania exekúcie
JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 6.12.2010 súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie súhlasu so
zmenou exekútora a vyzval súčasne exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, ktoré boli exekútorom
tunajšiemu súdu zaslané dňa 15.12.2010. Dňa 21.12.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu

súdneho exekútora a vykonaním exekúcie 13Er/3/2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Uznesením sp.zn. 13Er/3/2007 zo dňa 25.9.2012 bola celá exekúcia zastavená a súd zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V súčasnosti sa v spise koná, nakoľko
výrok uznesenia v časti zaplatenia trov exekúcie v dôsledku opakovaných odvolaní nenadobudol
právoplatnosť a spis sa od 5.12.2012 nachádza na Krajskom súde v Košiciach.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 17.2.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 18.4.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5NcC/50/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,

hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov

tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/50/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na

skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/50/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebovýsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že

žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V konaniach vedených pôvodne pod č. 4C/161/2012, 4C/247/2012, 4C/189/2012 žalobca namietal

nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (ISTINA RS) a v konaniach vedených pôvodne pod č. 4C/284/2012, 4C/342/2012
(NZP) namietal, že nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej 15-dňovej lehote, ďalej namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote - žaloby označené ako NP sp.zn. 4C/262/2012,

tiež namietal, že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora po 30-dňovej zákonnej
lehote - žaloby označené ako ZE sp.zn. 4C/180/2012, 4C/177/2012. V konaniach vedených pôvodne
pod sp.zn. 4C/161/2012, 4C/247/2012, 4C/189/2012, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný
postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie 3-ročná premlčacia doba
mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až
vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí
žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam 4C/247/2012,
4C/189/2012, 4C/161/2012 (ISTINA RS) pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v spise 4C/247/2012 -

13Er/265/2011 dňa 17.5.2011 a právnemu zástupcovi oprávneného bolo uznesenie o zamietnutí návrhu
na vydanie poverenia doručené 23.5.2011, v spise 4C/189/2012 - 13Er/269/2010 dňa 6.4.2011 a bolo
oprávnenému doručené najneskôr do 31.5.2011. V spise 4C/161/2012 - 13Er/161/2011 bolo právnemu
zástupcovi oprávneného doručené uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia dňa 18.4.2011.
Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených

veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 4C/180/2012 - 13Er/3/2007 (ZE) bolo uznesenie o povolení zmeny exekútora
vydané dňa 21.12.2010 a oprávnený sa o oneskorenom povolení zmeny exekútora mohol dozvedieťdoručením najneskôr právoplatnosťou uznesenia o vyhovení žiadosti na zmenu exekútora dňom
7.1.2011. V spise 4C/177/2012 - 13Er/481/2006 (ZE) bola zmena exekútora povolená uznesením z
29.1.2010, oprávnenému bolo uznesenie doručené 4.2.2010, nadobudlo právoplatnosť 18.2.2010. V

týchto konaniach premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdnehoexekútoražalobcoviresp.oddoručeniarozhodnutiaozmeneexekútora,tedaajvtomtoprípade
bol návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovú ujmu podaný v 3-ročnej premlčacej lehote.

V konaní sp.zn. 4C/262/2012 - 13Er/204/2010 (NP), v ktorom bolo namietaná skutočnosť, že súd

rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, bolo poverenie vydané
dňa 12.10.2011 a uznesenie o čiastočnom zamietnutí návrhu na vydanie poverenia dňa 12.10.2011,
doručené 7.11.2011, kedy sa žalobca dozvedel o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
a vydaní poverenia, teda aj tento návrh, ktorý bol podaný na súd 27.9.2012 bol podaný v 3-ročnej
premlčacej dobe.

V konaní sp.zn. 4C/342/2012, 4C/284/2012 (NZP), spis 4C/342/2012 - 13Er/269/2010 bola žiadosť
o vydanie poverenia zamietnutá uznesením zo dňa 6.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.5.2011, teda žalobca sa musel dozvedieť doručením uznesenia o zamietnutí žiadosti najneskôr do
20.5.2011 (spis 13Er/269/2010 pripojený k 2C/233/2012). V spise 4C/284/2012 - 13Er/520/2011 bolo
uznesenie o zamietnutí poverenia vydané dňa 14.9.2011 a žalobca toto uznesenie prevzal 7.10.2011,

teda návrh v konaní 4C/284/2012 bol taktiež podaný v 3-ročnej premlčacej dobe.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a

sú vedené pod sp. zn. 4C/161/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/161/2012, 4C/189/2012, 4C/247/2012).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote

určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/284/2012, 4C/242/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy 4C/262/2012)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/177/2012, 4C/180/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/161/2012, 4C/189/2012, 4C/247/2012 žalobca namietal,
že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako

spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,

či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom

konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených

práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu

ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.

V konaniach 4C/284/20012, 4C/342/2012 (NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. Oboznámením
sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že v oboch prípadoch
boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je
pravdou, že v oboch prípadoch došlo k zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania sp.

zn. 13Er/520/2011 (4C/284/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa 3.8.2011, rozhodnuté
bolo dňa 14.9.2011, v konaní sp. zn. 13Er/269/2010 (4C/342/2012) žiadosť podaná dňa 22.12.2010,
rozhodnutédňa6.4.2011.Súdmázato,žepodľaustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzákonná
15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie
a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných

prípadoch. V súvislosti s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy

v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konaniaasťažnostinaprieťahyvkonaní,ktorébolizjehostranypodanénatunajšomsúde.Vzhľadomna
doručenie žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli tunajšiemu súdu v konaniach,
o ktorých rozhoduje, doručené v dňoch 22.12.2010, 3.8.2011 sa zo žalobcom uvedených sťažností

na prieťahy v konaní, ktoré boli ním podané dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mohla týkať len
sťažnosť zo dňa 25.5.2011 a to k spisu 13Er/269/2010, kde žiadosť o vydanie poverenia bola podaná
22.10.2010.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a

odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľsatýkakonaniavedenéhopôvodnepodsp.zn.4C/262/2012(NP-exekučnýspis13Er/204/2010),
žalobca v tejto veci namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného
spisusp.zn.13Er/204/2010malsúdpreukázané,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniana

vykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa26.11.2010apoverenienavykonanieexekúciebolovydané
dňa 12.10.2011 a súčasne bolo vydané uznesenie dňa 12.10.2011, ktorým súd čiastočne zamietol
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti nad vymoženie istiny i úrokov z omeškania.
V tomto prípade súd vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského
súdu, zaoberal sa aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že

sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení exekučného
poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013
EHS.

Vo veciach pôvodne vedených pod č. 4C/177/2012 (13Er/481/2006), 4C/180/2012 (13Er/3/2007) -
návrhy označené ako ZE, malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j.
do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu

13Er/481/2006 (4C/177/2012) bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol doručený súdu dňa
8.10.2009. Dňa 18.11.2009 bol zaslaný návrh na zmenu exekútora pôvodnému exekútorovi JUDr.
Renáte Ďurkovskej so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie spisu EX 981/2006. Súdna
exekútora JUDr. Renáta Ďurkovská podaním zo dňa 11.1.2010 súhlasila so zmenou exekútora azaslala vyčíslenie trov exekúcie. Zmena exekútora bola povolená uznesením 13Er/481/2006-20 zo
dňa 29.1.2010 t.j. v 30-dňovej lehote od zaslania súhlasu pôvodnou exekútorkou a vyčíslenia trov
exekúcie. Zo spisu 13Er/3/2007 (4C/180/2012) bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol podaný

oprávneným dňa 5.10.2010. Dňa 6.12.2010 súd vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie súhlasu so
zmenou exekútora a súčasne ho vyzval na vyčíslenie trov exekúcie, ktoré bolo exekútorom zaslané
dňa 15.12.2010. Dňa 21.12.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
uznesením z 25.9.2012 súd celú exekúciu zastavil a zviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie. V súčasnosti sa v spise koná, nakoľko výrok uznesenia v časti zaplatenia trov exekúcie

v dôsledku opakovaných odvolaní nenadobudol právoplatnosť a spis sa od 5.12.2012 nachádza na
Krajskom súde v Košiciach.

V ďalšom súd opakovane poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti
podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa
v prípade návrhu na zmenu súdneho exekútora mohla týkať sťažnosť zo dňa 23.11.2010, keďže jeden
návrhbolpodaný5.10.2010avovzťahukexekučnémukonaniu13Er/481/2006sapostupuvexekučnom
konaní mohli týkať všetky sťažnosti. Podľa oboznámených Spr. však všetky sťažnosti žalobcu na

prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.