Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/54/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225374

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110225374.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci
starostlivosti súdu o mal. Q. W., N.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. K., A. XX

a otec Q. W., N.. XX.X.XXXX, A. XX H. B., S., S. XSQ, M. A., zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou
so sídlom Štefánikova 8, Michalovce v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Q. W., N.. X.X.XXXX zo sumy 1.500,- Sk mesačne na 80
€ mesačne od 15.10.2010 do 31.8.2013, zo sumy 80 € mesačne na 130 € mesačne od 1.9.2013 do
budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 15.10.2010 do 31.1.2014 vo výške 1.450 € je otec povinný zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/213/2006 zo dňa 14.2.2007.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2010 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q.
W. zo sumy 50 € mesačne na 250 € mesačne od 1.12.2010 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na
strane maloletého dieťaťa.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol zvýšiť výživné pre mal. Q. s
poukazom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa ako aj príjmy oboch rodičov.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

11P/213/2006 zo dňa 14.2.2007. Súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q. zo sumy 1.200,- Sk
mesačne na 1.500,- Sk mesačne od 1.12.2006 do budúcna.Matka v čase poslednej úpravy bývala spolu s deťmi v 2-izbovom byte, za ktorý platila nájomné a inkaso
vo výške 5.500,- Sk, splácala platobné karty vo výške 1.500,- Sk, poberala prídavky na 2 deti po 540,-
Sk. Iné mimoriadne výdavky nemala.

Mal. Q. mal v čase poslednej úpravy 10 rokov, bol žiakom 4. triedy ZŠ, mesačné výdavky sa týkali
zaplatenia školskej jedálne 500,- Sk mesačne, začiatkom školského roka triedny fond a rodičovský
príspevok 300,- Sk až 400,- Sk. Iné mimoriadne výdavky nemala. Mal. dieťa bolo v poriadku. Otec sa
s mal. Q. stretával pravidelne.

Otec bol v čase poslednej úpravy zamestnaný v spoločnosti L..B..B. K. ako rušňovodič s priemerným
čistým mesačným zárobkom 21.000,- Sk. Žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a v roku 2004

sa narodilo dieťa a pribudla mu vyživovacia povinnosť. Nájomné za byt, inkaso platil vo výške 3.500,-
Sk mesačne, splácal hypotekárny úver vo výške 4.200,- Sk mesačne a pôžičku 3.000,- Sk mesačne.
Nakoľko so svojou priateľkou nebol zosobášený, posielal jej výživné na dieťa vo výške 1.000,- Sk
mesačne. Zvýšené výdavky mal na mal. syna, pretože je astmatik a vyžadoval si osobitnú stravu, mlieko
kojenecké ako aj iné. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére V., ktorej tiež od 1.12.2006

prispieval na výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Otec iné mimoriadne výdavky nemal.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa.

Začiatkom roku 2011 sa u mal. Q. vyskytli závažné zdravotné problémy, prekonal sepsu, t.j. otravu
krvi z dôvodu infekcie. Dlhodobo bol chorý a uviedol, že by mal dlhodobo užívať probiotiká, za ktoré
matka platila 20 € až 50 €, bol hospitalizovaný na JIS-ke, došlo aj k poškodeniu pankreasu. Ďalej má

preukázateľne zvýšenú činnosť srdca, na čo odporúčili užívanie vitamínu C, pričom kúpila balenie 120
ks na 3 mesiace za čo zaplatila 10 €. Navštevuje pravidelne kardiológa, čiže výdavky mesačne 40-50
€. Q. mal 15 rokov, bol žiakom 8. triedy základnej školy. Výdavky boli podstatne vyššie oproti poslednej
úprave, aj keď sa snažila s otcom dohodnúť prostredníctvom mailovej komunikácie, bol ochotný zvýšiť
výživné iba o sumu 25 €. Mal. Q. sa nestravoval v školskej jedálni a to z dôvodu, že mu ju nevedela

zabezpečiť a preto varila doma. Zo svojho príjmu živila ešte aj plnoletú dcéru, ktorá študovala na R.
H.. Synovi zabezpečovala oblečenie tak len najlacnejšie, pretože si nemohla dovoliť drahšie. Celý svoj
príjem použila na potreby detí. Matka potvrdila, že otec poslal balík deťom, v ktorom boli tričká, slipy,
mikiny, tepláky. Syn začiatkom školského roka chcel navštevovať krúžky, avšak vzhľadom k tomu, že
nemala peniaze, tak si mohol vybrať iba jeden a teda navštevoval fyzikálny, za ktorý platila 20 € ročne.

Okrem toho navštevoval krúžok Krok, ktorý organizoval výlety, ktorých pokiaľ sa zúčastnil musel zaplatiť
10-15 €. Niektorých výletov sa nezúčastnil, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov.

Matka bola zamestnaná v spoločnosti L. B.. B. T..Y.. ako krupierka s príjmom vo výške asi 400 € mesačne
a daňový bonus. Pokiaľ bola na 24-hodinovej zmene, tak jej príjem bol až do 700 € mesačne. Takýto
príjem však mala iba raz alebo dvakrát do roka. Inak jej príjem asi 530 € mesačne. Nájomné vrátane

inkasa platila 214,72 € mesačne. K jej výdavkom patrili platobné karty, za ktoré platila 100 € mesačne,
iné výdavky nemala. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil pravidelne.

Otec bol vypočutý prostredníctvom príslušného súdu vo M. A., pričom vo svojej výpovedi uviedol, že
súhlasí so zvýšením výživného o 25 €. Matka nezdokladovala o koľko sa jej zvýšili od poslednej úpravy
náklady a teda sa nevie relevantne vyjadriť k jej návrhu, lebo nevie na koľko požaduje zvýšenie. Podľa

slovenských právnych predpisov sa výživné môže zvýšiť, ale aj znížiť, keď dôjde k zmene pomerov.
K zmene pomerov došlo, ale nebolo to jednostranné. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerov aj na jeho strane a to nasledovne: Na strane bývalej manželky, pričom v návrhu neuviedla,
ako sa zvýšili náklady na starostlivosť o syna. Je jedinou živiteľkou 3-člennej rodiny, jej príjem je 450 €.
Matka vôbec v návrhu neuviedla o koľko v porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa jej zvýšili náklady

v starostlivosti o dieťa. Takú istú vyživovaciu povinnosť ako má, má aj ona, teda na syna je z jeho
a z jej strany pripadá 100 € mesačne plus rodinné prídavky od štátu. Žiada, aby matka vyčíslila a
presne zdokladovala a dôkazmi podložila o koľko jej vzrástli náklady na starostlivosť o syna. Podotýka,
že sa kupuje a posiela synovi oblečenie z P. a pošle mu balík. Nie je pravdou, že matka je jedinouživiteľkou rodiny, má ešte staršiu dcéru, ktorá študuje externe popri zamestnaniu, teda aj ona by sa
mala podieľať na nákladoch rodiny. Dcéra uviedla, že brigádovala a jej príjem bol 350 € mesačne. S
dcérou a matkou žil v spoločnej domácnosti aj dcérin druh, ktorý by sa mal tak isto podieľať na nákladoch

domácnosti. K zmene pomerov došlo aj na jeho strane. Zvýšili sa náklady na starostlivosť o prvého
syna, zistili mu astmu v čase keď prišli do P., mal 4 roky. Boli u neho zistené predispozície autizmu. Po
nociach mával astmatické záchvaty, preto sa manželka nemohla zamestnať a musela sa o neho starať.
Syn nastúpil v septembri 2009 do školy. Je ťažký alergik, môže piť iba hypoalergénne mlieko. V čase
keď žil na Slovensku užíval toto mlieko. Po príchode do P. skúšali rôzne iné obdobné náhrady, ale nič

nevyhovovalo. Tak isto užíva sprej v plynnom stave, ktorý v P. majú len v práškovom stave, a keďže sprej
inhaluje cez inhalačnú masku, sprej nesmie byť práškový. Tým, že takéto mlieko sa v P. nenachádza
musia si ho dať posielať, alebo doviezť zo Slovenska. Mesačné náklady len na mlieko predstavujú 150
€ plus poštovné jedenkrát za polroka. Jedenkrát za polroka chodievajú so synom na Slovensko na
pravidelné vyšetrenie, nakoľko lekárska starostlivosť v P. je príliš drahá a nedostupná. Na prehliadky
chodí syn so svojou starou matkou, ktorá pre neho príde do P. a naspäť ho aj po vyšetrení dovedie.

Od poslednej úpravy výživného sa otcovi narodili ďalšie dve deti, pričom nežiadal úpravu výživného aj
napriek tomu, že sa u neho zmenili pomery a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom jeho
manželka je toho času nezamestnaná a teda má 3 vyživovacie povinnosti. Otec teda uviedol, že dňa
15.12.2011 mu pribudla vyživovacia povinnosť. Manželka vzhľadom k tomu, že od júna nepracovala a
od decembra jej bola priznaná tzv. materská dávka, čo je 131 libier týždenne, čiže za mesiac predstavuje

524 libier. Z tohto majú nasledovné výdaje: 83,49 libier výživné na dcéru, 41,75 libier výživné na mal.
Q., ďalej vyživovacie povinnosti na dve deti, ktoré má s terajšou manželkou D., 500 libier podnájom
mesačne, 70 libier úhrada za plyn, 34 libier úhrada za elektrinu, 25 libier káblová televízia, internet,
50 libier cestovné do práce, s manželkou k lekárovi, vozenie do školy, 133,76 € mesačne náklady na
mlieko Beba + poštovné na mal. syna, ktorého má s terajšou manželkou, ktorý má vážne zdravotné

problémy, bol mu diagnostikovaný autizmus, 178,34 libier úver na byt na Slovensku, 60,50 libier ročne
asi 5 libier mesačne školné na syna v P., 280 libier mesačne strava, 30 libier mesačne dva mobily, ktoré
majú v rodine, pričom po zrátaní všetkých týchto nákladov vychádza mínusová položka 168,31 libier,
to znamená, že v súčasnosti, keďže manželka nemá príjem z práce, ich rodinné príjmy nepostačujú na
výdavky, ktoré má rodina, preto im musia vypomáhať finančne sestry manželky otca, ktoré sú obidve

v P. a tak isto svokra. V týchto nákladoch nie sú zarátané náklady na doplnkovú stravu pre mal. dieťa,
kozmetika pre mal. dieťa, čistiace, hygienické potreby, ošatenie, nepredvídané opravy, cestovné pre
syna na Slovensko, k lekárovi dvakrát ročne, navštevuje lekára, vreckové a školské potreby pre syna.
Výbava a potreby pre mal. dieťa 830 libier. V súčasnosti žijú z úspor a z prostriedkov, ktoré im poskytuje
rodina, takže otcovi neostáva dostatok prostriedkov. Chce poukázať na to, že život v P. je nákladnejší

a vzhľadom k tomu, že nemajú ešte také možnosti, vzhľadom k tomu, že v P. sú od roku 2009, to
znamená, že nemajú potrebný počet odpracovaných rokov, aby mohli využívať niektoré výhody, ktoré sú
poskytované domácim obyvateľom. Vyživovaciu povinnosť k synovi si plní. Bol u neho na prázdniny. Za
dobu, čo bol u neho sa staral o neho ako aj o jeho výživu, pričom matka napriek tomu dostala výživné.
Otec upresnil náklady na bývanie: 555 libier podnájom mesačne, 70 libier úhrada za elektrinu, 48,50

libier úhrada za vodu, 34,82 libier pevná linka, internet, 52,62 libier káblová televízia, 144,70 libier odvoz
smetia a 12,54 libier televízna licencia. Uvedené doklady predložil súdu a boli pripojené aj k vykonanému
dožiadaniu.

Otecpoukázalnato,žematkafajčí,pričomlen70€idenajejcigarety.Akokrupierkamalavedľajšípríjem
zo sprepitného, ktorý nepriamo priznala, že si z neho kupovala cigarety. Matka podľa neho bezdôvodne

vystúpila z práce, pretože si myslela, že to bude pre ňu poľahčujúca okolnosť pre zvýšenie výživného,
ale podľa slovenských predpisov treba prihliadať aj na tú skutočnosť, že sa bez vážneho dôvodu vzdala
svojho príjmu. Životná úroveň aj náklady v P. sú vyššie ako na Slovensku, prišiel o príjem manželky,
ktorá je na materskej dovolenke a mali náklady so zakúpením vybavenia pre novorodené dieťa.

Právna zástupkyňa otca predložila listinné doklady preukazujúce jeho výdavky a vyjadrenie.

Otec uviedol, že s matkou sa rozviedol v máji 2002. Z manželstva pochádzali dve mal. deti V. a Q.. Po
rozvode prispieval na výživu detí, pričom od 10/2008 mu súd zvýšil výživné pre dcéru V. na sumu 100 €
mesačne a na syna Q. prispieval 50 € mesačne. Na dcéru V. prispieval do 7/2011, kedy ukončila denné
bakalárske štúdium. K jeho rodinným pomerom: v marci 2009 sa oženil po 10 ročnom spolunažívaní spriateľkou D., s ktorou majú 6-ročného syna Q., nar. XX.X.XXXX a 3-ročného syna M., N.. XX.XX.XXXX.
Do 6/2009 bol zamestnaný v spoločnosti L..B..B. K., pričom v období krízy jeho mesačný príjem poklesol
o cca 5.000,- Sk t.j. 166 €. V dôsledku krízy prišla manželka o prácu, keďže znižovali stavy. Mali

pôžičky a hypotéku, situácia v rodine bola neúnosná, preto hľadali riešenie. Pomocnú ruku mu poskytla
manželkina rodina, ktorá žije vo M. A. a tá ich prehovorila, aby prišli do P., kde sú väčšie možnosti
zárobku. Po príchode do P. boli nejakú dobu nezamestnaní, no poukazuje na to, že aj napriek tomu, si
svoju vyživovaciu povinnosť v plnej miere plnil a nežiadal o zníženie výživného. V auguste 2009 hoci bol
nezamestnaný poslal dcére V. 50 € a ďalších 50 € na školské potreby zo svojich a manželkiných úspor.

V decembri 2009 prišla matka jeho terajšej manželky do P., ktorá keď odchádzala niesla na Slovensko
pre deti darčeky.

V čase keď prišli do P. mal syn Q. 4 roky. Bola u neho zistená diagnóza autizmu a mával astmatické
záchvaty. Do P. prišli v 7/2009 a syn nastúpil v 9/2009 do školy. Okrem autizmu bol Q. diagnostikovaný
ako alergik, mohol piť iba hypoalergénne mlieko. V čase keď žil na Slovensku užíval toto mlieko. Po
príchode do P. skúšali rôzne iné obdobné náhrady, ale nič nevyhovovalo. Syn užíva aj sprej v plynnom

stave, ktorý inhaluje cez inhalačnú masku. Z dôvodu, že mlieko sa v P. nenachádza, musia si ho dať
posielať, alebo doviezť zo Slovenska, mesačné náklady na mlieko predstavujú 150 € a poštovné, čo
zabezpečuje svokra. V prílohe predložil doklady svedčiace o nákupe hypoalergénneho mlieka a liekov
pre syna a lekárske správy. Otec ďalej uviedol, že v júli a v auguste 2010 zobral syna Q. na návštevu
do P.. Bol tu na prázdninách asi 5 týždňov. Počas jeho pobytu sa staral o jeho výživu, pričom si plnil

vyživovaciu povinnosť.

Otec ďalej uviedol, že po príchode do P. nemal prácu, využíval rôzne príležitostné a sezónne práce,
ktoré mu zabezpečovali pokrytie výdajov, tak aby nemuseli byť na obtiaž manželkinej rodine, aby mal
na určené výživné a zabezpečenie starostlivosti o chorého syna. Bývali v podnájme 3 + 1, kde žil s
manželkou a dvoma deťmi. Od 6/2011 bola manželka nezamestnaná a od narodenia syna G. poberá

rodičovský príspevok vo výške 135 libier týždenne, t.j. 530 libier mesačne od 1/2012.

Náklady rodiny v súčasnosti predstavujú príjem 1.803 libier vrátane RP. Uvedená suma pozostáva: 55
libier podnájom, 70 libier elektrina, 48,50 libier voda, 34,82 libier telefón, 52,62 libier káblová TV, 12,54
libier koncesionársky poplatok, 144,70 libier obecná daň, 44,75 libier výživné pre syna Q., 133,76 libier
mlieko Beba, sprej, poštovné, 68,34 libier náklady s cestou syna Q. na Slovensko dvakrát do roka

so sprievodcom, 280 libier strava, 30 libier cestovné do práce, 29,43 libier životná poistka, 5,04 libier
uniforma, poškolné pre syna Q. jedenkrát ročne, 42 libier syn obedy v škole, 30 libier dvakrát mobil,
16,66 libier, 3-4 krát ročne balíky po cca 50 libier, 80 libier čistiace, hygienické potreby, 100-150 libier
oblečenie a iné výdavky, 50 libier nepredvídateľné výdavky.

Od septembra 2010 do mája 2011 spolu s manželkou začali chodiť do jazykovej školy, kde sa platilo

školné každé 3 mesiace, aby sa zdokonalili v jazyku, čo im umožní hľadať si kvalifikovanejšie a lepšie
platené zamestnanie. Tieto náklady hradili príbuzní z manželkinej strany. Okrem nákladov na oblečenie
syna Q. v škole 60,50 libier ročne sa hradí školné za semester vo výške 2.000 libier, za ktoré zatiaľ
neplatia, lebo podľa výšky spoločného príjmu sú sociálny prípad. Od 10.9.2013 manželka mala nastúpiť
do práce, ale zamestnávateľ pre ňu nemá miesto s polovičným pracovným úväzkom na 4 hodiny denne,

takže využila možnosť pokračovať v materskej dovolenke ďalších 13 týždňov, avšak už bez nároku na
materský príspevok, nakoľko škôlky sú v P. sú veľmi drahé. Za dôležité považuje uviesť, že náklady v P.
sú vyššie ako na Slovensku a teda aj príjem rodiny zodpovedá vyšším výdavkom na živobytie, ktoré sú
v P., čo podľa jeho názoru nemožno porovnávať s príjmom a nákladmi na Slovensku. V decembri 2012
utrpeli požiar v dôsledku čoho prišli o podstatnú časť zariadenia bytu a osobných vecí. Rekonštrukcia a

zakúpenie zariadenia a osobných vecí ich stála cca 3.200 libier.

Otec uviedol, že si hradí vyživovaciu povinnosť aj nad rámec výživného. Nežiadal zohľadniť svoje
majetkové pomery pri zmene podmienok, ktoré boli určujúce pre doterajšiu výšku výživného, aj keď na
to mal dôvod. Zároveň došlo k zmene pomerov aj na strane matky tak, že otec je schopný zvýšiť výživné
o cca 25 €.Z predloženého potvrdenia právnou zástupkyňou otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem
v roku 2010 predstavoval 820,55 libier, v roku 2011 891,83 libier, v roku 2012 904,63 libier a v roku 2013
927,11 libier.

Matkauviedlakjejrodinnýmpomerom,ževmarci2009ažaugust2011pracovalaakovedúcaprevádzky
krupierka, barmanka pre spoločnosť W. B..T..Y.., neskôr sa spoločnosť premenovala na L. B..T..Y.. V
dôsledku krízy prišla o toto zamestnanie a to keď znižovali stavy. V zmluve o ukončení pracovného
pomeru bolo uvedené dohodou, no to len z dôvodu, aby jej nebolo vyplatené možné odstupné. Od
ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti L. B..T..Y.. si aktívne hľadala zamestnanie, pracovala na

dohody a to vždy len krátko, najviac po dobu 1-2 mesiacov. V mesiacoch november 2012 až január 2013
absolvovala 2 operácie, po ktorých sa dlhšiu dobu zotavovala. V októbri 2011 bola vedená na úrade
práce a od 1/2011 poberá dávky v hmotnej núdzi. Jej súčasná dávka v hmotnej núdzi je 69 € a rodinné
prídavky na syna 22 € a výživné na mal. Q. v sume 50 €. Finančne jej situáciu pomáha zvládať dcéra V.
s jej dcérou, keďže ešte bývajú s ňou a so synom Q.. Dcéra dostáva mesačne rodičovský príspevok a
rodinné prídavky na dcéru. Jej mesačný príjem je 222 €. Dcéra jej pomáha aj to iba čiastočne zvládnu

platiť mesačne SIPO, elektrinu, plyn, keďže má výdavky spojené aj so starostlivosťou o svoju dcéru.
Prispieva jej 150 € mesačne. Taktiež na stravu prispieva jej mama sumou do 50 €, nakoľko má dosť
vysoké výdaje za lieky, ktoré musí užívať. Prácu si stále hľadá, avšak je problém si ju nájsť, nakoľko
teraz je zložitá situácia na trhu práce a je veľa nezamestnaných. Matka býva v 2 izbovom družstevnom
byte spolu so synom, dcérou a vnučkou, v ktorom platia nájomné. Ich spoločný príjem je približne 341

€ a to dávka v hmotnej núdzi 69 €, rodinné prídavky na syna 22 €, mesačne prispieva dcéra sumou
150 €, výživné na Q. 50 €, nákup od jej mamy 50 €. Povinné výdavky mesačne sú nasledovné: SIPO,
nájomné 171,49 €, elektrina 48 €, plyn 10 €, RTVS 4,64 €, odpad 140 € ročne, 11,66 € mesačne, mobilný
telefón pre Q. 17 €, jej mobilný telefón 25 €, internet 16 €, cestovné pre syna 10 €, strava minimálne
200 €, čistiace a hygienické potreby 10 €, nepredvídateľné výdavky 20 €, spolu 205,79 €. V prípade

rozhodovania súdu žiada, aby sa prihliadalo na skutočnosti, že otec mal prácu v spoločnosti L..B..B. K..
Výpoveď podal až potom, čo prepustili jeho manželku a rozhodol sa ukončiť pracovný pomer svojvoľne.
Otec v čase pred odchodom do P. bol vlastníkom 4 izbového bytu, pričom jeho hodnota bola vyššia ako
hodnota hypotéky, takže odporcovi museli ostať nejaké peniaze navyše. Odporca v P. býval zo začiatku
u manželkinej rodiny v sociálnom byte asi 1 rok, takže predtým nemal také vysoké náklady.

V ďalšom uvádza, že syn Q. navštevuje gymnázium, chcel by sa zdokonaliť v anglickom jazyku,
navštevovať kurz angličtiny, ktorý stojí približne 169 €. Mesačne mu platí mobilný telefón kredit 17 €,
cestovné 10 €, internet 16 €. Taktiež stužková slávnosť po 10 € mesačne. Chcel by chodiť na obedy,
tie si však nemôžu teraz dovoliť, nakoľko treba zaplatiť 25 € mesačne. Taktiež by chcel navštevovať
posilňovňu,pričompermanentkastojí25€namesiac.Taktiežrovnakoakovšetcijehospolužiacibychcel

mať nejaké vreckové a chcel by si našetriť na vodičský preukaz. Taktiež majú momentálne starý počítač,
ktorý sa kazí a syn by potreboval nový notebook, aby si mohol písať domáce úlohy ako seminárne práce,
referáty. Preto žiada súd o zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu a to vo výške 250 € mesačne.
Výživné žiada pre syna, aby mohol doštudovať a aby mal vytvorené lepšie životné podmienky.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky L. B.. B. T..Y.. bolo zistené, že jej

priemerný mesačný príjem za 4/2010 do 3/2011 bol vo výške 589 € netto, za obdobie 1/2011 do 3/2011
vo výške 529,50 €, za obdobie 4/2010 do 12/2010 vo výške 607,44 €, za obdobie 4/2010 do 12/2010
vo výške 607,44 €.

Matka predložila súdu lekárske správy ohľadne zdravotného stavu mal. dieťaťa ako aj doklad o tom, že
bol hospitalizovaný v F. H. N. od 19.10. do 29.10.2010.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie
1/2011 do 8/2011 bol vo výške 475 € netto.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.9.2013 bolo zistené, že matke bola
znížená preddavkovo poskytnutá dávka a príspevky na sumu 69,31 € mesačne od 1.9.2013.Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 bolo zistené, že
základ dane činil 148 €.

Matka predložila listinné doklady, lekárske vyšetrenia a prepúšťaciu správu ohľadne zdravotného stavu

a absolvovaní operácie v celkovej anestéze.

Z pripojeného potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka
poberaladávkuvhmotnejnúdzivroku2012,máj2012159,88€,júnažaugust2012254,28€,september
až december 2012 po 175,71 €, 1/2013 až 4/2013 po 175,71 €, 5/2013 až 8/2013 po 86,51 €.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka poberá dávku a príspevky
k dávke v hmotnej núdzi od 1.5.2012 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 69,31 €,

prídavok na dieťa od 1.1.2004 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,10 €.

Aktuálne matka poberá dávky v hmotnej núdzi od 9/2013 po 69,31 € a prídavok na dieťa aktuálne v
sume 23,52 €.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1

O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov, tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými
kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby na
strane povinného, schopnosti jeho, možnosti a majetkové pomery.

Súd pri svojom rozhodovaní mal za preukázané, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery od

posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného pre mal. Q., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.3.2007,pričomzmenoupomerovsarozumievýraznázmenatýchokolnostínajednej,čidruhejstrane,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa súd videl najmä v skutočnosti, že sa zvýšili potreby v súvislosti s
jeho prípravou na budúce povolanie, začiatok štúdia na strednej škole a tiež s jeho pribúdajúcim vekom.

Matka mal. dieťaťa súdu preukázala svoje tvrdenia o svojich výdavkoch a prípravou štúdia, listinnými
dôkazmi, lekárskymi správami.

Matka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške
69,31 €. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim synom, dcérou a so svojou vnučkou. Matka naďalej
zabezpečuje starostlivosť o syna Q., čiže v prevažnej miere zabezpečuje jeho potreby medzi ktoré patrí

výživa, hmotné potreby, šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s jeho štúdiom,
kultúrne a športové potreby. Vychádzajúc z posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej príjem znížil,
nakoľko v čase poslednej úpravy bola zamestnaná, pričom v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi.

Otec od poslednej úpravy, kedy bol zamestnaný v spoločnosti L..B..B. K. s príjmom vo výške 21.000,-
Sk žije a pracuje v súčasnosti v P., pričom jeho príjem podľa predložených listinných dokladov v roku

2011 predstavoval priemerne 891,83 libier, v roku 2012 904,63 libier, v roku 2013 vo výške 927,11
libier. Žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a dvoma mal. deťmi, pričom jeho výdavky sa
týkajú zabezpečenia bývania, t.j. podnájom, elektrina, voda, telefón, káblová televízia, koncesionársky
poplatok, obecná daň, výživa pre mal. Q., strava, cestovné do práce, životná poistka, uniforma, školné,
obedy v škole, čiže výdavky a náklady má vyššie ako je príjem jeho celej rodiny.

Ďalšími okolnosťami pre zmenu povinnosti otca platiť výživné súd videl aj v zmene jeho pomerov,
aj keď otec poukazuje na zvýšené náklady, ktoré má v súvislosti s jeho bývaním v P. v zistenom
období dosahoval vyššie príjmy ako matka mal. dieťaťa. Je nepochybné, že otcovi pribudli vyživovacie
povinnosti k mal. Q. P. G., ktorí sa narodili, avšak na strane druhej mu odpadla vyživovacia povinnosť
k plnoletej dcére V..Ak otec poukazuje na neprimerané výdavky matky ohľadne liekov, vitamínových prípravkov pre
maloletého Q., súd pri posúdení nutnosti konkrétnych výdavkov prihliadol na to, že v zásade by mala
byť životná úroveň rodičov a ich detí rovnaká a v danom prípade v takom rozsahu ako ich uvádza matka

sú primerané životu kultúrneho človeka modernej spoločnosti a je v schopnostiach otca ako povinného
rodiča sa podieľať aj na týchto výdavkoch.

V ďalšom súd poukazuje, že súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých
potrieb mal. dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené
potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je

potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú, zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Poukazuje
na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné

podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia,
že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu

zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tento štandard poskytol mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia
ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Dieťa má zo
zákona právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú
povinnosť, pričom základy vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvená vrámci výpočtu

zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba
musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,

možnostijehouplatneniavdanomregióne.Tupoukazujenaskutočnosť,žeotecvčaseposlednejúpravy
mal zamestnanie, pričom pracovný pomer na území Slovenskej republiky ukončil a z dôvodu možného
lepšieho zamestnania, prípadne lepšieho finančného zabezpečenia odcestoval spolu s manželkou a
mal. dieťaťom do P.. Vzhľadom k tomu, že otec mal zamestnanie na území Slovenskej republiky, mal
vyriešenú bytovú otázku, nebolo podľa názoru súdu nutné vycestovať za zamestnaním, resp. za prácou

do zahraničia a v priebehu konania teda poukazovať na vysoké životné náklady v súvislosti s jeho
existenciou na území P.. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Pri zvýšení výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť plní

pravidelne, že dieťa bolo na návšteve u otca v P., pričom poukazuje na to, že aktivity otca počas styku
s mal. synom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine,
že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa a
naturálnym plnením sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože
svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe

vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav
otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu
povinnosť je možno plniť rôznou formou ( peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod. )
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvalifikovať úplne presnou peňažnou sumou,
vždy pôjde o viac, či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastoliť zákonné a čo

najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 €
mesačne od 15.10.2010 do 31.8.2013 a 130 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 15.10.2010 do 31.1.2014 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 1.450 €, ktoré je otec povinný zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

Rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za obdobie od 15.10.2010 do 31.8.2013, 80
€ - 50 € = 30 € x 35 mesiacov = 1.050 €, za obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 130 € - 50 € = 80 € x
5 mesiacov = 400 €, spolu 1.450 €.

O povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku rozhodol s prihliadnutím
k výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre mal. dieťa a nebolo

by spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú
v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku
konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu.
Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri
uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne

tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie
finančných prostriedkov v prospech mal. dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

V danom prípade štátu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré môže začať aj bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byťpodpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.