Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217586
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217586.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v

exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené ZE).

Uznesenímč.11C/140/2012-7,zodňa9.10.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa11.10.2012tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 11C/140/2012, 11C/143/2012, 11C/148/2012, 11C/156/2012, 11C/160/2012,
11C/161/2012, 11C/178/2012, 11C/188/2012, 11C/190/2012, 11C/211/2012, 11C/229/2012,

11C/241/2012, 11C/250/2012, 11C/257/2012, 11C/262/2012, 11C/273/2012, 11C/306/2012,
11C/311/2012, 11C/312/2012, 11C/315/2012, 11C/325/2012, 11C/334/2012 a 11C/341/2012 s tým, že
konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 11C/140/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu

konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo

vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť

pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na
strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského
rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.
Majetkovúškodusižalobcavtýchtožalobáchuplatnilspravidlavovýškenáhradyistinyspríslušenstvom,

ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny
úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva

žalobcu. V tomto prípade išlo o žaloby 11C/148/2012, 11C/156/2012, 11C/160/2012, 11C/161/2012 ,
11C/190/2012, 11C/229/2012, 11C/241/2012, 11C/250/2012 a 11C/257/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o

žaloby 11C/273/2012, 11C/334/2012 a 11C/341/2012.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti

súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovaťnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
11C/188/2012, 11C/211/2012, 11C/262/2012 a 11C/306/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia

súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v
rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu
nedošlo v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Jednalo sa
o žaloby 11C/140/2012, 11C/143/2012, 11C/178/2012, 11C/311/2012, 11C/312/2012, 11C/315/2012

a 11C/325/2012. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol
v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny
prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak
sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje

ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené
dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučný

spis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov
v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách
týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval

k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely

zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik

nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 18.6.2013, pričom účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na
pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o

zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6NcC/42/2012-13 zo dňa 22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania
veci bolo rozhodnuté predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je

právoplatnéajezáväznénielenpresúd,aleajpreúčastníkovtohtokonania.Vzhľadomnauvedené,súd
pojednávanie odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením 11C/140/2012-58
zo dňa 15.7.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/392/2013-80 zo dňa 11.9.2013 rozhodnutie súdu 1.
stupňa potvrdil. Následne súd vytýčil termín pojednávania na 5.2.2014, kde žalobca opätovne žiadal o

zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v
prejednávanej veci, pričom požiadal i o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vyššie.
Súd nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na
ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania,

pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
štyroch prípadoch exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia
navykonanieexekúciebolpredloženýnávrhnavykonanieexekúcie,exekučnýtitul aprevažneajzmluva

o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa
jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/129/2004 (pripojeného k sp. zn. 11C/140/2012) bolo
zistené, že dňa 4.10.2004 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola

Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému G. I. pre vymoženie sumy
96,93 Eur (2920,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
N 374/2004, NZ 29055/2004 zo dňa 3.4.2004. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu
súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno asídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie, zaslanie
exekučného spisu a oznámenie aká suma bola v exekúcii vymožená a či bola nejaká čiastka uspokojená

na trovy exekúcie.. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil
súdu 17.12.2010. Uznesením 10Er/129/2004-22 zo dňa 1.2.2011 vyhlásil tunajší súd za neprípustnú a
exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o tom, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamieta. Oprávnený
podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie čo do výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a odmietol odvolanie čo do výroku, ktorým došlo k

zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora. Citované rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.4.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/48/2005 (pripojeného k sp. zn. 11C/143/2012) bolo
zistené, že dňa 9.3.2005 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice 2 na vykonanie exekúcie proti povinnému G. H. pre vymoženie sumy

456,08 Eur (13740,- Sk)s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
N 4033/2004, NZ 77917/2004 zo dňa 23.10.2004. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu
súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a
sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a

zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie
predložil súdu 10.12.2010. Uznesením 10Er/48/2005-16 zo dňa 16.2.2011 vyhlásil tunajší súd za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o tom, že návrh na zmenu súdneho exekútora
zamieta. Oprávnený podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil
rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a odmietol odvolanie čo

do výroku, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora. Citované rozhodnutie tak
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 5Er/313/090(pripojeného k sp. zn. 11C/148/2012) súd zistil, že dňa
28.5.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie oprávneného proti E. H. E. pre vymoženie 425,66 Eur s príslušenstvom a to
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11076/08 zo dňa
4.11.2008.Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejveci
doručená tunajšiemu súdu dňa 10.6.2009. Dňa 24.6.2009 bol vyzvaný právny zástupca oprávneného
na predloženie úverovej zmluvy a dňa 12.10.2009 a 9.3.2010 bol na jej predloženie urgovaný. Keďže

oprávnený požadovanú listinu súdu nepredložil tunajší súd uznesením zo dňa 21.4.2010 exekučné
konaniezastavil.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonnejlehoteoprávnený,pričomodvolacísúd zrušil
rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Následne po predložení úverovej
zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dňa 14.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia
čiastočne zamietol a vo zvyšnej časti vydal v ten istý deň poverenie. Exekučné konanie bolo následne

čiastočne zastavené uznesením zo dňa 11.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/822/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/156/2012) súd zistil, že dňa
20.9.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému H. I. pre vymoženie 300,06 Eur s príslušenstvom a

to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06047/10 zo dňa
21.7.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.12.2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Exekučné konanie bolo

následne zastavené uznesením zo dňa 27.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/669/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/160/2012) súd zistil, že dňa
27.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému G. C. pre vymoženie 996,- Eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20532/09
zo dňa 10.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 7.10.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 19.10.2010
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonnejlehote oprávnený, pričom následne ho vzal v celom rozsahu späť, preto odvolací súd odvolacie konanie
zastavil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.11.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 30.3.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/847/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/161/2012) súd zistil, že dňa
28.10.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. Č. pre vymoženie 383,- Eur s príslušenstvom a

to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02686/10 zo dňa
16.9.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.12.2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2011. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 27.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/114/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/178/2012) bolo
zistené, že dňa 21.3.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Renátu
Ďurkovskú, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému Š. L. o vymoženie sumy
366,46 Eur (11040,- Sk) a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 4471/06 zo dňa 6.11.2006. Listom zo dňa 8.10.2009 doručeného tunajšiemu súdu dňa
15.10.2009 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového
exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 15.1.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému
súdnemuexekútorovinavyjadreniespolusožiadosťouovyčíslenietrovexekúcieazaslanieexekučného
spisu. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a exekučný spis predložil

súdu 2.3.2010. Uznesením zo dňa 19.3.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/8/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/188/2012) súd zistil, že
dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. I. pre vymoženie 1722,83 Eur (51902,-
Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 08758/08 zo dňa 17.9.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Tunajší súd uznesením zo
dňa 14.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho

zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku v ten istý deň poverenie.
Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2009. Exekučné konanie bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo
dňa 3.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2009.

Z uznesenia tunajšieho súdu 10Er/105/2009-21 (pripojeného k sp. zn.11C/190/2012) bolo zistené
že dňa 13.3.2009 bola na tunajší súd podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému G. Ď. pre vymoženie 474,69 Eur s prísl.
a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11253/08
zo dňa 11.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.12.2008. Uznesením 10Er/105/2009-21 zo dňa

25.11.2009 tunajší súd exekučné konanie zastavil, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/475/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/211/2012) súd zistil, že

dňa 13.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. D. pre vymoženie 267,- Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
01262/11 zo dňa 23.3.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 19.7.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 1.8.2011

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a zároveň vydal na zvyšok
nároku v ten istý deň poverenie. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2011. Exekučné konanie bolo následne v tejto
časti zastavené uznesením zo dňa 23.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011.Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/330/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/229/2012) súd zistil, že dňa
19.4.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. E. pre vymoženie 717,37 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14175/10
zo dňa 31.1.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenejvecidoručenátunajšiemusúdudňa30.5.2011.Tunajšísúduznesenímzodňa6.6.2011žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2011. Exekučné konanie bolo
následne zastavené uznesením zo dňa 1.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/160/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/241/2012) súd zistil, že dňa
7.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. U. pre vymoženie 404,98 Eur s príslušenstvom a

to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09644/08 zo dňa
3.10.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Dňa 8.4.2009 bol vyzvaný právny zástupca oprávneného
na špecifikáciu uplatnených trov exekúcie a následne dňa 6.5.2009 súdny exekútor na predloženie
úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Dňa 22.5.2009 bol po odmietavej odpovedi

na predloženie dokladov vyzvaný oprávnený a dňa 8.7.2009 bol urgovaný. Jeho reakciou na urgenciu
bola žiadosť o predĺženie lehoty o 60 dní. Tunajší súd po doručení listín uznesením zo dňa 25.11.2009
exekučné konanie zastavil pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol
v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/88/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/250/2012) súd zistil, že dňa
1.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. A. pre vymoženie 333,- Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12165/10

zo dňa 17.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 18.2.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 24.2.2011
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2011. Exekučné konanie
bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/561/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/257/2012) súd zistil, že dňa
12.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému L. U. pre vymoženie 602,- Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02260/10

zo dňa 19.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.8.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 2.9.2010
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonnej
lehote oprávnený, pričom následne ho vzal v celom rozsahu späť, preto odvolací súd odvolacie konanie
zastavil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo

právoplatnosť dňa 6.10.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 30.3.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/13/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/262/2012) súd zistil, že
dňa 17.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Y. Š. pre vymoženie 82,35 Eur (2481,-
Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09730/08 zo dňa 7.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Tunajší súd uznesením zo
dňa 14.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho

zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku v ten istý deň poverenie.
Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2009. Exekučné konanie bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo
dňa 3.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2009. Následne po doručení úverovej zmluvya všeobecných podmienok poskytnutia úveru uznesením 10Er/13/2009-15 zo dňa 1.8.2011 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu bolo oprávneným podané odvolanie,
avšak odvolací súd ho potvrdil rozhodnutím zo dňa 15.2.2012 a tak dňa 1.3.2012 predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/977/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/273/2012) súd zistil, že dňa
21.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Y. Č. pre vymoženie 376,43 Eur s príslušenstvom

atonapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR14651/09zodňa
25.8.2009.Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejveci
doručená tunajšiemu súdu dňa 28.12.2009. Výzvou zo dňa 11.1.2010 súd uložil súdnemu exekútorovi,
aby mu doručil úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Keďže tento nereagoval,
tunajší súd uznesením zo dňa 4.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, pričom toto bolo odvolacím súdom odmietnuté

ako oneskorene podané. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo
dňa 10.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/420/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/306/2012) súd zistil, že

dňa 24.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. E. pre vymoženie 127,72 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 13876/08 zo dňa 13.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Výzvou zo dňa 4.8.2009

súd uložil súdnemu exekútorovi, aby mu doručil úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia
úveru a predloženie listín následne urgoval urgenciou zo dňa 17.12.2009. Tunajší súd uznesením
zo dňa 5.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol a zároveň
vydal na zvyšok nároku dňa 11.3.2010 poverenie. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2010. Exekučné konanie

bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo dňa 6.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.4.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/89/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/311/2012) bolo
zistené, že dňa 4.6.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava

Kešeľáka , Exekútorský úrad Spišská Nová Ves na vykonanie exekúcie proti povinnému J. E. na
vymoženie sumy 366,46 Eur (11040,- Sk) a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 5162/06 zo dňa 30.10.2006. Listom zo dňa 5.10.2009 doručeného
tunajšiemu súdu dňa 6.10.2009 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil
meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 18.10.2010 tunajší súd zaslal uvedenú

žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie sumy, ktorá
bola dovtedy vymožená a zaslanie zmluvy o úvere v zmysle ktorej bol vydaný exekučný titul. Oprávnený
reagoval zaslaním úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru dňa 2.11.2010. Súdny
exekútor však na výzvu nereagoval a tak bol dňa 18.11.2010 urgovaný na zaslanie vyčíslenia sumy,
ktorá bola dovtedy vymožená a exekučného spisu. Exekučný spis nezaslal a tak ho súd opätovne

urgoval dňa 9.12.2010. Uznesením zo dňa 18.3.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň
exekúciu čiastočne v časti úrokov z omeškania nad zákonom stanovený výšku zastavil. Rozhodnutie o
zmene exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/232/2006 (pripojeného k sp. zn. 11C/312/2012)
bolo zistené, že dňa 26.4.2006 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc.
Radoslava Kešeľáka Exekútorský úrad Sp. Nová Ves na vykonanie exekúcie proti povinnému E. J.
na vymoženie sumy 888,27 Eur (26760,- Sk) a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
spísanej u JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom N 5611/2005, NZ 51571/2005 zo dňa 1.11.2005.

Listom zo dňa 5.10.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010 požiadal oprávnený tunajší súd
o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
18.10.2010tunajšísúdzaslaluvedenúžiadosťpoverenémusúdnemuexekútorovinavyjadreniespoluso
žiadosťou o vyčíslenie sumy, ktorá bola dovtedy vymožená. Následne dňa 9.12.2010 bol súdny exekútorpožiadaný o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Keďže na výzvu nereagoval bol dňa
21.2.2011 urgovaný. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a exekučný
spis predložilsúdu8.3.2011. Uznesenímzodňa18.3.2011súdzamietolžiadosťoprávnenéhonazmenu

súdneho exekútora po tom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu
podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie vo výroku a
neprípustnosti exekúcie a jej zastavení a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora. Uznesenie čo do výroku o neprípustnosti exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.2.2012
a čo do zamietnutia návrhu na zmenu exekútora dňa 13.4.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/77/2003 (pripojeného k sp. zn. 11C/315/2012) bolo
zistené, že dňa 5.4.2005 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora . Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému D. Y. pre vymoženie
sumy 268,87 Eur (8100,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej
zápisnice N 5032/04, NZ 89385/2004 zo dňa 11.12.2004. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného

tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil
meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú
žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie,
zaslanie exekučného spisu a oznámenie či bola nejaká čiastka uspokojená na trovy exekúcie. Súdny
exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil súdu 20.12.2010 . Uznesením

3Er/77/2005-20 zo dňa 16.2.2011 vyhlásil tunajší súd za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň
rozhodol o tom, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamieta. Oprávnený podal proti predmetnému
rozhodnutiu odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení a odmietol odvolanie čo do výroku, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Citované rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/109/2003 (pripojeného k sp. zn. 11C/325/2012) bolo
zistené, že dňa 25.8.2003 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému E. Š. pre vymoženie sumy
634,67 Eur (19120,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice

N 467/2003, NZ 40709/2003 zo dňa 26.5.2003. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu
súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a
sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenémusúdnemuexekútorovinavyjadreniespolusožiadosťouovyčíslenietrovexekúcie, zaslanie
exekučného spisu a oznámenie či bola nejaká čiastka uspokojená. Súdny exekútor - pôvodný svoje

vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil súdu 13.12.2010. Uznesením 10Er/109/2003-17 zo dňa
1.2.2011 vyhlásil tunajší súd za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o tom, že návrh na
zmenu súdneho exekútora zamieta. Oprávnený podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, pričom
odvolací súd potvrdil rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
a odmietol odvolanie čo do výroku, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Citované rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/759/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/334/2012) súd zistil, že dňa
3.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému G. U. pre vymoženie 426,19 Eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08890/09
zo dňa 20.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 28.10.2009. Výzvou zo dňa 4.11.2009 súd uložil súdnemu
exekútorovi, aby mu doručil úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Keďže tento
pozitívne nereagoval, tunajší súd uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
pričom odvolacím súdom bolo rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdené.. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2010. Exekučné konanie
bolo následne zastavené uznesením zo dňa 16.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/942/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/341/2012) súd zistil, že dňa
14.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. E. pre vymoženie 779,36 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13186/09zo dňa 26.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 18.12.2009. Výzvou zo dňa 27.1.2010 súd uložil súdnemu
exekútorovi, aby mu doručil úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Keďže tento

pozitívne nereagoval, tunajší súd uznesením zo dňa 24.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
pričom odvolacím súdom bolo rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdené. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2010. Exekučné konanie
bolo následne zastavené uznesením zo dňa 16.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2010.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 31.1.2013 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 13.6.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne

zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v

Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/42/2012 - 13 zo
dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd 1. stupňa, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným
preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná

žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo
veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že

žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby. V konaniach vedených pôvodne pod č. 11C/148/2012, 11C/156/2012, 11C/160/2012,

11C/161/2012, 11C/190/2012, 11C/229/2012, 11C/241/2012, 11C/250/2012 a 11C/257/2012 žalobca
namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 11C/273/2012, 11C/334/2012, a
11C/341/2012 v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom
doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp.
jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o

škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných
spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v dvoch prípadoch
novembri 2009 a u ostatných v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované
právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa

27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaní
sp. zn. 11C/140/2012, 11C/143/2012, 11C/178/2012, 11C/311/2012, 11C/312/2012, 11C315/2012 a
11C/325/2012, v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora žalobcovi. Vo všetkých prípadoch sa tak udialo v priebehu roku 2011 a teda aj v
tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 11C/188/2012,

11C/211/2012, 11C/262/2012 a 11C/306/2012 žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. V konaní 10Er/420/2009
(11C/306/2012), bolo rozhodnuté dňa 5.2.2010 a to tak, že v časti nároku súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia a v časti nároku bolo dňa 11.3.2010 vydané poverenie.
Premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu

zástupcovi oprávneného, pretože z uvedeného uznesenia sa mohol oprávnený tieto skutočnosti
dozvedieť. Obdobná situácia bola i v konaní 10Er/475/2011 (11C/211/2012) kde bolo rozhodnuté tak,
že v časti nároku bolo vydané poverenie a v časti nároku súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia a to dňa 1.8.2011, teda nárok žalobcu v tomto prípade rovnako premlčaný nie je. V
konaní 10 Er/13/2009 (11C/262/2012) i v konaní 10 Er/8/2009 (11C/188/2012) tunajší súd uznesením

zo dňa 14.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku v ten istý deň poverenie.
Obe písomnosti boli v oboch prípadoch právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 3.2.2009, teda
v týchto prípadoch je možné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože lehota na podanie
žalobypotrochrokochoddoručeniat.j.4.2.2012,tedaeštepredpodanímžalobydňa27.9.2012uplynula

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie

príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 11C/140/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/148/2012, 11C/156/2012, 11C/160/2012,
11C/161/2012, 11C/190/2012, 11C/229/2012, 11C/241/2012, 11C/250/2012 a 11C/257/2012 žalobca
namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, resp. exekučné konanie ako nezákonné zastavil (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté resp. v exekučných spisoch priložených ku konaniam 11C/190/2012 a 11C/241/2012 bolo
exekučné konanie zastavené. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského
súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným

súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj
na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj
povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku.

V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo
290/2012,čiÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch

boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,

pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní (okrem dvoch prípadov) ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní

sp. zn. 10Er/669/2010 (11C/160/2012) a 10Er/561/2010 (11C/257/2012), kde odvolací súd odvolacie
konanie pre späťvzatie odvolania zastavil.Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/273/2012, 11C/334/2012 a 11C/341/2012.

Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že v
prípade konania 11C/273/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá, pretože oprávnený nedoložil úverovú zmluvu potrebnú na preskúmanie zákonnosti
rozhodcovského rozsudku. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo síce podané oprávneným odvolanie,
avšak toto bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedeného dôvodu teda uznesením

4CoE/152/2010-22 zo dňa 31.5.2010 odvolací súd odvolanie odmietol. Obdobná situácia bola i v
konaniach 11C/334/2012 a 11C/341/2012, kde v pripojených exekučných spisoch došlo k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu neochoty oprávneného spolupracovať so súdom a predložiť
mu zmluvy o úvere, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Rozdiel bol však v
tom, že po podaní odvolania oprávneným, v oboch prípadoch Krajský súd v Košiciach rozhodnutia
súdu prvého stupňa potvrdil. Následne došlo k zastaveniu exekučných konaní. V súvislosti s tým, súd

poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu,
že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa
ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.

Čo sa týka namietaných skutočností uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa jedná o

oneskorené rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.

Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Okrem uvedeného súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-
dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda
nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných
prípadoch.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/188/2012, 11C/211/2012, 11C/262/2012 a
11C/306/2012žalobcavtýchtoveciachnamietalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduspočívajúci
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámených
exekučných spisov mal súd preukázané, že v konaní sp. zn. 10Er/8/2009 (11C/188/2012), bola žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená dňa
9.1.2009 a že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 14.1.2009, pričom v ten istý
deň bolo vydané i uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

v časti trov práv. zastúpenia v exekúcii. Rovnaká situácia bola i v konaní 10Er/475/2011 (11C/211/2012),
kde žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená dňa 19.7.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané súdom dňa 1.8.2011, pričom v ten istý deň bolo vydané i uznesenie o čiastočnom
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, a následne došlo v tejto časti k zastaveniu
exekučného konania. Poverenia teda boli v týchto prípadoch vydané exekučným súdom v 15-dňovej

lehote od doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Podobne súd postupoval i v konaní 10Er/13/2009
(11C/262/2012 a po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009,
bolo exekučným súdom dňa 14.1.2009 vydané poverenie a čiastočne bola žiadosť súdneho exekútora
zamietnutáanásledneexekučnékonanievtejtočastizastavené.Keďžeexekučnýmtitulombolrozsudok
stáleho rozhodcovského súdu si súd vyžiadal podklady potrebné pre rozhodnutie a to úverovú zmluvu
a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na základe uvedených podkladov súd vydal uznesenie

10Er/13/2009-25 zo dňa 1.8.2011, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto
uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd predmetné rozhodnutie
potvrdil. Vkonaní 10Er/420/2009 (11C/306/2012)si súdkeďžeexekučnýmtitulombolrozsudokstáleho
rozhodcovského súdu vyžiadal podklady potrebné pre rozhodnutie a to úverovú zmluvu a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Oprávnený na výzvy nereagoval, neposkytol potrebnú súčinnosť súd však

i napriek tomu, vydal vo veci poverenie dňa 11.3.2010 a čiastočne žiadosť o udelenie poverenie zamietol
a následne v tejto časti exekučné konanie zastavil. V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne
poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to z

dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS. V týchto exekučných konaniach bolo postupované plynulo, bez zbytočných

prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie požadovaných dokladov plnil oprávnený.
Navyše u konaní 11C/188/2012 a 11C/262/2012 je možné bez iného konštatovať nedôvodnosť nároku
žalobcu, vzhľadom na to že oba nároky sú premlčané, tak ako bolo odôvodnené vyššie.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 11C/140/2012, 11C/143/2012, 11C/178/2012, 11C/311/2012,

11C/312/2012, 11C/315/2012 a 11C/325/2012 malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z
oboznámeného exekučného spisu č. 13Er/114/2007 (11C/178/2012) a č. 10Er/89/2007 (11C/311/2012)
bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola v oboch prípadoch exekučným súdom

zaslanápôvodnémuexekútorovižiadosťnavyjadreniespolusožiadosťouovyčíslenietrovapredloženie
exekučného spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy vzniknutých
trov exekúcie boli exekučným súdom vydané uznesenia o zmene súdneho exekútora. V oboch týchto
prípadoch bola teda potrebná súčinnosť pôvodne povereného súdneho exekútora a súd mohol vo
veci rozhodnúť až po doložení požadovaných dokladov. Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 44

ods.8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
v rámci exekučného konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,
teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody. Tu je však potrebné
uviesť, že rozhodnutie súdu je výsledkom štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie
právnych noriem na ten ktorý prípad, na čo je potrebný určitý čas vzhľadom na skutočne veľký počet

exekučných konaní s obdobným skutkovým základom toto rozhodnutie bolo v primeranej lehote. Okrem
toho súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 prieťahy sa posudzujú
podľa jednotlivých okolností prípadu a nedodržanie lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný
prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť právo účastníka na včasné prejednanie a rozhodnutie veci.
Z exekučných spisov 10Er/129/2004 (11C/140/2012), 10Er/48/2005 (11C/143/2012), 10Er/232/2006

(11C/213/2012), 3Er/77/2005 (11C/315/2012) a 10Er/109/2003 (11C/325/2012), mal súd preukázané,
že v týchto prípadoch bola exekučným titulom notárska zápisnica. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd bol nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri návrhu na zmenu exekútora, skúmať zákonnosťexekučného titulu, v tomto prípade notárskej zápisnice. Vo všetkých vyššie uvedených konaniach bolo
konštatované, že notárska zápisnica, na základe ktorej mala byť exekúcia realizovaná nie je spôsobilým
exekučnýmtitulomapretobola exekúciavyhlásenázaneprípustnúazastavená.Zároveňbolzamietnutý

i návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V zákonnej lehote vo všetkých vyššie uvedených
konaniach podal proti rozhodnutiam odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd predmetné uznesenia
potvrdil a odvolanie proti výroku o zmene súdneho exekútora odmietol.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Súd teda konštatuje, že žalobca ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 5.2.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.