Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612222220
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612222220.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu D.,
E..A..O.., E. E. H. R., D. Z.. Č.. XX, B.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej E. A., G. E. E. A.,
o náhradu škody 8 777,36 Eur a nemajetkovej ujmy 1 755,47 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal od žalovanej náhrady škody 8
777,36 Eur a nemajetkovej ujmy 1 755,47 Eur na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému
malo dôjsť v exekučnom konaní vedeného tunajším súdom, v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený.
V žalobnom návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 7281545) navrhol

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovenízostranydlžníkaY.D.,U..X.X.XXXX.Súdnyexekútornáslednepredložilnávrhnavykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V exekučnom konaní je povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.5.2011 a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, konanie sa začalo dňa 25.1.2011

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v
exekučnom konaní:

nevydalrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov;

vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok; ktorý bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavili vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Exekučný súd postupom podľa §44 ods.2 Exekučného poriadku, preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok
rozhodcovského súdu sp.zn.: SR 10937/10, spôsobom odporujúcim zákonu sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučné titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenejprávomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania. Ak
všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej uskutočňuje
činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju

právomoc od §40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. Exekučný súd nie je súdom v zmysle §40 a nasl.,
nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej.

Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu ktorý nie je
možné zrušiť pre uplynutie lehoty §41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,
avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na

ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným
titulom s rozsudok vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje majetkovú škodu vo výške
8777,36 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu

založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhočl.6ods.lEurópskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva,pretožebyvedel,žežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutá.Náhradunemajetkovej
ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv.
Ďalším dôvodom nároku je, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
právžalobcuvspojenísabsolútnounemožnosťousúdnehouplatňovaniapohľadávkyajejpríslušenstva,

vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery vpravo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 1755,47 EUR, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou).

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky a navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 OSP. Uviedla, že v žalobe sa vyskytujúviaceré nedostatky, napr. že je zmätočne označený povinný, nie je uvedená spisová značka príslušného
exekučnéhokonania,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumydoručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznam
pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani

jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša sám. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré
Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného

súdu ( rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS
374/2012). V tomto momente nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné
konanie" v podobe nerozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu

nerozhodnutiavlehote,resp.zdôvoduzamietnutiažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
Čo sa týka prieťahov v konaní, žalobca neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Dňa 23.04.2012 im boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a

už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie"
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Podmienkami úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. je nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Všetky tri podmienky musia
byť splnené súčasne.

Nesprávny úradný postup žalobca špecifikuje ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote
(teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote) a vykonanie úradného postupu bez

splneniazákonnýchpodmienok(zamietnutiežiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie).Teda
ide o dva namietané nesprávne úradné postupy. Postup súdu (zahrňujúci napr. právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a
interpretáciazvolenýchprávnychnoriemnaskutkovýstav),nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom
na účely zákona č. 514/2003 Z. z. a teda zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je preto vylúčená.

Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy.K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote poukazuje na tú skutočnosť, že lehota 15 dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15-dňová

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ak
ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí.

Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu

SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z
uvedených dôvodov nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúcu v existencii prieťahov.

Žalovaná k uplatnenej náhrade škody uviedla, že je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej
výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody, neuvádza či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk a nároky, ktoré si uplatňuje možno považovať za hypotetické. Zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.

Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania,
čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Ak by nastala
situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu
súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje
od žalovanej a v druhom rade, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného

súdu: to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a
plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani nepreukáže,
a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí dlžníci by boli
po smrti. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva,
táto má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať

každé porušenie práva na súdnu ochranu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje
spoločnosť ako právnická osoba ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3oCdo 675/2011). Žalobca
uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované.

Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.
Rovnakopožadovanánáhradanemajetkovejujmyvovýške20%zistinyapríslušenstvaniejepodložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalovaná považuje za krajne nesprávny
spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. Pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia

práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu
žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada
vpeniazoch.Poukazujenapovahuapredmetkonania,vktorommaloknesprávnemuúradnémupostupu
dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu
v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci

zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve
uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní,
ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

S prihliadnutím na podnikateľskú činnosti žalobcu považuje toto konanie žalobcu za konanie v rozpore s

dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda
malažalobcovivzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu.Súčasne
v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že
zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.Účastníci konania sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili. U žalobcu, jeho právneho zástupcu
a u žalovaného mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie
bola u účastníkov zachovaná. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti

účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi s exekučným spisom 13Er/81/2011,
spisom 1C/279/2013 a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
exekučným spisom 13Er/81/2011 ( EX 1577/11 ), z ktorého zistil, že dňa 25.1.2011 pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému Y. D., G. U. T. X pre vymoženie 2 488,88 eur s príslušenstvom a to
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10937/10 zo
dňa 19.11.2010. Podkladom pre rozhodnutie bola zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver 1 700,- Eur a úver bol zabezpečený neúplnou zmenkou. Žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejvecidoručenátunajšiemusúdudňa6.2.2011.

Tunajší súd uznesením zo dňa 6.4.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu zo strany oprávneného nebolo podané odvolanie. Uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011. Exekučné
konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 2.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.6.2011.

Zo spisu sp. zn.1C/279/13 bolo zistené, že žalobca práva zo zmenky proti povinnému - Y. D., postúpil na
iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenku vystavenú na zabezpečenie pohľadávky z tej istej úverovej
zmluvy uzavretej so žalobcom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu v uvedenom exekučnom konaní. V zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej bola doručená
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdutedaužuplynula6mesačnálehotaodprijatiažiadosti. Vzhľadomktomumásúdzato,žežalobcasi
splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu škody alebo
jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobného návrhu a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobný návrh podaný
žalobcom má všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníka konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch

podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučnom konaní,
v ktorom žalobca mal procesné postavenie oprávneného nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez

splnenia zákonných podmienok.

V konaní žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec
právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám

rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z pripojeného exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Vzťah
medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to
na základe predloženej úverovej zmluvy. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z., v danom prípade exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje
napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku, postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo
iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdil dôvod, pre

ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd
rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku res iudicata a to z
dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto
nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom.

V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom je vedené konanie pod sp. zn. 1C/279/13, v

ktorom je uplatnený nárok zo zmenky vystavenej práve žalobcom v tomto konaní- povinný Y. D.. Práva
zo zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenku vystavenú na zabezpečenie
pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej so žalobcom.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že nie je
možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu t.j. rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Oboznámenímsasexekučnýmspisom,bolototižzistené,že
rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený ani nevyužil svoje právo na podanie riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora,
ako to bolo v uvedenom prípade. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvou o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené teda neposudzoval
len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predloženej úverovej zmluvy,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa

Smernice č. 93/13/EHS.V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy

v exekučnom konaní a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti tunajšieho
súdu v uvedenej veci.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní, poukazuje na článok 48 ods. 2
Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí
výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v

súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu a v
tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v

celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa26.11.2013podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej

lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.