Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511201243
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2511201243.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: F. H.-

K., H.. XX.XX.XXXX, C. XX H. B., K. X XPS, F., N. C., právne zastúpený Nagy & Partners, s.r.o., Športová
470/11, Galanta, IČO: 36 869 341 proti odporcom: 1. Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica , IČO: 36 038 351, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, 2. Slovenská republika
- Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 2. 098 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi v 2. rade náhradu iných trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal v zmysle upraveného petitu určenia, že do dedičstva po nebohom M.. F. K.,
H.. XX.XX.XXXX B. T. XX.XX.XXXX, H. C. XX F. Q. B., B., C., N. C. patria: 1/ nehnuteľnosti parc. reg. „E“
pôvodne zapísané v PK vložke č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. E., a to p.č. XXX ( roľa) o výmere 139.327

m2, p. č. XXX/X ( roľa) vo výmere 12.9713 m2, p. č. XXX ( lúka) vo výmere 228.487 m2, p. č. XXX
(pasienok) vo výmere 6.445 m2; 2/ nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK vložke č. XXX, nachádzajúce
sa v k.ú. A., a to p. č. XXX ( lesné pozemky) o rozlohe 24.047 m2, p. č. XXX ( lesné pozemky ) vo výmere
2.463 m2, p. č. XXX ( orná pôda) vo výmere 221.314 m2, p. č. XXX ( orná pôda) vo výmere 791 m2. /
Súd bude ďalej parcely označovať ako „sporné nehnuteľnosti“/

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že sa stal na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve po

nebohom F. K. vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,XXX v k. ú. E., na LV č. XXX v k. ú. A..
Predmetné nehnuteľnosti daroval darovacou zmluvou z 4.12.2009 spoločnosti NADÁCII VIDÉO. Správa
katastra Hlohovec zamietla návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnostiam z titulu darovacej zmluvy z
dôvodu, že nehnuteľnosti sú zapísané vo vlastníctve odporcu v 1. rade na základe jeho skoršej žiadosti.
Ďalej že Slovenský pozemkový fond sa stal vlastníkom pozemkov pôvodne zapísaných na PK vložke č.
XXX v k. ú. E. ( p. č. XXX, XXX/X, XXX, XXX) na základe jeho žiadosti s poukazom na posledný zápis
v PK vložke č. XXX pod B23, že majetok podlieha revízii v zmysle z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48

Sb. Návrh ďalej odôvodnil tým, že pozemky pôvodne vedené vo vlastníctve jeho otca M.. F. K. v PK
vložke č. XXX a v PK vložke č. XXX boli prevedené do vlastníctva českol. štátu na základe žiadostí
bývalého Okresného národného výboru Trnava - odbor finančný a to z dôvodu, že pozemky podliehajú
revízii podľa z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb. Navrhovateľ je presvedčený, že zápisy vlastníckehopráva k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam na odporcov sú protiprávne, lebo ním uvádzané pozemky
vo vlastníctve jeho nebohého otca M.. F. K. neboli do roku 1948 konfiškované, až do roku 1980 boli
vedenéakojehovlastníctvovPKvložkách.Kukonfiškáciidošlopodľajehonázoruažporoku1980,1989

na základe žiadostí Slovenskej republiky , v zastúpení býv. ONV Trnava - finančný odbor a Lesmi SR,
š.p. a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava. Navrhovateľ ako výlučný dedič po svojom otcovi
sa považuje za vlastníka týchto pozemkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania,

osvedčením o dedičstve č.k. 6D 713/2008 z 20.7.2009, LV č. XXX , XXX, darovacou zmluvou z
4.12.2009, PK vložkou č. XXX, úmrtným listom F. K., listami býv . ONV z 14.1.1980, 26.11.1987,
2.5.1980, výkazom č. 30 o majetku, návrhom na pridelenie pôdy v k. ú. A., konečným prídelovým
plánom z 27.08.1952, Soznamom parciel, rozhodnutím z 13.11.1967 M.Í., rozhodnutím z 13.12.1967
M., rozhodnutím z 15.03.1967 S., rozhodnutím z 13.03.1967 S., zoznamom parciel z majetku bývalého
vlastníka M.. F. K., rozhodnutím odboru pôdohospodárskeho rady ONV v Hlohovci z 30.05.1965,

zoznamom prídelcov v k. ú. E., zoznamom vlastníkov pôdy v E. ( ktorí sa zriekli majetku pre štát),
lesným hospodárskym plánom lesného hospodárskeho celku Q., ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento stav veci:

Navrhovateľ je synom F. K., H. XX.X.XXXX B. T. XX.X.XXXX, naposledy bývajúceho vo Veľkej Británii.

Dedičské konanie po nebohom bola na území Slovenskej republiky vedené notárom JUDr. Miroslavom
Kupcom pod sp. zn. 6D 713/2008 a skončené osvedčením o dedičstve č.k. 6D 713/2008 z 20.7.2009
( právoplatné 20.7.2009). V osvedčení je uvedené, že do aktív poručiteľa patria nehnuteľnosti v k. ú.
E. zapísané na LV č. XXX (p. č. XXX/X v celosti), na LV č. XXX ( p.č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX v
celosti), v k.ú. A. zapísané na LV č. XXX ( p.č. XXX, XXX, XXX, XXX v celosti). Nehnuteľnosti ako jediný

zákonný dedič nadobudol navrhovateľ.

Z obsahu LV č. XXX B. XXX z 26.7.2010 súd zistil, že k tomuto dátumu bol otec navrhovateľa vedený
ako výlučný vlastník nehnuteľností v k. ú. E. a to na LV č. XXX je to parc. reg. „E“ č. XXX/X o rozlohe
54.760 m2 a na LV č. XXX parc. reg. „C“ č. XXX o rozlohe 5.071 m2, reg. „E“ č. XXX, XXX/X, XXX,XXX.

V oboch prípadoch je ako titul nadobudnutia uvedené M. XXX/XXXX.
Navrhovateľ ako darca daroval darovacou zmluvou z 4.12.2009 nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX (p.
č. XXX/X), na LV č. XXX ( p. č. XXX, XXX/X, XXX, XXX,XXX), na LV č. XXX ( p. č. XXX, XXX, XXX,
XXX), ale Správa katastra Hlohovec rozhodnutím č. k. N. XXX/XXXXX-X z 19.3.2010 zamietla návrh
na vklad vlastníckeho práva ( zmenu vlastníckeho práva) k predmetný nehnuteľnostiam. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že notársky úrad vychádzal z listov vlastníctva z 11.12.2006 ( čl. 32) a 12.12.2006, ktoré
v čase vyhotovenia osvedčenia o dedičstve už neboli aktuálne a ku dňu návrhu na vklad boli iné subjekty
zapísané ako vlastníci prevádzaných nehnuteľností.

Z obsahu PK vložky č. XXX (čl. 18) mal súd preukázané, že je tu uvedená poznámka: Pod B.15, že

10.2.1947 došlo k vkladu vlastníckeho práva M.. F. K.. Pod B.23 je uvedené, že dňa 28.6.1948 podľa
návrhu z oznámenia Povereníctva pôdohosp. a pozem. reformy zo dňa 25.6.1948 bolo poznamenané,
že „ tieto nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospod. zamýšľa prevziať a že tento majetok je predmetom
revízie podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zák. čís. 44/48 Sb.“
Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny obvod v Trnave doručil na Správu katastra Hlohovec

žiadosť dňa 25.10.2004, aby bol SR - Slovenský pozemkový fond zapísaný ako vlastník nehnuteľností
v k.ú. E. p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX (pôvodne zapísaných na PK
vložke č. XXX ) s poukazom na posledný zápis v PK vložke č. XXX pod B23 - majetok podlieha revízii v
zmysle z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb. Taktiež požiadal z rovnakého dôvodu aj o zápis vlastníctva
k p. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X.

Bývalý Okresný národný výbor Trnava - odbor finančný doručil dňa 16.1.1980 na kataster žiadosť o
prevod konfiškovaného majetku na českosl. štát, a to nehnuteľností v k. ú. E. vedené v PK vložke č. XXX,
p.č. XXX - les, v PK vložke č. XXX, p. č. XXX pasienok, ktoré vlastnícky pôvodne patrili M.. F. K.. Dňa
01.12.1987 doručil žiadosť o prevod konfiškovaného majetku na českosl. štát. Dňa 2.5.1989 požiadal o
prevodkonfiškovanéhomajetkunačeskosl.štát,atonehnuteľnostivk.ú.E.vedenévPKvložkeč.XXX,

p. č. XXX, p. č. XXX, pôvodne patriace M.. F. K.. Dňa 31.5.1989 doručil ešte žiadosť konfiškovaného
majetku na českosl. štát a to nehnuteľností v k. ú. E., p. č. XX, XX, XXX, XXX/X, XX, XXX/X.Z obsahu PK vložky č. XXX (čl. 64 spisu) mal súd preukázané, že pod B.12 ako posledný zápis je
uvedené, že „Podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohosp. a pozem. ref. zo dňa 25.6.1948 sa
poznamenalo dňa 28.6.1948, že tieto nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospod. zamýšľa sa prevziať a

že tento majetok je predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zákona č. 44/48 Sb.“
Z obsahu LV č. XXX zo dňa 14.12.2007 súd zistil, že k tomuto dňu boli nehnuteľnosti v k.ú. A., p.č.: XXX,
XXX, XXX, XXX vedené vo vlastníctve otca navrhovateľa.
Lesy SR, š.p. odštepný závod Smolenice doručil Správe katastra Hlohovec dňa 4.1.2008 žiadosť o
zápis parciel vedených na LVč. XXX, reg. „E“ č. XXX, XXX, XXX, XXX nachádzajúcich sa v k.ú. A. do ich

vlastníctva. Žiadosť bola odôvodnená tým, že predmetné parcely boli zapísané na PK vložke č. XXX,
kde je posledný zápis pod B 12 -majetok podlieha revízii podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zákona č.
44/48 Sb., patrí štátu a jemu do správy. Správa katastra vykonala zápis 29.2.2008.
Lesy SR, š.p. odštepný závod Smolenice doručil Správe katastra Hlohovec dňa 10.9.2008 žiadosť
o zápis pozemkov do LV č. XXX, do súboru „C“ v prospech Lesy SR, š.p. - k.ú. A.. Išlo o zápis GP
č. XXX X XXX/XXXX na obnovenie hraníc pôvodných pozemkov p. č. XXX-XXXX, XXXX ( nové p. č.

XXX,XXXX/X) a o zápis GP č. XXX-XXX/XXXX na obnovenie hraníc pôvodných pozemkov p. č. XXX-
XXX, XXX,XXX ( nové p. č. XXX), na základe čoho došlo k zániku pôvodných parciel č. XXX, XXX, XXX,
XXX a ich výmery boli včlenené do parc. reg. „C“ č. XXX,XXX.
Z obsahu LV č. XXX zo dňa 26.7.2010 mal súd preukázané, že k tomuto dňu bol ako vlastník
nehnuteľností v k. ú. A. odporca v 1. rade na základe žiadosti o zápis doručený na Správu katastra

Hlohovec dňa 04.01.2008. Žiadosť k zápisu vlastníctva k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX odôvodnili
tým, že ide o majetok štátu, lebo i na PK vložky č. XXX je posledný zápis pod B.12 „majetok podlieha
revízii podľa z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb.“.

Z obsahu Súpisu pozemkového majetku podliehajúceho revízii ( čl. 141 ) podľa z. č. 142/1947 Sb. o

revízii prvej pozemkovej reformy z 18.3.1948 mal súd preukázané, že do tohto majetku spadajú parcely
v k.ú. E. vedené vo vlastníctve M.. F. K. a manž. U., Q.. U., kde sú uvádzané okrem iného parcely v PK
vložkách č: XXX, X,XX,XX,XXX,XXX.

Z listinných dôkazov predložených odporcom v 2. rade mal súd preukázané, že dňa 04.10.1948

bola spísaná zápisnica (čl.145 ) na Miestnej správnej komisii v Koplotovciach ohľadom prevzatia
pôdohospodárskych nehnuteľností vlastníka M.. F. K. a spol získaných revíziou 1. pozemkovej reformy
podľa z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb. a odovzdania do držby a úžitku štátu a prídelcom. Zároveň
bolo konštatované, že predmetný majetok podliehajúci revízii sa stal majetkom štátom opäť zabraným.
V zápisnici sa uvádza, že bol vyzvaný vlastník majetku , poť. osoba hospodáriaca na odovzdanie celej

vyvlastnenej časti majetku do držby a úžitku štátu s cieľom odovzdať do prídelcom. Došlo k odovzdaniu
nehnuteľností v k.ú. E. o výmere 137.2010 ha a 10/51. čiastok urb. lesa o rozlohe cca 10 ha. Táto
zápisnica bola doručená Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (ďalej len
„Povereníctvo“) dňa 6.10.1948.

Z obsahu zápisnice z 21.3.1949 ( čl. 149 spisu) spísanej ohľadom majetku M.. F. K. a manž. a
P. U. v E. za účasti pracovníkov Povereníctva mal súd preukázané, že sa jednalo o prevzatie
zvyškového poľnohospodárskeho majetku podliehajúceho revízii prvej pozemkovej reformy. V zápisnici
sa konštatuje, že Ministerstvo zemědelstva č. 6455/49-V/P z 26.2.1949 rozhodlo o zábore a
vyvlastnení. Dňom 21.3.1949 prevzali nehnuteľnosti v k.ú. E. o výmere 356306 ha do úžitku Ústredné

riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v zast. Čsl. štátu. Z obsahu vložky A, Výkaz nehnuteľností
poľnohospodárskychk21.3.1949(čl.155)išlokonkrétneokreminéhoonehnuteľnostivk.ú.E.vedenév
PK vložke č. XXX, parc.č.: XXX/X, XXX/X, XXX, XX/X, XX/X. Z Soznamu prídelcov na revíznom majetku
(čl. 252) súd zistil, že sporné nehnuteľnosti v k.ú. E. boli pridelené konkrétnym tretím osobám. Z obsahu
zoznamu a rozhodnutí ONV - odboru vodného hospodárstva ( čl. 260-271 ) súd zistil, že prídelcovia

( ktorým boli pridelené sporné pozemky v k. ú. E. ) sa ich zriekli. Ide o rozhodnutia z 4.1.1965, 11.1.1965.
Rozhodnutím odboru poľnohospodárskej rady ONV z 30.5.1965 boli nehnuteľnosti z k. ú. E. vedené v
PK vložke č. XXX o výmere 22.80.53 ha, pôvodne vo vlastníctve M.. F. K. a spol., odovzdané do trvalej
držby JRD v Koplotovciach. V rozhodnutí bolo konštatované, že pôda zostala vlastníctvom čsl. štátu.
Z obsahu listu MNV v Koplotovciach doručeného Ministerstvu zemědelstva 17.2.1948 (čl. 274) súd zistil,

že v roku 1948 majetok v rozsahu asi 150 ha nachádzajúci sa v obci E. vlastní v jednej časti M.. F. K.,
ktorý to neobhospodaruje a nachádza sa v Anglicku. Druhá časť majetku je v rukách P. U., ktorý tiež na
majetku nepracoval. Ostatok majetku vlastnil B. U., ktorý jediný na majetku pracoval.Z obsahu výmeru Povereníctva č.k. 6465/49-V/P z 26.2.1949 (čl. 161) mal súd preukázané , že po
vykonanom pokračovaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 46/48 Sb. bolo rozhodnuté podľa § 10 ods. 4 cit.
zákona, § 5 ods. 4 vyhl. č. 1008/48 Úr. v. a § 22 ods. 2 z.č. 46/48 Sb., že Čsl. štát z pôdohospod. majetku

M.. F. K. a manž. U. Q.. U. a majetku P. U. v k.ú. E. a K.. S. o výmere 35.6306 ha vykúpil okrem iného
nehn. v PK vložke č. XXX parc. č.: XXX/X v7/10, č. XXX/X v 3, č. XXX v celosti, p. č. XX/X B. XX/X sa
nachádzajúcebudovy.ďalejboloponechanévlastníkompozemkyvk.ú.E.voPKVč.XXXovýmere2ha.
Predmetvýkuputvoriliiprípadneďalšiepoľnohospodárskenehnuteľnosti,pokiaľpresahovaliponechanú
výmeru 2 ha. Medzi osobami uvádzanými vo výmere, ktoré boli o výmere upovedomené bol uvedený i

B. U. v zastúpení M.. F.. K. s manž. a P. U..

Z obsahu konečného prídelového plánu ( čl. 191) ohľadom nehnuteľností v k.ú. A., býv. vlastníkov U.
K. a spol, schváleného 27.8.1952 súd zistil, že parcely vedené v PK vložke č. XXX boli pridelené tretím
osobám: A. M. s manželkou, M. (M.) Z. s manželkou, F. Q. s Manželkou, S. L. s manželkou, S. Z. s
manželkou.

Z obsahu rozhodnutí ONV - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v
Trnave zo dňa 13.3.1967 ( čl. 198 - 209) súd zistil, že vyššie uvádzaní prídelci na majetku nehospodárili
a majetku sa písomne zriekli.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že navrhovateľ býva vo Veľkej Británii, ale jeho otec

M.. F. K. býval do svojej smrti v Slovenskej republike ( uviedol to na pojednávaní dňa 10.1.2013).
Z obsahu úmrtného listu otca navrhovateľa súd ale zistil, že jeho otec zomrel vo veľkej Británii a
nie na Slovensku (čl. 40). Podľa navrhovateľa mal jeho otec pôvodne občianstvo československé a
od októbra 1947 občianstvo Veľkej Británie. Podľa jeho tvrdení otec navrhovateľa sporné pozemky
užíval a navrhovateľ pozemky nadobudol až dedením po svojom otcovi. Otec navrhovateľa bol ako

vlastník sporných pozemkov písaný ešte i v roku 2006. Má za to, že pri revízii pozemkov sa má
postupovaťpodľazákonač.142/1947Sb.,pritomvtomtoprípadenebolovydanérozhodnutiepríslušným
orgánom v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. Zápisy v PK vložkách č. XXX B. XXX nemajú
náležitosti, preto podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k pozemkom z M.. F. K. na
vtedajší Československý štát. Má za to, že k sporným pozemkom sa reštitučný nárok nevzťahuje, lebo

otec navrhovateľa bol zapísaný ako riadny vlastník nehnuteľností. Poukázal na to, že rozhodnutie č.
40.735/48-9/R-12z 17.06.1948 neuvádza konkrétne parcely, preto je účelové, odôvodnenie podliehalo
vtedajšej dobe a bolo nepreskúmateľné. Nezákonnosť rozhodnutia odôvodňuje i od toho, že bolo
vydané neoprávneným orgánom. V odôvodnení nie je dostatočne odôvodnený naliehavý záujem
obce, lebo podľa § 2 ods. 2 zákona č. 142/1947 bolo oprávnené ho vydať jedine Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a nie ministerstvo. K výmeru č. 6465/49-V/P z 26.02.1949
uviedol, že nespravodlivosť vtedajšieho postupu štátneho orgánu vidí v tom, že štát zabránil užívať pôdu
a následne ju zabral. Je toho názoru, že otcovi navrhovateľa bola ponechaná pôda nad rámec v zmysle
§11z.č.215/1919Sb.PoznámkavPKvložkáchozamýšľanomprevodevlastníckehoprávaneznamená
podľa neho, že k prevodu aj prišlo, lebo v rokoch 1948 - 1949 platila ešte zákonná podmienka zapísania

samotného prevodu vlastníctva. Poukázal na rozpor vo výmerách uvádzaných v dokumentoch, lebo v
Súpise parciel v k. ú. E. z 18.03.1948 je celková výmera 81 ha 84a a 84 m2 a v zápisnici z 06.10.1948 je
uvedená 147 ha 20 a a 10 m2. Podľa jeho názoru sa v tomto prípade nedá aplikovať § 28 zák. 329/1920
Sb., lebo pokiaľ v r. 1948 prídelové konanie neprebiehalo, malo byť vlastníctvo prepísané na štát a až
tak mohol štát nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

Zobsahucestovnéhopasuotcanavrhovateľa(čl.210)súdzistil,žetentosanarodil25.10.1934voViedni
a v čase vystavenia pasu býval v Piešťanoch a mal československú štátnu príslušnosť.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci svojho vyjadrenia uvádzal, že na sporných parcelách hospodáril

príbuzný právneho predchodcu navrhovateľa B. U.. Súdu ale nepreukázal, do kedy a na ktorých
parcelách hospodáril, resp. či na parcelách hospodáril ešte v roku 2006. V tomto navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno.
Súd z obsahu zápisnice spísanej Povereníctvom dňa 21.3.1949 ( viac ako 60 rokmi ) ohľadom prevzatia
poľnohospodárskeho majetku v k.ú. E. M.. F. K. zistil len to, že pri spisovaní predmetnej zápisnice bol

prítomný ako splnomocnený B. U., ktorý zápisnicu i podpisoval.

Právny zástupca odporcu v 1. rade žiada zamietnuť návrh z dôvodu, že navrhovateľ nemá naliehavý
záujem na tejto určovacej žalobe a taktiež petit považuje za nevykonateľný, lebo parcely tak ako sú vpetite uvedené v súčasnosti neexistujú. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil tým, že
otec navrhovateľa mal okolo roku 1947 už Britské občianstvo, sám navrhovateľ má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a pochybuje preto i o skutočnej vôli určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam . Je toho názoru,

že navrhovateľ chce týmto návrhom obísť zákon, lebo si nárok neuplatnil reštitučnou žalobou, kde
by aj tak nespĺňal podmienku občianstva a trvalého pobytu. Ďalej k veci uviedol, že pozemkovo
knižné vložky sú verejné listiny, ktoré nemožno preskúmať v občianskom súdnom konaní z dôvodu
existencie predpisov o reštitúcií. Pokiaľ si navrhovateľ neuplatnil vlastnícke právo k pozemkom v rámci
reštitúcie, jeho prípadný nárok zanikol. Poukázal na fakt, že v oboch PK vložkách bolo poznamenané,

že pozemky sú predmetom revízie. Po účinnosti predpisov záborového a náhradového zákona stačilo
k nadobudnutiu vlastníctva štátom jeho faktické prevzatie. Žiadosti zasielané katastrálnemu úradu zo
strany štátu boli už len zosúladením právneho a faktického stavu. Podľa jeho názoru existoval zámer
v zmysle z. č. 142/1947 Sb. prevziať nehnuteľnosti štátom vrátane parciel v k.ú. A. zapísaných na PK
vložke č. XXX. V zmysle § 28 č. 329/1920 treba posudzovať prídelové konanie s konfiškačným konaním
vo vzájomnej súvislosti a potom nebolo nutné zavkladovať vlastnícke právo na štát. Prídelové listiny

boli vydané až v roku 1952, kedy neplatil už intabulačný princíp. Preukázal predloženými listinami, že
nehnuteľnosti boli v rámci prídelového konania a návrhu prídelového plánu pridelené tretím osobám ( A.
M.Í. s manželkou, M. (M.) Z. s manželkou, F. Q. s Manželkou, S. L. s manželkou, S. Z. s manželkou,
všetky prídele z 27.8.1952), t.j. právny predchodca navrhovateľa nebol vlastníkom týchto nehnuteľností
minimálne od roku 1952, kedy sa na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam už nevyžadoval vklad

do pozemkovej knihy. Z listinných dôkazov doložených do spisu súd zistil, že prídelci na pridelenej pôde
nepracovali, vzdali sa jej v prospech čsl. štátu. Rozhodnutiami ONV- odbor vodného hospodárstva a pre
veci poľnohospodárstva a lesníctva v Trnave zo dňa 13.3.1967 došlo k oficiálnemu odňatiu prídelov.
Podľa jeho názoru minimálne od roku 1967 je čsl. štát oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľností,
ktoré minimálne od tejto doby užíva a obhospodaruje v presvedčení, že je oprávneným vlastníkom. Z

opatrnosti uviedol, že nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním, lebo jeho právny
predchodca vstúpil do oprávnenej držby na základe vyššie uvedeného rozhodnutia a o odňatí pôdy z
roku 1967. Záverom súdu predložil „Lesný hospodársky plán lesného hospodárskeho celku Q., polesie:
A. , 1967-1976“ na preukázanie, že v roku 1967 sa parciel uchopil štát, začal ich obhospodarovať.

Odporca v 2. rade má za to, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných v PK vložke č. XXX prešlo
na štát a proces revízie bol dodržaný. Taktiež spochybnil naliehavý právny záujem navrhovateľa na
určovacej žalobe s odkazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 154/2006 z 15.10.2008 ( Tam,
kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami

rokov a nie dnes a nestali sa neistými, naopak prostredníctvom žaloby na určenie vlastníckeho
práva a spochybňovaním aktov, na základe ktorých právo žalobcu zaniklo, nie je určovacia žaloba
nástrojom prevencie, ale v skutočnosti smeruje k narušeniu právnej istoty na strane terajšieho vlastníka.)
Nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený i z dôvodu, že bol vyriešený medzivládnou dohodou
medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a

Severného Írska o vysporiadaní určitých otvorených nárokov a finančných otázok z 29.1.1982 ( čl. 220
spisu), st. 3 metodického návodu z 17.6.1983 (čl. 224 spisu). Podľa jeho presvedčenia štát nadobudol
vlastníctvo k sporným skonfiškovaným nehnuteľnostiam na základe § 6 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb.
už ich samotným prevzatím. Pri prechode vlastníctva žalovaných nehnuteľností na štát boli splnené
všetky náležitosti z. č. 142/1947 Sb a výsledkom revízie prvej pozemkovej reformy v k. ú. E. voči otcovi

navrhovateľa bolo „skutočné faktické prevzatie“ nehnuteľností. Ďalej k veci uviedol, že obdobne ako v k.
ú. A. i v k. ú. E. boli skonfiškované nehnuteľnosti rozparcelované a a odovzdané do užívania prídelcom,
čo mu vyplýva i z zápisnice z 4.10.1948 založenej do súdneho spisu.
Vychádzal z toho, že v zmysle záborového zákona by mal navrhovateľ preukázať, že pôvodnému
vlastníkovi M.. F. K. bola v rámci prídelového konania podľa z. č. 142/1947 Sb. pridelená pôda vo výmere

50 ha a to práve na parcelách, ktoré sú predmetom návrhu. Podľa odporcu v 2. rade k takémuto prídelu
nedošlo. V zmysle výkazu č. XXX o majetku mala otcovi navrhovateľa zostať výmera 50 ha, lebo z tohto
výkazu vyplýva, že výmera pôdy prihlásenej k revízii resp. získanej pre prídelové pokračovanie bola
55.3978 ha (poľnohospodárskej pôdy) a 26,4482 ha ( inej pôdy) a 50 ha pôdy bolo určených preto, aby
zostala vlastníkovi. Tento výkaz č. 330 sa zhoduje so str. 2 súpisu pozemkového majetku podliehajúceho

revízii z 18.3.1948, kde sú medzi poľnohospodársku pôdou uvedené všetky štyri žalované parcely v k.ú.
E.: XXX, XXX/X, XXX,XXX.
Odporca v 2. rade k tvrdeniu navrhovateľa o vydaní rozhodnutí Ministerstvom zemědelstva ČSR z
17.6.1948 ako neoprávneným orgánom uviedol, že § 2 ods. 2 z. č. 142/1947 Sb. nevylučovalo vydaťrozhodnutie i samotným ministerstvom poľnohospodárstva. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti
tretiu pražskú dohodu z 28.6.1946, ktorou boli v povojnovom Československu oklieštené právomoci
slovenských národných orgánov v prospech centrálnej vlády (o úprave výkonnej moci: minister je však

oprávnený vykonávať svoju právomoc na Slovensku tiež priamo orgánmi svojho úradu s vedomím
príslušného povereníka.“) V závere uviedol, že nie je spravodlivé od neho požadovať listiny bývalého
Štátneho pozemkového úradu či ministerstva zemědelstva z roku 1935 s odkazom na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5 Cdo 71/2008.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa PK vložiek malo dôjsť ku
konfiškácii sporných nehnuteľností právneho predchodcu navrhovateľa podľa zákona č. 142/1947 Sb.
Je toho názoru, že neboli dodržané podmienky zákonnej konfiškácie v zmysle z. č. 142/1947 Sb. a preto
ani ku konfiškácii nemalo prísť podľa revízneho zákona. Rozhodnutie totiž nebolo vydané príslušným
orgánom - Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Ani z jedného rozhodnutia mu

nevyplýva, ktorých konkrétnych nehnuteľností sa konfiškácia týkala a či sa právnemu predchodcovi
navrhovateľa ponechala pôda vo výmere 50 ha. V súčasnosti nie je tiež možné overiť, či bola konfiškácia
robená v záujme obecného blaha. Taktiež podľa neho odvolávajúc sa na z. č. 329/1920 Sb. (náhradový
zákon) nebola splnená ďalšia podmienky, a to zápis vlastníckeho práva v prospech štátu. Poukázal na
to, že nebolo zapísané vlastníctvo ani v prospech prídelcov, ktorým mali byť pozemky pridelené a ani

nedošlo k žiadnej zákonnej konfiškácii.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca odporcu v 1. rade poukázal na nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu navrhovateľom a tiež na to, že navrhovateľ nepreukázal, že nedošlo k riadnej
konfiškácii k parcelám. Odporca v 1. rade zotrval na to, že pôda bola pridelená tretím osobám ( orginárny

spôsob nadobudnutia vlastníctva) a od r. 1967 je pôda vo vlastníctve štátu. Alternatívne tvrdil, že pokiaľ
neboli splnené podmienky na konfiškáciu pôdy štátom, tak ju štát nadobudol vydržaním.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 26 veta prvá, druhá zákona č. 329/1920 Sb. ( ďalej len „zákon náhradový“), kde bylo
podle tohto zákona poznamenáno zamýšlené převzetí zabraného majetku státem, provedou na návrh
pozemkového úřadu soudy vklad práva vlastníckeho pro stát Československé republiky s odvoláním na

§ 1 záborového zákona a na toto zákonné ustanovení. Právo nakládati tímto majetkem jménem státu
náleží pozemkovému úřadu v mezích záborového zákona.

Podľa § 28 veta prvá zákona náhradového, rozhodl-li pozemkový úřad již dříve o přídělu, směně neb
zcizení převzatých nemovitostí do vlastnictví osob jiných, není potřebí provést dříve příslušný vklad

práva vlastníckeho pro stát, a soudy převedou na návrh pozemkového úřadu právo vlastnické přímo na
nabyvatele pozemkovým úřadem jim označené.

Podľa § 29 zákona náhradového, dnem vkladu práva vlastníckého přecházejí držení, užitky a nebezpečí,
jakož i veřejnoprávní povinnosti a pŕevzatá břemena ( § 26, odst. 3) stejně jako práva spojená s držením

převzatých nemovitostí na stát nebo nabyvatele ( §28). Od téhož dne počíná povinnost pozemkového
úřadu úrokovati pohledávky vlastníka a věřitelú zapsané ať současně neb později v náhradové knize
jako dluh státu.

Podľa § 31 zákona náhradového, po uplynutí 30 dnú od výkonu poznámky zamýšleného převzetí nelze

se domáhati žalobou uznání práva vlastnického k nemovitostem převzatým ani vúči státu ani vúči
osobám, jimž se dostalo nemovitostí těch přídělem. Nerozhoduje při tom, zda proveden byl ihned po
uplynutí této lhúty vklad práva vlastnického čili nic.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 142/1947 Sb., Provésti revisi pozemkové reformy a vydati rozhodnutí o

jejím výsledku přísluší ministerstvu zemědělství, na Slovensku zásadně prostřednictvím pověřenectva
zemědělství a pozemkové reformy; ministerstvo zemědělství rozhoduje podle usnesení revisní komise
(odstavec 3). Revisní komisi přísluší usnášeti se o návrzích ministerstva zemědělství na revisi podle
ustanovení § 1, odst. 3 a §§ 4 až 6. Není-li usnesení revisní komise v souladu s předpisy tohoto zákona,nebo nedošlo-li k jejímu usnesení ve lhůtě stanovené jednacím řádem, předloží ministr zemědělství věc
vládě a vydá rozhodnutí podle jejího usnesení.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb., Vlastníci nebo spoluvlastníci pozemkového majetku, uvedeného
v § 1, jsou povinni sepsati a ohlásiti svůj majetek. Soupisové povinnosti podléhají osoby fysické bez
rozdílu státního občanství a tuzemské i cizozemské osoby právnické. Jsou-li osoby soupisem povinné
nezvěstné, zdržují se v cizině, nebo je-li jejich majetek pod národní nebo jinou úřední správou, je za
ně soupisem povinen uživatel nebo národní (úřední) správce pozemkového majetku, na který se soupis

vztahuje.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb., Ministerstvo zemědělství převezme zbytkové statky (§1, odst. 1,
písm. d), jsou -li dány předpoklady dále uvedené. Převzetím přecházejí tyto nemovistosti do vlastnictví
státu. Pro převzetí platí přiměřene ustanovení náhradového zákona.

Predmetom sporu je určenie, že do dedičstva po poručiteľovi ( otec navrhovateľa) patria presne
špecifikované nehnuteľnosti.

Navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo ( resp. svojho právneho predchodcu) k sporným
nehnuteľnostiam od zápisu v PK vložkách č. XXX, Č.. XXX, v ktorých bol jeho otec M.. F. K. vedený ako
vlastník až do roku 2006. Podľa neho neboli nehnuteľnosti konfiškované. Navrhovateľ žaluje odporcu v
1. rade, lebo v súčasnosti je vedený ako vlastník sporných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A..
Odporcu v 2. rade žaluje z dôvodu, že tento je v súčasnosti vedený ako vlastník sporných nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k. ú. E.. V oboch prípadoch ide o nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol v minulosti
M.. F. K..

Nakoľko podľa odporcov nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem na tomto návrhu, súd sa ako s
predbežnou otázkou vysporiadal najprv s touto skutočnosťou. Súd vo všeobecnosti vychádzal z toho,

že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny

záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov ( rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 z 6.12.2012). Súd vychádzal z toho, že procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho

vzťahu alebo práva, zaťažuje navrhovateľa. Pokiaľ chce teda navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je
a na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši. Navrhovateľ naliehavý
právny záujem odôvodnil tým, že ešte v roku 2006 bol jeho otec uvádzaný ako vlastník sporných
parciel a taktiež tým, že sporné nehnuteľnosti neboli zákone jeho otcovi skonfiškované. Pri posudzovaní
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva súd vychádzal zo všetkých skutočností, ktoré v
priebehu dokazovania zistil. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa M.. F. K. býval v

minulosti v býv. Československu, mal československé štátne občianstvo, ale od roku cca 1947 mal už
britské občianstvo. V roku 1948 už býval a pracoval v Veľkej Británii, kde pracoval ako lekár. V tomto
období bol v býv. Československu evidovaný ako vlastník nehnuteľností v k. ú. E. evidované v PK vložke
č.XXX:p.č.XXX,XXX/X,XXX,XXXavk.ú. A.evidovanévPKvložkeč.XXX:p.č.XXX,XXX,XXX,XXX.
Navrhovateľ, tiež britský občan, býva vo Veľkej Británii a nehnuteľnosti evidované vo vlastníctve jeho

otca nikdy neobhospodaroval. Navrhovateľ bol k 26.7.2010 ešte ako vlastník nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX,XXX. Na PK vložke č. XXX je ako posledný zápis vlastníctva otca navrhovateľa uvádzaný
10.2.1947 a následne je pod B 23 jednoznačne uvedené, že Povereníctvo zamýšľa tento majetok
prevziať a je predmetom revízie podľa z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb. Na PK vložke č. XXXje vlastníctvo otca navrhovateľa uvádzané pod B.1 pri dátume 5.1.1939 a ako posledné pod B.12 je
uvedená poznámka Povereníctva, že zamýšľa majetok prevziať a že majetok je predmetom revízie
podľa z. č. 142/47 Sb. v znení z. č. 44/48 Sb. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ je jediným

dedičom po svojom otcovi. Súd mal preukázané, že v minulosti došlo ku konfiškácii nehnuteľností otca
navrhovateľa, následne boli pridelené pozemky konkrétnym osobám, ktoré sa neskôr vzdali pozemkov
a cca od sedemdesiatych rokov sporné pozemky reálne má v držbe , užíva a obhospodaruje štát. Čiže
právne vzťahy navrhovateľa ( resp. jeho právneho predchodcu) k sporným nehnuteľnostiam boli s istými
následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov ( je to už viac ako 60 rokov ak vychádzame z

poznámky na PK vložkách v roku 1948) a nie dnes a nestali sa neistými, tak naopak prostredníctvom
žaloby na určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov, na základe ktorých právo navrhovateľa
zaniklo, nie je určovacia žaloba nástrojom prevencie, ale v skutočnosti smeruje k narušeniu právnej
istoty na strane terajších vlastníkov, odporcov v 1. a 2. rade (rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 154/2006
z 15.10.2008). Na základe tohto si súd i ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v existencii
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a bol to prvý dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol.

Vzhľadom na charakter sporu sa súd i napriek tomu vyporiadal s ďalšími pre toto konanie podstatnými
skutočnosťami. Z hľadiska historického sa proces pozemkových reforiem členil do niekoľkých etáp
realizovaných konkrétnymi zákonmi. Prvá pozemková reforma začala v roku 1919 zákonom č. 215/1919
Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (záborový zákon). Pokračovaním prvej pozemkovej
reformy je tzv. revízia prvej pozemkovej reformy upravená z. č. 142/1947 Sb o revisi první pozemkové

reformy. obmedzoval rozsah statkárskeho vlastníctva na 150 ha pôdy a 250 ha všetkej pôdy bez
výnimiek. Pôda sa mala prideliť bezzemkom a maloroľníkom. Čiže vychádzalo sa zo záborového zákona
a náhradového zákona ( z. č. 329/1920 Sb.). Druhou etapou bola revízia prvej pozemkovej reformy
vykonaná v rokoch 1946-1948, ktorá sa začala realizovať po platnosti z. č. 142/1947 Sb.

Súd sa ďalej vyporiadal s ďalšou otázkou, a to či sporné nehnuteľnosti (zapísané v PK vložkách č.
XXX a č. XXX, ktorých prechod do vlastníctva štátu upravoval zákon č. 142/1947 Sb.), mohli prejsť
do vlastníctva štátu zo zákona v období platnosti intabulačnej zásady i bez zápisu do pozemkovej
knihy alebo či bol nevyhnutný vklad vlastníckeho práva. Odporca v 1. rade totiž okrem iného ( t.j.
ako alternatívny titul nadobudnutia vlastníctva uvádzali vydržanie) odôvodňoval prechod vlastníctva

k nehnuteľnostiam na štát prevzatím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 142/1947 Zb. bez potreby vkladu
vlastníckeho práva.

Súd vychádzal z obsahu právnych predpisov týkajúcich sa revízie prvej pozemkovej reformy v celom jej
systéme ( predovšetkým zo z. č. 142/1947 Sb., náhradového zákona a záborového zákona, zákona č.

90/1947 Sb. o vykonaní knihovného poriadku strán konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave
niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok). Na základe ustanovení zákona
č. 142/1947 Sb. sa tak na konanie o prevzatí nehnuteľností, ktoré sa stali opäť zabranými, vzťahovali
primerane predpisy záborového zákona a na prevzatie primerane ustanovenia náhradového zákona.

Odporcovia v 1. a 2. rade preukázali predloženými listinami, že bol dodržaný postup pri revízii pozemkov
v k.ú. E. zapísané v PK vložke č. XXX a v k.ú. A. zapísané na PK vložke č. XXX v zmysle zákona
č. 142/1947 Sb. Navrhovateľ namietal, že pri revízii pozemkov nebolo vydané rozhodnutie príslušným
orgánom v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb., Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej
reformy ( ďalej „Povereníctvo“). Z obsahu predmetného rozhodnutia ( v spise je na čl. 163) súd zistil,

že rozhodnutie o výsledku revízie z 17.6.1948 vydalo Ministerstvo zemědelstva na základe uznesenia
revíznej komisie z 17.6.1948. Vychádzajúc z ustanovenia §2 ods. 2 veta prvá z. č. 142/1947 Sb. za
bodkočiarkou má súd za to, že rozhodnutie bolo vydané Ministerstvom zemědelstva ako oprávneným
orgánom. Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, lebo z znenia citovaného paragrafu mu vyplýva,
že rozhodnutie o výsledku revízie vydáva (prísluší) ministerstvu zemědelství, na Slovensku zásadne

prostredníctvom Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy a ministerstvo zemědelství
rozhoduje podľa uznesenia reviznej komisie. Z obsahu listinných dôkazov založených v spise mal súd
ďalej preukázané, že úkony smerujúce k revízii boli robené práve prostredníctvom tohto Povereníctva.
Z obsahu výkazu č. XXX ( čl. 187 spisu) z roku 1948 súdu vyplýva, že M.. K. sa ponechalo 50 ha a
bolo zahájené prídelové pokračovanie.

Súd mal ďalej preukázané, že poznámka „že tieto nehnuteľnosti zamýšľa prevziať Povereníctvo
pôdohospod. a pozem. ref. a že tento majetok je predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb. v
znení zák. č. 44/1948 Sb.“ bola zapísaná na PK vložku č. XXX dňa 28.06.1948 ( pod B 23) a na PK
vložku č. XXX dňa 28.6.1948. Čiže k tomuto dňu bola na oboch PK vložkách vykonaná poznámkazamýšľaného prevzatia. Zápis bol zrealizovaný na základe pozemkovoknižnej žiadosti Povereníctva
z 25.6.1948 (čl. 243) doručenej Okresnému súdu v Hlohovci. Ako posledný vlastník nehnuteľností
na týchto vložkách bol vedený právny predchodca navrhovateľa, M.. F. K.. Poznámka zamýšľaného

prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľností. Navrhovateľ nepreukázal súdu,
že by jeho právny predchodca ako pôvodný vlastník nehnuteľností po zapísaní poznámky uplatnil svoje
právo podľa §3 zákona náhradového, preto súd vychádzajúc z § 31 zákona náhradového dospel k
záveru, že po uplynutí 30 dní od výkonu poznámky zamýšľaného prevzatia sa už nemožno domáhať
žalobouuznaniavlastníckehoprávakprevzatýmnehnuteľnostiamanivočištátuanivočiosobám,ktorým

boli nehnuteľnosti pridelené. Toto je ďalší dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol. Záborový zákon v
§ 5 uvádzal, že zabraním nadobudla Československá republika právo zabraný majetok preberať a
prideľovať. Povereníctvo rozhodnutím z 13.7.1948 zahájilo prídelové pokračovanie podľa z. č. 142/1947
Sb.v znení z. č. 44/1948 Sb. na pozemkovom majetku podrobenom revízii M.. F. K., ktorý je v k.ú. E.,
A., K.. S.. Odporcovia listinnými dôkazmi (výkaz čl. XXX na čl. 187) súdu preukázali, že pred skutočným
prevzatím bola daná v zmysle §12 a nasl. náhradového zákona dňa 1.10.1948 výpoveď osobám, ktoré

hospodárili na pozemkoch v k.ú. E. a k. ú. A. vedené vo vlastníctve M.. F. K.. Súd mal preukázané,
že Československá republika majetok M.. F. K. prevzala (nehnuteľnosti v k.ú. E. B. A.) a zároveň ich
odovzdal prídelcom.

Súd mal ďalej z doložených listinných dôkazov preukázané, že v rámci prídelového konania boli na

základe konečného prídelového plánu z 27.8.1952 pridelené nehnuteľnosti v k.ú. A. prídelcom: A. M.
s manželkou, M. (M.) Z. s manželkou, F. Q. s Manželkou, S.X. L. s manželkou, S. Z. s manželkou.
Z obsahu Soznamu prídelcov na revíznom majetku v k.ú. E. ( býv. vlastník M.. F. K. a spol.) súd
zistil, že tieto pozemky v PK vložke č. XXX boli odovzdané 39 prídelcom. Prídelci boli povinní osobne
hospodáriť na tomto majetku, ale keďže bolo zistené hospodárenie socialistickým sektorom, vyššie

uvedení prídelci sa prideleného majetku zriekli a ostali pozemky vo vlastníctve štátu na základe
rozhodnutí Okresného národného výboru - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva
a lesníctva v Trnave. Prídelci boli povinní osobne hospodáriť na tomto majetku, ale keďže bolo zistené
hospodárenie socialistickým sektorom, vyššie uvedení prídelci sa prideleného majetku zriekli a na
ostali vo vlastníctve Československého štátu základe rozhodnutí Okresného národného výboru - odbor

vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v Trnave zo 13.12.1967 pozemky v k.
ú. A. a pozemky v k. ú. E. na základe rozhodnutí tohto orgánu zo dňa 4.1.1965,11.1.1965. Z týchto zistení
mal súd preukázané, že štát po prevzatí nehnuteľností ich pridelil tretím osobám a preto nebolo potrebné
v zmysle § 26 zákona náhradového podať návrh na vklad vlastníckeho práva na československý štát,
postupovalo sa podľa § 28 zákona náhradového.

Súd sa ďalej vyporiadal s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb., na ktorý sa v rámci obrany
odvolával odporca v 1. rade.
Súd výkladom § 6 ods. 1 veta prvá, druhá zákona č. 142/1947 Sb. dospel k záveru, že vlastníctvo
zabraného pozemkového majetku sa v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový vlastník zabranú

pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Podstatným je držba faktická a nie až držba
knihová. I napriek tomu, že v rokoch 1947 - 1948 platil ešte intabulačný princíp, práve ustálením
slovného spojenia v citovanom ustanovení („prevzatím prechádzajú nehnuteľnosti do vlastníctva štátu“)
sa zaviedlo zákonné nadobudnutie vlastníctva, ak nehnuteľnosť preberá štát. Takýto vklad súd aplikoval
i na tento konkrétny prejednávaný prípad a sporné nehnuteľnosti uvádzané v návrhu. Vyhotovenie

vkladových listín a zápis do pozemkovej knihy ( či do príslušnej Správy katastra) boli už len vykonaním
knihovného poriadku. Vykonanie knihovného poriadku bol proces, ktorým bol už len následne uvedený
stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri do súladu so skutočným právnym stavom.
Pokiaľ sa štát alebo orgán, ktorý v mene štátu zabranú pôdu prevzal do vlastníctva, nepostaral o
vykonanie knihovného poriadku v pozemkovej knihe alebo o zápis vlastníckeho práva štátu ihneď,

respektíve vôbec, bol tak, resp. je zapísaný ako vlastník stále ten subjekt, ktorý vlastnil zabraný majetok
pred jeho prechodom na štát. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam,
kde bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia ale neznamená, že štát sa
vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je tu okolnosť, že štát nehnuteľnosti fakticky
prevzal, čo bol i v rámci tohto konania dokazovaním preukázané. Súd pri vykladaní obsahu § 6 ods.

1 zákona č. 142/1947 Sb. vychádzal podporne z § 32 ods. 2 doplneného do zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku s účinnosťou od 1.
júla 1993 v Českej republike. Týmto ustanovením sa v Českej republike odstránili výkladové rozpory
a bolo ustálené, že za okamih prechodu na štát alebo inú právnickú osobu postupom podľa zákona č.142/1947 Zb. sa považuje deň faktického prevzatia nehnuteľnosti štátom alebo inou právnickou osobou.
Súd vychádzal z toho, že súčasná Slovenská republika a Česká republika existovali v minulosti ako
Československá republika a za existencie tejto republiky vstúpil do platnosti a účinnosti i zákon č.

229/1191 Zb. aplikovateľný na pozemky v oboch krajinách. A keďže bol v ČR doplnený do zákona
č. 142/1947 Sb. §32 ods. 2, je toto ustanovenie použiteľné i na pomery na Slovensku. Na podporu
svojich záverov sa súd odvoláva i na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 180/2009 riešiaci obdobný problém
( ohľadom výkladu § 6 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb), ktorý bol síce zrušený nálezom ÚS SR sp. zn.
IV. ÚS 294/2012, ale nález sa konkrétne nezaoberal výkladom tohto §6 ods. 1 resp. nezaujal k nemu

iný názor.
Na základe vykonaného dokazovania, skúmania všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
zaujatia stanoviska k ustanoveniam zákona náhradového a z. č. 142/1947 Sb. ( hlavne § 6 ods.1) súd
dospel k záveru, že k prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát za platnosti intabulačného princípu
došlo už faktickým prevzatím sporných nehnuteľností bez skutočného zápisu vkladu vlastníckeho práva.
Toto je posledným dôvodom, pre ktorý súd považuje návrh za nedôvodný a preto ho i zamietol celom

rozsahu.
Keďže si súd ustálil vlastníctvo odporcov k pozemkom uvádzaným v návrhu už s odkazom na § 6
ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb., nezaoberal sa už tým, či je dôvodné tvrdenie odporcov o nadobudnutí
vlastníctva k sporným pozemkom titulom vydržania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Právny zástupca odporcu v 1. rade si uplatnil v rámci trov právneho zastúpenia odmenu za jeden úkon
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z účtovnej hodnoty veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor. Hodnotu nehnuteľností vo výške 25.947,89 eur preukázal potvrdením Lesov

SR, š.p., odštepný závod Smolenice a za jeden úkon právnej služby si vyčíslil odmenu vo výške 419,94
eur.
Súd má za to, že predmetom sporu je „určenie“ vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a preto je potrebné
počítať odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle §11 ods. 1 písm. a) cit vyhlášky, lebo nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. V tomto konkrétnom prípade ide o hodnotu práva, ktorým

je vlastnícke právo, bližšie určenie vlastníckeho práva bez ohľadu toho, čo je predmetom vlastníckeho
práva. Súd pri tomto myšlienkovom postupe vychádzal analogicky z poznámky k položke 1 sadzobníka
súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu o súdnych poplatkov. Čiže keďže sa vyberá súdny poplatok
za návrh na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je ( v tomto prípade
určenie vlastníckeho práva) podľa písmena b) položky 1sadzobníka súdnych poplatkov, treba v takejto

sporovej veci počítať odmenu za 1 úkon právnej služby v zmysle §11 ods. 1 písm. a) cit vyhlášky. Jedna
trinástina výpočtového základu ako základná sadzba tarifnej odmeny bola v roku 2012 vo výške 58,69
eur, v roku 2013 v sume 60,07 eur a z týchto súm súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal.
Právny zástupca odporcu v 1. rade preukázal ním uplatnené hotové výdavky 57,75 eur ( kópie listín zo
spisu 3,75 eur + kolkové známky za listiny z archívu 54 eur). Správne si uplatnil náhradu za stratu času

715,98 eur, náhradu cestovného 431,96 eur a režijný paušál (v r.2012:7,63 eur, v r. 2013:7,81 eur), ktoré
súd nižšie presne špecifikuje.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2. 098

eur (nie v ním vyčíslenej sume 6.851,55 eur).
Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto položiek: 1/ odmena za úkony právnej služby
v r. 2012: 2 x 58,69 eur ( prevzatie a príprava právneho zastúpenia AK Dostál, účasť na pojednávaní
27.3.2012); v r. 2013: 9 x 60,07 eur ( účasť na pojednávaní 10.1.2013 ( AK Dostál), prevzatie a príprava
zastúpenia (AK MAJLING&NINČÁK,s.ro.), účasť na pojednávaní 21.5.2013, 5.9.2013, 29.10.2013,

5.12.2013, návšteva štátneho archívu v Trnave, písomné vyjadrenie k veci 2.9.2013 a doplnenie
dokazovania, nahliadnutie do súdneho spisu 20.8.2013), 2/ reálny paušál v r. 2012: 2 x 7,63 eur a v r.
2013: 9 x 7,81 eur; 3/ 20% DPH zo súčtu súm uvádzaných v bode 1/,2/, t.j. 20% z 743,56 eur; 4/ hotové
výdavky za kolkové známky na listiny z archívu 54 eur +kópie listín z súdneho spisu 3,75 eur; 5/ náhradacestovného v celkovej sume 431,96 eur pri použití vozidla na trase Senica- Piešťany - Senica / 98 km/
pri zastupovaní v začiatku AK Dostál a na trase Bratislava - Piešťany a späť /176 km/ druhou advok.
kanceláriou, na trase Bratislava - Trnava a späť /112 km/ pri návšteve štátneho archívu pozostávajúca

z: a) cesta na pojednávanie 27.3.2012 pri trase Senica -Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu
1,315 eur v sume 36,83 eur vrátane 20%DPH; b) cesta na pojednávanie 10.1.2013 pri trase Senica -
Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu 1,255 eur v sume 36,13 eur vrátane 20%DPH; c) cesta
na pojednávanie 21.5.2013 pri trase Bratislava -Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu 1,2325
eur v sume 64,42 eur vrátane 20%DPH; d) cesta do archívu do Trnavy dňa 5.6.2013pri trase Bratislava

-Trnava a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu 1,2333 eur v sume 41 eur vrátane 20%DPH; e) cesta na
súd za účelom nahliadnutia do spisu 20.8.2013 pri trase Bratislava -Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l,
cene benzínu 1,245 eur v sume 62,76 eur vrátane 20%DPH; f) cesta na pojednávanie 5.9.2013 pri trase
Bratislava -Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu 1,1692 eur v sume 63,10 eur vrátane 20%DPH;
g) cesta na pojednávanie 29.10.2013 pri trase Bratislava -Piešťany a späť, spotrebe 9,9 l, cene benzínu
1,2092 eur v sume 63,94 eur vrátane 20%DPH; h) cesta na pojednávanie 05.12.2013 pri trase Bratislava

-Piešťanyaspäť,spotrebe9,9l,cenebenzínu1,2017eurvsume63,78eurvrátane20%DPH;6/náhrada
za stratu času v celkovej sume 715,98 eur vrátane 20% DPH pozostáva z: a) účasť na pojednávanie
27.3.2012 : 6 polhodín x 12,71 eur = 91,51 eur vrátane 20% DPH; b) účasť na pojednávanie 10.1.2013 :
6 polhodín x 13,01 eur = 93,67 eur vrátane 20% DPH; c) účasť na pojednávanie 21.5.2013 : 6 polhodín x
13,01 eur = 93,67 eur vrátane 20% DPH; d) cesta do archívu 5.6.2013 : 4 polhodiny x 13,01 eur = 62,45

eur vrátane 20% DPH; e) cesta na súd pre nahliadnutie do spisu 20.8.2013 : 6 polhodín x 13,01 eur =
93,67 eur vrátane 20% DPH; f) účasť na pojednávanie 5.9.2013 : 6 polhodín x 13,01 eur = 93,67 eur
vrátane 20% DPH; g) účasť na pojednávanie 29.10.2013 : 6 polhodín x 13,01 eur = 93,67 eur vrátane
20% DPH; h) účasť na pojednávanie 5.12.2013: 6 polhodín x 13,01 eur = 93,67 eur vrátane 20% DPH.
Súčtom súm z bodov 1/ až 6/ dostal súd sumu 2.097,962 eur, ktorú zaokrúhlil na 2.098 eur a v takejto

výške ju priznal odporcovi v 1. rade.

Súd úspešnému odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.