Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229640
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111229640.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 834 proti odporkyni
T. W., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX bytom X., X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5,
zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Važecká 16, o
zaplatenie 3 104,23 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania,
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 463,90 €, k rukám JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia sumy 3 104,23 € spolu so 7 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 880,09 € od 11.03.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania

titulomzmluvyoúverezodňa12.05.2004,uzavretejmedziprávnympredchodcomnavrhovateľa,bankou
- Všeobecná úverová banka, a.s. a odporkyňou, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 bola pohľadávka banky voči odporkyni postúpená
na postupníka- navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 3 104,23 €, ktorá spočívala v istine 1 880,09 €, riadnom úroku 1 206,99 €,
vyčíslenom úroku z omeškania 3,31 € a ostatnom príslušenstve a poplatkoch 13,84 €. Odporkyňa po
postúpení pohľadávky neuhradila navrhovateľovi žiadnu sumu.

Súd výzvou zo dňa 29.11.2011 vyzval navrhovateľa v súlade s § 172 ods. 7 O.s.p., aby v lehote 10
dní špecifikoval poplatky 13,84 € alebo oznámil, či na návrhu v tejto časti trvá alebo ho berie späť.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 19.01.2012 uviedol, že na podanom návrhu trvá.

Dňa 24.01.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý dňa 03.04.2012 doručil súdu vyjadrenie k
žalobnému návrhu, v ktorom uviedol, že vznáša námietku ku premlčania celej uplatnenej pohľadávky.

Zdôraznil, že v konaní je zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník
a tieto robí v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Vzhľadom k uvedenému sa vo
vyjadrení nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami.Dňa 07.05.2012 bolo na súd doručené podanie navrhovateľa, v ktorom namietal oprávnenie vedľajšieho
účastníka vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný ale o úkon podľa hmotného
práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, jeho právnym nástupca

a prípadne ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený iba na procesné úkony. Zároveň doložil
zmluvu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 470945, uzavretú dňa 13.06.2009 medzi
odporkyňou a navrhovateľom.

Vedľajší účastník na strane odporkyne dňa 11.10.2013 súdu doručil stanovisko, v ktorom opakovane

zdôraznil, že je oprávnený vo veci vzniesť námietku premlčania. Mal za to, že na dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 nemožno prihliadať. Poukázal na to, že v
dohode je ako dôvod uznania uvedená zmluva č. 00763601100504 uzatvorená odporkyňou s pôvodným
veriteľom, ktorý však dôvodne odstúpil, čím došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc. Okrem toho, ide
o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pred dlžníka, ktorý nemal žiadnym spôsobom možno ovplyvniť
jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznanie záväzku, prípadne pristúpenie

k záväzku a dvojstranné právne úkony - dohodu o splátkach záväzku a dohodu o rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na formulárový charakter možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle
dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna
náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté
do dohody o splátkach, pričom malo byť súčasťou uznania záväzku. Rozhodcovská doložka obsiahnutá

v bode 4 dohody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzatvorenie takejto dohody je podľa jeho
názoru v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Taktiež ju možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože iniciatíva k uzavretiu takejto dohody
nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ chcel splatiť dlh, ale musel podpísať celý formulár, pričom

netušil význam toho, čo podpisuje. Mal za to, že dohoda je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť,
rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Z tohto
dôvodu trval na vznesenej námietke premlčania a žiadal aby súd návrh zamietol. Zároveň si uplatnil
trovy konania 463,90 €.

Navrhovateľ súdu dňa 07.11.2013 doručil mailom vyjadrenie, v ktorom namietal, že dohoda o uznaní
dlhu spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda
má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval v čase uznania. Zároveň odporkyňa v
článku 3 dohody potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. Namietal, že na

to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie
práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka totiž nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Ak by aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela
o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá

veta Občianskeho zákonníka, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia
novej, 10- ročnej premlčacej doby v takom prípade nastupuje. Z tohto dôvodu sa odporca nemôže
brániť námietkou premlčania, ktorý právny názor zastáva aj Najvyšší súd ČR v rozsudkoch sp.zn. 3Cz
6/68, 33Cdo/155/2007, 33 Odo 934/2005, 33 Odo 1039/2004, 33 Odo 133/2005. Zastáva názor, že
tvrdenie vedľajšieho účastníka, že dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá predlžuje

premlčaciu dobu na 10 rokov, je nesprávne, pretože dohoda neobsahuje ustanovenie, na základe,
ktorého sa strany dohodli na predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Obsahom dohody je uznanie
dlhu zo strany odporcu, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona,
je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou
a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Funkciou premlčania je

uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto možno predpokladať, že
už zanikli. Veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované a dlžníkovi zostáva povinnosť plniť
svoj záväzok. V nadväznosti na uvedené nie je nelogické a ani vylúčené, že odporkyňa, vedomá si
svojho existujúceho záväzku, ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť, ale
vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa rozhodne uzavrieť s veriteľom dohodu, ktorá mu umožní uhradiť

existujúci záväzok postupne v splátkach. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie, jej obsah nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť,
odporkyňa dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, mala možnosť ju v pokoji prečítať a vysloviť s
ňou svoj súhlas podpisom alebo ju odmietnuť a nepodpísať. V danom prípade ide iba o subjektívnudomnienku vedľajšieho účastníka. Predmetná dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ale
ideozmenuvobsahuzáväzkudohodouzmluvnýchstrán.Zdôraznil,ženavrhovateľakopostupníknemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, a preto sa na dohodu nevzťahujú ustanovenia o

neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ ide o tvrdenia vedľajšieho účastníka,
že dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve pracovníka, ide jeho o nepreukázané
tvrdenia. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 15.03.2012 vo veci C-453/10, z ktorého citoval. Mal
zato, že účelom postupu vedľajšieho účastníka je za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, aby mu
mohli byť priznané trovy konania.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p. vykonal v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Navrhovateľ a vedľajší účastník svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali, aby súd rozhodol v ich
neprítomnosti,odporkyňaneúčasťneospravedlnilaanepožiadalaoodročeniepojednávaniazdôležitých
dôvodov. Súd sa oboznámil so zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 12.05.2004, žiadosťou o

flexipôžičku, odstúpením od zmluvy zo dňa 07.02.2005, výpisom z úverového účtu, Všeobecnými
podmienkami VÚB, a. s. , výpisom z účtovných kníh VÚB, a. s., zmluvou o postúpení pohľadávok
vrátane prílohy, pokusom o zmier, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, jeho
písomnými vyjadreniami zo dňa 03.04.2012 a 11.10.2013, písomnými vyjadreniami navrhovateľa
zo dňa 23.02.2012, 01.05.2012, 07.11.2013 a špecifikáciou zo dňa 08.11.2013, dohodou o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa , ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 12.05.2004 bola medzi bankou - Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len "banka") ako veriteľom
a odporkyňou ako dlžníčkou na základe žiadosti o flexi pôžičku zo dňa 10.05.2004, uzavretá zmluva o

poskytnutí flexipôžičky č. 000763601100504. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni úver
podľa § 492 a nasl. Obch.zák. vo výške 2 489,54 €/ 75 000,-- Sk, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala
splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 63,08 €/ 1 900,43 Sk počnúc dňom 12.06.2004. Posledná
splátka bola stanovená na 12.05.2009. RPMN predstavovala 9,33 %, celkové náklady dlžníka sumu 3
889,52 € / 117 175,80 Sk, z toho 2 489,54 €/ 75 000,- Sk istina a 1 399,98 €/ 42 175,80 Sk úroky s

poplatkami.

Odstúpením od zmluvy zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.
000763601100504 zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu o predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia listu. Dlžná suma ku dňu 07.02.2005

predstavovala 2 693,50 €/ 81 144,59 Sk. Navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy nepripojil doručenku ani
iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo doručenie zásielky odporkyni alebo to, že bola daná jeho
právnym predchodcom na poštovú prepravu.

Z výpisu z účtovných kníh VÚB, a.s. zo dňa 08.12.2006 bolo zistené, že odporkyňa nehradila riadne a

včas splátky poskytnutého úveru, pričom k tomuto dňu predstavovala pohľadávka sumu spolu 3 104,24
€/ 93 518,36 Sk.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 bola pohľadávka voči odporkyni
postúpená postupcom- Všeobecná úverová banka, a.s., na postupníka- navrhovateľa. Ku dňu

postúpenia pohľadávky podľa výpisu z bankových kníh predstavoval dlh odporkyne sumu 3 104,24 €/
93 518,36 Sk, z toho istina 1 880,09 €/ 56 639,66 Sk.

Podľa špecifikácie, doručenej súdu navrhovateľom dňa 08.11.2013, predstavuje istina dlhu sumu 1
880,09 €. Odporkyni bol poskytnutý úver 2 489,54 €, z ktorého uhradila spolu sumu 609,45 € a zostáva

uhradiť 1 880,09 €. Úrok 1 206,99 € je vypočítaný pri sadzbe 17,90% ročne a úrok z omeškania 3,31 €
je vypočítaný na dennom základe z výšky neuhradenej splátky vo výške 5 % ročne nad rámec úrokovej
sadzby. Poplatky vo výške 13,84 € predstavujú poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za vedenie
úverového účtu, poplatok za poistenie, poplatok za upomienku v celkovej výške 140,72 €, z ktorej sumy
odporkyňa uhradila poplatky vo výške 126,88 €.

Odporkyňa po postúpení pohľadávky navrhovateľovi neuhradila žiadnu sumu.Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 vyplýva, že odporkyňa
uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy s
pôvodným veriteľom- VÚB, a.s., č. zmluvy 000763601100504, ktorý dlh pozostáva z istiny 1 880,09

€, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie. V čl. 3 dohody odporkyňa
prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov , účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu
12.05.2004.

Podľa § 497 Obch.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a)
je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva

najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1,2 cit.zák. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má
uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Typovázmluvanesmieobsahovaťa)neprimeranépodmienky,ktorénaškoduspotrebiteľa

zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky,
ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej
služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou,
aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. p/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 obchodnou praktikou konanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy
a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. r/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti

spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 2 písm. u/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 odbornou starostlivosťou úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 nekalé obchodné praktiky sú

zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 obchodná praktika sa považujeza nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná

praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1,2 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ cit.zák. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 39 Obč.zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Obč.zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§110ods.1Obč.zák.akboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutímsúdualeboinéhoorgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Obč.zák ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd
za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom)
vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch.zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa

ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni
povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej
stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch.zák.. Odporkyňa
akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet
zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou

zaviazala.

Súd ďalej zmluvu o poskytnutí flexipôžičky vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o
poskytnutí flexipôžičky bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s., pre poskytovanie spotrebných
úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré odporkyňa ovplyvniť
nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že

právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby
pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho
zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007

Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ
zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú
osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi
právnympredchodcomnavrhovateľaaodporkyňoubolsícetzv.absolútnymobchodom,čovšakvzmysle

uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia
spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia
zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007
Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa
§ 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008.

Nakoľko vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné
vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou. S poukazom na vyššie uvedené, súd na spotrebiteľský
právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč.zák.
o premlčaní, ktoré sú v danej veci pre odporkyňu- spotrebiteľa nepochybne výhodnejšie. Námietka

premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane odporkyne je pritom úkonom, ktorý menovaný
vykonal v prospech odporkyne, a preto súd na tento úkon prihliadal.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť vo veci námietku premlčania,
súd jeho sa s jeho právnym názorom nestotožnil. Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní

vzniesť námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008,
podľa ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou
dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí
práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany
proti návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93

ods.3O.s.p.ivedľajšíúčastník,ktorývkonanívystupujenajehostrane;natom,žeideoprocesnéprávo,
nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce
z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky
uplatniťvkonanínemožnozamieňaťstým,čimajúpôvodvhmotnomalebovprocesnompráve.Rovnaký
názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2313/2004.

Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že
žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. Podľa listu banky zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila od zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky č. 000763601100504 zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu o predčasnésplatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia listu. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, kedy bola predmetná listová zásielka doručená odporkyni, ani to , kedy ju jeho
právny predchodca dal na poštovú prepravu (čl. VIII. Ods. 1 Všeobecných podmienok VÚB, a. s.), a

preto súd vychádzal z predpokladu, že na poštovú prepravu ju mohol dať najbližší nasledujúci pracovný
deň, t.j. dňa 08.02.2005. Od tohto dňa v zmysle čl. VIII. Ods. 1 Všeobecných podmienok VÚB, a. s.
plynula odporkyni 15-dňová lehota na plnenie celého dlhu, ktorá uplynula dňom 23.02.2005. Právny
predchodca navrhovateľa mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa 24.02.2005. Navrhovateľ však
uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 25.11.2011, teda takmer tri roky po uplynutí všeobecnej trojročnej

premlčacej doby ( od 24.02.2005 do 24.02.2008). Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke
vedľajšieho účastníka - priznať ( § 100 ods. 1 Obč.zák. ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani listina - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009, predložená v konaní navrhovateľom.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky podpisom dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú
praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto právneho inštitútu, a to nedostatok odbornej

starostlivosti na strane navrhovateľa- dodávateľa i potenciálne riziko, že toto správanie naruší správanie
odporkyne- spotrebiteľa.

Navrhovateľ v konaní uviedol a súd sa s jeho tvrdením stotožnil , že dohoda zo dňa 13.06.2009
nepredstavuje inštitút uznania dlhu podľa § 558 Obč.zák., ale uznania práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák.

Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák. predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý musí
spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre právne úkony (§34 a nasl. Obč.zák.);
musímaťpísomnúformuaplatiapreňpožiadavkyurčitostiazrozumiteľnosti(§37ods.1Obč.zák.)akoaj
to, že ho môže urobiť len osoba, ktorá má na taký úkon spôsobilosť (§ 38 Obč.zák.). Ak má mať uznanie
právaprávneúčinky,musíbyťvsúladesust.§110ods.1Obč.zák.zhľadiskaformálnychajmateriálnych

náležitostí. V písomnom uznaní práva treba uviesť tak dôvod, ako aj výšku práva; a na jeho platnosť
sa vyžaduje, aby dlžník uznal právo, ktoré je akýmkoľvek spôsobom identifikovateľné. K uznaniu práva
musí dôjsť čo do dôvodu i výšky bezpodmienečne, pričom na uznanie premlčaného práva sa vyžaduje,
aby dlžník v uznaní výslovne prejavil svoju vôľu zaplatiť takýto dlh. Na uznanie premlčaného práva s
účinkami podľa § 110 ods. 1 Obč.zák. nie je potrebné, aby dlžník vedel o tom, že uznáva premlčané

právo. To znamená, že aj keby bol dlžník v omyle ohľadne premlčania, teda nevedel o premlčaní alebo
nepoznal právne pravidlá o premlčaní, ale právo veriteľa uznal, založil tým právne účinky podľa 110 ods.
1 Obč.zák., čo znamená, že nárok obživne a začne bežať nová desaťročná premlčacia doba. Na rozdiel
od uvedeného, ak uzná niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, má sa zároveň
za to, že dlh v dobe uznania trval (§ 558 Obč.zák.). U premlčaného dlhu má však uznanie právny účinok

vo forme založenia vyvrátiteľnej právnej domnienky len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o premlčaní.

Dohoda zo dňa 13.06.2009 predstavuje opäť formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého
sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporkyňa
ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. V predtlači dohody nie je výslovne uvedené, že obsahom dohody je

uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč.,zák., a to napriek tomu, že v čl. 1, bod 1.3. dohody sa má označiť
osoba, pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. č. 40/1964 Zb.. Dôležitým faktom pri posudzovaní
dohody je skutočnosť, že dlh odporkyne bol premlčaný už dňa 25.02.2008, takmer rok a pol teda predo
dňom podpisu dohody. S poukazom na vyššie uvedený rozdiel medzi uznaním práva/záväzku podľa §
110 ods. 1 Obč.zák. a § 558 Obč.zák. pri premlčanom záväzku je potom mätúca formulácia poslednej

vety bodu 3, odsek 3.1. dohody, v ktorej osoby uvedené v bode 1.2. alebo 1,3, dohody vyhlasujú, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pokiaľ má byť dohoda uznaním práva podľa § 110 ods. 1
Obč.zák. ako tvrdí navrhovateľ, na ktorej platnosť a účinnosť sa nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že
uznáva premlčané právo, potom predmetná veta, nemá právny význam a nie je zrejmé, prečo ju tvorca
dohody- navrhovateľ do textu dohody zakomponoval. Naopak, ak má byť dohoda uznaním dlhu v zmysle

§ 558 Obč.zák., predmetná veta má zásadný právny význam pre postavenie oboch zmluvných strán
a jej uvedenie v texte dohody je pre právne postavenie navrhovateľa ako tvorcu textu dohody zásadne
posilňujúce. Priemerný spotrebiteľ, ktorý nie je právne zdatný, v dôsledku takejto formulácie textu
dohody nie je podľa názoru súdu schopný správne posúdiť, aký právny úkon vlastne v rámci uvedenejdohody robí (či uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák. alebo uznanie dlhu podľa § 558 Obč.zák.),
ktorý rozdiel je pre silu jeho právneho postavenia rozhodujúci. Nedostatočná určitosť v označení toho,
či ide o uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák: alebo uznanie dlhu podľa § 558 Obč.zák. v dohode

je na úkor transparentnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Skutočnosť, že navrhovateľ v rámci
spotrebiteľského vzťahu predložil odporkyni - spotrebiteľovi na podpis dohodu, obsahujúcu neoznačené
uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč.zák. bez toho, aby v konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal,
že odporkyňu zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch takéhoto uznania, zakladá vo
vzťahu medzi účastníkmi výrazný nepomer v neprospech spotrebiteľa, a preto je dôvodné domnievať

sa, že došlo k porušeniu generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.. Celá situácia nasvedčuje
tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi,
ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konanívovzťahukspotrebiteľovi,zodpovedajúcačestnejobchodnejpraxialebovšeobecnejdobrejviere
uplatňovanej v odbore jeho činnosti. Zo správania navrhovateľa je možné potom vyvodiť, že jeho cieľom
je získať peňažné prostriedky od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z uvedených dôvodov mal súd

za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 je neplatným
právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom i dobrými mravmi (§ 39 Obč.zák.). Takýto nekalý
postup navrhovateľa nemožno podporiť súdnym rozhodnutím, zaväzujúcim dlžníka- odporkyňu platiť
premlčaný dlh. Tento právny názor súdu je pritom podporený i judikatúrou slovenských súdov, keď
obdobne rozhodol i Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 2C 170/2011-51 zo dňa 23.01.2012 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co 47/2012-97 zo dňa 14.06.2012 a Okresný súd Svidník
rozsudkom č.k. 2C 152/2011-50 zo dňa 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 11Co 37/2012-88 zo dňa 07.06.2012.

Námietka navrhovateľa ohľadne nemožnosti aplikácie predpisov spotrebiteľského práva na posúdenie

dohody ouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa13.06.2009zdôvodu,ženavrhovateľ
ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskoprávnej úpravy pritom nie je
dôvodná. Postúpením pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa ako postupcu na navrhovateľa
ako postupníka totiž nedošlo k zmene v obsahu a charakteru tohto záväzku, ale len k zmene v osobe
veriteľa, pričom dlžník nemôže byť postúpením pohľadávky dotknutý vo svojom právnom postavení.

Postúpením pohľadávky na navrhovateľa táto nestratila svoj charakter pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pokiaľ aj navrhovateľ ako postupník po postúpení pohľadávky uzavrel s odporkyňou ako
dlžníkom dohodu o uznaní záväzku, uznávané právo alebo dlh ani týmto uznaním nestrácajú svoj
pôvodný spotrebiteľský charakter, pretože nejde o vznik nového práva alebo záväzku, ale len o
čiastočnú zmenu jeho obsahu. Je samozrejmé, že navrhovateľ pri uzavretí takejto dohody z logiky veci

neposkytuje dlžníkovi hmotné plnenie alebo služby, ale takýmto úkonom zmluvné strany menia sčasti
obsah už existujúceho, spotrebiteľského právneho vzťahu. Z tohto dôvodu je nutné aj na posúdenie
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva tak, ako je uvedené vyššie.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však odporkyni trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd
jej ich náhradu nepriznal. Vzhľadom na plný úspech odporkyne vo veci, vzniklo právo na náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkov, vystupujúcemu v konaní na jeho strane.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 463,90 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 3
104,24 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa
ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 121,17 €. Právny
zástupca vykonal 3 úkony právnej služby, ktoré si vyúčtoval, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14

ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), vyjadrenie zo dňa 29.03.2012
a zo dňa 11.10.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/, resp. § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení účinnom
ku dňu vykonania úkonu ), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 363,51 €. Podľa ust. § 16
ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestnetelekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € x 2 úkony, 7,81 € x 1 úkon, t.j. spolu
vo výške 23,07 €. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 386,58 € podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20

% DPH, t.j. o sumu 77,32 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.