Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211431
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312211431.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci
navrhovateľa: V.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. X, H., zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal
s.r.o., Grősslingova 5, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa a.s. v skratke SLSP a.s., IČO:
00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Piešťany, Sad A.
Kmeťa 24, o zaplatenie sumy 40.315,32 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 40.315,32 Eur spolu s

- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.05.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.06.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.07.2010 do zaplatenia z časti istiny vo

výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.08.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.09.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo

výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.01.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;

- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.02.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.03.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počnúc dňom 16.04.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;

- úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počnúc dňom 16.05.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počnúc dňom 16.06.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počnúc dňom 16.07.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počnúc dňom 16.08.2011 do zaplatenia z časti istiny vo

výške 1.493,16 Eur;- úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počnúc dňom 16.09.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počnúc dňom 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo

výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počnúc dňom 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;

- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.01.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.02.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.03.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;

- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.04.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.05.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 16.06.2012 do zaplatenia z časti istiny vo

výške 1.493,16 Eur;
- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počnúc dňom 16.07.2012 do zaplatenia z časti istiny vo
výške 1.493,16 Eur;
spolu s náhradou trov konania vo výške 2.418,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.719,02 eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 16.8.2012 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
mu sumy 40.315,32 eur s príslušenstvom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku titulom

neplatnej Výpovede z 26.10.2009 danej navrhovateľovi odporcom zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 30.11.1995 /ďalej len „Zmluva o dôchodku“/z dôvodu,
že predmetná Výpoveď daná v zmysle § 582 Obč. zák. predpokladajúca a vzťahujúca sa na neurčitú
dobu sa nevzťahuje na prípad predmetnej dôchodkovej Zmluvy dohodnutej na určitý čas a Zmluva o
dôchodku je zmluvou uzavretou na dobu určitú neurčitého trvania, nie je zmluvou na dobu neurčitú.

Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o dôchodku trvá, odporca je v omeškaní s plnením zo zmluvy,
navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje za obdobie od mája 2010 do júla 2012, t.j. za 27 mesiacov.

Dňa 20.9.2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. 39Ro/773/2012, proti ktorému podal odpor odporca
s tým, že odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že ukončenie

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania je v súlade so zákonom. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR č. II ÚS 26/25012-33, v ktorom sa konštatuje, že napriek obsahu nálezu banke zostáva
povinnosť striktne rešpektovať ustanovenia Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v dôsledku čoho nemá
odporca voči navrhovateľke žiadny záväzok z predmetnej Zmluvy o dôchodku, pretože právo na plnenie,
ktorého sa navrhovateľka domáha, je v rozpore s hmotným právom, a ak by v minulosti existovalo, už

zaniklo. Na predmetnú vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116, § 119ods. 3 veta za bodkočiarkou
Zák. o bankách a následne § 575 ods. 1 Obč. zák., pričom plnenie sa stalo právne nemožné zo
strany banky. Pretože Zákon o bankách upravuje okrem bankových činností aj iné činnosti banky /
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom
na území SR, na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s

cieľom bezpečného fingovania bankového systému. Ustanovenie § 119 ods. 3 výslovne neumožňuje
banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zákonom o bankách tým, že stanovuje „odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je
v rozpore s týmto zákonom“. V rozpore so Zák. o bankách je taká činnosť, keď má banka poskytovať
plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote

v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách, ktorého plnenia sa domáha i navrhovateľka. Banka na takýtozáväzok ani jeho plnenie žiaden hospodársky dôvod a jedná sa tu o plnenie bez protihodnoty, k čomu sa
banka nesmie zmluvou ani zaviazať v zmysle § 27 ods. 8. Zmluva o dôchodku uzavretá v zmysle § 842
Obč. zák. je jednostranne zaväzujúca zmluva bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku. Pri

aplikovaní vyššie uvedených ustanovení záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke
zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie z tejto zmluvy sa stalo nemožné v zmysle § 575
ods. 1 Obč. zák. s poukázaním na § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. o
bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenia bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky
neodôvodnené plnenia.

Navrhovateľ v rámci vyjadrenia k odporu odporcu uviedol, že odporca opiera zánik Zmluvy o dôchodku
z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre rozpor s § 27 ods. 8, § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou
Zák. o bankách, s čím sa navrhovateľka nestotožňuje, nakoľko:
1/ § 27 ods. 8 sa nevzťahuje na interné predpisy odporcu a jeho zamestnanca;
- Ustanovenie § 27 ods. 8 Zák. o bankách sa vôbec netýka vzťahov upravených zmluvou o dôchodku

t.j. interných vecí navrhovateľky a odporcu ako zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré vychádzajú z
interných predpisov odporcu, ale upravuje len vzťahy odporcu ako banky navonok /uzatváranie zmlúv s
klientmi, inými bankami vzhľadom k predmetu činnosti banky/.
V zmysle § 1 Zák. o bankách, tento zákon upravuje len niektoré vzťahy súvisiace so vznikom,
s organizáciou, riadením, podnikaním, zánikom bánk na území SR a niektoré vzťahy súvisiace s

pôsobením zahraničných bánk na území SR na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných
bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, teda citovaný zákon
neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, otázky sociálnej politiky, odmeňovanie
zamestnancov, jej sponzorských aktivít a pod. Zo systematického začlenenia § 27 do VI. časti Zákona
o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“ je zrejmé, že

uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je podnikaním banky, resp. bankovým
obchodom.Vzťahnavrhovateľkyaodporcu bolzaloženýnatom,ženavrhovateľkadlhérokypreodporcu
pracovala, odporca preto pre „verných“ zamestnancov vytvoril dôchodkový fond na podporu svojich
bývalých zamestnancov po odchode do dôchodku za predpokladu splnenia určitých podmienok, a to
existencia zamestnaneckého vzťahu, aplikácia zmluvy o dôchodku na úpravu tohto interného vzťahu.

2/ plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu
vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu vytváraného z použiteľného zisku odporcu, čo
Zák. o bankách nezakazuje;
- Fond, z ktorého má odporca v zmysle Štatútu vyplácať plnenie zo zmlúv o dôchodku uzavretých so
svojimi bývalými zamestnancami bol vytvorený v roku 1993 a bol vytvorený na základe Podnikovej

kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 v súlade s nar. vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení
štátnych podnikov - s použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však vo výške 5% za rok. Zo svojho
čistéhoziskusimalodporcavytváraťFondzaúčelomvyplácaniaplnenízozmlúvodôchodkuuzavretých
so svojimi bývalými zamestnancami, pričom použitie prostriedkov Fondu bolo určené podľa vlastného
uváženia odporcu, pričom Zákon o bankách nelimituje oprávnenie bánk použiť po splnení zákonných

povinností svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia
3/ žiadne ustanovenie Zák. o bankách nestanovuje, žeby vykonávanie peňažnej platby na základe
zmluvy o dôchodku bolo zakázané; Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne
nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8;
- Právna nemožnosť plnenia podľa § 575 Obč. zák. nastáva, ak sa určitý typ plnenia stne právom

zakázaný. V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady
finančnej čiastky na účet oprávnenej osoby, pričom vykonávanie úhrad nie je v rozpore so zákonom.
4/ Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu v
zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách.
Zmluva o dôchodku ako zmluvný typ je zmluvou asynalagmatickou, ktorá môže byť uzavretá aj na

doživotne určenú dobu neurčitého trvania, nie je teda zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných
podmienok pre jednu zmluvnú stranu. Zároveň neexistuje rozpor Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o
bankách z dôvodu, že navrhovateľka bola dlhé roky zamestnancom odporcu, preto protihodnota plnenia
odporcu bola zo strany navrhovateľky poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života.

5/ povinnosť bánk plniť nie je zákonom dotknutá;
- ani v prípade, ak by Zmluva o dôchodku bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok pre
odporcu,takjejplatnosťnezanikáanezanikáanipovinnosťodporcuztakejtozmluvyposkytovaťplnenie.
K zániku Zmluvy o dôchodku resp. povinnosti odporcu z nej plniť z dôvodu dodatočnej nemožnostiplnenia pre existenciu rozporu Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o bankách nemohlo dôjsť,
nakoľko žiadne ustanovenie Zák. o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8
so zánikom takéhoto právneho vzťahu. Ustanovenie § 119 ods. 3 Zák. o bankách výslovne stanovuje

bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy k tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti
podľa dovtedajších predpisov so Zákonom o bankách do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona.
6/ Iné aktivity odporcu ;
- odporca síce poukazoval na údajné zakázané plnenia zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu hospodársky
neodôvodneného plnenia, avšak sám odporca takéto plnenia poskytuje a verejne prezentuje na

internetových stránkach, napr. poskytol 1 milión Sk na projekty v prospech verejných knižníc, venoval
500.000 Sk na pomoc obyvateľom postihnutým zemetrasením v JV Ázii, poskytol prostriedky na pomoc
Tatrám v rámci projektu Tatranský Vodný les, daroval sumu 275.000 Sk víťazom študentskej súťaže,
daroval obci Ľubica protipovodňové vaky.
Navrhovateľ poukázal na to, že ak odporca bez protiplnenia poskytuje finančné sumy každoročne tretím
osobám, poskytuje zamestnanecké výhody svojim zamestnancom /odmeny, prémie manažérom a pod./

aj takéto plnenia by, podľa odporcu, mali byť v rozpore so zákonom o bankách, keďže sa nejedná o
konanie vo veci bankových činnosti. Preto odporca len potvrdzuje, že poskytovanie peňažného plnenia
tretím osobám bez protiplnenia je možné a dovolené.
7/ Dobré mravy;
- odporca si plnil svoju zmluvnú povinnosť zo Zmluvy o dôchodku dobrovoľne a v súlade s účelom Fondu

vymedzeným v čl. I Štatútu t.j. za účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú navrhovateľka
ako zamestnanec odporcu dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie jej vernosti k
odporcovi a kvality jej práce a na podporu jej stabilizácie. Navrhovateľka ako dlhoročný zamestnanec
odporcu prispela svojou prácou k súčasnému postaveniu odporcu na bankovom trhu, pričom za prácu
nedostávala nadštandardné ohodnotenie. Výpoveď odporcu zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009,

ako i konanie odporcu s ohľadom na charakter a účel Zmluvy o dôchodku, bolo zabezpečiť určitú životnú
úroveň navrhovateľky po odchode do starobného dôchodku na doživotne určenú dobu neurčitého
trvania. Skončením vyplácania dôchodku podľa Zmluvy došlo k podstatnému zníženiu životnej úrovne
navrhovateľky, nakoľko je dôchodkyňa a nemá možnosť sa zamestnať v snahe kompenzácie straty
príjmu zo Zmluvy o dôchodku. Preto rozpor predmetnej Zmluvy o dôchodku navrhovateľka namieta s

poukazom na jej charakter a účel.

Súd vypočul vo veci právnych zástupcov účastníkov konania, pričom upustil od výsluchu navrhovateľa,
oboznámil sa s listinnými dokladmi : Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového
fondu zo dňa 30.11.1995, Žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového

fondu SLSP, a.s. zo dňa 1.12.1995, Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danou odporcom navrhovateľovi,
Štatútom Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993 s Dodatkom 1 zo dňa 19.4.1994,
Stanovami odporcu platnými a účinnými od 11.1.1995, Organizačným poriadkom odporcu účinným od
9.2.1994, Pracovnými pokynmi odporcu pre organizačné jednotky č. 64 zo dňa 23.3.1995, č. 137 zo dňa
26.6.1996, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44C/103/2010 zo dňa 28.3.2011, vyjadrením navrhovateľa

k odporu zo dňa 11.8.2010v konaní č.k. 44C/103/2010, zápisnicami o pojednávaní zo dňa 20.12.2010,
14.2.2011 v tomto konaní, splnomocnením V.. V. Y. zo dňa 4.7.1996,vyjadrením navrhovateľa v konaní
č.k. 44C/103/2010 k odvolaniu zo dňa 31.5.2011, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Z výpovede zástupcu navrhovateľa, ako i z jeho písomných vyjadrení súd zistil, že s poukazom na

tvrdenia zástupcu odporcu spochybňujúce podpis osoby za odporcu na Zmluve o dôchodku, či bola táto
za odporcu oprávnená v tomto smere konať, že dôkazné bremeno je v tomto smere na odporcovi. Zo
samotného správania sa odporcu po podpise Zmluvy o dôchodku je nepochybné, že Zmluvu považoval
odporca za platnú, pričom jej platnosť začínal spochybňovať až potom, čo navrhovateľ uplatnil na
súde plnenia z tejto zmluvy. N.. F., X.. v čase podpisu predmetnej Zmluvy o dôchodku pracoval na

Ústredí odporcu, pričom do jeho kompetencií spadala aj časť personálnej agendy, čo vyplýva zo Žiadosti
o poskytnutie plnenia z PDF SLSP, ktorú podpísal pod odtlačkom pečiatky odporcu, ktorý podpis a
odtlačok pečiatky sa nachádza aj na predmetnej Zmluve o dôchodku. N.. F. bol vedúcim právnikom
na Ústredí odporcu, neskôr bol vymenovaný za viceprezidenta odporcu a priamo sa podieľal na
príprave Podporného dôchodkového fondu, čo vyplýva aj z príkazného listu generálneho riaditeľa zo dňa

20.7.1993. Po vymenovaní N.. F.a do funkcie viceprezidenta odporcu bol na jeho miesto vymenovaný
N.. I. R., čo vyplýva z Plnomocenstva V.. Y. zo dňa 4.7.1996 s rozsahom prenesených kompetencií,
do ktorých spadalo aj podpisovanie materiálov pre pracovníkov ústredia odporcu, o.i. aj poskytovanie
dôchodkových dávok PDF. K tvrdeniam odporcu, že personálna zložka N.. F. bola skartovaná v súlades ochranou jeho osobných údajov navrhovateľ poprel z dôvodu, že likvidácia osobných údajov sa
nevťahujenaosobnéúdaje,ktorébolisúčasťouregistratúrnychzáznamovavsúladesoZák.č.395/2002
Z.z.oarchívocharegistratúrabolalehotauloženiaosobnýchúdajovstanovenána30rokov,vsúčasnosti

do 70 rokov veku zamestnanca. Zástupca navrhovateľa poukázal na rozpor vo výpovedi zástupcu
odporcu týkajúcu sa skartovania osobnej zložky N.. F., keď na jednej strane tvrdí, že bola skartovaná a
na druhej tvrdí, že N.. F. nemal plnomocenstvo, poverenie, oprávnenie podpisovať zmluvy o dôchodku
bez akýchkoľvek dokladov.
Pokiaľ ide o dokumenty Zásady obchodnej politiky odporcu - časti pracovných pokynov zo dňa 23.3.1995

a 26.6.1995, ide o pravidlá podpisovania v zmysle zásad obchodnej politiky a týkajú sa obchodných
prípadov /strana 2 čl1 bod 1 ZOP/, preto Zmluva o dôchodku nemá charakter obchodného prípadu, preto
sa na ňu tieto zásady nevzťahujú. Vo vzťahu k pravidlám Podpisovania za spoločnosť a používanie
pečiatok odporcu, v zmysle zásady 4 očí všetky dokumenty vyhotovené v rámci činností spoločnosti
podpisujú dvaja pracovníci odporcu, ak zákon alebo iný vnútrobankový predpis neustanovuje niečo iné.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol ukončený dňa 23.6.1994, preto ani v prípade, žeby súd

dospel k záveru, že N.. F. na základe Zásad obchodnej politiky a PSPP nebol oprávnený samostatne
uzatvoriť Zmluvu o dôchodku s navrhovateľom, tak navrhovateľ o tejto skutočnosti nemohol vedieť,
nakoľko u odporcu už nepracoval, preto je dôvod na uplatnenie § 20 ods. 2 Obč. zák. Plnomocenstvo
V.. Y. zo dňa 4.6.1996 potvrdzuje, že toto bolo udelené N.. R. na podpis materiálov týkajúcich sa
dôchodkových dávok pre bývalých zamestnancov, teda vrátane poskytovania dávok z PDF, pričom

je z neho zrejmé, že agenda N.. F. bola presunutá na N.. R. z dôvodu menovania N.. F. do pozície
viceprezidenta odporcu, preto, ak by N.. F. do tejto pozície nebol vymenovaný, nebol by existoval dôvod
na udelenie plnomocenstva a pridelenie agendy N.. R.. N.. F. bol do času udelenia plnomocenstva N..
R. vnútorným predpisom odporcu osobou poverenou podpisovať materiály týkajúce sa poskytovania
dôchodkových dávok pre bývalých pracovníkov sporiteľne.

K tvrdeniam odporcu, že právne úkony v mene banky mali robiť vždy dve osoby, odporuje tomuto
aj znenie Štatútu PDF, nakoľko štatút a dodatky boli adresované riaditeľom ústredia a riaditeľom
jednotlivých pobočiek, štatút mal byť uložený u riaditeľov a vedúcich personálnych útvarov. Štatút PDF
je vo vzťahu k Zásadám obchodnej politiky a PSPP internou normou.

Z výpovede zástupcu odporcu, z jeho písomných vyjadrení súd zistil, že navrhovateľ s odporcom
neuzatvorili platnú Zmluvu o dôchodku dňa 30.11.1995 z dôvodu absencie písomnej formy, nakoľko
za odporcu zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať a podpisovať za odporcu, preto je Zmluva o
dôchodku absolútne neplatná. Zmluvu o dôchodku nepodpísal V.. Y. uvedený v záhlaví zmluvy, pričom
zo zmluvy nie je zistiteľné kto za odporcu zmluvu podpísal. Podpísanie zmluvy nemožno vyvodiť ani

z §20 ods. 2 Obč. zák. Odporca namietal, že Zmluvu o dôchodku podpísal za odporcu N.. F., navyše
tento nebol oprávnený podpisovať takéto zmluvy, nezastával takú funkciu, z ktorej by zmluvy o dôchodku
mohol podpisovať, nemal na to poverenie, ani to nebolo stanovené v interných predpisoch odporcu, ani
vzhľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé. V čase podpisu zmluvy bol N.. F. právnikom odporcu.
Zmluva o dôchodku nie je právnym úkonom, ktorý sa týka predmetu činnosti právnickej osoby, preto na

ňu nemožno aplikovať § 20 ods. 2 Obč. zák.
Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal, žeby N.. C. F. bol oprávnený s navrhovateľom
dňa 30.11.1995 Zmluvu o dôchodku podpísať, ani žeby takýto úkon mohol vykonať sám, ani ktorá osoba
za odporcu zmluvu podpísala. Plnomocenstvo udelené V.. Y. N.. R. nepreukazuje existenciu vnútorného
predpisu odporcu , žeby N.. F. bol oprávnený sám konať za odporcu. Na základe Zmluvy o dôchodku

odporcanavrhovateľoviplnilbezprávnehodôvodudomnievajúcsa,žezmluvusnavrhovateľompodpísal
V.. Y., vtedajší prezident odporcu, čo však neskôr bolo vyvrátené v konaní č.k. 44C 103/2010.
Vkonanínemožnoaplikovať§20ods.2Obč.zák.,keďžeN..F.nemalanipoverenie,aniplnomocenstvo,
teda nedošlo k prekročeniu plnomocenstva, preto ak N.. F. Zmluvu o dôchodku s navrhovateľom
skutočne podpísal, je z tohto úkonu zaviazaný sám v zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák. Taktiež vo

vnútorných predpisoch odporcu bolo stanovené konanie výhrade 2 osôb - členov predstavenstva,
riaditeľov divízií, ktorí mohli konať len s námestníkom riaditeľa divízie. N.. F.Y. nebol riaditeľom žiadnej
mestskej pobočky odporcu, preto štatút PDF ho k ničomu neoprávňoval. Zástupca odporcu nesúhlasil
s tvrdením navrhovateľa, že podpisový poriadok z 26.6.1995 sa netýkal N.. F. a že išlo len o úpravu
obchodných prípadov, keďže v podpisovom poriadku z 26.6.1995 sa jasne stanovilo, že aj riaditelia

divízií musia konať s námestníkom alebo ďalšou osobou spoločne, nerozlišoval sa charakter prípadov.
Za banku voči tretím osobám - teda navrhovateľovi, ktorý nebol zamestnancom odporcu - nemohla za
odporcu konať jedna osoba.Ďalej zástupca odporcu poukázal na to, že rozhodnutiami súdov bolo vyriešené, že právny úkon -
zmluva o dôchodku - sa netýka predmetu činnosti odporcu, poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie
je predmetom činnosti banky.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
30.11.1995 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, zastúpeným predsedom
predstavenstva a prezidentom V.. V. Y., pričom za odporcu Zmluvu podpísal N.. F.. Predmetom zmluvy
bolo doživotné plnenie navrhovateľovi odporcom ako povinným z uplatneného a priznaného nároku

na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 44.983 Sk mesačne k 15. dňu
každého mesiaca až do dožitia navrhovateľa. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá
na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V
zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej
formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 1.12.1995 si
navrhovateľ u odporcu uplatnil poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z
dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Navrhovateľ
je v Žiadosti špecifikovaný menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, bydliskom. Za
odporcu Žiadosť podpísala osoba za personálny úsek.

Z Výpovede odporcu č. j. 0179/60/09 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca dal navrhovateľovi podľa
§ 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995 s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej
lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho

štvrťroka t.j. 31.3.2010.

Zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 1.7.1993 a Dodatku
č. 1 k štatútu účinného od 1.4.1994 súd zistil, že oba dokumenty podpísali za odporcu predsedníčka
podnikového výboru odborovej organizácie pri SŠTSP W. V. a štatutárny zástupca odporcu - navrhovateľ

ako generálny riaditeľ.

Zo Splnomocnenia zo dňa 4.7.1996 súd zistil, že V.. V. Y. - vtedajší predseda predstavenstva a prezident
odporcu z dôvodu menovania N.. C. F., X.. do funkcie viceprezidenta splnomocnil N.. I. R. - generálneho
riaditeľa divízie ľudské zdroje podpisovať materiály týkajúce sa poskytovania dôchodkových dávok pre

bývalých pracovníkov sporiteľne a pôžičiek poskytovaných z centralizovaného sociálneho fondu SLSP,
a.s. pre pracovníkov ústredia tým, že sa jednalo okrem iného o poskytovanie dôchodkových dávok v
zmysle podporného dôchodkového fondu /bod 4/. Splnomocnenie podpísal V.. Y. a N.. C. F., X.. ho vzal
na vedomie, čo potvrdil svojim podpisom.

Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že v období od 4.7.1995 do 14.3.2002 vo
všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť sú oprávnení konať všetci členovia predstavenstva, pričom
za spoločnosť podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva, pokiaľ právny predpis neustanovuje
inak.Podpisovaniezaspoločnosťsavykonátak,žekvytlačenémualebonapísanémunázvuspoločnosti,
menám a funkciám podpisujúci pripoja svoj podpis. V období od 4.7.1995 - 25.4.1999 bol predsedom

predstavenstva odporcu V.. V. Y. a jedným z členov predstavenstva N.. C. F., X..

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44C/103/2010-173 zo dňa 28.3.2011 súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.493,16 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo dňa
30.11.1995 za apríl 2010 pri vyhodnotení Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového

fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11 1995 za platnú, výpoveď odporcu z tejto zmluvy zo
dňa 26.10.2009 za neplatnú z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu určitú neurčitého trvania, z
ktorého dôvodu výpovedný dôvod v zmysle § 582 Obč. zák. nebol daný . Už v tomto konaní odporca
namietal zánik záväzku odporcu z tejto zmluvy pre nemožnosť plnenia, ktorú námietku súd vyhodnotil
za nedôvodnú a taktiež odporca namietal zánik jeho záväzku voči navrhovateľovi z dôvodu rozporu s §

119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, § 27 ods. 8, § 116 Zák. o bankách č. 483/2001 Z.z., a to z rovnakých
dôvodov, ktoré odporca uplatnil v tomto konaní č.k. 21C 228/2012. Rovnako i v konaní č.k. 44C/103/2010
odporca namietal neplatnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku z dôvodu , že ju za odporcu nepodpísalaosoba s oprávnením na takéto podpisovanie, teda V.. Y.. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie
odporca, pričom do dnešného dňa nie je rozsudok právoplatný.

Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 3 Obč. zák., právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo
spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená, pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a

chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 0bč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 20 ods. 2 Obč. zák., za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo
členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti

právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa§33ods.1Obč.zák.,aksplnomocnenecprekročilsvojeoprávnenievyplývajúcezplnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,

s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

Podľa § 842 Obč. zák., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú
dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 z.z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky

na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 27 ods. 8 Zák. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za
nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky

neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo
ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky; podľa § 116 tohto zákona sa týmto
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Podľa § 116 Zák. o bankách, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.Podľa § 119 ods. 3 Zák. o bankách, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr
do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto
zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších

predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti,
ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia
tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú
platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.-11.1995 bola medzi účastníkmi konania
uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu
SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v prospech navrhovateľa
vo výške 1.493,16 eur /44.983 Sk / v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti
navrhovateľa zo dňa 1.12.1995. Zmluvu za odporcu podpísal N.. F., pričom v záhlaví zmluvy bol za

odporcu uvedený V.. V. Y., predseda predstavenstva a prezident odporcu. Na základe predmetnej
zmluvy odo dňa jej účinnosti odporca v prospech navrhovateľa i plnil. Dňa 26.10.2009 odporca však
v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnil voči navrhovateľke Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z
dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej
výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede odporcu zo dňa 26.10.2009

skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal odporca poskytovať
v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia navrhovateľovi.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44C/103/2010-173 zo dňa 28.3.2011 / doposiaľ neprávoplatným/ súd
zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumy 1.493,16 eur s príslušenstvom titulom plnenia z
predmetnej dôchodkovej zmluvy za mesiac apríl 2010 pri vyhodnotení aj námietok odporcu v závere,

že zmluva zo dňa 30.11.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, preto Výpoveďou zo dňa 26.10.2009
danú navrhovateľovi odporca v zmysle § 582 Obč. zák. nemohol zmluvu vypovedať a táto Výpoveď
je neplatná. Už v tomto konaní sa prvostupňový súd sa zaoberal a vyhodnotil i námietky vznesené
odporcom týkajúce sa nemožnosti plnenia pre rozpor so Zákonom o bankách, § 27 ods. 8; § 116; §
119 ods.3, ako i absolútnej neplatnosti pre nedostatok písomnej formy z dôvodu nepodpísania Zmluvy

o dôchodku oprávnenou osobou za odporcu a vyhodnotil ich ako nedôvodné.
Podaným návrhom v tomto konaní č.k. 21C 228/2012 sa navrhovateľ domáha zaviazania odporcu na
plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu
zo dňa 30.11.1995 za obdobie máj 2010 až júl 2012. Odporca však v konaní vzniesol opätovne totožné
námietky týkajúce sa nerešpektovania Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., v dôsledku čoho právo

navrhovateľa na plnenie z predmetnej zmluvy zaniklo, keďže sa stalo právne nemožným zo strany
odporcu ako banky podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. a ak by aj záväzok odporcu zo Zmluvy v minulosti
existoval, tak s poukazom na § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods.3 Zák. o bankách zanikol, pretože banka
nesmie poskytovať plnenia bez protihodnoty, ako i námietky týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o dôchodku
pre nedostatok písomnej formy z dôvodu, že ju nepodpísala osoba oprávnená konať za odporcu.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia
z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.11.1995, ako i Výpovede odporcu zo
zmluvy zo dňa 26.10.2009, pričom dospel k záveru, že Zmluvu o dôchodku zo dňa 30.11.1995
podpísal s navrhovateľom za odporcu N.. F., pričom v záhlaví zmluvy je uvedený V.. V. Y., predseda
predstavenstva a prezident odporcu. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer u odporcu odchodom do

starobného dôchodku dňa 24.6.1994 s tým, že dôchodok mu bol priznaný až Výmerom č. 330707799
zo dňa 23.10.1995. Dňa 30.11.1995 účastníci uzavreli písomnú Zmluvu o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., pričom zmluvu za odporcu podpísal N.. F., ktorý v
čase uzatvárania zmluvy, ako súd zistil z Plnomocenstva V.. V. Y. udeleného N.. I. R., ktorý prevzal
všetku agendu po N.. F. z dôvodu vymenovania N.. F. do pozície viceprezidenta odporcu nepriamo

potvrdzuje, že N.. F. pred 4.7.1996 mal oprávnenie na podpisovanie všetkých materiálov týkajúcich
sa dôchodkových dávok pre bývalých zamestnancov odporcu, teda aj vrátanie dávok z PDF. V tomto
smere sa súd plne stotožňuje s vyjadrením navrhovateľa týkajúcim sa skutočností, že na Zmluvu o
dôchodku sa nevzťahujú Zásady obchodnej politiky odporcu, pravidlá podpisovania , nakoľko sa tieto
týkajú obchodných prípadov, čo pri Zmluve o dôchodku nejde. Je nepochybné, že Zmluva o dôchodku zo

dňa 30.11.1995 bola uzavretá v písomnej forme v súlade s § 842 ods. 2; § 40 ods. 1 Obč. zák. a zároveň
spĺňala ďalšie požadované náležitosti pre zachovanie formy, pretože bola podpísaná oprávnenými
osobami. Za odporcu ako právnickú osobu podpísal zmluvu jej zamestnanec v rámci svojej obvyklej
pracovnej činnosti bez prekročenia svojich kompetencií. Avšak, aj keby tento zamestnanec prekročilsvoju kompetenciu pri uzatváraní predmetnej zmluvy, tento exces konvalidoval odporca dodatočne tým,
že jej platnosť akceptoval, cítil sa byť viazaný zmluvou, poskytoval v zmysle Zmluvy plnenia v prospech
navrhovateľa. Ustanovenie § 20 ods. 2 Obč. zák. v záujme ochrany dobromyseľnosti navrhovateľa

vyhlasuje za platný právny úkon urobený právnickou osobou - odporcom - aj taký právny úkon, pri ktorom
došlo k excesu, ak sa tento úkon zamestnanca odporcu výslovne týka predmetu činnosti právnickej
osoby, čo mal súd preukázané, a zároveň len vtedy ,ak sa jedná o prekročenia, o ktorom navrhovateľ
nemohol vedieť, čo mal tiež súd preukázané tým, že jednak už nebol zamestnancom odporcu a jednak
z výpovede navrhovateľa v konaní č.k. 444C 103/2010.

Aj v tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa týkajúcimi sa podpisovania za odporcu.
Ako mal teda súd ďalej preukázané, predmetnou Zmluvou sa v prospech navrhovateľa založilo právo
na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih
začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie
je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle §
842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne,

teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného
určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. a
i v predmetnej Zmluve je jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľa.
Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité.
Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľa, teda do

doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť
ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú
dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom -
Výpoveďouzodňa26.10.2009podľa§582Obč.zák.Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetnáZmluvazo
dňa 27.8.1996 nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582

Obč.zák. NavyšecharakteraúčeluzavretejZmluvyoposkytovaníplneniazPodpornéhodôchodkového
fondu odporcu, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba
povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia
takejto zmluvy, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi poskytovať plnenie môžu byť rôzne
a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho

vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Predmetná Zmluva o dôchodku
spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku
zo dňa 26.10.2009 danú odporcom navrhovateľovi považuje navrhovateľ za neplatnú, nakoľko Zmluva
o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, nie však zmluvou na dobu neurčitú.
Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 30.11.1995, ako i neplatnosť Výpovede zo zmluvy zo

dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 26/82012-33 zo dňa 25.4.2012,
ktorýpotvrdil,žeZmluvaodôchodkuniejezmluvounadobuneurčitú,niejemožnéjuukončiťVýpoveďou
podľa § 582 os. 1 Obč. zák.
Čo sa týka námietok odporcu uplatnených v odpore proti platobnému rozkazu týkajúcich sa neplatnosti
Zmluvy o dôchodku, príp. jej zániku pre nemožnosť plnenia pre rozpor s ustanoveniami Zák. č. 583/2001

Z.z. o bankách, tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové v snahe oddialenia rozhodnutia vo veci,
príp. vyhýbaniu sa plneniu vzhľadom na vysoký vek navrhovateľa. Pri vyhodnotení týchto námietok
odporcu sa súd v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia navrhovateľa k odporu s tým, že § 27 ods. 8
Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné predpisy odporcu ako zamestnávateľa a jeho zamestnanca,
preto sa ani netýka vzťahov upravených Zmluvou o dôchodku. Toto ustanovenie citovaného zákona

upravuje interné veci banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ako i vzťahy banky navonok, t.j.
uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu jej činnosti, čo vyplýva z existencie
interných predpisov banky, konkrétne zo Štatútu PDF čl. I. Plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku
má byť v zmysle Štatútu PDF vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu vytváraného
z použiteľného zisku odporcu, čo Zákon o bankách nezakazuje. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou

uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách, nakoľko žiadne
ustanovenie cit. zákona neustanovuje, že vykonávanie peňažných platieb na základe zmlúv o dôchodku
je zakázané, a toto nie je preto ani v rozpore so zákonom. Predmetná zmluva o dôchodku nie je
zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o
bankách, nakoľko sa jedná o zmluvný typ asynalagmatickej zmluvy, navyše tu neexistuje ani rozpor

zmluvy pre neexistenciu protihodnoty plnenia odporcu voči navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ bol
bývalým zamestnancom odporcu. Ak by aj Zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok /
čo nie je/, jej platnosť by nezanikla a nedošlo by ani k jej zániku z dôvodu dodatočnej nemožnosti
plnenia pre údajnú existenciu rozporu s § 27 ods. 8 Zák. o bankách, keďže Zákon o bankách explicitnenespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8 so zánikom tohto vzťahu, keď § 119 ods. 3 Zák. o
bankách len stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy k tretím osobám vzniknuté pri
výkone činnosti podľa dovtedajších predpisov so Zákonom o bankách. Aj námietku odporcu týkajúcu sa

na hospodársky neodôvodnené plnenie zo Zmluvy o dôchodku pre odporcu súd vyhodnotil za taktiež
nedôvodné už s poukazom na bývalý vzťah zamestnanecký medzi účastníkmi a snahu a cieľ odporcu
zabezpečiť sociálnu starostlivosť o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, čo spadá pod agendu
personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Súčasne predmetná zmluva o dôchodku
nie je ani v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na súlad s účelom Fondu vymedzeným v čl. I Štatútu

PDF, pričom skončením vyplácania dôchodku podľa zmluvy by došlo k podstatnému zníženiu životnej
úrovne navrhovateľa. Preto vzhľadom na skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje Zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne teda ani § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3, Zmluva o dôchodku zo
dňa 27.8.1996 je stále platná, odporca má naďalej povinnosť zo zmluvy plniť, jeho právo nezaniklo pre
nemožnosť v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák. Rovnako námietky odporcu týkajúce sa tvrdenej absolútnej
neplatnosti predmetnej Zmluvy o dôchodku pre nedostatok písomnej formy z dôvodu, že nebola zmluva

podpísaná oprávnenou osobou za odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodné z dôvodov vyššie uvedených
stotožňujúc sa plne s tvrdeniami navrhovateľa.
Vzhľadomnatietoskutočnostisúdvsúlades§842,§517ods.1,2Obč.zák.,§3Nar.vládySRč.87/1995
Z.z. zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy 40.315,32 eur s príslušným úrokom z omeškania
ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného plnenia za každý mesiac od mája 2010 do júla

2012.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na nepretržité účelové tvrdenia a odôvodňovania neplatnosti
Zmluvy o dôchodku, keď na jednej strane svoj dôvod neplatnosti opiera o rozpor so Zákonom o bankách,
a na druhej strane iný dôvod neplatnosti opiera o skutočnosť, že Zmluva o dôchodku sa netýka predmetu
činnosti odporcu - banky, teda v podstate vyvracia iný tvrdený dôvod neplatnosti zmluvy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznalichnáhradupredstavujúcuzaplatenýsúdnypoplatok 2.418,50eura náhradutrov
právnehozastúpenia3.719,02eurvypočítanúvzmysleVyhl.MSSRč.655/2004Z.z.,ktorépredstavujú:
5 úkonov á 506,21 eur /1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3. vyjadrenie k odporu;

4. účasť na pojednávaní dňa 24.9.2013; 5. účasť na pojednávaní dňa 18.10.2013//; 1 úkon á 253,10
eur /vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o prerušení konania vo výške 1 -ice základnej sadzby/; 2
úkony á 126,55 eur / 1. účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013 vo výške 1-iny základnej sadzby, 2.účasť
na pojednávaní dňa 8.11.2013, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo výške 1-iny/ ; + 3x7,63 eur
režijný paušál; + 5x7,81 eur režijný paušál;+ 20% DPH vo výške 619,83 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že
a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-
tie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.