Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204956
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6612204956.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľa U. I., narodený
XX.XX.XXXX, bytom D. U. XXX/X, M., občan SR, zastúpený Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so
sídlom M.Rázusa 19, Lučenec proti odporcovi RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, Košice, IČO:31 690 904, v zastúpení JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 2C/434/2010 zo dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym
súdom Košice s.r.o., so sídlom Alžbetina 42, 040 01 Košice.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eura na účet Okresného súdu Lučenec,
vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu XXXXXXXXXX, KS:XXXX, VS:XXXXXXXXXX, ŠS:XXXXXXXXXX
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ( poistník ) s odporcom ( poistiteľom ) uzavrel dňa 30.05.2008 poistnú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej poistnej zmluvy bolo dojednané životné poistenie pre prípad smrti,
úrazové poistenie pre prípad trvalých následkov, úrazové poistenie pre prípad invalidity, pripoistenie pre
prípad kritických chorôb ako aj poistenie oslobodenia od platenia poistného na poistnú sumu 100 000,-
Sk.
Poistník bol povinný na základe poistnej zmluvy platiť poistné za životné poistenie pre prípad smrti vo
výške 350,-Sk mesačne, za úrazové poistenie pre prípad trvalých následkov vo výške 40,-Sk mesačne,
za úrazové poistenie pre prípad plnej invalidity vo výške 30,-Sk mesačne, za pripoistenie pre prípad
kritických chorôb vo výške 60,-Sk mesačne a za pripoistenie oslobodenia od platenia poistného vo výške
30,-Sk mesačne.

Odporca dňa 27.08.2010 doručil Rozhodcovskému súdu - Arbitrážnemu súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice návrh na začatie konania o zaplatenie dlžného poistného z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX,
ktorým sa domáhal od poistníka zaplatenia dlžného poistného vo výške 44,41 eura. Arbitrážny súd
Košice konal prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, rozsudkom sp. zn. 2C/434/2010 zo
dňa 21.09.2010 zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi do 5 dní od doručenia rozsudku sumu vo výške
44,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 31.03.2010 do zaplatenia a na trovy
rozhodcovského konania vo výške 230 Eur, pričom svoju právomoc rozhodcovských súd odvodil od
ustanovenia XV. Všeobecných poistných podmienok.

Navrhovateľ v návrhu poukázal na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že poistná
zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.05.2008 je spotrebiteľskou zmluvou.
Namietol niektoré nedostatky obsahových náležitostí predmetnej zmluvy. Taktiež poukázal na ustálenú
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Poukázal na význam ochrany spotrebiteľov a konkrétne uviedol
článok 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z apríla 1993 o nekalých podmienkach a spotrebiteľských
zmluvách, kde uviedol, že predmetná smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho
práva.
Uviedol, že v zmysle časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok oprávneného, ktoré sú prílohou
poistenej zmluvy, je na rozhodnutie sporu medzi poisťovňou a poistníkom príslušný rozhodcovský
súd, ktorý určí poisťovňa, pričom na výber rozhodcovského súdu nemá poistník žiaden vplyv. Uviedol,
že takto koncipovanou doložkou reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom
písomnom podaní zo dňa 22.10.2013, trval na zrušení rozhodcovského rozsudku vzhľadom k tomu, že
rozhodcovská doložka nie je platná - podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č.244/2002 Z.z. a po b) bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania - § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002
Z.z. a po c) pri rozhodovaní boli porušené Všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa - § 40
ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/ 2001 Z.z.

Právny zástupca odporcu podal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 24.10.2013. Poukázal na to, že
konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že súčasťou osobitných zmluvných
dojednaní bola aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná. Dohoda o
rozhodcovskej doložke bola uzavretá samostatne mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia
časti XV. Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného
dojednania rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru krajských súdov SR a na
Nález Ústavného súdu. Na základe uvedených dôvodov odporca zotrval na žalobnom návrhu zo dňa
20.08.2012 na základe ktorých rozhodol Arbitrážny súd v Košiciach a žiada, aby súd predmetnú žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu obsahu písomnej žaloby, poistnou zmluvou
č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008, Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom
Košice, prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp.zn. 2C/434/2010 zo dňa 21.09.2010,
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou
RAPID life a.s., písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania na základe čoho
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Dňa 30.05.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu č.XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej
poistnej zmluvy bolo dojednané životné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie pre prípad trvalých
následkov, úrazové poistenie pre prípad plnej invalidity, pripoistenie pre prípad psychických chorôb ako
aj pripoistenie oslobodenia od platenia poistného na poistnú sumu 100 000,-Sk.
Poistník bol povinný na základe poistnej zmluvy platiť poistné za životné poistenie pre prípad smrti vo
výške 350,-Sk mesačne, za úrazové poistenie pre prípad trvalých následkov vo výške 40,-Sk mesačne,
za úrazové poistenie pre prípad plnej invalidity vo výške 30,-Sk mesačne, za pripoistenie pre prípad
kritických chorôb vo výške 60,-Sk mesačne a za pripoistenie oslobodenia od platenia poistného vo výške
30,-Sk mesačne.

Odporca dňa 27.08.2010 doručil Rozhodcovskému súdu - Arbitrážnemu súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice návrh na začatie konania o zaplatenie dlžného poistného z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX,
ktorým sa domáhal od poistníka zaplatenia dlžného poistného vo výške 44,41 eura. Arbitrážny súd
Košice konal prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, rozsudkom sp. zn. 2C/434/2010 zo
dňa 21.09.2010 zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi do 5 dní od doručenia rozsudku sumu vo výške
44,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 31.03.2010 do zaplatenia a na trovy
rozhodcovského konania vo výške 230 Eur, pričom svoju právomoc rozhodcovských súd odvodil od
ustanovenia XV. Všeobecných poistných podmienok.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52
a nasl. OZ

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).

Súd je preto povinný aplikovať tieto ustanovenia na prebiehajúce konanie ex offo zohľadňujúc ich
prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone
o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v predmetnej poistnej zmluve vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do zmluvných podmienok pri uzavretí poistenej zmluvy. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v
tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v
súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto
zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených
ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na
svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občiansko súdnom konaní. V
konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v
smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej
vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom.
Na základe vyššie uvedených skutočností v danom prípade mal súd v zmysle výkladu smernice v
rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. V danom prípade ide o absolútne neplatný
právny úkon. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán.

Podľa zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Súd konštatoval, že zo spôsobu zaradenia rozhodcovskej doložky do poistných všeobecných poistných
podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou RAPID life a.s., nevyplýva,
že by táto doložka bola s navrhovateľom individuálne dojednaná alebo navrhovateľ by bol akokoľvek
na túto doložku upozornený.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 151 ods. 6 O.s.p.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.za) Zákona
č.71/1992 Zb. konanie je oslobodený od platenia súdneho poplatku.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak je od poplatku poplatník oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ak súd tak rozhodne, alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa zákona č.71/1992 Zb. v zmysle položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na
začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom sa platí súdny poplatok vo výške 331,50 eura. V súlade s horecitovaným ustanovením
zákona o súdnych poplatkoch súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku na účet Okresného
súdu Lučenec tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zmysle zákonného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.