Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899798
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1203899798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu LONGSTAND INVEST
LLC, 1090 Vermont Avenue, N. W. Washington DC 20005, Ič L25065, USA, zast. Advokátskou
kanceláriou Kovár a partneri s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasného

splatenia úveru a iné a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z
18. októbra 2011 č.k. 26Cb/307/2003-518, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/307/2003-518
zo dňa 18. októbra 2011 v časti určenia, že právny úkon žalovaného zo dňa 10.1.2003, ktorý vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru je neplatný potvrdzuje a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušuje a vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody

v sume 1.228.175,- EUR (37.000.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania, a to nasledovne: 16 % p.a.
zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 19.06.2004 do 30.06.2004; 14,50 % p.a. zo sumy 1.228.175,-
EUR odo dňa 01.07.2004 do 31.12.2004; 14 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.01.2005
do 30.0.2005; 13 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.07.2005 do 31.12.2005; 13 % p.a.
zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.01.2006 do 30.06.2006; 14 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR
odo dňa 01.07.2006 do 31.12.2006; 14,75 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.01.2007 do

30.06.2007; 14,25 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.07.2007 do 31.12.2007; 14,25 % p.a.
zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.1.2008 do 30.06.2008; 14,25 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR
odo dňa 01.07.2008 do 31.12.2008; 12,50 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.01.2009 do
30.06.2009; 11 % p.a. zo sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.07.2009 do 30.06.2011; 11,25 % p.a. zo
sumy 1.228.175,- EUR odo dňa 01.07.2011 do zaplatenia a určenie, že právny úkon žalovaného zo
dňa 10. januára 2003, ktorým žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovaným
spoločnosti VINOPRODUKT a.s. Bratislava, a to na základe zmluvy o úvere zo dňa 1. decembra 1999

v znení jej neskorších dodatkov uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou VINOPRODUKT a.s. je
neplatný. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo žalovaným a právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou VINOPRODUKT a.s. Bratislava dňa 1. decembra 1999 uzatvorenej zmluvy o úvere reg. č.
XXXXXX a tiež všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov, ktoré v zmysle
§ 273 Obch. zák. a čl. VIII. zmluvy tvorili jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré v čl. VI. bod 33 obsahovali
dohodu, že zmena zmluvy o úvere je možná len písomnou dohodou zmluvných strán vo forme dodatku

k zmluve o úvere, pričom takáto zmena musí mať formu očíslovaného dodatku k zmluve o úvere, preto
s ohľadom na použitie slova „len“ v tejto dohode konštatoval, že táto dohoda predstavuje jediný možný
spôsob zmeny dohodnutých podmienok zmluvy a vylučuje možnosť zmeny zmluvy jednostrannýmúkonom ktorejkoľvek zmluvnej strany, prípadne iným spôsobom. Nakoľko niet pochýb o tom, že zmena
dohodnutej splatnosti ktorejkoľvek zo splátok úveru predstavuje aj zmenu zmluvy, je zrejmé, že výzva
žalovaného na plnenie zo dňa 3. januára 2003 nebola spôsobilá právne relevantným spôsobom zmeniť

dobusplatnosti7.splátkyúveru,nakoľkoišloojednostrannýprávnyúkon.Vodôvodneníuviedolajnázor,
že ak by aj výzvu z 3. januára 2003 považoval za návrh na uzatvorenie dohody o zmene termínu
splatnosti 7. splátky úveru, posudzujúc viazanosť žalovaného týmto návrhom v zmysle § 43b ods. 3 Obč.
zák. trojdňová lehota na plnenie by začala plynúť už od 4. januára 2003 vzhľadom na doručenie faxu
už dňa 3. januára 2003, ktoré potvrdila spoločnosť VINOPRODUKT vo svojom liste z 31. marca 2003 a

uplynula by dňom 6. januára 2003. Keďže právny predchodca žalobcu zaplatil istinu 7. splátky úveru až
13.januára2003,tedapolehoteuvedenejv§43bObč.zák.pretovyslovilzáver,ževobidvochprípadoch
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 10. januára 2003 po práve v súlade s čl. VII. bod 7.2 písm.
a/ úverovej zmluvy. Nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca pri vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru postupoval v súlade s dohodnutými podmienkami, a preto považoval vyhlásenie za
platné, nevyhovel návrhu žalobcu na náhradu škody, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie základného

predpokladu pre vznik návrhu na náhradu škody vyplývajúceho z § 373 Obch. zák., a to porušenie
povinnosti vyplývajúce žalovanému zo záväzkového vzťahu. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MObdo 1/2008 z 28. októbra 2010 súd prvého stupňa konštatoval, že
dovolací súd v uznesení nekonštatoval ani neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany
žalovaného, ani že by výzva žalovaného na plnenie zo dňa 3. januára 2003 bola skutočne spôsobilá

posunúť lehotu splatnosti siedmej splátky úveru a ani, že by výzvou žalovaný určil, resp. poskytoval
spoločnosti VINOPRODUKT a.s. dodatočnú lehotu na splnenie jej záväzku. Poukázal na to, že dovolací
súd vyslovil iba názor, že nie je vylúčené, aby oprávnený zo zmluvy poskytol povinnému pre riadne
splnenie dodatočnú lehotu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a
skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa odchýlil od právneho názoru vysloveného
Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3MObdo 1/2008 z 28. októbra 2010, podľa
ktorého ak žalovaný poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu na plnenie, nemôže oprávnený pre porušenie
povinnosti od zmluvy ani odstúpiť a ani vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Súdu prvého stupňa ďalej

vytýkal nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov pána N. a O., z ktorých nepochybne vyplynulo, že
pokiaľ by žalobca, resp. jeho právny predchodca splnil svoj záväzok v dodatočnej lehote určenej vo
výzve, žalovaný by k vyhláseniu predčasnej splatnosti nepristúpil, a teda takéto plnenie by žalovaný
považovalzariadneplnenie.Ďalejuviedol,žezmluvnéstranyvplnomrozsahusplnilipožiadavkuzákona
na písomnú formu zmluvy, keď výzva z 3. januára 2003 bola doručená dlžníkovi 9. januára 2003 a

posledným dňom určenej dodatočnej lehoty dňa 13. januára 2003 dlžník návrh prijal, zaplatil a písomne
listom zo dňa 13. januára túto skutočnosť žalovanému oznámil. Skutočnosť, že zmena zmluvy
nebola spracovaná vo forme dodatku a očíslovaná, nijakým spôsobom nenarušila písomnú podobu
zmeny zmluvy v zmysle § 272 Obch. zák.. Za nesprávny označil ďalší záver súdu prvého stupňa, že
právny predchodca žalobcu nezaplatil žalovanému plnenie ani v lehote dodatočne poskytnutej, určenej

vo výzve. Poukázal na čl. V. bod 19 a 20 všeobecných obchodných podmienok, v ktorých sa účastníci
dohodli na doručovaní písomností osobne alebo poštou, pričom sa písomnosť považuje za doručenú
dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal osobne alebo piatym dňom po dni, keď bola
písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Výzva bola žalobcovi doručená 9. januára
2003, posledný deň trojdňovej dodatočnej lehoty doručenia výzvy pripadol na nedeľu 12. januára 2003,

preto v súlade s § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom tejto lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j.
pondelok 13. január 2003.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa
s konštatovaním súdu prvého stupňa, že najvyšší súd v uznesení nevyjadril právny názor, že právny
úkon žalovaného zo dňa 10. januára 2003 je neplatný, ale naznačil nevyhnutnosť skúmania prejavenej

vôle žalovaného akceptovať následné plnenie dlžníka za riadne. V prejednávanej veci je zrejmé, že
výzva zo dňa 3. januára 2003 bola výzvou na dobrovoľné splnenie splatného dlhu dlžníka, ktorý
inak mohol žalovaný v danom čase vymáhať súdnou cestou a následné zaplatenie dlžnej splátky
dlžníkom dňa 13. januára 2003 nemení skutočnosť, že dlžník splnil svoj záväzok v omeškaní po
dohodnutej lehote splatnosti, ktorým bol 20. december 2012. Ďalej namietal, že žalobca účelovo vykladá

výpovede svedkov, ktorí naopak zhodne uviedli, že výzva zo dňa 3. januára 2003 v žiadnom prípade
nepredstavovala zmenu splátkového kalendára. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere č.
XXXXXX zo dňa 1. decembra 1999 bola menená a dopĺňaná dodatkami č. 1 až 12, dohodnutá obvyklá
a jediná možná forma zmeny zmluvy o úvere bola dlžníkovi jednoznačne známa, takže výzvu zo dňa3. januára 2003 v žiadnom prípade nemohol žalobca považovať za prejav vôle žalovaného o zmene
obchodných podmienok.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie prečítaním
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z 10. januára 2003, odpovede na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru zo 17. januára 2003 a prípisu žalovaného zo dňa 23. januára 2003 a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny len čiastočne, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne
po právnej stránke.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetnou žalobou sa žalobca popri finančnom plnení domáhal aj určenia neplatnosti právneho úkonu
žalovaného zo dňa 10. januára 2003, ktorým žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého
žalovaným spoločnosti VINOPRODUKT a.s.. Základným predpokladom určovacej žaloby je v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p. preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Takáto žaloba

má preventívny charakter, a naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak rozhodnutie o nej zamedzí vzniku
ďalšieho konania. V prejednávanej právnej veci však konanie, predmetom ktorého je žaloba na plnenie,
už prebieha, v tomto konaní je nevyhnutné, aby súd otázku platnosti riešil ako otázku predčasnú, a preto
odvolací súd dospel k záveru, že žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti úkonu
žalovaného z 10. januára 2003 nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu dôvodná, a preto

rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie § 243d/ ods. 1 O.s.p.,
keď sa stotožnil s názorom žalovaného, že v zrušujúcom uznesení zo dňa 28. októbra 2010 najvyšší
súd nevyslovil žiaden konkrétny právny názor. V odôvodnení napadnutého uznesenia však najvyšší
súd konštatoval, že nie je však vylúčené, že oprávnený zo zmluvy poskytne povinnému pre riadne

splnenie zmluvy dodatočnú lehotu, teda prejaví vôľu za riadne plnenie akceptovať plnenie poskytnuté
povinným v nemu určenej dodatočnej lehote, v prípade ktorom pred uplynutím poskytnutej lehoty
nemôže oprávnený pre porušenie povinnosti od zmluvy odstúpiť, i keď k jej poskytnutiu nebol povinný
a tiež pre omeškanie dlžníka vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. A práve o takýto prípad ide podľa
názoru odvolacieho súdu v prejednávanej právnej veci. Zo samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru zo dňa 10. januára 2003 nepochybne vyplýva, že príčinou vyhlásenia predčasnej splatnosti je
nesplnenie povinnosti prejavu predchodcom žalobcu ani v žalovaným poskytnutej dodatočnej lehote
splatnosti tri dni od doručenia výzvy. Taktiež z prípisu žalovaného zo dňa 23. januára 2003 vyplýva,
že žalovaný výzvou sledoval predídenie vyhláseniu splatnosti celého zostatku úveru. Svedok L.. A. N.
vypovedal, že banka po poskytnutí dodatočnej lehoty obvykle počkala. Svedok L.. S. O. vypovedal, že

aby banka mohla vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, musela byť daná výzva, a v prípade akceptácie
a zaplatenia v tejto dodatočnej lehote banka by neuplatnila predčasnú splatnosť úveru. Po prihliadnutí
na obsah svedeckých výpovedí a najmä uvedených písomných podaní žalovaného sa odvolací súd
stotožnil s názorom odvolateľa, že úmyslom žalovaného bolo považovať za riadne plnenie i plnenie, ku
ktorému dôjde v tejto dodatočnej lehote určenej žalobcovi vo výzve. Vzhľadom na v čl. V. všeobecných

obchodných podmienok dohodnutý spôsob doručovania písomností odvolací súd mal za preukázané, že
právny predchodca splnil povinnosť v dodatočne poskytnutej lehote, a preto podľa názoru odvolacieho
súdu žalovaný nebol oprávnený listom zo dňa 10. januára 2003, teda pred uplynutím poskytnutej lehoty,
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a súvisiacom

výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2
O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa povinný posúdiť, či sú splnené ďalšie
predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za škodu a jej výšku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.