Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/307/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104898763
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5104898763.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: V. U.,

nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, O. N., právne zastúpený: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so
sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporcovi: WALMARK, spol. s.r.o., Žilina, Framborská 58,
právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom so sídlom Žilina, Dolné Rudiny 3, o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie ušlej mzdy a odstupného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy istinu vo výške 1.683,79 eur s úrokom
z omeškania vo výške 12,5% odo dňa 21.10.2003 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške
1.774,79 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, vedený v SLSP a.s., pobočka Veľký
Krtíš, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrh domáhal zaplatenia ušlej mzdy a odstupného v celkovej výške
130.256,-Sk (4.323,71 eur) s 12,5 % úrokom z omeškania od 21.10.2003. Po rozhodnutí krajského
súdu žiadal uhradiť len sumu 2.656,84 eur takisto s úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že odporca mu dal výpoveď z toho dôvodu, že mal porušiť pracovnú disciplínu. Neplatnosť výpovede

napadolvzákonomstanovenejlehote.RozsudkamiOkresnéhosúduvoVeľkomKrtíši,akoaj rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo potvrdené, že výpoveď bola daná neplatne. Rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie. Medzitým s
odporcom uzavreli dohodu, že pracovný pomer sa končí na základe dohody, pričom dôvody skončenia
pracovného pomeru boli organizačné zmeny na strane odporcu. Tento mu neumožnil vykonávať prácu,
neuhradil mu priemerný mesačný zárobok po dobu, po ktorú mal pracovať a preto si uplatňoval nárok
na ušlú mzdu v trvaní 12 mesiacov, ako aj dvojnásobok priemerného mesačného zárobku z titulu

odstupného.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru navrhovateľ
vychádza z nesprávneho právneho predpisu, čo sa týka odstupného. Namietal aj výšku priemerného
mesačného zárobku. Navyše náhradu mzdy si uplatnil za 12 mesiacov, pričom nie je zrejmé, či v tomto
období pracoval alebo nepracoval a aký dosahoval zárobok pokým skutočne bol v pracovnom pomere.
Poukázal aj na to, že priznanie nároku na náhradu mzdy je premlčané. Toto právo sa malo uplatniť

v lehote 3-och rokov a lehota začína plynúť, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ
odporcovinikdyneoznámil,žetrvánaďalšomzamestnaní.Odporcovizačalaplynúťtrojročnápremlčacia
lehota od 5.6.2001, kedy dostal výpoveď. Žalobu podal navrhovateľ 29.9.2004.V tejto veci tunajší Okresný súd v Žiline rozhodoval už tri krát. Posledný krát rozhodoval súd v tejto
veci dňa 1.7.2010, kedy vyniesol rozsudok vo veci samej, odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi z
titulu ušej mzdy 2.456,68 eur s príslušným úrokom z omeškania. Proti tomuto rozsudku podal opätovne

odvolanieodporca.Krajskýsúdrozhodovaldňa27.1.2011atouznesením8Co/366/2010,kedyopätovne
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Opätovne tunajšiemu súdu vytkol, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal otázkou premlčania.
Krajský súd konštatoval, že sa premlčujú jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho,
kedy u nich nastala splatnosť. V týchto intenciách by mal postupovať aj prvostupňový súd. Pracovný

pomer bol ukončený po dohode ku dňu 31.7.2003, od ktorej doby začala plynúť premlčacia lehota,
pričom navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde 29.9.2004. Taktiež sa prvostupňový súd
nevysporiadal ani s jeho tvrdením o odmietnutí vykonávania práce.

Súd vzhľadom na tieto skutočnosti opätovne rozhodol, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, resp. ich právnych zástupcov, oboznámil sa s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

12Co 153/2004, rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši 4C 51/2002, uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 12Co 316/2003, rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Cdo 95/03, rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline 8Co/504/2006, 8Co/177/2008, 8Co/366/2010, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, potvrdením o výške mzdy navrhovateľa, rozhodnutím Úradu práce vo Veľkom
Krtíši, nanovo sa oboznámil s výškou priemernej mzdy, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Ešte dňa 5.6.2001 dal odporca navrhovateľovi výpoveď a to z dôvodu, že mal porušiť pracovnú
disciplínu. V stanovenej lehote napadol neplatnosť výpovede navrhovateľ na príslušnom súde. Súd
vo Veľkom Krtíši rozsudkom 4C 51/02 zo dňa 14.3.2002 určil, že výpoveď je neplatná a pracovný
pomer naďalej trvá. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 12Co 1184/02 potvrdil rozhodnutie vo

výroku o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Ohľadom výroku, že pracovný pomer naďalej
trvá, bolo toto rozhodnutie zrušené. Následne opätovne konal súd vo Veľkom Krtíši a rozhodol, že
pracovný pomer u odporcu naďalej trvá a to rozsudkom 4C 51/02 zo dňa 10.10.2002. Na základe
ďalšieho odvolania odporcu opätovne rozhodoval nadriadený súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil. Na základe dovolania sa vecou zaoberal NS SR a ten rozsudkom 2Cdo

95/03 dňa 30.9.2003 vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Medzitým však odporca s navrhovateľom
uzatvorili dohodu o tom, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom sa končí na základe
dohody ku dňu 31.7.2003. Dôvodom skončenia tohto pracovného pomeru boli organizačné zmeny
na strane zamestnávateľa. Jednalo sa o zrušenie prevádzky odporcu vo Veľkom Krtíši. Opätovne sa
pojednávalo na KS v Banskej Bystrici resp. na prvostupňovom súde, ktorý rozsudkom 4C 51/02 zo

dňa 4.3.2004 rozhodol tak, že pracovný pomer navrhovateľa trval u odporcu od 1.5.2000 do 31.7.2003.
Znova proti rozsudku podal odporca odvolanie, pričom nadriadený súd rozsudkom 12Co 153/04 zo dňa
3.6.2004 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Následne na základe právoplatného rozhodnutia vyzval
navrhovateľ odporcu, aby mu uhradil nároky v súvislosti so skončením pracovného pomeru z titulu ušlej
mzdy za čas od 1.9.2001 do 31.7.2003 tak, ako to bolo uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom na

základe písomnej dohody vo výške priemerného mesačného zárobku a samozrejme žiadal aj vyplatenie
odstupného za dva mesiace a to kvôli zrušeniu prevádzky ako takej.

Navrhovateľ na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj po rozhodnutí Krajského
súdu v Žiline opätovne dokazoval, že z pripojených rozhodnutí Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, z

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici jednoznačne vyplýva, že jeho pracovný pomeru u odporcu
trval v čase od 1.5.2000 do 31.7.2003, o čom sa napokon aj zo samotným odporcom dohodol v
písomnejdohode. Poukázalnaneplatnosťvýpovedepreúdajnéporušeniepracovnejdisciplíny.Zároveň
dokazoval, že mu odporcu neuhradil doposiaľ ani odstupné, t.j. dvojnásobok priemerného mesačného
zárobku a náhradu mzdy. V tom čase bol jeho priemerný mesačný zárobok 9.304,-Sk. Nemohol

súhlasiťsnámietkouodporcu,žejehonárokjepremlčaný. Premlčanie,podľaodporcu,malozačalplynúť
od 23.8.2001. V tom čase mu nevzniklo ani právo na náhradu mzdy. Nárok na náhradu mzdy vzniká
vtedy, keď súd konštatuje, že pracovný pomer naďalej trvá. Teda až s určením neplatnosti skončenia
pracovného pomeru vyplýva nárok na náhradu mzdy zamestnancovi.

Naopak odporca na pojednávaniach, ako aj po poslednom pojednávaní, potom ako rozhodol Krajský súd
v Žiline, sa bránil tým, že nárok navrhovateľa v tomto konkrétnom prípade je premlčaný. Ďalej poukázal
ajnato, ženároknavyplateniemzdynebolnavrhovateľomdostatočnepreukázaný.Nebolopreukázané,či v rozhodujúcom období vykonával nejakú prácu, alebo túto prácu nevykonával. Premlčacia lehota
začala navrhovateľovi plynúť dňom 23.8.2001, kedy ho vedúca výroby vyzvala, aby nastúpil do práce.

Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline opätovne súd vykonával dokazovanie ďalších
podstatných skutočností a náležitostí a preto sa opätovne oboznámil s rozsudkom OS vo Veľkom Krtíši,
z ktorého nepochybne vyplýva, že týmto rozsudkom bolo konštatované, že výpoveď, ktorá bola daná
navrhovateľovi listom odporcu dňa 5.6.2001, je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
naďalej trvá. Tieto skutočnosti vyplývajúce z rozsudku musel tunajší súd ozrejmiť len už kvôli samotnej

námietke premlčania odporcu.

Z odpisu písomného návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ešte zo dňa 6.7.2001
mal súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru aj skutočnosti, že pracovný pomer naďalej trvá.

Opätovnezpriloženýchpísomnýchlistín,ktorébolipredloženétunajšiemusúduknahliadnutiuvyplynulo,
že navrhovateľ pracoval vo firme G. od 8.10.2002 a potom neskôr od 1.1.2003 takisto v tejto firme.
Neskôr sa zamestnal v súkromnej firme od 24.3.2003. V tomto smere je potrebné podotknúť, že
navrhovateľ žiadal dlžnú sumu z titulu ušlej mzdy a odstupné za čas od 1.9.2001 do 1.9.2002.

Z rozhodnutia bývalého Národného úradu práce - Okresný úrad práce O. N. zo dňa 18.9.2001 č.
jednacie VK-XXXX/X/XXXX vyplýva, že podpora v nezamestnanosti bola u navrhovateľa vyrátaná zo
sumy priemerného mesačného zárobku, ktorý činil v tom čase 9.304,-Sk.

Na týchto skutočnostiach zotrval samotný navrhovateľ, ktorý nemal akým iným spôsobom dokázať

priemernú mesačnú mzdu, ktorú zarobil u odporcu a tvrdil, že podľa jeho názoru je vypočítaná mzda v
plnom súlade s jeho priemerným mesačným zárobkom. Toto rozhodnutie úradu práce zo dňa 18.9.2001
si preto tunajší súd v plnej miere osvojil. Odporca dal navrhovateľovi výpoveď ešte dňa 5.6.2001, teda
predmetom konania bol návrh, ktorý vznikol ešte za účinnosti predchádzajúceho Zákonníka práce č.
65/1965 Zb.

Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s
ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške

priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada

mzdy presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu
za ďalší čas primerane znížiť, prípade náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Súd pri svojom
rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam
vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Predmetom celého sporu bola ušlá mzda, ktorú odporca neplatil navrhovateľovi za 12 mesiacov,
samozrejme aj odstupné za 2 mesiace a to z toho dôvodu, že pracovný pomer sa končí na základe
dohody ku dňu 31.7.2003, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru boli organizačné zmeny a
z toho titulu odvodzoval navrhovateľ aj odstupné vo výške 2-och mesiacov.

Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ mohol v jeho čase jeho nezamestnanosti vykonávať inú
prácu dáva súd do pozornosti, že navrhovateľ žiadal ušlú mzdu za čas od 1.9.2001 do 1.9.2002. Bolo
nepochybne súdom zistené z vyjadrení navrhovateľa, ako aj z pripojených potvrdení, že navrhovateľ
začal pracovať až 8.10.2002 vo firme G.. V rozhodujúcom čase nikde nepracoval.
Tomuto nasvedčuje aj pripojené rozhodnutie Úradu práce vo Veľkom Krtíši, ktorý sám potvrdil, že

navrhovateľ začal pracovať 8.10.2002. Dovtedy bol u nich evidovaný ako nezamestnaný. Pokým sa
odporca domnieval, že v rozhodujúcom čase pracoval, mal to preukázať. Na ňom v tejto časti bolo
dôkaznebremeno.Ztvrdeníajzpredloženýchdokladovvšakjednoznačnevyplynula,ževrozhodujúcom
čase navrhovateľ skutočne nepracoval.Je teda zrejmé, že samotný navrhovateľ nemohol počas rozhodujúceho obdobia vykonávať prácu,
nastúpiť do riadneho pracovného pomeru. Až keď sa zamestnal, ako to už je viackrát spomínané, vo

firme G., dňom 8.10.2002 bol vyradený z úradu práce. Takže v tomto smere neobstojí tvrdenie odporcu,
že počas dvanásťmesačnej lehoty, za ktorú žiadal náhrady mzdy, mohol navrhovateľ pracovať resp., že
pracoval. Je nepochybné, že čistá priemerná mesačná mzda u navrhovateľa bola v rozhodujúcom čase
9.304,- Sk /308,84 eur/ Za 12 mesiacov je to 3.706 eur.
Na tomto mieste je však potrebné podotknúť, že navrhovateľ síce žiadal uhradiť ušlú mzdu za 12

mesiacov v sume 2.456,68 eur. Naposledy oznámil súdu prípisom dňa 2.3. 2009, že žiada uhradiť len
túto sumu, pretože proti predchádzajúcemu rozsudku nepodal odvolanie a súd nemôže ísť nad rámec
nárokov už priznaných. To znamená, že odporca by mal teda uhradiť navrhovateľovi istinu v sume
2.456,68 eur.

Odporca však vzniesol námietku premlčania ohľadom príslušných miezd a podľa jeho názoru nárok

na náhradu týchto miezd bude premlčaný. Námietku premlčania vyhodnocoval teda súd v zmysle
príslušných ustanovení zákonníka, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia dobej je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc aj z posledného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorý prikázal sa súdu zaoberať
námietkoupremlčaniaaskúmať,vzhľadomnato,žesapremlčujúajjednotlivénáhradymzdyzatenktorý

mesiac, či v tomto konkrétnom prípade bola námietka premlčania vznesená oprávnene alebo nie. Viac
krát to súd v tomto rozhodnutí spomínal, že pracovný pomer bol ukončený s navrhovateľom po dohode
ku dňu 31.7.2003. Od tejto doby začala plynúť premlčacia lehota, pričom navrhovateľ podal návrh na
začatie konania na súdu dňa 29.9.2004. Z pripojeného listinného dôkazu od samotného odporcu mal
súd preukázané, že on ako zamestnávateľ svojim pracovníkom vyplácal mzdy najneskôr do 15.dňa toho

ktorého mesiaca bankovým prevodom na osobné účty. Bolo to v rokoch 2000 až 2011, kedy u nich
pracoval aj navrhovateľ.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje.

V zmysle § 262 ods. 1/ Zák. práce právo na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1/ Zák. práce možno po
prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou t.j. keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou
sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom. Od tohto okamihu
začína plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle § 263 ods. 1/ Zák. práce na uplatnenie tohto nároku.

Premlčujú sa jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť /
viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/180/2009/. Už to bolo viac krát spomínané, že žiadal navrhovateľ
náhradu mzdy od 1.9.2000 do 1.9.2001. Už bolo konštatované, že mzdu v tom čase vyplácal odporca
svojim zamestnancom k 15.dňu toho ktorého mesiaca. Mzda za mesiac september mu teda mala byť
vyplatenákudňu15.9.2001.Návrhbolpodanýdňa29.9.2004.Toznamená,žetátoprvámzdazamesiac

september je v zmysle vyššie citovaných ustanovení premlčaná.
Ďalšia mzda za mesiac november mu mala byť vyplatená 15.11.2001, návrh bol podaný dňa 29.9.2004,
to znamená, že aj časť mzdy za mesiac október je premlčaná a to v trvaní 14 dní.

Už samotný krajský súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.2.2010 č.k. 8Co/353/2009-227 konštatoval na

záver, že predmetom konania zostáva už len suma 2.456,68 eur s príslušenstvom t.j. 74.010,-Sk, keďže
vo zvyšnej časti už bol návrh navrhovateľa právoplatne zamietnutý. Sám konštatoval, že je otázne, ako
túto sumu špecifikovať, nakoľko navrhovateľ sa pôvodne domáhal v podstate zaplatenia 14-tich platov
x 9.304,-Sk či už z titulu náhrady mzdy resp. odstupného.
Na tomto mieste dáva súd do pozornosti aj posledné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý

na pojednávaní opätovne žiadal, aby súd zaviazal resp. výšku mzdových nárokov ustálil a zaviazal
odporcu k náhrade 9-tich mesiacov vo výške 9.304,-Sk. Napokon zasa neskôr žiadal právny zástupca
uhradiť mzdu za 9 mesiacov ale len vo výške 6.670,-Sk. Doslovne uviedol, že čo sa týka výroku ohľadne
odstupného, o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté, voči tomuto nepodali ani odvolanie a preto zotrvali
na vyššie citovanej sume za 9 mesiacov.

Aj samotný právny zástupca si viac krát odporoval ohľadom výšky ušlej mzdy. Najskôr žiadal ušlú mzdu
od 1.9.2000 do 1.9.2001 t.j. 12 mesiacov, potom žiadal už iba za 9 mesiacov v sume po 6.670,-Sk. V
tomto smere bolo toľko nepresností a ani na naliehanie súdu tieto nepresnosti do vynesenia posledného
rozsudku právny zástupca navrhovateľa, tieto neodstránil.Súd vychádzal z toho, čo si uplatnil naposledy 6.670,-Sk x 9 je 60.030,-Sk /1.992,63 eur/. Súd odpočítal
od tejto sumy ešte premlčanú mzdu za mesiac september 2001 a časť mesiaca október 2001 v celkovej
dĺžke 1 mesiac 14 dní. Vychádzajúc zo sumy, ktorú žiadal navrhovateľ uhradiť 6.670,-Sk za jeden mesiac

a 3.335,-Sk za polovičku mesiaca október, spolu 10.005,-Sk /331,93 eur/. Túto sumu potom odrátal z
celkovej žalovanej sumy. Suma, ktorú bude povinný odporca uhradiť navrhovateľovi po odrátaní týchto
premlčaných čiastok je 1.660,70 eur.

Súd ešte záverom opakuje čo sa týka odstupného, i keď o tomto už bolo rozhodnuté, že o tejto časti už

ani nerozhodoval vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, že ohľadom samotného odstupného
nebolo podané ani zo strany navrhovateľa a ani zo strany odporcu v predošlých konania odvolanie.
Takže o odstupnom ani nerozhodoval.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1/ O.s.p. Je nepochybné, že navrhovateľ
bol v tomto spore úspešný ale nie v plnej výške tak, ako žaloval celú čiastku na začiatku pojednávania.

Spočiatku žiadal vyplatenie vyše 4.000 eur na ušlej mzde a ďalších náhradách a odstupnom. Napokon
mu súd priznal len sumu 1.660,70 eur. Súd konštatoval, že navrhovateľ bol úspešný len skoro v 1-ci
Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne:
- 27.9.2004 prevzatie a príprava zastúpenia v sume 2.870,-Sk,
- 27.9.2004 vypracovanie písomného podania - návrh na začatie konania v sume 2.870,-Sk,

- 26.9.2005 zastupovanie na pojednávaní 3.050,-Sk,
- 23.11.2005 zastupovanie na pojednávaná 3.050,-Sk,
- 16.7.2007 vypracovanie písomného podania - vyjadrenia k odvolaniu v sume 3.050,-Sk,
- 21.1.2008 zastupovanie na pojednávaní 3.050,-Sk,
- 22.5.2008 vypracovanie písomného podania - vyjadrenie k odvolaniu 3.050,-Sk,

- 14.10.2008 účasť na odvolacom konaní v sume 3.050,-Sk.
SPOLU za tieto úkony 24.040,-Sk.

Za úkony vykonané od 1.1.2004 do 31.12.2004 si účtoval režijný paušál v celkovej výške 1.320,-Sk,
spolu teda 25.360,-Sk.

Právny zástupca si vyúčtoval aj náklady cestovného:
- 26.9.2005 Veľký Krtíš do Žiliny a späť 330 km (6,20,- Sk za 1 km), cena za 1l paliva 40,70,-Sk,
spolu 2.851,86,-Sk,
- 23.11.2005 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (6,20,-Sk za l km), cena za 1l paliva 38,80,-Sk, spolu

2.814,24,-Sk,
- 21.1.2008 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (6,20,-Sk za 1 km), cena za 1 l paliva v sume 41,50,-
Sk, spolu 2.799,23,-Sk,
- 14.10.2008 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (5,50,-Sk za 1 km), cena paliva 1l paliva 39,35,-Sk, spolu
2.529,20,-Sk.

Náhrada cestovného spolu predstavuje sumu 10.995,-Sk.

Právny zástupca si vyúčtoval aj náhradu za stratu času:
- 26.9.2005 za 10 polhodín 251,-Sk, spolu 2.510,-Sk,
- 23.11.2005 za 10 polhodín 251,-Sk, spolu 2.510,-Sk,

- 21.1.2008 za 10 polhodín 318,-Sk, spolu 3.180,-Sk,
- 14.10.2008 za 10 polhodín 318,-Sk, spolu 3.180,-Sk.
Spolu náhrada za stratu času 11.3080,-Sk.

Ďalej si účtoval náhrady advokáta po 1.1.2009 a to nasledovne:

- 21.5.2009 zastupovanie na pojednávaní 101,25 eur,
- 1.7.20010 zastupovanie na pojednávaní 101,25 eur,
- 6.10.2010 vypracovanie písomného vyjadrenia 101,25 eur.
- 2.7.2012 zastupovanie na pojednávaní 101,25 eur,
- 26.7.2012 zastupovanie na pojednávaní 101,25 eur.

SPOLU 506,25 eur.

Režijný paušál činil za jeden úkon6,95 eur, za dva úkony 7,21 eur a za ďalšie dva úkony bol 7,63 eur,
spolu režijný paušál aj s odmenou advokáta 542,88 eur.Opätovne žiadal uhradiť aj náhradu cestovného na tieto pojednávania:
- 21.5.2009 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (0,183 eur za l km), spotreba benzínu 6,4 litra, cena za

liter paliva 1,10 eur, spolu 83,622 eur,
- 1.7.2010 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (0,183 eur za l km), spotreba benzínu 6,4 litra, cena za
liter paliva 1,120 eur, spolu 84,044 eur,
- 2.7.2012 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (0,183 eur za l km), spotreba benzínu 6,4 litra, cena za
liter paliva 1,233 eur, spolu 86.431 eur,

- 26.7.2012 Veľký Krtíš - Žilina a späť 330 km (0,183 eur za l km), spotreba benzínu 6,4 litra, cena za
liter paliva 1,222 eur, spolu 86,199 eur.
Celkovo cestovné 340,30 eur.

Náhrada za stratu času za vyššie uvedené pojednávania:
- 21.5.2009 za 10 polhodín 11,59 eur, spolu 115,90 eur,

- 1.7.2010 za 10 polhodín 12,02 eur, spolu 120,20 eur,
- 2.7.2012 za 10 polhodín 12,71 eur, spolu 127,10 eur,
- 26.7.2012 za 10 polhodín 12,71 eur, spolu 127,10 eur.
Náhrada za stratu času spolu je 490,30 eur.

Odmena advokáta, náhrada cestovných náhrad a náhrada za stratu času bez DPH
spolu (medzisúčet 2) je 1.373,48 eur.
Odmena advokáta, náhrada cestovných náhrad a náhrada za stratu času bez DPH
spolu (medzisúčet 1 + 2) je 2.957,99 eur + 20% DPH z celkovej sumy je 591,60 eur, teda odmena
advokáta aj s DPH činí 3.549,59 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy konania, preskúmal pripojené potvrdenie o platcovi DPH ako aj
technický preukaz motorového vozidla a zistil, že náhrady boli vyúčtované v zmysle vyhlášok 163/2002
Z.z. a vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za úkony právnej pomoci pre advokátov.

Ako súd už vyššie uviedol a vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol úspešný len v pomernej
časti, súd to vyhodnotil skoro v 1-ci svojich nárokov, priznal mu polovičku týchto náhrad advokáta v sume
1.774,79 eur. Odmenu advokátovi bude povinný zaplatiť odporca tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).