Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Triznová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615200701.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit,
a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej: K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej republiky, toho času na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníkom: Z. E.É., zamestnanec Okresného súdu Q., v konaní o zaplatenie
678,87 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 152,18 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
50,17 Eur počnúc od 18.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 38,07 Eur počnúc od 18.03.2012
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 31,97 Eur počnúc od 08.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
31,97 Eur počnúc od 19.05.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 526,69 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 23.01.2015 žalobu o zaplatenie 678,87 Eur s príslušenstvom.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1000,- Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.06.2015 poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (č.l. 39 spisu). Opatrovník žalovanej prevzal dňa 25.06.2015 žalobu s prílohami a
poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku
dňa 31.07.2015 boli účastníci konania upovedomení. Účastníci konania sa verejného vyhlásenia
rozsudku nezúčastnili. Súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej dňa 31.07.2015.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pripojení zo dňa 10.11.2011, prečítaním faktúr č.
4736005643, č. 2736998147, 8737989630, č. 4738979746, č. 5739970736.Žalobca uviedol, že Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava uzavrela so žalovanou
podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
dňa 10.11.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej
televízie program MAGIO TV OPTIK, s príslušenstvom MAGIO BOX s príslušenstvom, v lehote
viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom, a.s. žalovanej plnenie riadne a
včas. Podľa účtových dokladov zistili, že žalovaná nezaplatila faktúru č. 4736005643, ktorá bola splatná
dňa 17.02.2012 na sumu 50,17 Eur, faktúru č. 2736998147, ktorá bola splatná dňa 17.03.2012 na sumu
38,07 Eur, faktúru č. 8737989630, ktorá sa stala splatná dňa 17.04.2012 na sumu
31,97 Eur, faktúru č. 4738979746, ktorá sa stala splatná dňa 18.05.2012 na sumu 31,97 Eur, faktúra
č. 5739970736, ktorá sa stala splatná dňa 18.06.2012 na sumu 526,69 Eur. Žalovaná porušila svoje
povinnosti tým, že faktúry nezaplatila, čím vznikol právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013.
Dokazovanie súd vykonal prečítaním Zmluvy zo dňa 10.11.2011 MAGIO TV OPTIK č.
9904519717, prečítanímfaktúrč.4736005643,č.2736998147,8737989630,č.4738979746, č.
5739970736.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o poskytovaní služieb pevnej internetovej prípojky program OPTIK 3 a služieb televízie MAGIO
TV OPTIK na pevnú prípojku s rozšíreným programom v maďarskom jazyku. K TV službe žalovaná
obdržala 2 ks MAGIO BOX 1 MSGNUUD, 2 ks karty k MAGIO BOXU 1 MSGNUUD, 2ks diaľkový
ovládač 1 MSGNUUD a príslušenstvo. K internetovej prípojke žalovaná obdržala zariadenie HAG, čo je
modifikovaný Router na poskytovanie multimediálnych služieb. Žalovaná neplatila služby poskytnuté v
januári 2012. Poskytovateľ služby od zmlúv odstúpil dňa 06.06.2012. Faktúrou č. 5739970736, ktorá sa
stala splatná dňa 18.06.2012 vyfakturoval právny predchodca žalobcu pokutu TV BALÍČEK maďarský
20,- Eur, pokuta za MAGIO BOX 150,- Eur, pokuta za MAGIO BOX 150,- Eur, pokuta za diaľkový ovládať
10,- Eur, pokuta za diaľkový ovládať 10,- Eur, pokuta za ostatné príslušenstvom 10,- Eur, pokuta za
ostatné príslušenstvom 10,- Eur - MAGIO OPTIK- prístup 1 MSGNUUD celkom 360,- Eur, pokuta za
nevrátenie HAG 165,97 Eur, odpis elektronickej faktúry PDF 116209698 vo výške 0,60 Eur.
Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá lehota viazanosti 24 mesiacov. V prípade
nedodržania doby viazanosti pri zániku zmluvy, si zmluvné strany dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvné
pokuty tak, ako sú uvedené zhora.
Faktúrou č. 473600643 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 50,17 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 17.02.2012.
Faktúrou č. 2736998147 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 38,07 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 17.03.20121.
Faktúrou č. 8737989630 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 31,97 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 17.04.2012.
Faktúrou č. 473899746 právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu na úhradu vo výške 31,97 Eur.
Faktúra sa stala splatná dňa 18.05.2012.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej
a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol prevod pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnejtelefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §544ods.2 Občianskehozákonníkazmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.
Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo
iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený
skutkový stav.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeranákompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemohli ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden
poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca resp. právny predchodca žalobcu rovnakú zmluvnú
pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.
Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohodoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej
alebo satelitnej televízie program OPTIK 3 s príslušenstvom, predstavuje nájomnú zmluvu, ktorá je
zároveň zmluvou k zmluve o pripojení.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej elektronickej komunikačnej službe MAGIO INTERNET OPTIK a účastník sa zaviazal platiť
cenu za sprístupnenie a poskytovanie tejto verejnej elektronickej komunikačnej služby. Súčasťou
zmluvy ex lege sú Všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Tieto práva a povinnosti
zmluvných strán sú vzájomne (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný
plniť, teda obe strany sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen
vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia s odkazom na ustanovenie § 560Občianskeho zákonníka. Vzájomná podmienenosť plnenia znamená, že plnenia sa môže domáhať len
účastník záväzkového právneho vzťahu, ktorý už sám dlh splnil alebo preukázateľne je pripravený ho
splniť. V zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka účastníci pre prípad nesplnenia
záväzku alebo pre prípad akejkoľvek zmluvnej povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je
jedným so zabezpečovacích prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá
existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty,
že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej
určenia.
Súdžalobužalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške526,69Eursúrokom zomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 526,69 Eur počnúc od 19.06.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že
zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia
§ 52 Občianskeho zákonníka, pričom právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažoval
za individuálne dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ustanovenie je v Zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ uvedené
podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených s právnym predchodcom žalobcu so
svojimi zákazníkmi, pričom žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a
výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v
zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či
na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty zostala
nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník
zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až
do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mal
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade tak, ako i
v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral žalobca so spotrebiteľmi, prejavila osobitne v spojení s časovým
aspektom jej uloženia.
Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom žalobcu z dôvodu neprijateľnosti
podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/358/2012-43 zo dňa
17.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 16Co/8/2014 zo dňa 24.02.2014,
rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37C/4/2012-64 zo dňa 08.10.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava sp.zn. 10Co/206/2012 zo dňa 27.11.2013), preto bol žalobca povinný zdržať sa
zmluvnej podmienky za nesplnenie ktorej žiadal od žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty.
Súd mal preukázané, že žalovaná nezaplatila právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých
služieb, tak ako to predpokladá ustanovenie § 42 ods. 1 písmeno a), ods. 4, písmeno b) zákona č.
610/2003 Z.z. , preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je v tomto prípade Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení účinnom po 01.02.2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2015.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr,
ktorými boli vyfakturované.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal voči žalovanej čiastočný úspech, neúspešný bol v prevažnej časti a v súlade
s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s
citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu a príslušenstvo
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.