Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213227709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G.
C. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II dieťaťa rodičov I. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. T. W. XX
zastúpené JUDr. Oľgou Pacolákovou so sídlom v Košiciach na Bielocerkevskej 4 a K. V. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v Y. T. O.R. XX zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou so sídlom v Košiciach na Štúrovej
20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.12.2014
č.k. 27P 268/2013-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. G. za obdobie od 30.10.2013 do
25.4.2015 a vo výroku o dlžnom výživnom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. G. od 26.4.2015 do budúcna a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 5.12.2014 č.k. 27P 268/2013-157 zmenil výrok o výživnom rozsudkom
Okresného súdu Košice II z 21.1.2005 č.k. 23P 352/2000-36 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach z 29.7.2008 č.k. 7 CoP 220/2005-103 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
G. zo 49,79 Eur mesačne na 190 Eur mesačne od 30.10.2013 do budúcna, ktoré výživné je povinný
prispievaťvždydo15-tehodňavmesiacivopredmatkedieťaťa.Dlžnévýživnézaobdobieod30.10.2013

do 31.12.2014 spolu 1.969,04 Eur zaviazal otca uhradiť matke maloletej do 90. dní od právoplatnosti
rozsudku. Zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú G. od 1.11.2010 do 29.10.2013.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné maximálne vo výške 100 Eur mesačne. Vyjadril
názor, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne pochybil a to tým, že nesprávne
posúdil skutkový stav a ním navrhnuté dôkazy, ktoré nebral do úvahy. Uviedol, že voči maloletej Soni
bolo naposledy určené výživné v roku 2008, ale pomery účastníkov sa nezmenili do takej miery, aby

prvostupňový súd priznal výživné 190 Eur mesačne už aj vzhľadom na vyhodnotenie jeho situácie,
pričom prvostupňový súd mal brať do úvahy pomery všetkých účastníkov konania a nielen pomery na
strane dieťaťa. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy jeho nevyhnutné výdavky smerujúce
k prispôsobeniu životných pomerov v Holandsku, jednoznačne preukázané výpismi z účtu a tiež
vyživovaciu povinnosť voči Z. H. 250 Eur mesačne. Pri spočítaní všetkých nevyhnutných výdavkov mu
ostáva na živobytie absolútne minimálna čiastka, preto nie je schopný plniť výživné vo výške 190 Eur
mesačne a zaplatiť dlžné výživné. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že je schopný plniť výživné vovýške 190 Eur mesačne pri jeho príjme 1.382,84 Eur, avšak nebral do úvahy jeho výdavky a potreby
a skutočnosti zohľadňujúce pomery v Holandsku. Otec písomným podaním adresovaným odvolaciemu
súdu 5.5.2015 oznámil, že 25.3.2015 bol s ním ukončený pracovný pomer, o čom zároveň predložil

potvrdenie, ktorá skutočnosť svedčí o jeho tvrdeniach v odvolaní ako aj o tom, že nie je schopný naďalej
platiť súdom určené výživné.

Matkavovyjadreníkodvolaniukonštatovala,žetvrdeniaotcaonezmenenýchpomerochodroku2008sú
zavádzajúce a zjavne preto, že s maloletou nežije v spoločnej domácnosti a ani žiadnym iným spôsobom
nevidí zmenu pomerov, predovšetkým jej nutných potrieb, mylne sa domnieva, že maloletej postačuje

mesačnelensuma100Eur.Navrhlaodvolanieotcazamietnuťapotvrdiťrozsudokprvostupňovéhosúdu.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p.

vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. za
obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015 a vo výroku o dlžnom výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými

v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom do
25.4.2015. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov

odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletú G. 190 Eur mesačne, je vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k Z.J. H. nar.
XX.X.XXXX a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej G. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na
ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby maloletej G., ktorá je študentkou
druhéhoročníkastrednejškoly,súrozhodnevyššie,akopotrebyrodičov,ktorésústabilizovanéavýživné
190 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 6,3 Eur zohľadňuje iba časť nevyhnutných

potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie.
Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku
zvýšením výživného na 190 Eur mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb k maloletej
by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu
otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie

o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodičapodmieňujúmieruuspokojeniaodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeotcom
tvrdené životné náklady v preskúmavanom období (od 30.10.2013 do 26.4.2015) naznačujú, že jeho
finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa a v priebehu
odvolacieho konania a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívneposúdiť odôvodnené potreby maloletej G. preukázané za rozhodné obdobie. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období, t.j. od 30.10.2013 do 26.4.2015 dostatok finančných
prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu,

preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojej maloletej dcére
formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú
životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež dodáva, že sa stotožnil s
úvahou súdu prvého stupňa o príjme otca a spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené
potreby maloletej G. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,

ako aj súvislosti s jej vekom, rastom a školskou dochádzkou, ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje
za správny a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine
postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného.
Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a
preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Rozsudok súdu prvého stupňa
o zvýšení výživného za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015, o dlžnom výživnom za obdobie od

30.10.2013 do 31.12.2014 a spôsobe jeho zaplatenia je správne a zákonné, spĺňa základné obsahové
náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a
výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto
časti presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného za obdobie od 30.10.2013 do 25.4.2015 a vo výroku

o dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil len ďalšie dôvody.

Podľa§221ods.1písm.h/O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zrušil rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že 25.3.2015 bol s otcom ukončený pracovný
pomer,ktoráskutočnosťtvorípodstatnúzmenupomerovnajehostraneajerelevantnápreurčenievýšky
výživného. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre

zmenu napadnutého rozsudku o výživnom pre maloletú G. od 25.3.2015 do budúcna, preto ho podľa §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v
ďalšom priebehu konania sa zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať
od 25.4.2015, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za

účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto
dokazovania rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú G. od 25.4.2015 do budúcna.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom pre maloletú G. od 25.4.2015
na úplne novom skutkovom základe, aby účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania
prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom. Bude povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného pre
maloletú G. od 25.4.2015 do budúcna a o dlžnom výživnom od 1.1.2015, ako aj o spôsobe zaplatenia
dlhu na výživnom.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.