Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/788/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215745
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,
PhD. a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Zity Nagypálovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:

Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.12C/125/2012-137zodňa26.06.2014,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej

škody vo výške 3 001,50 € a nemajetkovej ujmy vo výške 3 993,12 €. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhmi na
začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Lučenec), ktorý nerozhodol

o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote.

Uznesením č. k. 12C/125/2012-26 zo dňa 15. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 04.
2013, okresný súd spojil konania vedené pod sp. zn. 12C/125/2012, 12C/131/2012, 12C/135/2012,
12C/137/2012, 12C/140/2012, 12C/144/2012, 12C/147/2012, 12C/172/2012, 12C/188/2012,
12C/191/2012, 12C/194/2014 a 8C/123/2012, na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.

12C/125/2012.

Okresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tvrdenia navrhovateľa,
o tom, že Okresný súd Lučenec v jednotlivých exekučných konaniach rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote, je nepravdivé. V niektorých prípadoch boli žiadosti súdneho
exekútora doručené súdu po 01. 06. 2010 kedy ani neplatila 15-dňová lehota na rozhodnutie súdu.

Preto neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedenú v ustanovení § 9 ods.
1 zákona č. 514/2033 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto návrh
navrhovateľa je v plnom rozsahu nedôvodný.Okresný súd tiež konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal v súdnom konaní existenciu splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zákona č.

514/2003 Z. z., a to: nesprávny úradný postup, vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej
ujmy, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1, § 151 ods.

1, 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené

nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie

bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na
rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil
nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za

nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením

§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania, vedenými na okresnom
súde pod sp. zn. 12C/125/2012, 12C/131/2012, 12C/135/2012, 12C/137/2012, 12C/140/2012,

12C/144/2012, 12C/147/2012, 12C/172/2012, 12C/188/2012, 12C/191/2012, 12C/194/2014 a
8C/123/2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným
nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote.

Uznesením č. k. 12C/125/2012-26 zo dňa 15. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 04.
2013, okresný súd spojil konania vedené pod sp. zn. 12C/125/2012, 12C/131/2012, 12C/135/2012,
12C/137/2012, 12C/140/2012, 12C/144/2012, 12C/147/2012, 12C/172/2012, 12C/188/2012,
12C/191/2012, 12C/194/2014 a 8C/123/2012, na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.

12C/125/2012.

Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Priamo
v návrhoch na začatie konania vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného
súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania

prejednávaných vecí nevylúčil. Okresný súd doručil návrhy navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie.
Obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa §
120 ods. 4 O. s. p. Vyjadrenie odporcu k návrhu riadne doručil navrhovateľovi prostredníctvom pošty.
Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právnehozástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu. Pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu
žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a opätovne aj obsahovo totožný návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o

nevylúčenízákonnéhosudcuzprejednávaniaarozhodovaniaveci.Okresnýsúduznesenímvyhláseným
do zápisnice o pojednávaní žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a
nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania. Následne vykonal dokazovanie pripojenými
exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu
okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne

exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj

predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého
rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa
odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje
aj odvolací súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčená sudkyňa nie je

dôvodná. Tvrdenie o vylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci založil
navrhovateľ na argumente, že táto je sudkyňou rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim
nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému
záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť
vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo

(pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05.
2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne podľa tvrdenia navrhovateľa svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosťodporcuzamajetkovúškoduanemajetkovúujmu(pozrinapríkladuzneseniaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa

11. 03. 2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O navrhovateľom vznesenej
námietke zaujatosti zákonnej sudkyne riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonnú sudkyňu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie
nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonnej sudkyne

navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie

na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonná sudkyňa je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol. Nesúhlas navrhovateľa

s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§205ods.2písm.a/O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.g/ O.s.p.).Navykonaniepojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnenézákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom
nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať
pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní

v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), toto však pozostávalo len s oboznámením
sa s exekučnými spismi, ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na
začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah
exekučných spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej mu bol nepochybne známy, pretože z exekučných spisov

vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné (vecné) dokazovanie okresný
súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané
dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ v
odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné uviesť, že z obsahu
spisu vyplýva, že vyjadrenie mu odporcu mu bolo doručené 10. 05. 2013. Odvolaciemu súdu je naviac
z jeho činnosti známe (§ 121 O. s. p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj

v nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím
súdom, v týchto konaniach bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom
okresného súdu, ktorý osobitne nerozhodoval o opätovne podanom návrhu na prerušenie konania,
pretože o obsahovo úplne totožnom návrhu na prerušenie konania okresný súd právoplatne

rozhodol jeho zamietnutím. Preto i keď tu bol dôvod na zastavenie konania o opätovne podanom návrhu
na prerušenie konania, táto skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo
veci samej (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a preto na ňu odvolací súd neprihliadal. Navyše podľa zistenia podľa
zistenia odvolacieho súdu bola uvedená ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 311/2013 zo dňa 02. 07. 2013 odmietnutá pre

neprípustnosť, preto keď ju navrhovateľ dňa 20. 06. 2014 opätovne doručil okresnému súdu s návrhom
na prerušenie konania, hoci nepochybne už musel vedieť o jej odmietnutí ústavným súdom, nemožno
jeho zjavne šikanóznemu výkonu práva poskytnúť v prejednávanej veci ochranu.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného

súdu spočívalo v tvrdení, že k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Z
vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom však vyplynulo, že toto tvrdenie navrhovateľa
nebolo pravdivé. O žiadostiach súdneho exekútora bolo rozhodnuté v zákonnej 15-dňovej lehote.
V niektorých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora doručené súdu po 01. 06. 2010 kedy ani
neplatila 15-dňová lehota na rozhodnutie súdu. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na množstvo

exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj
relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo
sp. zn. II.ÚS 245/2013 zo dňa 25. 04. 2013).

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku
osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom
prípade nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.