Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202620
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214202620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu : S.,

K..Q..X.., K. K. S. XX, XXX XX C., P. : XX XXX XXX, zastúpeného : Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému : K. Q. T. Z. K. K. Q., K. K. Ž. H.. XX, XXX XX C.,
P. : XX XXX XXX o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia majetkovej
škody 125,-€ a nemajetkovej ujmy 330,-€, za nesprávny úradný postup súdu, charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných

prieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie
exekúcie na majetok povinného , pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu SR 08696/08 zo dňa 09.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2008 a vykonateľnosť
16.10.2008.Tvrdil, že súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tvrdil, že nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým, že
exekučný súd nevydal rozhodnutie ( poverenie ) v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovej výške 125,00 Eur predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Uviedol,
že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík :

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu s povinným, k insolvencii povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil zavnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie

sumu 330,00 € ( 10 mesiacov x 33,00 € ). Uviedol aj ďalšie dôvody na podporu žiadosti o náhradu
nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Tvrdil, že
je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho

štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu nemajetkovú ujmu a majetkovú
škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci a následne, aby uložil
povinnosť odporcovi nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je

zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal návrh na súd predčasne,
pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u odporcu. Tvrdil, že žalobca
neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený. Poukázal na to, že žalobca namieta postup, keď exekučný súd rozhodol o vydaní
poverenia po 15 - dňovej lehote. Uviedol, že 15 - dňová lehota neplatí v zmysle ust. 44 ods. 2/

exekuč. por., ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Poukázal aj na ex offo povinnosť
exekučného súdu v rámci exekučného konania skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Uviedol, že
samotné nedodržanie 15 -dňovej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Existencia prieťahov
je preukázaná len výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR, ktorý by konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Navrhovateľ uvedené nepreukázal. Tvrdil, že žalobca nepreukázal ani existenciu škody a
ani dôvody na nemajetkovú ujmu, pričom zdôraznil, že v osobe navrhovateľa nejde o fyzickú osobu
ale o osobu právnickú. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax
žalobcu v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv, z ktorého vyplýva, že žalobca a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali

porušovanie práv spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku
postupu Okresného súdu Galanta mu vznikla škoda.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Žalobca navrhol rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ust. § 152 ods. 2/ O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Iba ak je to

účelné, môže súd rozhodnúť najskôr len o jej základe. Vyplýva z toho, že medzitýmnym rozsudkom
súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená
podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci,
je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza
do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška

konkrétneho nároku a javí sa účelným aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo
dokazovanie o výške škody, ak nie sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera
zavinenia a pod. V danom prípade však nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z
dôvodov,ktorésúuvedenénižšie,niejedanýapreukázanýzákladnárokužalobcuatonesprávnyúradný

postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie ktoré navrhol žalobca, bol oboznámený exekučný spis Okresného
súdu Galanta 5Er/2/2009 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový
stav veci :Žalobca ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 08.01.2009 návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému Š. L., C. K.É. S. XXX, E. C. o vymoženie 11.385,-Sk istiny s príslušenstvom. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 08696/08. Exekučná vec je vedená u súdneho

exekútora pod sp.zn. Ex 11383/08. Dňa 16.01.2009 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Treba jednoznačne konštatovať, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v lehote 7
dníodpodaniažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,tedapovereniebolovydanévzákonnej
lehote.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj začatia exekučného

konania ) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 44 ods. 1/ exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného
konania ) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného
konania ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu rozhodnutia ) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia )
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene
štátuMinisterstvospravodlivosti,akškodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaní

a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia ) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.2/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
aozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnom(ajkudňuvydaniarozhodnutia)právonanáhraduškody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia ) nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia ) ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia )
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia ) v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľaust.§19ods.1/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia ) právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ust. § 27/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ( aj ku dňu vydania rozhodnutia - poverenia )

zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok : ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v

nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností
vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej

veci navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9 ods.
2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný postup,
ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou

právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi

pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z
ustálenej judikatúry.

Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal poverenie po uplynutí 15 dní,
nekonalvsúladesust.§44ods.2/exekuč.poriadku.Tvrdil,ženeexistujeokolnosť,ktorábyumožňovala
exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Výsledkami vykonaného dokazovania v tomto konaní však bolo preukázané, že exekučný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 7.deň po podaní žiadosti súdneho exekútora ,

teda v zákonnej lehote.

Zo zák. ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. v znení účinnom do
31.05.2011 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Uvedené
sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Vyplýva to z dôvodovej správy k zák.

č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného poriadku a to aj v to aj v zák. ust. § 41
ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011. Uvádza sa tu, že rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekuč. por. Správnosť tohto záveru osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno
vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne upraviť predmetnou novelou, že exekučným

titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené. Okrem toho z
gramatického aj logického výkladu zák. ust. § 44 / exekuč. por. v znení účinnom do 31.05.2011 ( teda aj
v čase začatia exekučného konania ) vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na prípad, ak súd vydá
poverenie. Z tohto potom vyplýva, že po podaní návrhu oprávneným a po doručení žiadosti súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie, je exekučný súd povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení

exekučného poriadku. Musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tento zákonom daný postup musí dodržať. Táto povinnosť
mu vyplýva zo zák. ust. § 44 exekučného poriadku. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že
exekučný súd pred vydaním rozhodnutia ohľadne žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
skúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného ( v tomto konaní navrhovateľa ) na vykonanie

exekúcie a exekučný titul - rozhodcovského rozsudku tak, ako mu túto povinnosť ukladá exekučný
poriadok. Vydať poverenie na základe súdneho rozhodnutia mohol len za predpokladu, že pri takomto
povinnom skúmaní nezistil rozpor. Len v takom prípade mal povinnosť vydať poverenie pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie, pričom v exekučnom poriadku je uvedené, že by tak mal urobiť
v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú. Jej

nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. V rámci preskúmania exekučný súd
vykonal dokazovanie zadovážením rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu. Rozpor nezistil a
vydal poverenie. Táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona a to konkrétne zo zák. ust. § 44 Exekuč.
por., v ktorom je vlastne obsiahnutý zákonný postup - skúmať súlad či rozpor so zákonom. V tomto smere
je nutné poukázať aj na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012. Vyplýva z neho,

že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2/ Exekučného por. oprávnený aj bez návrhu ( ex offo ) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskejzmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky

vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná. Nutné je poukázať aj na ďalšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012,
v ktorom sa konštatuje, že aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dokonca

povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 429/2011 - 16 zo dňa 03.11.2011 Potrebné je
poukázať napr. aj na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 24/2013 - 40 zo dňa 09.10.2013. Vyplýva z neho, že
lehota 15 dní výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/Exekučného poriadku, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Takže tvrdenie navrhovateľa,
že exekučný súd bol povinný vydať poverenie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto
vydanie poverenia po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia, pri skúmaní

súladu nemôže automaticky znamenať nesprávny úradný postup. Naviac navrhovateľ nepreukázal
existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so zákonom, že
to je nesprávny úradný postup. Nepredložil žiadne rozhodnutie, orgánu na to príslušného ( s poukazom
na dôvody nižšie ), ktorý konštatoval nesprávny úradný postup v dotknutej exekučnej veci.

Žalobca tvrdil, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu poverenia
o vykonaní exekúcie pristúpil po veľmi dlhej dobe. Tak, ako je vyššie uvedené, teito tvrdenia sa
preukázali ako neopodstatnené z dôvodu, že exekučný súd poverenie pre súdneho exekútora vydal
7.deň po podaní žiadosti súdneho exekútora. Zák. ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
ku dňu vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o

právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až
po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z dôvodovej
správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. ( zákonom č. 412/2012 Z.z. ) však jednoznačne
vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy ( teda aj pred účinnosťou novely a
teda aj v čase vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia ) pristupovať tak, že v rámci konania o

náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí už existovať už príslušné rozhodnutie,
ktorý by konštatoval neprávny úradný postup súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku
nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič
nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie

explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného
nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní
(s tým, že takéto posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti
vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z
bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z.,

podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS

41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho

istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by
mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo

fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho
stupňa(krajskésúdy,NajvyššísúdSR).Vprípade,akbysazbytočnýchprieťahovdopustilnapr.Najvyšší
súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby
konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa
by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len

potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR.
Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú
ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
prípade rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného

orgánu o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škodyv dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nepredložil
žiadne rozhodnutie, orgánu na to príslušného, ktorý konštatoval nesprávny úradný postup v dotknutej
exekučnej veci.

Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia

byť splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia ) o existencii
nesprávneho úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená
ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak
neexistuje v danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť

súvislosť s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol
dôkazné bremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v
tom prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie
porušenia práva, lebo navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom

na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani
nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

Žalobca navrhol doplnenie dokazovania spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie
takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu

uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

Žalobca navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o

dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ak došlo k uplynutiu 15 - dňovej

lehoty. V danej veci však o takýto prípad nešlo, pretože samotné exekučné konanie sa začalo až dňa
08.01.2009 podaním návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom u súdneho exekútora. Preto sa touto
námietkou súd ani nezaoberal.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bola

jeho žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému
súdnáhradutrovkonanianepriznalzdôvodu,ževsúvislostiskonanímmupreukázateľnetrovynevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami
v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).