Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/251/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206646
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. advokátskou kanceláriou
FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864421protižalovanémuSlovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073 v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy

vo výške 344,83 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, kde dlžníkom je U. M., nar. XX.X.XXXX), navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy
o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Vranov nad Topľou a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k

zákonnému založeniu povinnosti zaoberať sa touto žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej
dobe. Podľa žalobcu v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti,
ak exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa30.1.2011(konaniepritomzačalo27.7.210),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

(omeškanie viac ako 187 dní), a to napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol,
že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Uviedol, že podal viacero žiadostí o informáciu ostavekonania,atodňa2.7.2009,23.9.2009,13.11.2009,25.10.2010,podaltiežsťažnosťdňa30.8.2010,
23.11.2010. 25.5.2011.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej

škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu predstavuje náhrada účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil žalobca na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a na administratívne spracovanie textov
urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 eur. V období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej žalobca vynaložil márne sumu 125 eur. Výšku hmotnej škody
stanovil teda na základe paušalizovaných reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by

bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z
dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné predložiť
účtovné doklady.

Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,

ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu, pričom márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že
dôjde k vymoženiu pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Žalobca zdôraznil, že
v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu mohol efektívne a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Tiež boli nezákonným zásahom vyvolané u členov
riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, tiež bol spôsobený zánik plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že táto má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, ak ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia
660 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu. Keďže v predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 187 dní,
uplatňuje si žalobca ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 344,83 eur eur. Žalobca tiež
uviedol, že v zmysle zákonného postupu písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaný na jeho žiadosť pozitívne
nereagoval.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 10C/835/2012-7 zo dňa 10.10.2012 spojil veci vedené
pod sp. zn. 10C/835/2012, 10C/836/2012, 10C/837/2012, 10C/838/2012, 10C/839/2012, 10C/841/2012,
10C/842/2012,10C/845/2012,10C/850/2012,10C/852/2012,10C/856/2012,10C/889/2012naspoločné

konanie s tým, že tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 10C/835/2012.Uznesením sp. zn. 7NcC/47/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Uznesením č.k. 6C/351/2012-40 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania sp. zn. 6C/351/2012 veci

spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/835/2012-7 zo dňa 10.10.2012
a pôvodne vedené pod sp. zn. 10C/835/2012, 10C/836/2012, 10C/837/2012, 10C/838/2012,
10C/839/2012, 10C/841/2012, 10C/842/2012, 10C/845/2012, 10C/850/2012, 10C/852/2012,
10C/856/2012, 10C/889/2012 na samostatné konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu
na začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že

uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný
žalobu a poučenie prevzal dňa 8.4.2013.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2013 a doručenom súdu dňa 20.5.2013 so žalobou
nesúhlasil.Konštatoval,žepodaniežalobcujepotrebnévyhodnotiťzazmätočnézdôvodu absentujúcich

relevantných údajov a k žalobe nepripojených relevantných dôkazov, na ktoré poukazoval. Žalobca
odkázal najmä na exekučný spis, čím v skutočnosti preniesol dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaný navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo
žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáha náhrady škody, či z dôvodu nesprávneho úradného

postupu, teda z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo
sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žalovaný tiež uviedol, že posudzovať prieťahy v konaní má právomoc iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Žiadosť žalobcu o informáciu o stave konania nemožno podľa žalovaného považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu ani

neuviedol,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedovi
okresnéhosúdualebomožnosťpodaniaústavnejsťažnosti.Žalovanýpoukázalnato,žedňa23.04.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca
ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. V zmysle zák. č. 514/2003 sa

poškodený môže domáhať na súde práva na náhradu škody spôsobenej pri výkon verejnej moci až po
uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody,
pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku
mohlo prebehnúť občianske súdne konania. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.

K uplatnenému nároku žalovaný uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. splnené tri podmienky - 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené

súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, čo sa

prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené konanie súdov by mohlo viesť k nedostatočnému
a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský súd spĺňa všetky kritéria zákonnosti.
Zároveň v tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,

že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydaniepoverenia. 15. dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí vykonaním exekúcie, 15. dňová lehota neplatí a logicky nie
je možné predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť v takomto prípade 15. dňovú

lehotu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa žalovaného samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,

že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K prieťahom v konaní žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle
ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré spočíva v prieťahoch v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd
SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca však

nepreukázal, že by v danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru žalovaného, skutočnosť, či v konkrétnom
prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať
jedine Ústavný súd SR. Poukázal na to, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po 15. dňovej lehote nemôže byť nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003,

keďže tento pojem nemá legálnu definíciu a v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu“ (rozsudok NS
SR 4Cdo/24/2004). Postup súdu zahrňujúci napr. právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený
preskúmať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych
noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť

„nesprávnym úradným postupom“ v zmysle zák. č. 514/2003 a preto je vylúčená zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Tiež žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov.

Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15. dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred

dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku) a v prípade, že žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15. dňovej lehote
premlčacia, lehota uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15. dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Ďalejžalovanýuviedol,žežalobcanepreukázalanivznik,anivýškuškody.Podľažalovaného, akákoľvek
výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému vznikla žalobcovi
bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové, keďže žalobca ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, na svoju činnosť nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za veľmi

všeobecne uvedené činnosti je podľa žalovaného nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami, resp. skutočnosťami, pretože inak je preskúmanie žalovaného nároku znemožnené.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk a žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nie je možné považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Poukázal na to, že skutočná škoda je trvalé

zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s prihliadnutím
na pravidelný beh veci. Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel predložiť dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, čo však neurobil.K nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca nesprávne vychádzal z paušálnej sumy 660 eur za každý
rok prieťahov v konaní s poukazom na viacero nálezov ústavného súdu. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Ústavný

súd SR vychádzal pri rozhodovaní o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy aj z
významu sporu pre žalobcu, taktiež prihliadal na to, či sťažnosť adresovaná predsedovi súdu viedla k
náprave, preto je neadekvátne, aby sa priznala náhrada podľa vybraných nálezov Ústavného súdu SR.
Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať
jej náhrada v peniazoch. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na praktiky žalobcu,

ktoré sú verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov i napríklad Európskou
komisiou, Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť vnímané negatívne, súdy musia obzvlášť opatrne
zvažovať rozhodovanie o návrhoch žalobcu, keďže v prípade žalobcu nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa. Výšku nemajetkovej ujmy je potrebné posudzovať podľa § 17 ods.
3 zákona 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného, vnímania jeho doterajšieho pôsobenia,
minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a po zohľadnení následkov, ktoré žalobcovi mohol namietaný

nesprávny úradný postup spôsobiť. Žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, aby sa
jej náhrada mala poskytnúť v peniazoch.

Navrhol zamietnuť žalobu žalobcu tiež z dôvodu, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi
vznikla škoda postupom exekučného súdu. Žalobca teda nepreukázal, aby činnosťou súdu došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a jej výšku, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu,
spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou
majetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalobcasistav,vktoromsaocitolzavinilsám,atospôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a tým, čo je v súčasnosti

už aj zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnenú a ničím nepreukázanú výšku majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy.

Hoci žalobca zastúpený právnym zástupcom bol uznesením č.k. 6C/351/2012-198 zo dňa 27.3.2013,
ktoré prevzal dňa 8.4.2013, poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd ho výzvou zo dňa 3.9.2013, ktorú si prevzal dňa 5.9.2013, opakovane

vyzval, aby súdu oznámil spisové značky jednotlivých exekučných konaní, doplnil dátumy doručenia
ním uvádzaných podaní na súd a predložil ich fotokópie, predložil súdu fotokópiu rozhodnutia súdu,
od ktorého odvodzuje nezákonný úradný postup súdu, uviedol a preukázal, kedy sa dozvedel o vzniku
škody, preukázal výšku skutočnej škody a zaujal právne stanovisko k tvrdeniam uvádzaným vo vyjadrení
žalovaného. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu nereagoval.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 22.6.2015 oznámil na
úradnej tabuli súdu, že dňa 30.6.2015 o 8.30 hod. bude vo veci účastníkov konania verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd sa oboznámil s obsahom vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.4.2013 a vyjadrenia

žalovaného zo dňa 6.5.2013, doručenom súdu dňa 20.6.2013 a oboznámil sa s obsahom fotokópie spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/812/2010, najmä žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
dňa 27.7.2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava sp. zn. SR 02310/10, uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/812/2010-10

zo dňa 16.12.2010, uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/812/2010-15 zo dňa
21.4.2011, oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/812/2010
sa začalo dňa 27.7.2010, kedy žalobca ako oprávnený spísal zápisnicu u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, a to návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 7.10.2010 doručil

súdny exekútor Okresnému súdu Vranov nad Topľou žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom navykonanie exekúcie a exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02310/10. Okresný súd Vranov
nad Topľou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 9Er/812/2010-10 zo

dňa 16.12.2010 zamietol, exekučný súd teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na 70. deň odo
dňa jej doručenia súdu.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. účinným do 31.12.2012 (teda v čase podania návrhu

na začatie konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania

návrhu na začatie konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania

návrhu na začatie konania), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia právana náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
9Er/812/2010.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k

záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o žalovaným namietané nedostatky žaloby na začatie konania, súd konštatuje, že žaloba
žalobcu na začatie konania má všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., z petitu žaloby je zrejmé,
čoho sa žalobca domáha, i keď súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že žalobca by mal jasným
spôsobom identifikovať exekučné konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to viac, že v

namietanom exekučnom konaní bol účastníkom konania.

V prvom rade súd preskúmal odôvodnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania a dospel k
záveru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
tomto prípade nie je premlčané. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 9Er/812/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa

7.10.2010, teda až po dni 23.04.2009, z ktorého vychádzal žalovaný ako hraničného dňa, nakoľko tento
predstavuje tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca v prejednávanej veci len tvrdil, že v

každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú žalovaný nereagoval pozitívne. Z
vyjadrenia žalovaného vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
strany žalobcu boli doručené dňa 23.4.2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.09.2012, t.j. predčasne,
pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na
súde. Ak tak urobí skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby z
dôvodu predčasnosti. Do podania žaloby na začatie konania na súd 6 mesačná lehota neuplynula, preto
súd žalobu na začatie konania nepovažoval za predčasne podanú.

Podľa právnej úpravy sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnejmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť

pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci splnené všeobecné podmienky, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, resp. nemajetkovou ujmou. Žalobca
nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu, teda neuniesol

dôkazné bremeno.

V predmetnej veci vidí žalobca nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v tom, že
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol oneskorene, keď súd bol bezdôvodne
nečinný podľa žalobcu viac ako 187 dní. Z exekučného spisu však vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená súdu dňa 7.10.2010 a súd o nej rozhodol dňa 16.12.2010, teda na 70. deň
po jej doručení.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca nepodal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na
prieťahy v konaní a ním uvádzané žiadosti o stave konania neboli súdu doručené v čase od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia súdu o nej. Žalobca nepredložil súdu dôkaz, že podal
nejakú žiadosť o informáciu o stave konania, že podal žiadosť dňa 25.10.2010, čoho sa týkala, či ju
podal v konkrétnej exekučnej veci a ako bola vybavená. Žalobca teda nepreukázal, aby v konkrétnej

exekučnej veci sp. zn. 9Er /812/2010 podal na OS Vranov predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v
konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup a akým spôsobom bola táto sťažnosť vybavená.
Okrem iného, ak žalobca v žalobe udáva, že podal sťažnosť na prieťahy dňa 23.11.2010, nepredložil
súdu dôkaz, že takúto sťažnosť podal, či sa týkala konkrétnej exekučnej veci, komu ju podal a akým
spôsobom bola vybavená. Ak uvádza žalobca, že podal sťažnosť dňa 25.5.2011, táto bola podaná (ak

vôbec bola podaná) po rozhodnutí súdom o žiadosti na udelenie poverenia a tiež nepreukázal, či táto
sťažnosť bola podaná v konkrétnej exekučnej veci OS Vranov sp. zn. 9Er/812/2010 a akým spôsobom
bola vybavená. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. I
keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody postupuje podľa znenia
zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, zastáva názor, že v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona, je

dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon
v stanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v
konaní alebo iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto
oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o
náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy a pod. (viď znenie § 9 ods. 2 citovaného zákona účinného od 1.1.2013).
Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy v konaní,
resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si žalobca nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.
I keď predmetom konania o nárokoch žalobcu je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a

s tým vzniknutej majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy, súd považuje za správne poukázať i
na rozhodnutia Ústavného súdu SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa posudzuje
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú
tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony
účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu

po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez zohľadnenie ďalších konkrétnych okolností prípadu
ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na
vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc
sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti
exekúcie. Naviac zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného ku dňu podania

žiadosti o vydanie poverenia, vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobezamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyššie uvedený rozsudok Súdneho
dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní.

Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel k záveru, že žalobca ich v
konaní nepreukázal.

Súd mal za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné nahradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. Žalobca v konaní nepredložil, ani
neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné
výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. Z exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany žalobcu nezistil a
ten ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou

škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených, či
označených dôkazoch. Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného, že akákoľvek výška nákladov
na správu informačného systému a udržiavanie systému by vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, pre svoju činnosť
nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov.

Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa súdu nesprávne a účelové.

Žalobca sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká

v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné
túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho

úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automaticky vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti
a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania, t.j. žalobcom. Predpokladom na uplatnenie
nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je preukázanie následkov, ktoré

vznikli poškodenému v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Žalobca uviedol, že nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia nekonkretizoval a ničím nepreukázal.
Náhradu nemajetkovej ujmy však nemožno priznať iba na základe abstraktných tvrdení účastníka, ktoré
nie sú preukázané a konkretizované, napríklad minimálne špecifikovaním, aké podnikateľské postupy a

aktivity boli postupom súdu ovplyvnené. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania
nedodržaniazákonnejlehoty,aleajodokolnostíjednotlivéhoprípadu.Súdmázato,žerozhodnutiesúdu
na 70. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia nemohlo spôsobiť žalobcovi neistotu alebo vznik
akejkoľvek škody, či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nepreukázal ani vznik
skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za dobu omeškania s rozhodnutím

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval žalobca
a v dôsledku toho vznikol žalobcovi nárok na majetkovú škodu a na nemajetkovú ujmu.Súd má tiež za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za
škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalobca teda v konaní nepreukázal ani vznik majetkovej škody, ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho
strane, ani tú skutočnosť, že by zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o nesprávny
úradnýpostupspočívajúcivnímuvádzanýchzbytočnýchprieťahochanapokonnepreukázalanipríčinnú
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadnou žalobcovi
vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v tomto konaní ani

jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovaného za náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto
súd jeho žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník, ktorý má úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešný účastník konania má právo na
náhradu trov konania a tento si aj náhradu trov konania uplatnil, ale nevyčíslil ich výšku a z obsahu

spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu
trov konania v zmysle citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).