Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/757/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215480
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej : Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19C 154/2012-40 zo dňa 7. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
7. júla 2014, č.k. 19C 154/2012-40 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 18Er 426/2012
tým, že exekučný súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a tým, že v tomto konaní vydal nezákonné

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia
predchádzal nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu,
t.j. opätovne posudzoval právo žalobcu na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonanýmdokazovanímvzalsúdzapreukázané,ževexekučnomkonanínaokresnomsúdepodsp.zn.
18Er 426/2012 bola dňa 19.7.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp.zn.

Ex 8439/2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti povinnej Zuzane Ferkovej o vymoženie 358 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08167/11 zo dňa 26.8.2011. Uznesením zo dňa 2.8.2012 súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom,
konkrétne, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie právom nedovolené a odporujúce
dobrým mravom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2013 a následne uznesením zo dňa
10.5.2013 súd exekučné konanie zastavil. Toto (ostatné) rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.6.2013.

Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia §§ 3, 5, 6, 9, 15 a 19 zák. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej lenzák. č. 514/2003 Z.z.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca nepreukázal
splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa vyššie citovaného
zákona, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (v danom prípade s Ministerstvom

spravodlivosti SR). Aj keď v žalobe tvrdil, že požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku, do spisu o tom nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaná nepoprela, že mu žalobcom
bol návrh na predbežné prerokovanie doručený, avšak tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov,
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať. Súd poznamenal, že nevidí

(akceptovateľný) dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mal dokazovať
súd alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol
byť sprístupnený. Ak si neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze a z tohto dôvodu
nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo druhého účastníka. Konštatoval nepreukázanie
tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v súdnom konaní
- nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2

Exekučnéhoporiadku.Zexekučnéhospisuzn.18Er426/2012súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenia
bola súdu doručená dňa 19.7.2012 a bolo o nej rozhodnuté dňa 2.8.2012, teda v zákonnej lehote 15 dní.
Okresný súd vyslovil názor, že lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti o udelenia poverenia platí iba
v prípade, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní žiadosť

o udelenie poverenia a exekučný titul boli v rozpore so zákonom, a z tohto dôvodu exekučný súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Za takejto situácie by aj nevydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v lehote do 15 dní nebolo nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ nesprávny
úradný postup žalobca videl v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, súd uviedol, že o nesprávny
úradný postup nejde, ak výsledkom postupu orgánu štátu je vydanie rozhodnutia. Súd posudzoval

uplatnený nárok na náhradu škody aj titulom zodpovednosti z nezákonného rozhodnutia, ktorým má
byť uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Keďže žalobca nepreukázal okrem
skutočnosti, že nárok predbežne prerokoval so žalovaným, ani zrušenie (ne)zákonného rozhodnutia
(uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia), ktoré je zákonnou podmienkou pre
uplatnenie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, nevznikol mu (ani) nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Keďže v prejednávanej veci nie je daný
samotný základ nároku žalobcu, súd sa v ďalšom nezaoberal správnosťou vyčíslenia náhrady škody
či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požadoval. Z dôvodu, že žaloba nebola uplatnená v súlade s
podmienkami zákona č. 514/2003 Z.z., túto zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote
3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (a zo spisu žalovanej žiadne trovy nevyplývajú), a preto súd
rozhodol, že žalovanej sa trovy konania nepriznávajú (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa ustanovenia § 205

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/,
d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal
súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že požiadal „o zrušenie“ pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti,

odňal mu tým právo konať pred súdom. Namietal, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne
rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému
pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých

súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcunasúdnuochranu.Nemalmožnosťvyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamveci.Sámnemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v

exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vyčítal súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, a nie jezrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval aj tým, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Namiesto toho okresný súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsaharozsahsiurčilsámanáslednemeritórnerozhodolignorujúcustanovenie§153bO.s.p.Nakoniec
vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia
žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov

na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a
na poštové a telekomunikačné výdavky. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je
preukázané, že nesprávny úradný postup súdu mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku vo výške určenej v posudku. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe
ktorej súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri

nemajetkovej ujme. Podľa názoru žalobcu súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi
opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých „vystupuje“ žalobca a žalovaný, avšak
v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal súdu, že nebol poučený podľa
ustanovenia§120ods.4O.s.p.,pričomhodlalpredložiťnapojednávanídôkazyovýškeškody.Nakoniec
namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca

v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2015 o 12.40 hod., pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne

päť dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené
podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, a že súd
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p.Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
7. júla 2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v

neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 7.7.2014 bolo doručené žalobcovi dňa
9.6.2014, jeho právnemu zástupcovi tiež dňa 9.6.2014 a žalovanej dňa 9.6.2014. Bola tak zachovaná
lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania, hoci v odvolaní tvrdí opak. V spise na č.l. 33-35 sa nachádza podanie žalobcu zo
dňa 3.7.2012 označené ako „návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušeniazásadynestrannostisúduasudcu“,vktoromžalobcapoukazujenato,žemunebolodoručené

rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu v Košiciach o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného
súdu Michalovce v prejednávanej veci a vyslovuje svoje názory a úvahy o tom, ako bude postupovať,
ak Krajský súd v Košiciach rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Michalovce nie sú vylúčení z
prejednávania v predmetnej veci. Okresný súd toto podanie žalobcu nepovažoval za ospravedlnenie
neúčasti žalobcu na pojednávaní ani za žiadosť o odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p. Na

pojednávaní dňa 7.7.2012 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu spisu
18Er 426/2012 Okresného súdu Michalovce. Následne poučil účastníkov podľa ustanovenia § 120 ods.
4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Poučenie podľa ustanovenia § 120 ods.
4 bolo doručené písomne účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. žalobcovi dňa

9.6.2014 a jeho právnemu zástupcovi dňa 9.6.2014. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná
a súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v

neprítomnosti žalobcu, lebo nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň bolo vyvrátené
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu
znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný

vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa Mgr. Agáta
Štefaničová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 22.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C

131/2012, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn. 19C 154/2012).
Vo vyššie uvedenom konaní bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené uznesenie Krajského
súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci dňa 19.11.2013,
ako vyplýva z č.l. 213 a pripojených doručeniek v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C
131/2012. Uznesenie o nevylúčení sudkyne je však aj súčasťou tohto spisu sp. zn. 19C 154/2012 a

nachádza sa na č.l. 12-13 spisu.Za situácie, že bolo právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 16
O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, nie je opodstatnená námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 18Er 426/2012 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,

na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne bolo preukázané, že Okresný súd Michalovce v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Er 426/2012 nedopustil sa nesprávneho úradného postupu, lebo o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44

Exekučného poriadku.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených - poznámka odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto
rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v takomto prípade vydať poverenie
pre exekútora. Naopak v takomto prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určenálehota 15 dní však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske
zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o „vykonateľné“ rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok, a z tohto dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní.

Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 18Er 426/2012 je vecne

správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Vprejednávanejvecizrušeniealebozmenarozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýmbolažiadosťoudelenie
poverenia na exekúciu zamietnutá (č.k. 18Er 426/2012-12 zo dňa 2.8.2012), preukázané nebolo a
vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok
bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v
tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, lebo nebol podaný návrh na prerušenie konania, a preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k
tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal

pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu a teda súd
mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd uvádza toto: Vyjadrenie žalovanej (k žalobe)
zo dňa 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 28.10.2013 v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C 131/2012, keďže v tom čase, toto (prebiehajúce) konanie vedené pod sp.zn. 19C
154/2012 bolo spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod č.k. 19C 131/2012 na základe

uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 19C 131/2012-9 zo dňa 10.10.2012. Zo spisu Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 19C 131/2012 odvolací súd zistil, že vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej
bolo doručené žalobcovi, a jeho právnemu zástupcovi dňa 19.11.2013, čo vyplýva z doručeniek na
č.l. 213 vyššie uvedeného spisu, kedy spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci sp. zn. 19C
131/2012, určeného na deň 9.12.2013, bolo žalobcovi doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobe zo

dňa 28.10.2013, a taktiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania veci.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (cez 7 mesiacov) na to, aby sa vyjadril k argumentom
žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie. Pokiaľ žalobca tak neurobil, sám sa

vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie
podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na

pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn.
18Er 426/2012 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane

možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
lebo súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2

O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako neopodstatnená je aj námietka žalobcu o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vykonal
dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. 18Er 426/2012 a tento

záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje „negatívne“ rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi,
opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, odvolací súd uvádza, že takýto postup
súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým

základom. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá okolnosť, že sám žalobca podáva rovnaké
odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania a o tom istom predmete konania, bez
zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno poukázať na tvrdené rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vôbec nebolo
vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na rozhodnutie bez nariadenia

pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnaký osud majú aj námietky žalobcu
ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej vzhľadom na
nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má právo na

náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.