Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214202439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

L., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. L. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej : U. G. - Z.. T. U. U. G., Ž. B. Č.. XX, X., o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Galanta, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora

vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zo Z. C. Ú. Č.. XXXXXXX dlžníkom (ďalej len „povinnou“.): Q. U., B. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej
30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej
škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 497,88 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou,
ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním

postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom-povinným,
pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo Q. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému
súdu Galanta, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod Č..: XXXX*XXXXXX.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútoravzákonomstanovenomčase.Podľažalobcuvpredmetnomprípadeneexistovalaaneexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ďalej uviedol,
že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétnes § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková

škodavsume175eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných
exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 497,88 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 ,Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady

nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 497,88 eura, teda 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 270 dní a to
na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88

eura. Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu. Uviedol ďalej, že postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, avšak bez pozitívnej reakcie.

Žalobca v podanej žalobe súčasne namiesto zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu v Galante s
odôvodnením, takže, ak Okresný súd sám zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) vznik škody na strane žalobcu, je vylúčené, aby sudcovia tohto súdu rozhodovali predmetný
spor. S poukazom na § 12 O.s.p. žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu vecne príslušnému.
Sudcovia Okresného súdu v Galante navrhli vylúčenie v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. , o ktorej námietke

rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..W.. XNcC/XX/XXXX-XX a prikázal vec
Okresnému súdu Dunajská Streda.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2013 uviedla, že žalobca v žalobe síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie je jednoznačne jasné,

na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručenéprvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovaniesámpožiadal,pretonárokžalobcunepovažujezapredbežneprerokovaný.Knesprávnemu

úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby
v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému

súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom
stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku,

ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za

ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/ skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy

ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva

zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované

za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosťmedzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2013 uviedla, že žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012
do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky
vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký
nárok odvodený od nesprávneho úradného postupu Obvodného súdu Senica, aký je predmetom žaloby.

Žalobca však neposkytol v rámci predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre
prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
resp. zmaril možnosť splnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených
nárokov uspokojený nebol.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pasívne legitimovaným subjektom, je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Rovnako je daná aktívna
legitimácia žalobcu v konaní na podanie žaloby na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody /§ 5 ods. 1 zákona
číslo 514/2010. Z.z./.

Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, výška pohľadávky nepresahuje sumu 1.000,-€, keď zákon pripúšťa rozhodnúť vec bez

nariadenia pojednávania, súd len vyhlásil rozsudok.

Podľa § 109 (2) O.s.p.Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon v týchto prípadoch upravuje takzvanú fakultatívne
prerušenie konania, čo znamená také prerušenie konania, v ktorej nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. V každom jednom prípade je rozhodujúcim hľadiskom zásada hospodárnosti konania. Ide

skôr o výnimku než ako pravidlo. Žalobca sa odvolával na prebiehajúce konanie na Okresnom súde v
Prešove pod spisovou značkou X S. o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, keďže na
strane žalovaného 1/vystupuje Slovenská republika zastúpená ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republike a 2/ žalobca za účasti vedľajšieho účastníka združenia na ochranu spotrebiteľa, kde mali
byť predložené prejudiciálne otázky ktoré majú mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu žalobcu

v predmetnom konaní, majúc za to, že pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podkladeexekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Poukázal na takýto postup
prvostupňových súdov v Novom Meste nad Váhom, číslo spisovej značky XX S. XXX/XXXX, X. X, pod
spisovou značkou XX S. XXX/XXXX. Pripojil aj rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

zo dňa 17. 12. 2014.

Prejudiciálne otázky, kladenéžalovanou1/vpredmetnomsporevedenomnaOkresnomsúdevPrešove
sa týkali otázky či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva
pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia. V prípade, ak áno či je dostatočne jasný

a závažným porušením komunitárneho práva v konaní orgánov, ktoré popisuje žalobkyňa, vzhľadom
na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie
všetkých právnych prostriedkov nápravy, umožnených právom členského štátu. Či uplatňovaná suma
žalobkyňou je škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto pojatí stotožňovať
s vymoženého pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením a ktorého vydanie má prednosti pred
náhradou škody.

Predmetom tohto konania je žaloba na plnenie ako náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodov nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu , ktoré náklady vznikli žalobcovi pri vymáhaní pohľadávky tak
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch majúc za to, že samotné konštatovanie porušenie práva
na rozhodnutie o žiadosti o zmenu súdneho exekútora exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením a

vzhľadomnaujmuspôsobenýnesprávnymúradnýmpostupom.,ktorýspočívalavnesústredenejčinnosti
takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Súd mal za to, že v prípade konania na Okresnom súde Šaľa je predmetom
sporu tieto okolnosti tvrdené žalobcom sa nepreukázali.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

oprávneného žalobcu zo dňa 2. 12. 2014 číslo spisovej značky 3Oboer/354/2013, v ktorom rozhodol
o dovolaní oprávneného, v tomto konaní žalobcu, ktoré odmietol a rozhodol aj o návrhu na prerušenie
dovolacieho konania, požadované žalobcom s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ,
aby súd predložil súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej
únie prejudiciálnu otázku o súlade článku 17 článku 47 Charty základných práv Európskej únie s takým

rozhodnutímvnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesnéajhmotnoprávneustanovenias
odkazom na smernicu 93/13/AHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi,
respektíve zaujatie stanoviska k výkladu pojmov neprijateľná zmluvná podmienka . Najvyšší súd zaujal
právny názor, že podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred vnútroštátnym súdom môže
byť užitočné v prípade, poskytnutia výkladu práva spoločenstva, ktorou sa spája všeobecný záujem na

jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, a nie Uplatňovať toto právo na skutkový stav v
konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátne sú tu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať
o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a a nerozhodovať rozdielnych názorov, napríklad
alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Otázku, ktorú žiadal oprávnený predložiť súdnemu
dvoru a za tým účelom prerušiť konanie bolo otázkou, ktorá smeruje k výkladu pojmu neprijateľná

zmluvná podmienka, ktorej posúdenie otázky patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez
potreby ingerencie súdneho dvora Európskej únie. V predmetnej veci bolo sporné predovšetkým
aplikácia vnútroštátneho práva, čo však je výlučne vecou vnútroštátnych súdov. Ďalej konštatoval,
že každý dotknutý súd mal možnosť položiť súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

Právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom, v danej veci umožňuje
aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, exekučného poriadku a zákona o
rozhodcovskom konaní. Otázky kladené ako prejudiciálne sú podľa názoru súdu skutkové otázky o
ktorých neprináleží rozhodovať Súdnemu dvoru, ako ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad a
lebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietolVo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený
dňa 02.06. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená
7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,

doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa
2.7.2013doručenie podrobného poučenia účastníkom konania, pripojením fotokópie spisu C. U. R. X Q.,
na základe , ktorých dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta spisová značka XEr/XXX/XXXX súd zistil, že dňa 09.10.2003
bola Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo

veci oprávneného: žalobcu, proti povinnej Q. U., pre vymoženie pohľadávky 2 876,-Sk(95,47€/ a
príslušenstvo pohľadávky. Okresný súd Šaľa poveril dňa 17.10.2003 s vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Y.. Ľ. L., U. U. Q. Ú. P. Š. ,L. Č. XXXX *. XXXXXX. Doklad o návrhu na zmenu súdneho
exekútora sa v spise nenachádzal. Exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný bývalým Okresným
súdom Š. J..XX.XXXX L. Č..W..XRob XX/XX-X.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia
o zmene exekútora (ďalej len zákona č.514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľaustanovenia§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, konania začaté pred
1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Z exekučného spisu bývalého Okresného súdu Šaľa nevyplýva, že by oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora, pričom exekučným titulom bol vykonateľný platobný rozkaz vydaný bývalým
Okresným súdom Šaľa dňa 17.6.2003 pod spisovou značkou 2Rob 21/2003, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10.7.2003.Zo samotnej žaloby súd zistil nesprávny údaj exekučného konania Q., keď
v skutočnosti išlo o podstatne skôr začaté exekučné konanie pod č. Q. XXXX/XXXX v ktorom skutočne
bolo vydané poverenie pod číslom XXXX*XXXXXX. Následne hoci malo ísť o konanie začaté až v roku
2011, žalobca v žalobe odkazuje na podstatne skoršie ustanovenia Exekučného poriadku platného od
01.09.2005 a 2006.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Šaľa v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať v tom,
že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.
Súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná sa bránila

v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom ustanovenú
lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony, nie je
možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom za zbytočné
prieťahy.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch

podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup

nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Šaľa za nepreukázaný. Súd vychádzal z okolností, že

žiadosť o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa 09.10.2003. V ďalšom návrhy na zmenu súdneho
exekútora sa v spise nenachádzali.

Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a
ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Správne a zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po

lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez potrebných
podkladov nie je možné včas rozhodnúť. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie
rozhodnutiaozmeneexekútoranepresadzovalzákonnýmimožnosťami,nijakosaskoršiehorozhodnutia
nedomáhal (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas
tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. V danej veci absentuje prvotná podmienka pre

vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou

môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec
preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Šaľa v exekučnej veci vznikla akákoľvek

škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a udržateľnosťou
pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému,
kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a kú komunikáciu vyvíjal s
pôvodnýmsúdnymexekútorom,akéakedyposielalurgencieexekučnémusúdu),keďnutnosťspravovať

pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k
vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom
konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu
Šaľa v exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané
nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti

uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba
prípadnékonštatovanieporušeniaprávaaniesúdanédôvodynapriznanienáhradynemajetkovejujmyv
peniazochsprihliadnutímnadôvodyuvedenévyššie.Samotnévedenieexekučnéhokonaniabezohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora,
s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Nepochybne žalobcovi
musela byť všeobecne známe vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda

a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Galanta v
exekučnej veci.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručeniacestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).