Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/824/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212217997
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212217997.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: X. D., rod.
I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XX, proti žalovanému: W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, o
zaplatenie 335 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 3. júna 2014 č. k. 12C/232/2013-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie návrhu žalobkyňou n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu

z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 335
eur spolu s náhradou trov konania vo výške 20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 470 ods. 1, § 454 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1 OSP a z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že povinnosťou žalovaného ako dediča po nebohej matke bolo, s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podieľať sa spolu so svojou sestrou -
žalobkyňou - na úhrade nákladov spojených s pohrebom poručiteľky. Pokiaľ tieto náklady vo výške 735
eur, ako to vyplýva z príjmového dokladu vystaveného dňa 16. 09. 2011 podnikateľom Gabriel Hencz
- pohrebníctvo Hencz, hradila len žalobkyňa, potom táto plnila aj za žalovaného, čo mal plniť on sám,
keďže obaja účastníci konania sú deťmi nebohej poručiteľky, po ktorej nadobudli dedičstvo rovnodielne.
Po odpočítaní príspevku na pohreb vo výške 79,67 eura, výška úhrady nákladov na pohreb matky
účastníkov konania žalobkyňou predstavuje sumu 670,27 eura, z ktorej si žalobkyňa voči žalovanému
uplatnila nárok na zaplatenie sumy 335 eur, teda takmer polovice svojho výdavku. Žalovaný podľa názoru
súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že nebohá matka dala žalobkyni peniaze na
svoj pohreb, resp. že v obálkach, ktoré on založil do spisu, sa ku dňu smrti matky účastníkov konania
(15. 09. 2011) nachádzali peniaze nebohej minimálne vo výške 670,27 eura, teda vo výške žalobkyňou
uhradených nákladov na pohreb nebohej. Aj výpoveď svedkyne N. I. je v tomto smere bez významu,
keďže z nej možno vyvodiť len záver, že nebohá niekoľko mesiacov pred svojou smrťou disponovala s
hotovosťou minimálne 1.000 eur, avšak z jej svedeckej výpovede nemal súd za preukázané, že nebohá
ku dňu svojej smrti disponovala naďalej uvedenou alebo inou hotovosťou. Bola to svedkyňa, ktorá mala
niekoľko mesiacov pred smrťou matky účastníkov konania naliehať na žalovaného, aby hotovosť svojej
matke zobral on. Od žalovaného mala svedkyňa obdržať (sprostredkovanú) informáciu, že peniaze

matke údajne zobrala žalobkyňa, čo však ani svedkyňa a ani žalovaný nevideli a žalobkyňa poprela, že
by zobrala matkine peniaze, okrem sumy 200 eur v auguste 2011 na nedoplatok za plyn v dome matky.
Navyše, žalovaný ako dedič nerozporoval v priebehu dedičského konania po nebohej poručiteľke sp.
zn. 7D/26/2011, Dnot 272/2011 zahrnutie výdavku žalobkyne na pohreb poručiteľky vo výške 670,27
eura do dedičstva po nebohej ako pasívum a netvrdil, že by náklady na pohreb nebohej boli hradené z
finančných prostriedkov nebohej, teda z aktív dedičstva. Žiadna hotovosť ani netvorila aktívum dedičstva
po nebohej poručiteľke. Sumu 670,27 eura súd považuje za primeraný náklad spojený s pohrebom
poručiteľky v septembri 2011 a považuje ho aj za primeraný voči cene nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ
uvedenú sumu zaplatila výlučne len žalobkyňa, ako jedna z dvoch dedičov po nebohej, pričom žalovaný
nadobudol, rovnako ako žalobkyňa, dedičstvo vo výške 3.727,19 eura, žalobkyňa si dôvodne uplatnila
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 335 eur, keďže okrem žalobkyne aj žalovaný ako dedič po
nebohej matke zodpovedá s poukazom na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka za primerané náklady
na pohreb nebohej matky, na ktorý aj podľa vlastných slov neprispel. S poukazom na uvedené sa
žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže žalobkyňa úhradou všetkých nákladov na pohreb nebohej matky
plnila aj to, čo mal plniť žalovaný ako jej dedič. S poukazom na uvedené a § 451 ods. 1, § 454, § 456
Občianskeho zákonníka súd návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal vyúčtovanú náhradu vo výške
20 eur titulom žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku za návrh. Lehotu na plnenie súd žalovanému
určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac
ho neúplne zisteným skutkovým stavom veci, nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam a sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené. Po výzve súdu na doplnenie odvolania uviedol, že súd rozhodol v prospech žalobkyne len
na základe jej výpovede a jedinej faktúry, vystavenej na jej meno. Žiadne ďalšie dôkazy súdu neboli
predložené. Existenciu peňazí nebohej mamy žalobkyňa na pojednávaní priznala, avšak nevedela
vysvetliť, kde sa tieto peniaze stratili. Dokonca ho obvinila a tvrdila, že peniaze ukradol on alebo mladšia
sestra ich nebohej mamy z neobývaného domu ich mamy po jej smrti. Kľúče od domu nemal, teda
nemala ani možnosť vstupu do domu ich mamy. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že peniaze nechala
položené na stole v kuchyni a tvrdila, že nevie, kde sa stratili. Okrem toho žalobkyňa disponovala aj s
bežným účtom ich mamy, kde ostalo asi 115 eur, ktoré už nestihla vybrať, lebo účet bol zablokovaný z
dôvodu úmrtia majiteľky účtu. Súd po zistení existencie peňazí ich mamy u žalobkyne sa nezaoberal so
zmiznutím týchto peňazí, ktoré boli určené práve na pohreb mamy. Všetky jeho tvrdenia boli podložené
písomnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne, ktorá tiež potvrdila existenciu týchto peňazí u žalobkyne.
Tvrdenie žalobkyne, že výdavky na pohreb hradila sama z vlastných peňazí sa preto nezakladá na
pravde - čo dôrazne odmieta a považuje to za klamstvo. Napriek uvedeným skutočnostiam ho súd
zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy, čo považuje za nespravodlivé, nakoľko ani jeho sestra nevedela
dokázať, že výdavky na pohreb hradila sama z vlastných peňazí. Z uvedených dôvodov navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a prisúdiť mu náhrady za jeho výdavky - obnova nápisu
na náhrobnom kameni ich rodičov, geometrické zameranie stavby na pozemku ich rodičov, súdny
poplatok za dedičské konanie, za stratu času a stratu na zárobku spojené so súdnymi pojednávaniami,
cestovné náhrady a odškodnenie za krivé obviňovanie a stratu dobrého mena a povesti. Za toto všetko
žiadal od žalobkyne zaplatenie 350 eur.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný jej do dnešného dňa nezaplatil polovicu
výdavkov pohrebu ich matky, hoci jej to sľúbil a je smutné, že je nútená to riešiť súdnou cestou. Ona
hradila všetky výdavky spojené s pohrebom a on vôbec nejavil záujem, aby jej polovicu vyplatil. Chcel ju
ukrátiť aj obnosom vkladnej knižky po matke, keď zatajil existenciu vkladnej knižky, čo musela dodatočne
riešiť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, avšak keďže žalovaný po rozhodnutí súdu prvého
stupňa žalobkyni žalovanú sumu uhradil a následne vzala žalobkyňa svoj návrh späť, pričom žalovaný
s jej späťvzatím návrhu nesúhlasil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a

návrh zamietol, keď mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil, avšak pre nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebolo možné postupovať podľa
poslednej vety ustanovenia § 208 OSP.

Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Žalobkyňa v danej veci po rozhodnutí súdu prvého stupňa do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 27. 04. 2015 (č. l. 99 spisu) netrvala na tom, aby sa v konaní
pokračovalo, teda vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala zastaviť konanie. Keďže žalovaný pri
výsluchu na Okresnom súde Komárno uviedol, že so späťvzatím návrhu žalobkyňou nesúhlasí, odvolací
súd dospel k záveru, že nie sú splnené všetky podmienky stanovené v § 208 OSP, preto späťvzatie
návrhu žalobkyňou nepripustil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 216 ods. 1 OSP ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.

Podľa § 97 ods. 1 OSP odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným
návrhom.

Podľa § 98 OSP vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil, preto sa odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje a na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Žalovaný v odvolaní
neuvádzal žiadne nové skutočnosti, pričom so všetkými tvrdeniami žalovaného sa súd prvého stupňa
vyporiadal už v napadnutom rozsudku. Keďže žalovaný po rozhodnutí súdu prvého stupňa žalobkyni
žalovanú sumu uhradil a následne vzala žalobkyňa svoj návrh späť, pričom žalovaný s jej späťvzatím
návrhu nesúhlasil, odvolací súd nemohol postupom podľa § 208 OSP pripustiť späťvzatie návrhu,
napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Pre nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu odvolací
súd späťvzatie návrhu nepripustil a aj keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne, vzhľadom k tomu, že žalovaná suma bola žalovaným po rozhodnutí súdu prvého stupňa
uhradená, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol. Na tomto
závere nemení nič ani to, že žalovaný pri výsluchu na Okresnom súde Komárno uviedol, že sumu 335
eur spolu s náhradou trov konania vo výške 20 eur žalobkyni zaplatil z dôvodu, že rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre č. k. 9Co/825/2014-84 zo dňa 26. 01. 2015 považoval za potvrdzujúce rozhodnutie rozsudku
Okresného súdu Komárno. A pokiaľ aj žalovaný v doplnení odvolania uviedol, že žiada mu prisúdiť
náhrady za jeho výdavky - obnovu nápisu na náhrobnom kameni ich rodičov, geometrické zameranie
stavby na pozemku ich rodičov, súdny poplatok za dedičské konanie, za stratu času a stratu na zárobku
spojené so súdnymi pojednávaniami, cestovné náhrady a odškodnenie za krivé obviňovanie a stratu

dobrého mena a povesti, za čo spolu od žalobkyne žiadal zaplatenie 350 eur, k tomu odvolací súd
dodáva, že v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 97 ods. 1 a § 98 OSP takýto
prejav žalovaného na započítanie v odvolacom konaní nemožno uplatniť, preto sa odvolací súd takýmto
jeho návrhom, uplatneným až v rámci odvolacieho konania nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a žalobu zamietol a späťvzatie
návrhu žalobkyňou nepripustil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy priznať nežiadala. V prípade, ak
by žalovaný po rozhodnutí veci súdom prvého stupňa žalovanú sumu neuhradil, žalobkyňa by bola v
odvolacom konaní úspešná (rozhodnutie súdu prvého stupňa by bolo potvrdené), a pokiaľ by žalovaný
so späťvzatím návrhu žalobkyňou bol súhlasil, k späťvzatiu návrhu žalobkyňou by došlo pre správanie
sa žalovaného.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.