Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenko Švárny
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214466
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714214466.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, v právnej veci žalobcu M. Z., H.. XX.XX.XXXX,
V.. K. XXXX/XX, Z., právne zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom AK Stropkov,
ul. Hrnčiarska 1619/42, proti žalovanej F. Z., H.. XX.X.XXXX, V.. Š. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr.
Ivetou Fejlekovou, advokátkou so sídlom AK Michalovce, Nám. osloboditeľov 25, v konaní o zrušenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej stanovenú naposledy rozsudkom
Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 6C/14/2010-208 zo dňa 3.12.2012 od 9.9.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 9.9.2014 domáhal voči žalovanej zrušenia vyživovacej
povinnosti voči plnoletému dieťaťu, nakoľko ukončila štúdium na vysokej škole.
Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne k podanej žalobe uviedla, že žalobca bol povinný jej
prispievať na výživu mesačne sumou 200,00 €, ktorú si však neplnil. Preto má voči nej nedoplatok na
výživnom za obdobie od 26.1.2010 do 29.11.2012 v sume 2.298,92 €, ktorú sumu mal povolenú splácať
v 50,00 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Túto
svoju povinnosť riadne neplnil a tak sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Iba na naliehanie samotného
žalobcu nepodala návrh na vykonanie exekúcie. Tiež predložila súdu potvrdenie o ukončení štúdia
na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach dňom 29.5.2014. Zároveň však predložila súdu
ďalšie Potvrdenie o prijatí cudzinca na štúdium v poľskom jazyku, spolu so slovenským prekladom, z
ktorého je zrejmé, že od 1.10.2014 bola prijatá na denné štúdium tretieho stupňa v odbore fyzikálnych
vied - vedecká disciplína: fyzika na Matematicko-prírodovedeckej fakulte v Akadémií Jana Dlugosa v
Čenstochovej v Poľsku. Tiež poukázala na skutočnosť, že dieťa je samo schopné sa živiť vtedy, keď je
schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej
- hocijakej - zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Preto v prípade, že
sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie,
povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Keďže naďalej pokračuje v štúdiu v zahraničí, od ukončenia
vysokej školy na Slovensku nemala žiaden príjem takého charakteru, aby mohla uspokojovať svoje
potreby sama, považuje predmetnú žalobu za predčasnú.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 zákona, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
K vyjadreniu žalovanej k podanej žalobe zaslal súdu písomné stanovisko žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a to dňa 20.11.2014. Uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdzuje
fakt, že dňa 29.5.2014 ukončila štúdium na vysokej škole Hutníckej fakulty TU v Košiciach. Od 1.10.2014
bola prijatá na denné štúdium 3.stupňa na Matematicko-prírodovedeckej fakulte v Akadémii Jana
Dlugosa v Čenstochovej, Poľsko. Z tohto vyjadrenia je preto nesporné, že dňa 30.5.2014 prestala spĺňať
zákonné podmienky nároku na výživné zo strany žalobcu, svojho otca. Dňa 29.5.2014 prestala byť
študentkou vysokej školy a teda nasledujúci deň, t.j. 30.5.2014 došlo k zániku vyživovacej povinnosti
zo strany jej otca voči nej. Absolvovaním vysokoškolského vzdelania II. stupňa žalovaná tak nadobudla
schopnosť sama sa živiť. V tejto súvislosti nie je možné prihliadať ani na prípadne nepriaznivú situáciu
na trhu práce, prípadne nedostatok pracovných príležitostí v určitom kvalifikačnom odbore, lebo tieto
skutočnosti nemôžu ísť na ťarchu povinného rodiča, ktoré uviedla aj žalovaná, ale žiadnym spôsobom
ich nepreukázala. Preto navrhol žalobe vyhovieť a vyživovaciu povinnosť voči žalovanej zrušiť.
Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 27.3.2015 uviedla, že sa nebránia tomu, aby
vyživovacia povinnosť bola zrušená, avšak iba v prvom výroku rozsudku a v druhom výroku bol
zaviazaný žalobca zaplatiť nedoplatok výživného v sume 2.298,92 €, keďže doposiaľ tak neurobil.
Následne na pojednávaní dňa 19.5.2015 uviedla, že súhlasia so zrušením vyživovacej povinnosti
žalobcu voči žalovanej ale len od podania žaloby, t.j. od 9.9.2014. Rovnako nesúhlasí, aby bol zrušený
celý rozsudok, nakoľko žalobca je žalovanej dlžný na dlžnom výživnom ešte sumu 574,00 €. Iné k veci
neuviedla.
Na pojednávaní dňa 19.6.2015 prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, žiadal
vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej zrušiť, ktorá mu vyplýva z rozhodnutia OS Michalovce
sp.zn. 6C/14/2010. Podľa jeho názoru, výrok rozhodnutia v tomto spore sa v podstate nedotkne výroku
citovaného rozsudku, avšak nemajú so žalobcom žiadne výhrady voči tomu, aby eventuálne bolo
konštatované, či už v odôvodnení, resp. nejakým procesne iným spôsobom, že tento výrok ohľadom
nedoplatku zostáva nedotknutý.
Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach k veci,
uviedla, že jej klientka je zárobkovo činná až od 1.10.2014. Samotná skutočnosť, že dieťa je schopné
nejakej hocijakej zárobkovej činnosti nestačí nato, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Navyše
žaloba bola podaná dňa 9.9.2014, preto z poverenia žalovanej nemajú námietky, aby súd zrušil výrok
rozsudku 6C/14/2010 v jeho prvom výroku a to počnúc dňom 1.10.2014 a to aj z toho dôvodu, že pokiaľ
je dobre informovaná, tak ešte minulý mesiac bol nedoplatok na výživnom v sume 548,00 €. Možno už
k tomuto dňu aj táto povinnosť zanikla.
Ďalšie návrhy na dokazovanie právni zástupcovia účastníkov nemali.
Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, návrhom žalobcu na zrušenie vyživovacej povinnosti,
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu ako aj právnej zástupkyne žalovanej ako aj ich
prednesmi na pojednávaní zistil, že žalovaná ukončila štúdium na vysokej škole II. stupňa, čím
nadobudla kvalifikáciu preto, aby mohla v plnom rozsahu vykonávať príslušné povolanie a teda
nadobudla aj schopnosť sama sa živiť. Keďže štúdium ukončila dňa 29.5.2014, odo dňa nasledujúceho
po jeho ukončení tak prestala spĺňať zákonné podmienky nároku na výživné zo strany žalobcu.Z uvedeného dôvodu tak dochádza aj k zániku vyživovacej povinnosti žalobcu voči nej. Keďže
žalovaná nemala námietky voči zrušeniu vyživovacej povinnosti žalobcu, iba trvala na tom, aby bol
nejakým spôsobom ošetrený výrok týkajúci sa dlžného výživného, ktoré jej doposiaľ nebolo žalobcom
uhradené,súdpretorozhodoltak,ževyživovaciupovinnosťžalobcuvočižalovanejstanovenúnaposledy
rozsudkom OS Michalovce sp.zn. 6C/14/2010-208 z 3.12.2012 zrušil odo dňa podania žaloby, t.j.
9.9.2014 konštatujúc, že výrok o dlžnom výživnom týmto rozhodnutím vo veci samej nie je dotknutý,
keďže dlžné výživné je stanovené za obdobie pred zrušením samotnej vyživovacej povinnosti. Preto v
prípade zisteného nedoplatku na dlžnom výživnom má žalovaná možnosť podať voči žalobcovi návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko úspešnému žalobcovi ako aj neúspešnej žalovanej v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.